Slovenská rodina Vatikánskeho rozhlasu

12/06/2016

Aktuálne správy z Vatikánu

Rubrika

Dnešné vysielanie

Aktuálne správy z Vatikánu



Pápež pri Jubileu chorých: Svet nebude lepší, ak sa obmedzí na „dokonalých“

◊  

Vatikán 12. júna – V Ríme dnes vyvrcholilo Jubileum chorých. Svätá omša ktorej na Námestí sv. Petra o 10.30 predsedal Svätý Otec František mala mimoriadny charakter pre aktívnu účasť chorých a hendikepovaných na priebehu liturgie. Posunková reč v medzinárodnom znakovom jazyku umožnila porozumenie aj nepočujúcim. Evanjeliový príbeh o Ježišovej návšteve vo farizejovom dome, keď mu kajúca hriešnica slzami umyla nohy, súčasne s čítaním diakona znázorňovala dramatizovanou formou skupina hercov v kostýmoch. Do stvárnenia scénky sa zapojili aj intelektovo postihnuté osoby.

V homílii sa pápež František sústredil na postoj kresťana k chorobe, utrpeniu a obmedzenosti ľudskej krehkosti, ktorý vychádza z prijatého krstu: „Aj choroba, utrpenie a smrť sú včlenené do Krista a nachádzajú v ňom svoj posledný zmysel.“

Svätý Otec poukázal na mentalitu súčasného sveta, ktorá chce diktovať svoje kritériá šťastia a tvrdiť o ľuďoch s postihnutím, že nebudú schopní dosiahnuť šťastie, lebo nemôžu žiť v štýle určovanom kultúrou pôžitku a zábavy. „Svet sa nestáva lepším tým, že sa skladá čisto z ľudí, ktorí sú zdanlivo „dokonalí“ ..., ale tým, keď medzi ľuďmi rastie solidarita, vzájomné prijatie a rešpekt,“ upozornil pápež František.

„Boh dokáže chápať naše choroby, pretože on sám ich zakúsil na vlastnej koži“, zdôraznil ďalej v homílii. „Vieme, že v slabosti sa môžeme stať silnými a prijať milosť dopĺňať to, čo v nás chýba z Kristovho utrpenia, v prospech Cirkvi, jeho tela. Tela, ktoré si na obraz vzkrieseného Pána zachováva rany, znak tvrdého zápasu, ale sú to rany navždy premenené láskou“ - uzavrel pápež František svoj príhovor.

Na Vatikánskom námestí sa účastníci Jubilea chorých zapojili do programu svedectiev a umeleckých vystúpení už od rána. Okrem iných v ňom vystúpil za pomoci tlmočníka hlucho-slepý redemptorista o. Cyril Axelrod a cez video sa prihovoril zakladateľ komunity Archa Jean Vanier.

Na záver slávenia Jubilea chorých Svätý Otec v krátkom príhovore pred modlitbou Anjel Pána pripomenul dvoch nových blahoslavených. Sú nimi diecézny kňaz Giacomo Abbondo (1720-1788) blahorečený v sobotu  11. júna v severotalianskom Vercelli a rehoľná sestra Mária od Ježiša, vlastným menom Carolina Santocanale (1852-1923), zakladateľka Sestier kapucínok Lurdskej Panny Márie, blahorečenú dnes v Monreale na Sicílii.

V súvislosti s dnešným Svetovým dňom boja proti detskej práci pápež vyzval veriacich týmito slovami: „Obnovme si všetci spoločne naše úsilie o odstránenie príčin tohto moderného otroctva, ktoré oberá milióny detí o niektoré základné práva a vystavuje ich vážnym ohrozeniam. Dnes je vo svete tak veľa detských otrokov!“

V závere Jubilea chorých sa Svätý Otec poďakoval osobitne prítomným chorým a hendikepovaným, ktorí ako pútnici prišli na slávenie tohto dňa. Poďakoval tiež lekárom a zdravotníckym pracovníkom, ktorí zorganizovali „Body zdravia“ pri štyroch pápežských bazilikách, aby tak ponúkli odborné vyšetrenia stovkám ľudí žijúcich na okraji spoločnosti v rámci mesta Ríma. Svätý Otec nezabudol oceniť ani usporiadateľov a účastníkov práve skončeného medzinárodného kongresu venovaného liečbe postihnutých Hansenovou chorobou (leprou).

Plné znenie homílie Svätého Otca

«S Kristom som pribitý na kríž. Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus» (Gal 2,19-20). Apoštol Pavol používa veľmi silné slová, aby vyjadril tajomstvo kresťanského života. Všetko sa stretáva vo veľkonočnom dynamizme smrti a zmŕtvychvstania, prijatom v krste. Totiž ponorením do vody každý z nás akoby umrel a bol pochovaný s Kristom (por. Rim 6,3-4), ale keď sa z nej vynorí, stáva sa prejavom nového života v Duchu Svätom. Tento stav znovuzrodenosti zasahuje celý život človeka v každom jeho aspekte. Aj choroba, utrpenie a smrť sú včlenené do Krista a nachádzajú v ňom svoj posledný zmysel. Dnes, v deň Jubilea venovaného tým, ktorí nesú znaky choroby a telesného postihnutia, toto Slovo života v našom zhromaždení osobitne rezonuje.

V skutočnosti, skôr či neskôr sa všetci musíme konfrontovať a niekedy doslova zraziť s krehkosťou, chorobami, našimi i druhých. A koľké rozličné tváre nadobúdajú tieto skúsenosti, ktoré sú tak typicky a dramaticky ľudské! V každom prípade prinášajú veľmi pálčivé a naliehavé otázky o zmysle existencie. Do našej duše môže vstúpiť aj postoj cynizmu, akoby sa všetko dalo riešiť len tým, že podľahneme, alebo že počítame iba s vlastnými silami. Inokedy naopak všetku našu dôveru vkladáme iba do vedeckých objavov a premýšľame nad tým, že niekde vo svete určite existuje liek, ktorý dokáže danú chorobu vyliečiť. Bohužiaľ tomu tak nie je, a aj keby taký liek existoval, bol by dostupný iba pre zopár ľudí.

Ľudská prirodzenosť, zranená hriechom, má v sebe vpísanú realitu obmedzenia. Poznáme námietku, ktorá zaznieva predovšetkým v týchto časoch, voči ľudskej existencii poznačenej veľkými fyzickými obmedzeniami. Tvrdí sa, že chorá alebo telesne postihnutá osoba nebude môcť byť šťastná, keďže nie je schopná realizovať životný štýl, ktorý nám určila kultúra pôžitku a zábavy. V dobe, kedy sa istá starostlivosť o telo stala masovým mýtom a teda ekonomickou záležitosťou, to čo je nedokonalé, musí byť zatienené, pretože to ohrozuje šťastie a pohodu privilegovaných a nabúrava dominantný model. Je lepšie držať týchto ľudí oddelených, v nejakej „ohrade“ - možno aj zo zlata - alebo v „rezerváciách“ pietizmu a absolútnej opatery („asistencializmu“), aby nerušili rytmus falošného blahobytu.

V niektorých prípadoch sa dokonca považuje za priam najlepšie čo najskôr sa ich zbaviť, pretože sa stávajú neúnosnou ekonomickou záťažou v čase krízy. Ale v skutočnosti, v akej ilúzii žije dnešný človek, keď zatvára oči pred chorobou a telesným postihnutím! Nechápe skutočný zmysel života, ktorý zahŕňa aj prijatie utrpenia a obmedzenia. Svet sa nestáva lepším tým, že sa skladá čisto z ľudí, ktorí sú zdanlivo „dokonalí“, to len aby sme nepovedali „navizážovaní“, ale tým, keď medzi ľuďmi rastie solidarita, vzájomné prijatie a rešpekt. Aké pravdivé sú slová apoštola: «čo je svetu slabé, vyvolil si Boh, aby zahanbil silných» (1 Kor 1,27)!

Aj evanjelium tejto nedele (Lk 7,36-8,3) nám predstavuje osobitnú situáciu slabosti. Hriešnica je odsudzovaná a odsúvaná bokom, ale Ježiš ju prijíma a bráni: «lebo [ona] veľmi miluje» (v. 47). Toto je Ježišov uzáver ako toho, ktorý je pozorný k utrpeniu a plaču tejto osoby. Jeho nežnosť je znamením lásky, ktorú Boh prechováva voči tým, ktorí trpia a sú vylúčení na okraj. Neexistuje však iba telesné utrpenie. Dnes medzi najčastejšie patológie patrí aj tá, ktorá sa týka ducha. Je to utrpenie, ktoré zasahuje dušu, a robí ju smutnou, pretože je bez lásky. Choroba smútku. Keď zakusujeme sklamanie, alebo zradu v dôležitých vzťahoch, vtedy zistíme, že sme zraniteľní, slabí a bez obrany. Pokušenie uzavrieť sa do seba samých je veľmi silné a riskujeme, že prídeme o životnú šancu: milovať napriek všetkému. Milovať napriek všetkému!

Šťastie, po ktorom každý túži, môže navyše mať mnohoraké vyjadrenia, a môžeme ho dosiahnuť jedine ak sme schopní milovať. Toto je tá cesta. Je to vždy otázka lásky, niet inej cesty. Skutočnou výzvou je to, kto miluje viac. Koľko telesne postihnutých a chorých ľudí sa otvorí životu vo chvíli, keď zistia, že sú milovaní! A koľká láska môže vyvierať zo srdca hoci iba pre jeden úsmev! Liečba úsmevom... A tak samotná krehkosť sa môže stať útechou a oporou v našej samote.

Ježiš nás vo svojom utrpení miloval až do konca (por. Jn 13,1). Na kríži zjavil lásku, ktorá sa daruje bez obmedzenia. Aké utrpenia a choroby môžeme vyčítať Bohu, ktoré by už neboli odtlačené v tvári jeho ukrižovaného Syna? K jeho fyzickej bolesti sa pridal výsmech, vylúčenie a bolestné spolucítenie, zatiaľ čo on odpovedá milosrdenstvom, ktoré všetkých prijíma a všetkým odpúšťa: «jeho rany nás uzdravili» (Iz 53,5; 1 Pt 2,24). Ježiš je lekár, ktorý uzdravuje liekom lásky, pretože berie na seba naše utrpenie a vykupuje ho. My vieme, že Boh dokáže chápať naše choroby, pretože on sám ich zakúsil na vlastnej koži (por. Hebr 4,15).

Spôsob, akým prežívame chorobu a telesné postihnutie je ukazovateľom lásky, ktorú sme pripravení ponúknuť. Spôsob, akým sa staviame k utrpeniu a obmedzeniam je kritériom našej slobody dávať zmysel skúsenostiam života, aj keď sa nám zdajú absurdné a nezaslúžené. Nenechajme sa preto znepokojiť týmito súženiami (por. 1 Sol 3,3). Vieme, že v slabosti sa môžeme stať silnými (por. 2 Kor 12,10) a prijať milosť dopĺňať to, čo v nás chýba z Kristovho utrpenia, v prospech Cirkvi, jeho tela (por. Kol 1,24). Tela, ktoré si na obraz vzkrieseného Pána zachováva rany, znak tvrdého zápasu, ale sú to rany navždy premenené láskou.

(Preklad: Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu / Ľudovít Malík) -jb-

inizio pagina

Rubrika



Svedectvo Gabriely Spustovej: Aby sa ľudia radovali z každého dňa

◊  

„...Aby sa ľudia radovali z každého dňa.“

Pani Mgr. Gabriela Spustová PhD. vychovala s manželom 6 detí. Bola zdravotnou sestrou, učiteľkou, dnes je redaktorkou vo vydavateľstve Dobrá kniha. Okrem toho vo vlastnom, malom rodinnom vydavateľstve Ruah v Suchej nad Parnou vydala  viacero knižiek duchovnej poézie, prózy i kníh pre deti. Je nielen nadanou spisovateľkou, ale najmä citlivou ženou, ktorá sa stará o imobilnú mamičku a hendikepovanú sestru. Vypočujte si jej svedectvo o tom, ako aj dnes v hektickej dobe žiť v harmónii vo viacgeneračnej rodine, s láskou a dôverou v Pána prijímať všetko, čo život prinesie a ako aj kríže a komplikácie premieňať v obety, ktoré prinášajú požehnanie.

AUDIO:    

Pripravila: Andrea Eliášová

inizio pagina

Dnešné vysielanie



Týždenný spravodajský prehľad z Vatikánu 12. júna 2016

◊  

Vo zvukovej podobe prinášame prehľad hlavných udalostí uplynulého týždňa vo Vatikáne.

 

Týždenný 10-minútový spravodajský súhrn Vatikánskeho rozhlasu vysiela RTVS každú nedeľu ráno o 6.05 a v repríze večer o 17.50 na okruhoch Rádia Regina.

inizio pagina

Vysielanie z 12. júna 2016

◊  

Nedeľňajšie vysiealnie vo zvukovej podobe: 

inizio pagina