Arménsko 26. júna – Tretí a záverečný deň apoštolskej cesty pápeža Františka v Arménsku mal veľmi silný ekumenický charakter. Svätý Otec sa vo Svätom Ečmiadzine zúčastnil na arménskej liturgii celebrovanej katolikosom za masovej účasti veriacich, pri ktorej Karekin II. na žiadosť pápeža Františka požehnal jeho i celú Katolícku cirkev. Obaja predstavitelia v Ečmiadzine podpísali aj spoločnú deklaráciu.

Pápež František začal skoro ráno slávením svätej omše spolu s apoštolským nunciom Mons. Marekom Solczynským. Koncelebrovali v súkromí kaplnky, ktorú pre pápeža zriadili v priestoroch sídla katolikosa v Ečmiadzine, kde bol počas návštevy ubytovaný. Po omši sa neformálne stretol so 14-timi arménsko-katolíckymi biskupmi, aj za účasti vyše desiatky kňazov pôsobiacich v krajine.  

Potom už kroky Svätého Otca smerovali na ečmiadzinské Námestie sv. Tiridata, kde sa zúčastnil na vyše dvojhodinovej svätej liturgii Arménskej apoštolskej cirkvi. Slávenie viedol katolikos Karekin II. za účasti arménskych arcibiskupov a biskupov.  Podobne ako pri ekumenickej modlitbe v predchádzajúci večer v Jerevane, aj pri slávení liturgie bola mimoriadne početná účasť veriacich, okolo 50-tisíc osôb. Samotné slávenie arménskej liturgie pod otvoreným nebom, hoci v blízkosti katedrálneho chrámu, bolo mimoriadnou výnimkou.

Pri slávení východnej liturgie v arménskom jazyku, bohatej na špecifické obrady, liturgické odevy a spevy, bol Svätý Otec oblečený jednoducho v bielej reverende so zlatom vyšívanou červenou štólou na pleciach. Obrad sledoval z čestného miesta povedľa oltára, v rukách s prekladom liturgických textov. Dvakrát počas slávenia liturgie dokonca zaznelo aj jeho meno ako rímskeho pápeža.

Pri liturgii si katolikos s pápežom prejavili objatím znak pokoja. V závere, pred obradom svätého prijímania predniesol katolikos Karekin pozdravné slovo, po ktorom sa prihovoril Svätý Otec. Hovoril o cieli plnej jednoty oboch cirkví, ku ktorej treba oduševnene bežať a slovami sv. Gregora z Nareku vzýval Ducha Svätého o túto milosť. Veľký aplauz nasledoval po jeho záverečnej prosbe katolikosovi, aby udelil požehnanie jemu i celej Katolíckej cirkvi:

„Svätosť, v mene Božom Vás prosím, aby ste ma požehnali, aby ste požehnali mňa a Katolícku cirkev, aby ste požehnali tento náš beh smerom k plnej jednote.“

Príhovor Svätého Otca pri arménskej liturgii

Po skončení liturgie boli pápež hosťom na ekumenickom obede v sídle katolikosa. K spoločnému stolu zasadla hierarchia Arménskej apoštolskej cirkvi, katolícki biskupi Arménska a členovia delegácie Svätej stolice. Popoludní sa pápež František poďakoval personálu a pozdravil aj stovku dobrodincov Arménskej apoštolskej cirkvi.

Záverečným momentom v Apoštolskom paláci v Ečmiadzine bol podpis Spoločnej deklarácie pápeža Františka a katolikosa Karekina II. Úvod deklarácie pripomína rok 2001, kedy krajinu navštívil sv. Ján Pavol II. pri príležitosti 1700. výročia prijatia kresťanstva za štátne náboženstvo Arménska. Ako sa píše, „bol svedkom novej etapy srdečného a bratského vzťahu medzi Arménskou apoštolskou cirkvou a Katolíckou cirkvou“. Svätý Otec František a apoštolský patriarcha zároveň vyjadrili radosť z ich minuloročného stretnutia, keď sa 12. apríla stretli na modlitbe v Bazilike sv. Petra vo Vatikáne. 

Spoločná deklarácia ďalej reaguje na náboženskú netoleranciu, prenasledovanie a fundamentalizmus vo svete. Ich obete z radov kresťanov označuje za spoločných mučeníkov: „Mučeníci prináležia všetkým Cirkvám a ich utrpenie je „ekumenizmom krvi“, ktorý presahuje historické rozdelenia medzi kresťanmi vyzývajúc nás všetkých, aby sme podporovali viditeľnú jednotu Kristových učeníkov.“

Spoločným povolaním kresťanov je šíriť pokoj, uvádza sa ďalej aj v súvise s kaukazským regiónom: „Práve preto, že sme kresťania, sme povolaní k tomu, aby sme hľadali a uskutočňovali tie cesty, ktoré vedú k zmiereniu a pokoju. V tejto súvislosti chceme tiež vyjadriť našu nádej na mierové riešenie otázok týkajúcich sa Náhorného Karabachu.“

Deklarácia tiež vyzýva všetkých veriacich spoločne, aby „otvorili svoje srdcia a ruky obetiam vojny a terorizmu, utečencom a ich rodinám“. Zároveň upozorňuje na nebezpečenstvo sekularizmu a krízu rodín vo svete. V závere deklarácie pápež František a katolikos Karekin II. povzbudzujú svojich veriacich k činnosti:

„Apelujeme na našich veriacich, aby pracovali v harmónii a podporovali tak v spoločnosti kresťanské hodnoty, ktoré účinne prispejú k budovaniu civilizácie spravodlivosti, mieru a ľudskej solidarity. Otvára sa pred nami cesta zmierenia a bratstva. Nech Duch Svätý, ktorý nás uvádza do plnej pravdy (porov. Jn 16,13), napomáha každému opravdivému úsiliu budovať mosty lásky a spoločenstva medzi nami“.

Viac z obsahu Spoločnej deklarácie pápeža Františka a katolikosa Karekina II.

Posledným bodom cesty Svätého Otca v Arménsku bola návšteva kláštora Khor Virap, ktorý sa nachádza na zdiaľky viditeľnom vŕšku na pozadí mohutnej siluety zasneženého Araratu. Biblický vrch s výškou 5137 metrov v tvare sopečného kužeľa je už súčasťou teritória susedného Turecka.

Názov Khor Virap znamená „väzenie v hlbinách“. Toto pútnické miesto sa spája s osobnosťou sv. Gregora Osvietiteľa, ktorý tu bol na konci 3. storočia väznený vtedajším arménskym kráľom 13 rokov v hlbokej studni. No keď sa kráľ na jeho príhovor zázračne uzdravil z ťažkej choroby, oľutoval svoj postoj, kňaza oslobodil a sám prijal krst. Tak sa už v roku 301 pre celú krajinu otvorila cesta ku kresťanstvu.

Symbolicky na mieste, ktoré sa nachádza neďaleko arménsko-tureckých hraníc a v tieni slávneho Araratu sa pápež s katolikosom spolu modlili a vypustili k nebu dve holubice mieru. Svätý Otec František v kláštore Khor Virap predniesol tieto slová modlitby:

„Kriste, Bože náš, sprievodca životom a darca pokoja, veď nás všetkých v spravodlivosti po ceste v tvojich stopách, aby sme s pomocou tvojho milosrdenstva dosiahli pokojne prístav života a spásy, lebo ty si naša pomoc a náš Spasiteľ; tebe patrí sláva, moc a česť, teraz i vždy, na veky vekov. Amen.“

Pri rozlúčkovej ceremónii na letisku v Jerevane boli prítomní prezident Serž Sarkisian, katolikos Karekin II. a katolícki biskupi. Lietadlo so Svätým Otcom na palube sa o 16.48 nášho času (18.48 miestneho času) vydalo na štvorhodinový spiatočný let do Ríma. Jeho prílet na letisko Ciampino sa očakáva o 20.40. Ako je zvykom, pri tlačovej konferencii počas návratu z apoštolskej cesty pápež odpovedá na otázky novinárov. -jb-

Arménsko 26. júna – Prinášame plné znenie pozdravného príhovoru Svätého Otca Františka, ktorý predniesol pred záverom Božskej liturgie Arménskej apoštolskej cirkvi na otvorenom priestranstve vo Svätom Ečmiadzine v nedeľu 26. júna, ktorú celebroval hlavný katolikos všetkých Arménov Karekin II.

Svätosť, najdrahší biskupi, drahí bratia a sestry,

pri vyvrcholení tejto tak vytúženej a pre mňa už aj nezabudnuteľnej návštevy túžim pozdvihnúť k Pánovi moju vďaku, ktorú pripájam k veľkému hymnu chvály a vďakyvzdania, ktorý sa povzniesol od tohto oltára. Vaša svätosť, v týchto dňoch ste mi otvorili dvere Vášho domu a zakúsili sme «aké je dobré a milé, keď bratia žijú pospolu» (Ž 133,1). Stretli sme sa, bratsky sme sa objali, spoločne sme sa modlili, podelili sme sa o dary, nádeje i obavy Kristovej Cirkvi, ktorej tlkot srdca vnímame ako jednohlasný a o ktorej veríme a cítime, že je jedna. «Jedno je telo a jeden Duch, ako ste aj povolaní v jednej nádeji [...]. Jeden je Pán, jedna viera, jeden krst. Jeden je Boh a Otec všetkých, ktorý je nad všetkými, preniká všetkých a je vo všetkých» (Ef, 4,4-6). Skutočne si s radosťou môžeme osvojiť tieto slová apoštola Pavla! Stretli sme sa práve v znamení svätých apoštolov. Svätí Bartolomej a Tadeáš, ktorí hlásali po prvýkrát evanjelium v týchto krajoch, a svätí Peter a Pavol, ktorí darovali život za Pána v Ríme, zatiaľ čo kraľujú s Kristom v nebi, istotne sa tešia vidiac našu náklonnosť a našu konkrétnu ašpiráciu k plnému spoločenstvu. Za toto všetko ďakujem Pánovi, za vás a s vami: Sláva Bohu!

Pri tejto Božskej liturgii vystúpil k nebu slávnostný spev Trisagion, ospevujúc svätosť Boha. Nech na zem schádza hojné požehnanie Najvyššieho, na príhovor Božej Matky, veľkých svätcov a učiteľov, mučeníkov, osobitne tých mnohých mučeníkov, ktorých ste na tomto mieste minulý rok kanonizovali. „Jednorodený, ktorý zostúpil“ nech požehnáva našu cestu. Svätý Duch nech z veriacich urobí jedno srdce a jednu dušu: nech nás príde znovu obnoviť v jednote. Pre toto by som ho chcel nanovo vzývať, osvojujúc si niektoré nádherné slová, ktoré vstúpili do vašej liturgie. Príď, ó Duchu, ty «ktorý si neustávajúcimi vzlykmi naším orodovníkom u milosrdného Otca, ty, ktorý chrániš svätých a očisťuješ hriešnikov»; vylej na nás tvoj oheň lásky a jednoty, a «nech sa týmto ohňom rozptýlia dôvody nášho pohoršenia» (Gregor z Nareku, Kniha žalospevov, 33,5), predovšetkým nedostatok jednoty medzi Kristovými učeníkmi.

Nech Arménska cirkev kráča v pokoji a nech je spoločenstvo medzi nami plné. Vo všetkých nech vzíde silné prahnutie po jednote, po jednote, ktorá nesmie byť «ani vzájomnou podriadenosťou, ani pohltením, ale skôr prijímaním všetkých tých darov, ktorými Boh každého obdaril, aby sa celému svetu zjavilo veľké tajomstvo spásy uskutočnenej Kristom Pánom skrze Ducha Svätého» (Slová Svätého Otca pri Božskej liturgii, Istanbul, 30. novembra 2014).

Prijmime výzvu svätých, počúvajme hlas pokorných a chudobných, mnohých obetí nenávisti, ktoré trpeli a obetovali svoj život pre vieru. Nastavme uši k mladým generáciám, ktoré úpenlivo prosia o budúcnosť oslobodenú od rozdelení minulosti. Nech sa z tohto svätého miesta nanovo šíri žiariace svetlo. K svetlu viery, ktoré vďaka vášmu otcovi podľa evanjelia, svätému Gregorovi, osvietilo tieto kraje, nech sa pripojí svetlo lásky, ktorá odpúšťa a zmieruje.

Ako apoštoli vo veľkonočné ráno, aj napriek pochybnostiam a neistotám, bežali k miestu zmŕtvychvstania, priťahovaní šťastným brieždením novej nádeje (porov. Jn 20,3-4), tak aj my v túto svätú nedeľu nasledujme volanie Boha k plnému spoločenstvu a zrýchlime krok smerom k nemu.

A teraz, Svätosť, v mene Božom Vás prosím, aby ste ma požehnali, aby ste požehnali mňa a Katolícku cirkev, aby ste požehnali tento náš beh smerom k plnej jednote.

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -zk, jb-

Arménsko 26. júna – Na záver apoštolskej cesty v Arménsku podpísali pápež František a katolikos Karekin II. spoločnú deklaráciu. Dvojstranový dokument v anglickom jazyku vyzdvihol doterajšiu spoluprácu, ako aj túžbu po prehĺbení spoločenstva medzi Katolíckou cirkvou a Arménskou apoštolskou cirkvou. 

Úvod deklarácie pripomína rok 2001, kedy krajinu navštívil sv. Ján Pavol II. pri príležitosti 1700. výročia prijatia kresťanstva za štátne náboženstvo Arménska. Ako sa píše, „bol svedkom novej etapy srdečného a bratského vzťahu medzi Arménskou apoštolskou cirkvou a Katolíckou cirkvou“. Svätý Otec František a apoštolský patriarcha zároveň vyjadrili radosť z ich minuloročného stretnutia, keď sa 12. apríla stretli na modlitbe v Bazilike sv. Petra vo Vatikáne. 

Arménska cirkev sa napriek smutnej a bolestivej minulosti snaží budovať „svet solidarity, spravodlivosti a mieru“, uvádza sa ďalej v deklarácii. Pápež i katolikos však poukázali na prenasledovanie náboženských a etnických menšín vo svete a vyzvali svetové mocnosti, aby zakročili a pomohli tým, ktorí to najviac potrebujú:

„Bohužiaľ sme tiež svedkami obrovskej tragédie odohrávajúcej sa pred našimi očami, toho nespočetného množstva zabitých nevinných ľudí, presídlených alebo nútených k bolestivému a neistému vyhnanstvu kvôli pokračujúcim konfliktom z etnických, ekonomických a náboženských dôvodov na Blízkom východe a v ďalších častiach sveta. Náboženské a etnické menšiny sa preto stali terčom prenasledovania a krutého zaobchádzania až do takej miery, že trpieť pre náboženské presvedčenie sa stalo každodennou realitou. Mučeníci prináležia všetkým Cirkvám a ich utrpenie je „ekumenizmom krvi“, ktorý presahuje historické rozdelenia medzi kresťanmi vyzývajúc nás všetkých, aby sme podporovali viditeľnú jednotu Kristových učeníkov. Spoločne sa modlíme na príhovor svätých apoštolov Petra a Pavla, Tadeáša a Bartolomeja za premenu srdca všetkých tých, ktorí páchajú také zločiny a tých, ktorí môžu zastaviť násilie. Prosíme predstaviteľov národov, aby načúvali žiadosti miliónov ľudských bytostí, ktoré túžia po mieri a spravodlivosti vo svete, ktoré žiadajú rešpektovanie ich práv daných Bohom, ktoré nutne potrebujú chlieb, a nie zbrane“.  

V deklarácii ďalej obaja predstavitelia odsudzujú fundamentalistické prezentovanie náboženstva na šírenie nenávisti, diskriminácie a násilia. Okrem potvrdenia neakceptovateľnosti ospravedlňovania takýchto zločinov náboženstvom poukazujú aj na mierotvorný potenciál kresťanstva, a to aj v konkrétnej súvislosti s kaukazským regiónom:

 „Okrem toho, rešpektovanie náboženských rozdielov je nevyhnutná podmienka pre mierové spolunažívanie odlišných etnických a náboženských komunít. Práve preto, že sme kresťania, sme povolaní k tomu, aby sme hľadali a uskutočňovali tie cesty, ktoré vedú k zmiereniu a pokoju. V tejto súvislosti chceme tiež vyjadriť našu nádej na mierové riešenie otázok týkajúcich sa Náhorného Karabachu.“

Deklarácia tiež vyzýva všetkých veriacich spoločne, aby „otvorili svoje srdcia a ruky obetiam vojny a terorizmu, utečencom a ich rodinám“. Zároveň upozorňuje na nebezpečenstvo sekularizmu a krízu rodín vo svete:

„Sekularizácia obrovských oblastí spoločnosti, jej odcudzenie sa tomu, čo je duchovné a čo je Božie, nevyhnutne vedie k desakralizovanej a materialistickej vízii človeka a ľudskej rodiny. V tomto ohľade sa obávame krízy rodiny v mnohých krajinách. Arménska apoštolská cirkev a Katolícka cirkev zdieľajú rovnakú predstavu o rodine, založenej na manželstve, akte slobodne sa dávajúcej a vernej lásky medzi mužom a ženou“. 

Na záver deklarácie sa pápež František a katolikos Karekin II. zhodli na tom, že obe Cirkvi majú toho viac, čo ich spája, než to, čo ich rozdeľuje:

„Arménska apoštolská cirkev a Katolícka cirkev úspešne vstúpili do novej etapy posilnenej našimi spoločnými modlitbami a spoločným úsilím v prekonávaní súčasných výziev. Sme dnes presvedčení o zásadnom význame podpory tohto vzťahu, o prehlbovaní a rozhodnejšej spolupráci nielen v oblasti teológie, ale tiež v modlitbe a aktívnej spolupráci na úrovni miestnych komunít s cieľom zdieľať plné spoločenstvo a konkrétne prejavy jednoty. Apelujeme na našich veriacich, aby pracovali v harmónii a podporovali tak v spoločnosti kresťanské hodnoty, ktoré účinne prispejú k budovaniu civilizácie spravodlivosti, mieru a ľudskej solidarity. Otvára sa pred nami cesta zmierenia a bratstva. Nech Duch Svätý, ktorý nás uvádza do plnej pravdy (porov. Jn 16,13), napomáha každému opravdivému úsiliu budovať mosty lásky a spoločenstva medzi nami“.

Záver deklarácie, datovanej 26. júna 2016 vo Svätom Ečmiadzine, má slávnostný charakter vzývania Trojjediného Boha na príhovor Presvätej Bohorodičky a celého radu svätých. -ej-    

Nech Arménska cirkev kráča v pokoji a nech je spoločenstvo medzi nami plné (Tvít pápeža Františka z 26. júna 2016). -ej-  

Som šťastný, že som navštívil Arménsko, krajinu, ktorá ako prvá prijala kresťanskú vieru, a ďakujem všetkým za prijatie. (Tvít pápeža Františka z 26. júna 2016) -bp-

Vo zvukovej podobe prinášame prehľad hlavných udalostí uplynulého týždňa vo Vatikáne. 

Týždenný 10-minútový spravodajský súhrn Vatikánskeho rozhlasu vysiela RTVS každú nedeľu ráno o 6.05 a v repríze večer o 17.50 na okruhoch Rádia Regina.

Nedeľné vysielanie vo zvukovej podobe: