Vatikán 20. júna – Konzistórium kardinálov za účasti Svätého Otca rozhodlo o svätorečení piatich blahoslavených, ktoré sa bude konať na jeseň, konkrétne 16. októbra 2016. Kardinálsky zbor zhromaždený dnes dopoludnia na riadnom verejnom zasadnutí v Sále konzistória v Apoštolskom paláci sa uzniesol, že nič nebráni tomu, aby boli svätorečené nasledujúce osobnosti:

francúzsky kňaz a mučeník bl. Salomone Leclercq (1745-1792), ktorý zomrel ako obeť prenasledovania Cirkvi v dobe Francúzskej revolúcie, taliansky kňaz bl. Lodovico Pavoni (1784-1849), ktorý založil rehoľnú kongregáciu Synov Nepoškvrnenej Panny Márie, biskup španielskej Palencie bl. Manuel González García (1877-1940), ďalej   taliansky kňaz a zakladateľ Kongregácie sestier sv. Jána Krstiteľa bl. Alfonso Maria Fusco (1839-1910) a napokon francúzska rehoľná sestra z Rádu bosých karmelitánok bl. Alžbeta od Najsvätejšej Trojice, rodným menom Élisabeth Catez (1880-1906).

Pri dnešnom zasadnutí Konzistória zároveň pápež František formou tzv. „optatio“ povýšil štyroch kardinálov z rádu kardinálov-diakonov na  rád kardinálov-presbyterov. Sú to kardináli William Joseph Levada, Franc Rodé CM, Andrea Cordero di Montezemolo a Albert Vanhoye SJ. -bp, jb-

Vatikán 20. júna – Pred tým, než by sme súdili druhých, pozrime sa do zrkadla na to, ako na tom sme my. Týmito slovami sa dnes pápež František počas poslednej rannej homílie pred letnými prázdninami obrátil na veriacich v Dome sv. Marty. Dnešné liturgické čítanie z Evanjelia podľa Matúša vyzýva, aby sme najprv vyhodili brvno zo svojho oka (Mt 7,1-5). Svätý Otec podčiarkol, že to, čím sa Boží súd líši od ľudských súdov nespočíva v jeho všemohúcnosti, ale v jeho milosrdenstve.

Súd patrí výlučne Bohu, a preto – ako sa píše ďalej v Písme – ak nechceme byť súdení, nemali by sme súdiť druhých. My všetci túžime po tom, aby v deň súdu „na nás Pán hľadel zhovievavo, aby zabudol na množstvo strašných vecí, ktoré sme v živote urobili,“ pokračoval vo svojej homílii pápež František. Z toho dôvodu, ak „neprestajne súdiš druhých, s rovnakou mierou budeš súdený aj ty“. Pán, dodal, od nás žiada, aby sme sa pozreli na seba do zrkadla:

„Pozrite sa do zrkadla, avšak nie, aby ste sa namaľovali, aby nebolo vidno vrásky. Nie, nie, to nie je tá rada! Pozri sa do zrkadla, aby si sa videl, aký si. ‚Prečo vidíš smietku v oku svojho brata, a vo vlastnom oku brvno nezbadáš?’ Alebo ako môžeš povedať svojmu bratovi: ‚Dovoľ, vyberiem ti smietku z oka’ a ty máš v oku brvno?! A ako nás Pán posudzuje, keď to robíme? Jedným slovom: ‚Pokrytec, vyhoď najprv brvno zo svojho oka! Potom budeš vidieť a budeš môcť vybrať smietku z oka svojho brata’“.  

Podľa slov Svätého Otca možno badať, že Pán sa „tu mierne rozčúlil“: nazýva nás pokrytcami, keď sa staviame na „miesto Boha“. Toto je to, dodal ďalej, čo sa podarilo urobiť hadovi s Adamom a Evou, keď im sľuboval: „Keď budete z tohto jesť, budete ako on“. A oni „sa chceli postaviť na miesto Boha“:    

„Z tohto dôvodu je tak veľmi zlé súdiť. Súd patrí len Bohu, jedine jemu. A nám patrí láska, porozumenie, modliť sa za druhých, keď vidíme veci, ktoré nie sú dobré, a tiež im povedať: ‚Počuj, vidím toto, možno...’ Ale nikdy nesúdiť. Nikdy. Ak súdime, je to pokrytectvo“.

Na záver svojej homílie pápež povedal, že keď súdime, keď „sa staviame na miesto Boha“, „náš súd je biedny súd“ a nikdy „nemôže byť skutočným súdom“. „A prečo ten náš nemôže byť ako ten Boží? Preto lebo je Boh všemohúci a my nie?,“ spýtal sa prítomných veriacich Svätý Otec a zároveň si odpovedal: Nie, „lebo nášmu súdu chýba milosrdenstvo. [Lebo] keď súdi Boh, súdi s milosrdenstvom“:

„Myslime dnes na to, čo nám hovorí Pán: nesúďte, aby ste neboli súdení; miera, spôsob, akým súdime bude ten istý, aký použijú na nás; a po tretie, pred tým, než budeme súdiť, pozrieme sa na seba do zrkadla. [Hovoríme si:] ‚Ale tamtá robí to... Tamten robí tamto...’ ‚Zastav sa však na chvíľu...’, pozriem sa do zrkadla a potom rozmýšľam. V opačnom prípade budem pokrytcom, lebo sa staviam na miesto Boha, a aj môj súd je takto biednym súdom; chýba mu niečo veľmi dôležité, čo má Boží súd, chýba mu milosrdenstvo. Nech nám Pán pomôže dobre pochopiť tieto veci“. -ej-

Vatikán 20. júna – „Chceme stáť pri nich“ - týmito slovami pápež František upriamil pozornosť na utečencov v súvislosti s dnešným Svetovým dňom utečencov. Už pri nedeľnej modlitbe Anjel Pána Svätý Otec veriacim zhromaždeným na Námestí sv. Petra pripomenul, že tohtoročná téma dňa vyhláseného zo strany OSN znie: „S utečencami. Sme na strane toho, kto je prinútený utekať“. Následne všetkých pozval,  aby zaujali postoj k utečencom v súlade s Božou vôľou:

„Utečenci sú osoby ako všetci, ale vojna ich obrala o domov, prácu, blízkych, priateľov. Ich príbehy a ich tváre nás volajú, aby sme obnovili záväzok pre budovanie pokoja v spravodlivosti. Preto chceme stáť pri nich: stretnúť sa s nimi, prijať ich, počúvať ich, aby sme sa spoločne stali tvorcami mieru podľa Božej vôle“.

V predvečer Svetového dňa utečencov zverejnila Jezuitská služba utečencom (JRS) na internete krátke video so slovami pápeža Františka, ktorý sa ospravedlňuje utečencom za to, že sme ich príliš často neprijali. -bp-

Vatikán 20. júna – Pápež František dnes ráno prijal na audiencii bývalého izraelského prezidenta Šimona Peresa. Naposledy sa s ním Svätý Otec stretol pred dvoma rokmi vo Vatikánskych záhradách počas Modlitby za pokoj, na ktorej sa zúčastnil aj palestínsky prezident Mahmúd Abbás. Modlitbové stretnutie pod otvoreným nebom dňa 8. júna 2014 za účasti príslušníkov troch monoteistických náboženstiev sa zapísalo do dejín. Podieľal sa na ňom aj ekumenický patriarcha z Konštantínopolu Bartolomej I. -bp-

Všetci sme na ceste k spoločnému nebeskému domovu, kde budeme môcť s radostným obdivom spoznávať tajomstvo vesmíru. (Tvít pápeža Františka z 20. júna 2016) -bp-

Rím 20. júna – Ako môžeme byť dôveryhodnými svedkami Evanjelia v dnešnom svete? Mali ste niekedy krízu vo viere? Aj takéto otázky položila skupina mladých z rímskeho vysokoškolského kolégia Nazareth pápežovi Františkovi. Kolégium nachádzajúce sa v západnej časti Ríma, ktoré je domovom najmä študentov z mnohodetných a sociálne slabších rodín navštívil Svätý Otec v sobotu 18. júna.

Pápež odpovedal celkovo na sedem otázok, z ktorých niektoré položili aj bývalí odchovanci kolégia a kňaz, ktorý sa venuje ich kresťanskej formácii.

Jedna z otázok, ktorú položil mladý muž Gabriele Giuliano, mierila k súčasnej situácii prenasledovania kresťanov v rôznych častiach sveta pre ich vieru, pričom neraz ide o hrdinské svedectvo: „Táto odvaha autentickej viery nás všetkých naozaj núti klásť si otázky. Ako môžeme byť dôveryhodnými svedkami Evanjelia? Ako ohlasovať Kristovo posolstvo svetu? Mnohí z nás, so všetkými osobnými nedostatkami a ľudskými limitmi, to zakusujeme, ale ľahko strácame odvahu. Aj Vám sa to stáva? Ocitli ste sa niekedy v kríze so svojou vierou? Kde a ako ste našli spôsob ako sa vzchopiť, nabrať silu a pokračovať vo svojom mandáte, najprv ako laik  neskôr ako zasvätený?“  

Pápež František hneď zareagoval, že táto otázka ide veľmi na telo, je veľmi osobná. Svoju odpoveď začal od začiatku, od prenasledovania kresťanov v súčasnosti:

„Mne sa nepáči, a chcem to povedať otvorene, nepáči sa mi, keď sa hovorí o genocíde kresťanov, napríklad na Blízkom východe: to je redukcionizmus, je to zjednodušovanie. Pravda je, ide o prenasledovanie, ktoré vedie kresťanov ku vernosti, ku koherencii vo vlastnej viere. Nerobme sociologický redukcionizmus toho, čo je tajomstvom viery: [a to je] mučeníctvo. Tí trinásti – myslím, že to boli egyptskí kresťanskí kopti, dnes svätci, kanonizovaní Koptskou cirkvou – podrezaní na pláži v Líbyi: všetci zomreli so slovami na perách: ‚Ježišu, pomôž mi! Ježiš!’ 

Svätý Otec František poznamenal, že tu nešlo o teológov či učencov, ale boli to svedkovia viery: 

„A viera sa dosvedčuje toľkými náročnými vecami v živote: aj životom, životom dosvedčujeme vieru. ... Existuje každodenné mučeníctvo, keď ideš do mučeníctva poctivosti, mučeníctva trpezlivosti... Mučeníctvo trpezlivosti: vo výchove detí; mučeníctvo vernosti v láske, keď je jednoduchšie ísť inou cestou, skrytejšou... Mučeníctvo čestnosti v tomto svete, ktorý možno nazvať aj ‚rajom pre úplatkárov’, nie je tak?... Vo svete, kde toľkí rodičia dávajú jesť svojím deťom chlieb zašpinený úplatkami, ten chlieb, ktorý oni kupujú z úplatkov, ktoré si nechávajú... Tam je kresťanské svedectvo, tam je mučeníctvo: [povedať] ‚Nie, toto ja nechcem!’... Mučeníctvo ticha pred pokušením ohovárať...“ 

Pápež povzbudil mladých, aby boli odvážni a dodal, že odvaha je dar Ducha Svätého. Podľa jeho slov sa kresťanské svedectvo nedá žiť bez odvahy:  

„Mučeníctvo, kresťanský život mučeníkov, kresťanské svedectvo sa nedá žiť bez odvahy kresťanského života. Svätý Pavol používa dve slová, ako žiť kresťanský život mučeníkov, každodenný život: odvaha a trpezlivosť. Dve slová. Odvaha ísť vpred a nehanbiť sa za svoju kresťanskú vieru a ukázať sa ako kresťan; a trpezlivosť niesť na svojich pleciach váhu každého dňa, aj vlastné hriechy, vlastné nedôslednosti... Avšak, dá sa byť kresťanom s hriechmi? Veru áno! Všetci sme hriešnici: všetci. Kresťan nie je muž alebo žena, ktorý je vydezinfikovaný tak ako je to v laboratóriách, nie je ako destilovaná voda. Kresťan je muž, žena schopný zradiť vlastný ideál hriechom, je to slabý muž a slabá žena. My sa však musíme zmieriť s našou slabosťou. A tak sa staneme trochu viac pokornými. Pokornejšími“.      

Svätý Otec František mladých študentov vysvetlil, že „kresťanská koherencia pravdy je cítiť sa hriešnikmi a tými, čo potrebujú odpustenie. Lebo ten, čo sa vystatuje, že je dokonalý, je ako páv: pekný, ale stále len páv“. Ďalej zodpovedal aj otázku o vlastnej kríze viery:

„Toľkokrát sa nachádzam v kríze s vierou a niekedy som mal aj tú drzosť vyčítať Ježišovi: ‚Ale prečo toto dovolíš?’, a tiež pochybovať: ‚Je toto pravda alebo to bude sen?’ A toto odmala, od seminaristu, od kňaza, rehoľníka, biskupa až po pápeža. - ‚Ale ako môže byť svet takýto, ak Ty si daroval Tvoj život? Nebude to ilúzia, alibi, aby sme sa uspokojili?’ Kresťan, ktorý toto niekedy nepocítil, u ktorého viera nevstúpila do krízy, tomu niečo chýba: je to kresťan, ktorý sa uspokojí s trochou svetskosti a takto kráča životom“.  

Na záver otázky talianskeho mladíka o pápežovej skúsenosti s krízou viery, Svätý Otec odpovedal:

„Slovo kríza v čínskom jazyku sa píše s dvoma obrazovými znakmi: jeden označuje riziko a druhý príležitosť. Je tak? Keď niekto vstúpi do krízy, ako Ježiš povedal Petrovi, že diabol ho vtiahol do krízy ako sa to deje so pšenicou, a toľkokrát diabol, život, blížni, toľko ľudí nás vystaví mlatbe ako zrnu, a tam, v kríze, je vždy nebezpečenstvo, riziko – riziko v nedobrom zmysle slova – a aj príležitosť. Kresťan – a toto som sa naučil – nesmie mať strach vstúpiť do krízy: je to znak, že kráča vpred, že nie je ukotvený na brehu rieky alebo mora, že sa odrazil na hlbinu a ide ďalej. A tam sú problémy, krízy, nezrovnalosti a kríza vlastného hriechu, ktorá nás tak zahanbuje. A ako sa neunaviť? To je milosť. Pros o ňu Pána: ‚Pane, daj, aby som sa neunavil. Daj mi milosť trpezlivosti, ísť vpred, vyčkať, kým nepríde pokoj“. -ej-    

Kréta 20. júna – Konštantínopolský patriarcha Bartolomej dnes ráno otvoril v Chanii, na severozápade Kréty, pracovné zasadania Svätého a veľkého koncilu Pravoslávnej cirkvi, ktorý potrvá do 26. júna. Na úvod „srdečne poďakoval“ pápežovi Františkovi, ktorý počas nedeľnej modlitby Anjel Pána vyzval veriacich na Námestí sv. Petra, aby sa modlili za koncilové stretnutie.

Ako informovala agentúra Sir, patriarcha spomenul všetkých tých, čo koncil podporujú a medzi nimi citoval Petrovho nástupcu. Ďalej prítomným pripomenul, že „svet sa na nás pozerá“ a to „si od nás vyžaduje väčšiu zodpovednosť“. Ešte pred začiatkom úvodného príhovoru konštantínopolský patriarcha pripomenul, že na stretnutí chýbajú zástupcovia Moskovského patriarchátu a pravoslávnych cirkví z Gruzínska, Bulharska a z Antiochie. Zároveň prečítal dôvody patriarchu Antiochie Jána X. a moskovského patriarchu Kirilla, pre ktoré sa na Panortodoxnom koncile na Kréte nezúčastnili.   

Konštantínopolský patriarcha Bartolomej sa vo svojom príhovore pri včerajšom slávení liturgie Turíc zameral na jednotu a katolicitu Cirkvi: „Dnes je tiež deň, kedy vzývame Utešiteľa [Ducha Svätého] a prosíme ho, aby prišiel a zostal medzi nami, aby nás viedol vo svojej pravde a svätosti podľa bolestnej modlitby Pána v Getsemanskej záhrade“. Ježišova modlitba za jednotu je podľa slov ekumenického patriarchu „prvotnou otázkou ľudstva v rozdelenom svete“.  

„Bez ohľadu na naše rozdiely, my ortodoxní musíme zdôrazniť, že jediná cesta, ako kráčať vo svete je jednota,“ zvýraznil patriarcha Bartolomej a pokračoval: „Isteže, táto cesta si vyžaduje živú obeť, veľa práce a vyžaduje tvrdý boj, aby sme sa nevzdialili. Je zrejmé, že tento koncil prispeje v tomto smere stabilizujúc – prostredníctvom konzultácií v Duchu Svätom a v úprimnom a konštruktívnom dialógu – atmosféru dôvery a vzájomného porozumenia“. Na záver dodal: „Naša misia je jednota Pravoslávnej cirkvi a jej veriacich“.

Účastníci koncilu sa stretli už v nedeľu, aby spoločne na ortodoxný sviatok Turíc v katedrále v Hérakleione slávili svätú liturgiu. Slávnosti predsedal ekumenický patriarcha Bartolomej, ktorého sprevádzali patriarchovia Teodor z Alexandrie, Teofilos z Jeruzalema, Irenej zo Srbska, Daniel z Rumunska. Ďalej boli prítomní arcibiskupi Chrysostom z Cypru, Hieronymus z Atén a celého Grécka, metropolita Sawa z Varšavy a celého Poľska a arcibiskupi Anastasios z Albánska a Rastislav, metropolita českých krajín a Slovenska. Na liturgii sa zúčastnili tiež grécky prezident Prokopis Pavlopulos, členovia gréckeho parlamentu a ďalší významní politickí predstavitelia. -ej-    

Pondelňajšie vysielanie vo zvukovej podobe: