Vatikán/Arménsko 24. júna – Začala sa 14. zahraničná apoštolská cesta pápeža Františka, ktorej cieľom je Arménsko. Pápež František počas troch dní navštívi starobylé posvätné miesta kresťanstva, kde sa stretne s predstaviteľmi Arménskej apoštolskej cirkvi, ako aj tamojšími katolíkmi východného i západného obradu. Okrem účasti na reprezentačnom privítaní zo strany najvyšších predstaviteľov krajiny navštívi v sobotu pamätník obetí národnej tragédie Mec Jegern – „Veľké zlo“ z roku 1915. Storočnicu tejto udalosti si minulý rok pripomenul vo Vatikáne za účasti arménskych predstaviteľov. Pápež bude zajtra dopoludnia sláviť svätú omšu na námestí v Gjumri postihnutom pred 28 rokmi zemetrasením a večer sa v Jerevane na centrálnom námestí zúčastní na ekumenickej modlitbe za pokoj. V záverečný deň návštevy sa zúčastní na nedeľnej bohoslužbe vo východnom arménskom obrade v katedrálnom chráme  Arménskej apoštolskej cirkvi v Ečmiadzine.

Svätý Otec František sa včera večer pred apoštolskou cestou do Arménska išiel súkromne pomodliť do pápežskej Baziliky Santa Maria Maggiore v Ríme. Tradične zotrval v modlitbe pred Máriinou ikonou Salus Populi Romani, aby ju poprosil o pomoc a ochranu na ceste do „prvej kresťanskej krajiny“. Na oltár položil kyticu kvetov vo farbách oficiálnej vlajky Arménska: oranžová, modrá, červená.  

Krátko po 9. hodine dnes ráno sa Airbus 321 spoločnosti Alitalia s pápežom a jeho sprievodom, ako aj skupinou vyše 70 novinárov vydal z Ríma na štvorhodinový let do Jerevanu. Počas letu Svätý Otec tradične zdraví formou telegramu hlavy štátov počas preletu nad ich územiami. Postupne tak pozdraví prezidentov Talianska, Chorvátska, Bosny a Hercegoviny, Čiernej Hory, Srbska, Bulharska a Turecka. Prílet do Jerevanu je plánovaný na 13. hodinu nášho času (15.00 miestneho času). -jb-

Pápeža Františka na medzinárodnom letisku Zvartnots v Jerevane krátko po 13.00 hodine slávnostne privítali arménsky prezident Serž Sarkisian spolu s manželkou a hlavný arménsky apoštolský patriarcha Karekin II. Po uvítacom ceremoniáli sa Svätý Otec presunul do Ečmiadzinu, kde navštívil Apoštolskú katedrálu. Po vstupe za zvuku zvonov si bozkom uctil kríž a evanjeliár a pri hlavnom oltári si s patriarchom objatím vyjadrili bratský znak pokoja. Striedavo potom recitovali modlitbu Žalmu 122: «Zaradoval som sa, keď mi povedali: Pôjdeme do domu Pánovho». Po úvodných slovách Karekina II., vystúpil s pozdravným príhovorom pápež František.  

Po návšteve katedrály v Ečmiadzine sa Svätý Otec presunul do prezidentského paláca v Jerevane, kde sa v Prezidentskom paláci stretol so štátnymi predstaviteľmi a s diplomatickým zborom. Vo svojom príhovore tiež pripomenul blížiace sa 25. výročie nezávislosti Arménska. 

Začiatky mesta Ečmiadzin siahajú do 4. storočia pred Kristom, pričom s výstavbou katedrály sa začalo okolo roku 303. Krátko potom, čo Arménsko vyhlásilo kresťanstvo za štátne náboženstvo, sa stala sídlom Arménskej apoštolskej cirkvi. Podľa legendy postavili katedrálu na mieste, ktoré sv. Gregorovi Osvietiteľovi, duchovnému otcovi arménskeho kresťanstva, ukázal vo sne Kristus.

Hlavný patriarcha a katolikos všetkých Arménov Karekin II. je hlavou Arménskej apoštolskej cirkvi od roku 1999. S Katolíckou cirkvou udržiava intenzívne ekumenické vzťahy, o čom svedčia aj jeho stretnutia s pápežom Jánom Pavlom II. v roku 2001 počas jeho návštevy Arménska a v roku 2008 sa v Ríme stretol s pápežom Benediktom XVI. Naposledy navštívil Vatikán 12. apríla 2015, keď sa zúčastnil na liturgii, ktorú pri príležitosti 100. výročia národnej tragédie Mec Jegern – „Veľké zlo“ slávil pápež František. -ej-     

Harmonogram apoštolskej cesty do Arménska

Arménsko 24. júna - Prinášame plné znenie príhovoru Svätého Otca Františka pri návšteve katedrály Arménskej apoštolskej cirkvi vo Svätom Ečmiadzine, ktorá bola po prílete prvým bodom jeho návštevy Arménska.

Vaša Svätosť, ctihodný brat,

Najvyšší patriarcha a katolikos všetkých Arménov,

Drahí bratia a sestry v Kristovi!

S pohnutím som prekročil prah tohto svätého miesta, ktoré je svedkom dejín vášho národa a centrom vyžarujúcim jeho duchovnosť. Považujem za cenný Boží dar to, že sa môžem priblížiť ku svätému oltáru z ktorého začalo žiariť Kristovo svetlo v Arménsku. Pozdravujem katolikosa všetkých Arménov, Jeho Svätosť Karekina II., ktorému  z celého srdca ďakujem za cenné pozvanie navštíviť svätý Ečmiadzin, arcibiskupov a biskupov Arménskej apoštolskej cirkvi, a všetkým ďakujem za srdečné a radostné prijatie, ktorého sa mi dostalo. Vaša Svätosť, ďakujem vám za to, že ste ma prijali vo Vašom dome. Toto znamenie lásky hovorí jasným spôsobom, viac ako slová, čo znamená priateľstvo a bratská láska.

Pri tejto slávnostnej príležitosti vzdávam vďaku Pánovi za svetlo viery, ktoré zapálil vo vašej zemi, viery, ktorá dala Arménsku jeho osobitú identitu a ktorá z neho urobila Kristovho posla medzi národmi. Kristus je vašou slávou, vaším svetlom, slnkom, ktoré vás osvecovalo a dalo vám nový život, on vás sprevádzal a podržal osobitne vo chvíľach najväčších skúšok. Skláňam sa pred Pánovým milosrdenstvom, ktoré chcelo, aby sa Arménsko už v roku 301 stalo prvým národom, ktorý prijal kresťanstvo za svoje náboženstvo, a to v čase, kedy ešte v Rímskej ríši zúrilo prenasledovanie.

Viera v Krista nebola pre Arménsko len ako nejaký odev, ktorý si podľa okolností a prospechu možno vziať na seba alebo si ho zobliecť. Bola základným prvkom jeho samotnej identity, darom s obrovským dosahom, ktorý hodno prijať s radosťou a uchovávať ho s usilovnosťou a pevnosťou, aj za cenu života. Ako napísal Ján Pavol II. „krstom arménskej komunity, (...) sa rodí nová identita národa, ktorá sa stáva konštitutívnou a neoddeliteľnou pre samotné bytie Arménov. Odvtedy už viac nie je mysliteľné, že by medzi prvkami tejto identity nefigurovala viera v Krista ako základný prvok“ (Apošt. list k 1700. výročiu krstu arménskeho ľudu z 2. februára 2001, 2). Nech vás Pán požehnáva za toto žiarivé svedectvo viery, ktoré príkladným spôsobom ukazuje mocný účinok a plodnosť krstu prijatého pred viac než 1700 rokmi, a to s výrečným a svätým znamením mučeníctva, ktoré sa stalo stálym prvkom dejín vášho ľudu.

Ďakujem Pánovi aj za cestu, ktorú prešla Katolícka cirkev a Arménska apoštolská cirkev, v spoločnom úprimnom a bratskom dialógu s cieľom dospieť k plnému zdieľaniu eucharistického stola. Nech nám Duch Svätý pomôže uskutočniť tú jednotu, za ktorú sa modlil náš Pán, aby jeho učeníci boli jedno a svet uveril. S radosťou tu pripomínam rozhodujúce impulzy, ktoré zintenzívnili vzťahy a posilnili dialóg medzi našimi dvoma cirkvami v nedávnych časoch a vyšli od Jeho Svätosti Vaskena I. a Karekina I., od sv. Jána Pavla II. a Benedikta XVI. Medzi osobitne významnými etapami tohto ekumenického úsilia sa mi vybavuje spomienka na svedkov viery 20. storočia v kontexte Veľkého Jubilea 2000; odovzdanie relikvie Otca kresťanského Arménska, sv. Gregora Osvietiteľa Vašej Svätosti pre novú katedrálu v Jerevane; spoločné vyhlásenie Jeho Svätosti Jána Pavla II. a Vašej Svätosti, podpísané práve tu vo svätom Ečmiadzine; a návštevy, ktoré Vaša Svätosť uskutočnila vo Vatikáne pri príležitosti dôležitých udalostí a spomienkových slávností.

Svet je bohužiaľ poznačený rozdeleniami a konfliktami, ale aj vážnymi formami materiálnej i duchovnej chudoby, vrátane zneužívania ľudí, dokonca detí i starých ľudí, a očakáva od kresťanov svedectvo vzájomnej úcty a bratskej spolupráce, ktorá pred každým svedomím ukáže silu a pravdu Kristovho vzkriesenia. Trpezlivé a obnovované úsilie smerom k plnej jednote, zintenzívnenie spoločných iniciatív a spolupráca medzi všetkými Pánovými učeníkmi so snahou o spoločné dobro, sú ako žiarivé svetlo v temnej noci a výzva žiť v láske a vzájomnom pochopení aj s rozdielmi. Ekumenický duch získava na hodnote aj za viditeľnými hranicami cirkevného spoločenstva a pre všetkých predstavuje silnú výzvu zlaďovať rozchádzajúce sa prvky dialógom a vyzdvihovaním toho, čo nás spája. Okrem toho to zabraňuje zneužívaniu a manipulácii viery, pretože to núti objavovať pôvodné korene, komunikovať, brániť a šíriť pravdu v rešpektovaní dôstojnosti každej osoby a takými formami, v ktorých sa ukazuje tá láska a spása, ktorú chceme šíriť. Týmto spôsobom ponúkame svetu - ktorý to urgentne potrebuje - presvedčivé svedectvo, že Kristus je živý a pôsobí. Je neustále schopný vytvárať nové cesty zmierenia medzi národmi, civilizáciami a náboženstvami. Tak sa potvrdzuje a robí vierohodným to, že Boh je láskou a milosrdenstvom.

Drahí bratia, keď naše konanie inšpiruje a pohýna sila Kristovej lásky, rastie vzájomné poznanie a úcta, vytvárajú sa lepšie podmienky pre plodnú ekumenickú cestu a zároveň sa každej osobe dobrej vôle a celej spoločnosti ukazuje konkrétna cesta, ako  sa možno zdarne uberať pri riešení konfliktov, ktoré zraňujú občiansky život a vytvárajú rozdelenia, ktoré je ťažké zaceliť. Všemohúci Boh, Otec nášho Pána Ježiša Krista, nech na príhovor Presvätej Panny Márie, sv. Gregora Osvietiteľa - „svetelného stĺpu Svätej cirkvi Arménov“ a sv. Gregora z Nareku, učiteľa Cirkvi, požehnáva všetkých vás a celý arménsky národ a nech ho vždy zachová vo viere, ktorú prijal od otcov a ktorú slávne dosvedčoval počas storočí.

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -ľm, jb-

Arménsko 24. júna - Prinášame plné znenie príhovoru Svätého Otca Františka, ktorý predniesol počas stretnutia so štátnymi predstaviteľmi a s diplomatickým zborom v Prezidentskom paláci v Jerevane.

Pán prezident, vážení štátni predstavitelia, ctení členovia diplomatického zboru, páni a dámy, je pre mňa veľkou radosťou, že tu môžem byť, dotknúť sa tejto tak drahej arménskej zeme, navštíviť ľud starobylých a bohatých tradícií, ktorý s odvahou svedčil o svojej viere, ktorý mnoho trpel, ale ktorý sa vždy nanovo obrodil.

„Naše tyrkysové nebo, priezračné vody, jazero svetla, slnko leta i severný vietor zimy, […] kameň tisícročí, […] knihy tesané perom, stali sa modlitbou“ (Elise Ciarenz, Óda na Arménsko). To sú niektoré silné obrazy, ktoré nám ponúka váš skvelý básnik, aby nám osvetlil hĺbku dejín a krásu prírody Arménska. Do niekoľkých slov vtesnali ozvenu a mohutnosť slávnej a dramatickej skúsenosti národa a jeho nežnú lásku k  vlasti.

Som vám veľmi vďačný, pán prezident, za zdvorilé slová, ktorými ste ma uvítali v mene vlády a obyvateľov Arménska, a za to, že ste mi ponúkli možnosť vďaka Vášmu láskavému pozvaniu opätovať Vašu minuloročnú návštevu vo Vatikáne, keď ste boli prítomný na slávnosti v Bazilike sv. Petra spolu s Jeho Svätosťou Karekinom II., najvyšším patriarchom a katolikosom všetkých Arménov, s Aramom I., katolikosom Veľkého cilícijského domu a s Jeho Blaženosťou Nersesom Bedrosom XIX., nedávno zosnulým cilícijským patriarchom Arménov. Pri tej príležitosti sme si pripomenuli sté výročie Mec Jegern, „Veľkého zla”, ktoré zasiahlo váš ľud a spôsobilo smrť obrovského počtu ľudí. Tá tragédia, tá genocída, žiaľ odštartovala smutnú sériu strašných katastrof minulého storočia, ktorým dali priechod zvrátené rasové, ideologické či náboženské pohnútky, ktoré zatemnili myseľ katov až tak, že si zaumienili vyhladiť celé národy. Je tak smutné, že – ako v tomto prípade, tak i v ďalších dvoch – veľké medzinárodné mocnosti odvracali pohľad bokom.

Vzdávam úctu arménskemu ľudu, ktorý, osvetlený svetlom evanjelia, aj v najtragickejších okamihoch svojich dejín vždy nachádzal v Kristovom kríži a v jeho zmŕtvychvstaní silu opätovne sa vzchopiť a ďalej kráčať s dôstojnosťou. Toto odkrýva, aké hlboké sú korene kresťanskej viery a aký nekonečný poklad útechy a nádeje v nej spočíva. Keď máme pred našimi očami žalostné dôsledky, ku ktorým v minulom storočí priviedli nenávisť, predsudky a bezuzdná túžba po nadvláde, si úprimne želám, aby si ľudstvo vedelo z týchto tragických skúseností vziať ponaučenie, ako zodpovedným a múdrym konaním  predísť nebezpečenstvu nového upadnutia do týchto hrôz. Nech sa preto znásobí úsilie zo strany všetkých, aby v medzinárodných nezhodách vždy prevládol dialóg, vytrvalé a opravdivé úsilie o pokoj, spolupráca medzi štátmi a trvalý záväzok medzinárodných orgánov s cieľom vytvoriť atmosféru dôvery, ktorá napomôže dosiahnutiu trvalých dohôd, ktoré hľadia do budúcnosti.

Katolícka cirkev si želá aktívne spolupracovať so všetkými, ktorým leží na srdci osud civilizácie a úcta k právam ľudskej osoby, aby vo svete  prevážili duchovné hodnoty a demaskovali sa tí, ktorí hanobia ich význam a krásu. V tomto ohľade je životne dôležité, aby všetci, ktorí sa hlásia k viere v Boha zjednotili svoje sily na izolovanie každého, kto by využíval náboženstvo na uskutočnenie vojnových plánov, na útlak a násilné prenasledovanie, zneužívaním a manipuláciou svätého Božieho mena.

Dnes osobitne kresťania, tak ako v časoch prvých mučeníkov a možno ešte viac, sú na niektorých miestach diskriminovaní a prenasledovaní len preto, že vyznávajú svoju vieru, zatiaľ čo primnohé konflikty v rôznych oblastiach sveta ešte nenachádzajú pozitívne riešenia a spôsobujú žiaľ, deštrukciu a nútenú migráciu celého obyvateľstva. Je preto nevyhnutné, aby tí, čo sú zodpovední za osudy národov, odvážne a neodkladne podnikli iniciatívy zamerané na ukončenie týchto útrap, a aby si za svoje prvoradé ciele vzali mierové úsilie, obranu a prijatie tých, ktorí sú terčom agresie a prenasledovania, podporu spravodlivosti a udržateľného rozvoja. Arménsky ľud osobne zakúsil tieto situácie; pozná utrpenie a bolesť, pozná prenasledovanie; uchováva vo svojej pamäti nielen rany minulosti, ale aj ducha, ktorý mu vždy umožnil začať odznova. V tomto zmysle ho povzbudzujem, aby nechýbal jeho vzácny príspevok pre medzinárodné spoločenstvo.

Na tento rok pripadá 25. výročie nezávislosti Arménska. Je vhodnou okolnosťou na radosť a príležitosťou pripomenúť si dosiahnuté ciele a stanoviť si nové méty, ku ktorým možno smerovať. Oslavy tohto radostného výročia budú o to významnejšie, ak sa stanú pre všetkých Arménov vo vlasti i v diaspóre špeciálnym momentom na zhromaždenie a usmernenie energie s cieľom podporiť občiansky a sociálny rozvoj krajiny, spravodlivý a inkluzívny. Ide o neustále preverovanie, aby nikdy nezostali nenaplnené morálne požiadavky rovnakej spravodlivosti pre všetkých a solidarity so slabými a menej šťastlivými (porov. Ján Pavol II., Rozlúčkový príhovor v Arménsku, 27. sept. 2001).

História vašej krajiny ide ruka v ruke s jej kresťanskou identitou uchovávanou počas stáročí. Taká kresťanská identita má ďaleko od toho, aby prekážala zdravej laickosti štátu, skôr ju vyžaduje a živí a podporuje občiansku participáciu všetkých členov spoločnosti, náboženskú slobodu a úctu voči menšinám. Súdržnosť všetkých Arménov a rastúce úsilie o nájdenie ciest, ktoré osožia prekonaniu napätí s niektorými susednými krajinami, uľahčia naplnenie týchto dôležitých cieľov a inaugurujú tak pre Arménsko obdobie pravého znovuzrodenia.

Katolícka cirkev zo svojej strany, aj keď je v krajine prítomná s obmedzenými ľudskými zdrojmi, sa teší, že môže ponúknuť svoj príspevok k rastu spoločnosti, osobitne vo svojej činnosti zameranej na najslabších a najchudobnejších v oblasti zdravotníctva a vzdelávania a v špecifickej oblasti charity, ako to dosvedčuje práca, ktorú už 25 rokov vykonáva nemocnica „Redemptoris Mater“ v Ašotsku, činnosť vzdelávacieho inštitútu v Jerevane, iniciatívy Arménskej katolíckej charity (Caritas Armenia) a diela spravované rehoľnými kongregáciami.

Nech Boh žehná a ochraňuje Arménsko, zem osvetlenú vierou, odvahou mučeníkov, nádejou silnejšou než akákoľvek bolesť.

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -bp, jb-

Záväzok voči plnej jednote a spolupráca medzi všetkými Pánovými učeníkmi sú ako jasné svetlo v tmavej noci. (Tvít pápeža Františka z 24. júna 2016) -bp-

Vatikán/Arménsko 24. júna - Pápeža Františka na ceste do Arménska sprevádzalo v lietadle približne 70 novinárov z rôznych médií, pričom v krajine sa akreditovalo viac než 600. Petrov nástupca okrem tradičného srdečného privítania žurnalistov odpovedal aj na dve krátke otázky. Týkali sa aktuálneho diania vo svete, konkrétne situácie v Kolumbii a odchodu Veľkej Británie z Európskej únie.

Petrov nástupca najprv reagoval dohodu o bilaterálnom a definitívnom prímerí, ktorú pred dvoma dňami uzavreli kolumbijská vláda a Revolučné ozbrojené sily Kolumbie (FARC). Konflikt medzi vládou a povstalcami v Kolumbii je vôbec najdlhším v Latinskej Amerike a vyžiadal si približne 220-tisíc ľudských životov. Pápež sa vyjadril nasledovne:

„Táto správa, ktorá prišla včera, ma potešila: viac než 50 rokov vojny, toľko vyliatej krvi... Bola to dobrá správa a želám si, aby krajiny, ktoré pracovali na dosiahnutí mieru a ktoré dávajú záruku, že to bude fungovať, to natoľko upevnili, že sa už nikdy nebude dať, či už zvnútra alebo z vonku, navrátiť do stavu vojny. A blahoželám Kolumbii k tomuto kroku.“

Pápež František sa tiež vyjadril k referendu vo Veľkej Británii, v ktorom voliči rozhodli o odchode krajiny z EÚ:

„Je to vôľa vyslovená ľudom a od nás všetkých si to vyžaduje veľkú zodpovednosť zaručiť dobro britského ľudu a tiež dobro a spolunažívanie celého Európskeho kontinentu. Takto to očakávam“. -ej-      

Vatikán 24. júna – Pápežská rada pre pastoráciu migrantov a cestujúcich vydala posolstvo pre Svetový deň cestovného ruchu, ktorý sa bude tradične konať 27. septembra. Názov posolstva znie „Cestovný ruch pre všetkých: podpora všeobecnej dostupnosti“. V liste podpísanom predsedom Rady kardinálom Antoniom Maria Vegliòm a sekretárom Rady sa uvádza, že v uplynulých desaťročiach vo svete výrazne narástol počet ľudí, ktorí môžu požívať čas dovolenky. V liste sa hovorí aj o práve všetkých obyvateľov sveta na prístup k turizmu. Pápežská rada sa tak prihovára za prístupný, udržateľný a sociálny „cestovný ruch pre všetkých“.

Listu datovaný 24. júna 2016 sa uzatvára prianím, aby sa „úsilie Cirkvi na podporu cestovného ruchu pre všetkých  realizovalo a chápalo ako svedectvo o osobitnej láske Boha voči tým najponíženejším“. -bp-

Vatikán 24. júna – Svätý Otec vymenoval P. Pierbattistu Pizzaballu OFM za apoštolského administrátora Jeruzalema. Urobil tak po predchádzajúcom prijatí zrieknutia sa úradu doterajšieho patriarchu Fouada Twala pre kánonický vek.  P. Pizzaballa bol zároveň menovaný za titulárneho biskupa  so sídlom Verbe a bude mať hodnosť arcibiskupa.

Medzi ďalšími menovaniami zverejnenými dnes Svätou stolicou je menovanie Mons. Francisa Assisi Chullikatta za apoštolského nuncia v Kirgizsku. Arcibiskup Chullikatt  pôsobí zároveň aj ako nuncius v Kazachstane a Tadžikistane.

Napokon Svätý Otec menoval dvoch nových riadnych členov Pápežskej akadémie sociálnych vied. Sú nimi profesori Francis Leo Delmonico z USA a Cédric Villani z Francúzska. -bp-

Veľká Británia 24. júna – „Nová etapa v histórii, náročná pre všetkých.“ Týmito slovami reagoval na odchod Anglicka z Európskej únie predseda Konferencie biskupov Anglicka a Walesu kardinál Vincent Nichols. Krajina rozhodla o tzv. brexite vo včerajšom referende.

Arcibiskup Westminsteru Nichols len krátko po vyhlásení výsledkov hlasovania napísal, že britskí biskupi sa modlia za to, aby „tí, čo sú zapojení do náročnej úlohy rešpektovania vôle ľudu vyjadrenej prostredníctvom volebných urien, pracovali s rešpektom a civilizovane napriek hlbokým rozdielom v názoroch“.

Podľa mnohých komentátorov a politikov ovplyvnil mienku britských voličov, ktorí hlasovali za odchod krajiny z Európskej únie, masový príchod migrantov. Kardinál Nichols sa v oficiálnom komuniké dotkol aj migračnej krízy:

„Naše národy sú založené na najlepších tradíciách štedrosti a otvorenosti k cudzincom a prijatiu tých, čo najviac potrebujú pomoc... [Musíme] tvrdo pracovať, aby sme ukázali, že sme dobrí susedia, rozhodní prispieť k medzinárodnému úsiliu čeliť kritickým problémom dnešného sveta“.

Na výsledky referenda vo Veľkej Británii zareagoval aj anglikánsky prímas Justin Welby, ktorý vyzval občanov, aby „sa zjednotili v spoločnej úlohe budovať štedrú a prezieravú krajinu“ a „ostali pohostinní a súcitní, [aby boli] budovateľmi mostov a nie bariér“. Canterburský arcibiskup sa pridal k modlitbám za politických predstaviteľov a za Európanov, ktorí musia čeliť „tejto dramatickej zmene“. -ej- 

Arménsko 24. júna – Prezident Arménskej republiky Serž Sarkisian dnes poskytol rozhovor Vatikánskemu rozhlasu ešte pred príletom Svätého Otca do Jerevanu. Prezident Sargsyan pripomenul návštevu Jána Pavla II. v roku 2001 pri príležitosti 1700. výročia krstu Arménska a podčiarkol, že návšteva pápeža Františka sa koná počas 25. výročia nezávislosti krajiny. Kaukazská krajina oslávi nezávislosť 21. septembra 2016. Serž Sarkisian zároveň uviedol, že vďaka otvoreniu veľvyslanectva pri Svätej stolici v roku 2013 sa zintenzívnili a posilnili vzťahy medzi kaukazskou krajinou a Svätou stolicou.

Arménsky prezident odpovedal aj na otázku týkajúcu sa územia Náhorného Karabachu. Uviedol, že sa nedávno stretol s ruským a azerbajdžanským prezidentom s cieľom nájsť mierové riešenie na konflikty a vyjadril túžbu, aby sa dal priestor dialógu a diplomacii. Je to podľa neho jediná schodná cesta pre trvalý mier a úctivé spolužitie. Prezident Sarkisian zdôraznil, že riešenie nemá v prvom rade brať do úvahy záujmy Arménska či Azerbajdžanu, ale záujem ľudí v Náhornom Karabachu. -bp-

Harmonogram apoštolskej cesty pápeža Františka do Arménska

1. DEŇ

Pápež počas cesty v Arménsku tvítuje o úsilí o jednotu kresťanov

Príhovor pápeža Františka v Prezidentskom paláci v Jerevane

Príhovor pápeža Františka v katedrále Arménskej apoštolskej cirkvi v Ečmiadzine

Prezident Arménska ocenil posilnenie vzťahov so Svätou stolicou

Pápež počas letu odpovedal novinárom o Brexite a mieri v Kolumbii

Začala sa trojdňová apoštolská cesta pápeža Františka do Arménska

PRED CESTOU

Náboženské zloženie Arménska a cirkevná hierachia v skratke

Videoposolstvo pápeža Arménom: Návšteva ako impulz ekumenizmu

Otec Youssefian o prípravách na návštevu pápeža Františka v Arménsku

Pápež František už o tri dni navštívi Arménsko, vo Vatikáne predstavili podrobnosti

Časový harmonogram (Arménsko má časový posun + 2 hodiny)

Logo a motto apoštolskej cesty

Zverejnili program apoštolskej cesty pápeža do Arménska 24. - 26. júna 2016

Piatkové vysielanie vo zvukovej podobe: