Vatikán 3. júla – Pápež František dnes z okna Apoštolské paláca pripomenul, že „Ježiš nám priblížil Boha; v Ježišovi Boh kraľuje medzi nami, jeho milosrdná láska víťazí nad hriechom a nad ľudskou biedou“. Citujúc dnešné evanjelium podľa sv. Lukáša Rímsky biskup zopakoval, že misia kresťanov vo svete je priniesť všetkým radostnú zvesť, „posolstvo nádeje a útechy, pokoja a lásky“. 

Plné znenie príhovoru pápeža Františka pred modlitbou Anjel Pána

„Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Pasáž z dnešného evanjelia z 10. kapitoly Lukášovho evanjelia (Lk 10,1-12.17-20) nám pomáha pochopiť, ako veľmi je potrebné vzývať Boha, «Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu!» (v. 2). „Robotníci“, o ktorých Ježiš hovorí, sú misionármi Božieho kráľovstva, ktorých On sám povolal a poslal «po dvoch pred sebou do každého mesta a na každé miesto, kam sa sám chystal ísť» (v. 1). Ich úlohou je ohlasovať posolstvo spásy adresované všetkým. Misionári vždy ohlasujú posolstvo spásy všetkým; [a to] nielen misionári, ktorí idú ďaleko, ale aj my, kresťanskí misionári, ktorí hlásame radostnú zvesť spásy. A toto je dar, ktorý nám dá Ježiš s Duchom Svätým. Toto ohlasovanie znamená povedať: «Priblížilo sa k vám Božie kráľovstvo» (v. 9). Ježiš nám skutočne priblížil Boha; v Ježišovi Boh kraľuje uprostred nás, jeho milosrdná láska vyhráva nad hriechom a ľudskou biedou.

A dobrou správou je to, že „robotníci“ musia prinášať všetkým: posolstvo nádeje a útechy, pokoja a lásky. Keď Ježiš posiela učeníkov pred sebou do miest, odporúča im: «Najprv povedzte: ‚Pokoj tomuto domu!’ [...] Uzdravujte chorých, čo sú v nich» (porov. vv. 5.9). Toto všetko znamená, že Božie kráľovstvo sa buduje deň čo deň, a už na tejto zemi ponúka svoje ovocie obrátenia, očistenia, lásky a útechy medzi ľuďmi. Je to krásna vec! Budovať deň čo deň toto Božie kráľovstvo, ktoré sa uskutočňuje. [Znamená to] nezbúrať, [ale] budovať!

V akom duchu musí Ježišov učeník vykonať túto misiu? V prvom rade musí si byť vedomý náročnej a niekedy nevraživej reality, ktorá ho čaká. Ježiš na tom nešetrí slovami! Ježiš hovorí: «Posielam vás ako baránkov medzi vlkov» (v. 3). Je to jasné. Nevraživosť je vždy začiatkom prenasledovania kresťanov; lebo Ježiš vie, že misii bráni práca zlého. Robotník z evanjelia sa preto musí snažiť oslobodiť od ľudských pripraveností každého druhu, nenosiac mešec ani kapsu, ani obuv (porov. v.4), ako odporúča Ježiš, aby sa tak spoliehali len na silu Kristovho kríža. To znamená zanechať každý dôvod pre osobnú chválu, karierizmus a hlad po moci, a pokorne so seba nechať urobiť nástroj spásy, ktorá je dielom obety Krista, ktorý pre nás zomrel a vstal z mŕtvych.

Misia kresťana vo svete je úžasná, je to misia určená všetkým, je to misia služby, bez výnimky; vyžaduje si mnoho štedrosti a predovšetkým pohľad a srdce obrátené hore vzývajúc tak Pánovu pomoc. Tak veľmi sú potrební kresťania, ktorí by s radosťou svedčili o evanjeliu v každodennom živote. Učeníci, ktorých vyslal Ježiš, «sa vrátili natešení» (v. 17). Keď to robíme, srdce sa naplní radosťou. A tento výrok ma nabáda k uvažovaniu nad tým, ako veľmi sa Cirkev teší, raduje z toho, keď jej synovia prijímajú radostnú zvesť vďaka oddanosti toľkých mužov a žien, ktorí dennodenne ohlasujú evanjelium: kňazi – tí vynikajúci farári, ktorých všetci poznáme, rehoľné sestry, zasvätené, misionárky a misionári... A ja sa sám seba pýtam, počúvajte dobre: koľkí z vás, mladí, ktorí ste dnes prítomní na námestí, počujete Pánovo volanie nasledovať ho? Nemajte strach! Buďte odvážni a odovzdajte druhým túto pochodeň apoštolského zápalu, ktorú sme dostali vďaka týmto príkladným učeníkom.

Prosme Pána, skrze príhovor Panny Márie, aby Cirkvi nikdy nechýbali obetavé srdcia, ktoré pracujú na tom, aby všetkým priniesli lásku a nežnosť nebeského Otca.“

Po príhovore sa pápež František s veriacimi na Námestí sv. Petra pomodlil modlitbu Anjel Pána a všetkým udelil svoje apoštolské požehnanie. Na záver odsúdil krvavé útoky, ktoré sa udiali v uplynulých dňoch v Dháke a Bagdade a s prítomnými sa pomodlil za obete a za násilníkov.

Petrov nástupca tiež pozdravil pútnikov z Talianska, Portugalska, Kórei či Venezuely. Zároveň pripomenul, že na budúcu stredu si Katolícka cirkev v tomto Svätom roku milosrdenstva pripomenie mladú mučeníčku sv. Máriu Gorettiovej, ktorá pred tým než zomrela, odpustila svojmu vrahovi. Svätorečenie patrónky zločinov a mládeže bolo prvým v histórii, na ktorom sa zúčastnili matka aj vrah. Jednoduché hrdinské dievča je tiež prvou sväticou 20. storočia. -ej-

Vatikán 3. júla – Pápež František sa po nedeľnej modlitbe Anjel Pána pomodlil za obete teroristického útoku v Dháke, ku ktorému došlo v noci z piatka na sobotu. Do svojich modlitieb tiež zahrnul obete dnešných útokov v Bagdade, pri ktorých prišlo o život viac než 80 ľudí:

„Vyjadrujem svoju blízkosť rodinným príslušníkom obetí a zranených atentátu, ku ktorému došlo včera v Dháke a tiež tomu v Bagdade. Spoločne sa modlime. Modlime sa spolu za nich, za zosnulých a prosme Pána, aby obrátil srdce násilníkov oslepených nenávisťou“.

Na záver Svätý Otec zotrval krátko v tichej modlitbe a s veriacimi na Námestí sv. Petra sa potom pomodlil modlitbu „Zdravas Mária“. -ej-

Vatikán/Argentína 3. júla – Zdravie emeritného pápeža Benedikta XVI. či vzťahy s prezidentom Argentíny Mauriciom Macrim. Aj to sú niektoré témy, na ktoré sa Svätý Otec František rozprával s argentínskym denníkom La Nacion.

Pápež Bergoglio nazval svojho predchodcu, s ktorým nedávno oslávil 65. výročie kňazskej vysviacky, „revolucionárom“ a zaspomínal si na jeho abdikáciu:

„Na stretnutí, ktoré mal s kardinálmi len krátko pred konkláve v marci 2013 nám povedal, že jeden z nás bude budúci pápež a že on nepozná jeho meno. Jeho odchod bol chvályhodný. Za jeho odstúpením, ktoré odkrylo všetky problémy Cirkvi, nebolo nič osobné. Bol to akt vlády; jeho posledný akt vlády“.

Na otázku, ako je na tom zdravotný stav Josepha Ratzingera, pápež František odpovedal: „Má problémy s hýbaním sa, ale jeho hlava a pamäť sú nedotknuté, sú v perfektnom stave“.

Argentínsky denník ďalej zaujímal vzťah medzi pápežom Františkom a argentínskym prezidentom. V rodnom kraji Jorgeho Bergoglia sa totiž pošuškáva, že komunikácia je na bode mrazu. Svätý Otec na to zareagoval:

„Nemám žiaden problém s prezidentom Macrim. Nemám [totiž] rád konflikty. Zdá sa mi, že Macri je človek z dobrej rodiny, vznešený muž“.

Rímsky biskup tiež v Argentíne žne kritiku za to, že koncom mája vo Vatikáne prijal zakladateľku argentínskej organizácie Matiek z Plaza de Mayo Hebe de Bonafiniovú. Aktivistka v minulosti verejne kritizovala pápeža, za čo sa mu neskôr, ako vysvetľuje Svätý Otec, ospravedlnila:

„Bolo to gesto odpustenia. Poprosila ma o odpustenia a ja som jej ho neodoprel. Je to žena, ktorej zabili dvoch synov. A ja sa skláňam, skláňam sa pred toľkým utrpením. Nezáleží na tom, čo o mne povedala. A ja viem, že v minulosti povedala strašné veci“. -ej-     

Milovať a odpúšťať ako miluje a odpúšťa Boh. To je životný program, ktorý nepozná prestávky ani výnimky (Tvít pápeža Františka z 3. júla 2016). -ej-

Vo zvukovej podobe prinášame prehľad hlavných udalostí uplynulého týždňa vo Vatikáne.

Týždenný 10-minútový spravodajský súhrn Vatikánskeho rozhlasu vysiela RTVS každú nedeľu ráno o 6.05 a v repríze večer o 17.50 na okruhoch Rádia Regina.

Páter Peter Dufka SJ, ktorý prednáša na Pápežskom východnom inštitúte v Ríme, venoval tému svojej rubriky o dobre využitom období prázdnin a dovoleniek.   

Je  prirodzene, že  pri návšteve nových miest či krajín potrebujeme sprievodcu. Poskytujú ho organizované zájazdy alebo cestovné kancelárie. I pri súkromných cestách si obyčajne najprv z internetu preštudujeme informácie o danom mieste, alebo si kúpime Bedekera priamo na mieste ktoré navštívime. Sprievodca nás obyčajne upozorní na veci, ktoré ľahko prehliadneme ba dokonca nám umožňuje poznať  veci, ktoré  očami nevidíme. Akoby nám otvoril zrak poznania. Inak sa pozerá na Rímske koloseum človek, ktorý  pozná jeho históriu ako ten, čo o ňom nikdy nepočul a  vidí len zrekonštruovanú polo zrúcaninu elipsovitého tvaru.

Otvorené oči poznania môžu otvárať i akoby oči srdca, umožňujú vžiť sa do prvých storočí kresťanstva a čiastočne vniknúť do životných osudov prvých kresťanov, ktorí v koloseu zomierali za svoju vieru, na čom sa krvilačný rímsky ľud hlučne zabával. I to sa deje vďaka sprievodcovi, ktorý upozorní na tieto udalosti.

Úlohou sprievodcu je teda otvárať oči nie len rozumu, prostredníctvom  informácii, ale otvárať i oči srdca ba dokonca  viery. Byť na miestach umučenia, zázračných udalostí alebo na miestach preniknutých životom svätých  môže teda oživiť nie len pamäť a city, ale i samotnú vieru. Preto tieto miesta nazývame posvätnými, pretože na nich môžeme zažiť obnovenie viery, môžu nás zmeniť a môžu nám napomôcť ku svätosti. Nemálo vlažných kresťanov prežilo po návšteve takýchto miest  hlbokú konverziu. Otvorenie očí poznania, srdca ba dokonca viery úzko súvisí s tým, čo vo všeobecností nazývame rekreáciou.

Slovo rekreácia je odvodene od slova re-creare, čo znamená znovu stvoriť, znovu obnoviť. O akú obnovu tu ide? O obnovu celého človeka. Človek nerekreuje len tým, že odpočíva fyzicky, ale i tým, že duší a duchu dá to, čo potrebuje. Podľa starovekej antropológie je človek zložený z tela, duše a ducha. Ak neživí tieto tri atribúty svojej existencie, postupne odumrú. Ak si nedopraje fyzického odpočinku či dostatok výživy, telo zoslabne a chradne. Ak pokojom so sebou samým a  priateľstvom neživí vzťahy s inými ľuďmi, i tie postupne ochabnú a stratia na svojej intenzite. To isté však platí o oblasti  ľudského ducha. I tento potrebuje svoj pokrm, aby sa rozvinul a nezakrpatel. Živí sa modlitbou, duchovnou vnímavosťou,  zážitkom, putovaním a návštevou svätých miest. To čo patrí do oblasti fyzickej či duševnej rekreácia, všetci viac-menej vieme. I druhý atribút ľudskej existencie nám je viac-menej známy. Takmer automaticky počas rekreácie vyhľadávame duševnú pohodu a harmonické vzťahy. Obyčajne si dobre zvážime, s kým cestujeme a s kým chceme stráviť čas dovolenky. Ale ako poskytnúť rekreáciu nášmu duchu, čím a ako rekreuje duch človeka?

V cirkevnej tradícii jestvuje nemálo usmernení, ktoré o tejto obnove či rekreácii ducha hovoria. Väčšina z nich však poukazuje na dve roviny tejto rekreácie, ktorú možno zjednodušene nazvať vnútornou a vonkajšou. Kým pri fyzickej či duševnej rekreácii podnety prichádzajú predovšetkým zvonku, pri duchovnej sú rovnako potrebné i vnútorné podnety, vnútorná dispozícia. Tu platí stará zásada duchovných autorov, že totiž len podobný rozumie podobného. Títo autori výstižne podotýkajú, že hudobníkom rozumejú hudobníci, poľnohospodárom poľnohospodári a duchovým odkazom len duchovní ľudia.

Ak teda chceme prežiť duchovnú rekreáciu, mali by sme z nej už niečo vlastniť a na dovolenku odchádzať s istou potenciou duchovnej vnímavosti. Podľa sv. Jána z Kríža sa takáto vnímavosť obnovuje vnútorným očisťovaním.  Vnímavosť a s ňou súvisiace vnútorné očisťovanie je akoby prípravná fáza na rekreáciu či dovolenku. Ak si človek nasadí   nesprávnu optiku, alebo ak sú okuliare neprehľadné a zašpinené, jednoducho dobre nevidí. Podobný princíp platí i v oblasti duchovného videnia či vnímania. I tu je potrebné, aby jeho duchovná optika bola vyčistená. Ako to tak nie je , ťažko v ňom zarezonujú duchovné podnety, na ktoré sprievodca zbytočne upozorňuje. Jednoducho preto, lebo ich nevníma, nevidí očami ducha. Z dejín askézy poznáme niektoré radikálne spôsoby očisťovania, ktoré majú charakter napríklad zdržanlivosti v oblasti používania materiálnych dobier alebo    odstupu od vášní a zlých návykov.  Samozrejme, že takáto séria   návykov sa v rámci prípravy na rekreáciu nedá nadobudnúť, ale celkom isto dobrá sviatosť zmierenia zvýši duchovnú citlivosť a pootvorí duchovný zrak.  Toto je prvá, prepravná rovina duchovnej rekreácie. Druhou rovinou je konkrétny vonkajší podnet.

V oblasti nových vedeckých objavov a vynálezov sa niekedy hovorí, že náhoda praje iba pripravenej mysli. Znamená to, že človek v oblasti vedeckého bádania vynaloží veľké úsilie na nahromadenie poznatkov, ale samotný objav alebo vynález neraz zíde človeku na um akosi spontánne. V tichu, na ceste alebo pri inej činnosti príde zrazu myšlienka, ktorá akoby nebola výsledkom diskurzívneho uvažovania samotného bádateľa a ktorá jeho samotného prekvapí. I pri cestovaní na putne miesta neraz dochádza k takýmto spontánnym objavom právd viery. Zrazu sa nás niečo z týchto právd dotkne, niečo z nich sa nám vyjasní. Nie že by sme predtým o  nich nevedeli, ale nikdy sme si ich neosvojili, neobťažkali a osobne nezažili. Spúšťacím mechanizmom môžu byť samotne slovo sprievodcu. Nemožno celý proces tohto zážitku stotožňovať s ním. Pri duchovnej rekreácii samotný Kristus stvárňuje vnímanie človeka, dotýka sa ho na danom mieste. Tu zrazu spoznávame ešte iného sprievodcu, ktorý predpokladá vnútornú pripravenosť a vnímavosť. Takto nastavené vnútro človeka je potom schopne duchovne interpretovať i menej duchovný podnet sprievodcu a takto prežiť duchovnú rekreáciu. I obraz, symbol alebo iný vizuálny vnem k nemu hovorí prekvapivou intenzitou.   

Milý priatelia, ak chceme dobre využiť obdobie prázdnin i dovoleniek a zrekreovať celého človeka, netreba zabudnúť na starovekú antropológiu a dať telu, duší ale i duchu to, čo potrebujú a čo im patri. Iba tak sa vrátime do nášho bežného života celostne obnovení, to jest zrekreovaní na tele, duši i na duchu.  

Nedeľné vysielanie vo zvukovej podobe: