Vatikán 6. júla – „Ste tu vítaní a vaša prítomnosť je dôležitá.“ Týmito slovami dnes pápež František privítal v Aule Pavla VI. pútnikov pochádzajúcich z Lyonskej arcidiecézy, ktorí každodenne bojujú s chudobou. 200-členná skupina sa v týchto dňoch pod vedením arcibiskupa Lyonu kard. Philippeho Barbarina zúčastňuje vo Večnom meste na púti pre chudobných v rámci Roku milosrdenstva. Iniciatívu podporila organizácia priateľov otca Josepha Wresinského pri príležitosti 100. výročia narodenia kňaza, ktorý zasvätil svoj život chudobným. 

Plné znenie príhovoru pápeža Františka pútnikom z Lyonu

„Drahí priatelia,

Som veľmi rád, že vás môžem prijať. Nech je vaša situácia, váš príbeh, bremeno, ktoré nesiete akékoľvek, je to Ježiš, ktorý nás zhromažďuje okolo seba. Ak je niečo, čo má Ježiš, tak to je táto schopnosť prijímať. Každého prijíma takého, aký je. V ňom sme bratia a ja by som chcel, aby ste pocítili, ako veľmi ste vítaní; vaša prítomnosť je pre mňa dôležitá a je tiež dôležité, aby ste sa tu cítili ako doma.

S vedúcimi, ktorí vás sprevádzajú, vydávate krásne svedectvo evanjeliového bratstva na tejto spoločnej ceste putovania. Lebo ste prišli nesúc sa navzájom. Oni vám veľkoryso pomáhajú, ponúkajúc svoje prostriedky a čas, aby ste mohli prísť; a vy dávajúc im, dávajúc nám, dávajúc mne samotného Ježiša.

Ježiš sa – z lásky – stal jedným z vás, lebo chcel zdieľať vašu situáciu: [bol] opovrhnutý ľuďmi, zabudnutý, považovaný za nikoho. Keď sa vám stane, že toto všetko zakúsite, nezabudnite na to, že aj Ježiš zakúsil to, čo vy. Je to skúška, že ste vzácni v jeho očiach a že je vám na blízku. Vy ste v srdci Cirkvi, ako hovorieval otec Joseph Wresinski, lebo Ježiš vo svojom živote vždy uprednostňoval ľudí, ktorí boli ako ste vy, ktorí prežívali podobné situácie. A Cirkev, ktorá miluje a uprednostňuje to, čo Ježiš miloval a uprednostňoval, sa nemôže zastaviť, kým nenájde všetkých tých, ktorí zakusujú odmietnutie, vylúčenie a ktorí pre druhých nič neznamenajú. V srdci Cirkvi nám dovoľujete stretnúť Ježiša, lebo nám o ňom hovoríte nielen slovami, ale celým vašim životom. A svedčíte o dôležitosti malých gest, dostupných každému, ktoré pomáhajú pri budovaní mieru, pripomínajúc nám, že sme bratia a že Boh je Otec nás všetkých.

Prichádza mi na um skúsiť si predstaviť, čo si ľudia mysleli, keď videli Máriu, Jozefa a Ježiša na uliciach utekajúc do Egypta. Boli chudobní, boli skúšaní prenasledovaním: ale práve tam bol Boh.

Drahí sprievodcovia, chcem sa vám poďakovať za všetko, čo robíte, verní intuícii otca Josepha Wresinského, ktorý chcel vychádzať zo zdieľaného života a nie z abstraktných teórii. Abstraktné teórie nás vedú k ideológiám a ideológie nás vedú k popieraniu toho, že Boh sa stal človekom, jedným z nás! Lebo je to život zdieľaný s chudobnými, ktorý nás premieňa a vedie k obráteniu. Zamyslite sa nad tým dobre! Nielen že im idete naproti, či naproti tomu, kto pociťuje hanbu a skrýva sa; nielen že s nimi kráčate vynakladajúc úsilie pochopiť ich utrpenie, vstúpiť do ich stavu [duše]; ale tiež okolo nich vytvárate komunitu, dávajúc im takým spôsobom život, identitu a dôstojnosť. A Rok milosrdenstva je príležitosťou pre znovuobjavenie a prežívanie tohto rozmeru solidarity, bratstva, pomoci a vzájomnej podpory.

Drahí bratia, prosím vám predovšetkým, aby ste si zachovali odvahu a uprostred vašich múk zachovali radosť nádeje. Nech ten plameň, ktorý vo vás prebýva, nezhasne; lebo my veríme v Boha, ktorý napráva všetky nespravodlivosti, ktorý zmierňuje každú bolesť a ktorý vie odmeniť tých, čo v neho dúfajú. Očakávajúc ten deň pokoja a svetla, váš prínos pre Cirkev a pre svet je zásadný: vy ste Kristovými svedkami, vy ste tými, čo sa prihovárajú u Boha, ktorý mimoriadnym spôsobom vypočuje vaše modlitby.  

Prosili ste ma, aby som pripomenul Cirkvi vo Francúzsku, že Ježiš trpí pri dverách našich kostolov, keď tam nie sú chudobní. «Poklady Cirkvi sú chudobní», hovorieval rímsky diakon Vavrinec. Chcel by som vás poprosiť o láskavosť, viac než o láskavosť, dať vám misiu: poslanie, ktoré iba vy budete schopní vo vašej chudobe uskutočniť. Vysvetlím to: Ježiš bol niekedy veľmi prísny a mocne karhal ľudí, ktorí neprijímali Otcovo posolstvo. A tak ako povedal to krásne slovo „blahoslavení“ chudobní, chorí, tí, čo plačú, tí, čo sú nenávidení a prenasledovaní, povedal aj iné slovo, ktoré naháňa strach! Povedal: „Beda!“. Povedal to boháčom, učencom, tým, ktorí sa teraz smejú, tým, ktorým sa páčia lichôtky, pokrytcom. Dávam vám misiu modliť sa za nich, aby Pán zmenil ich srdce. Prosím vás, aby ste sa tiež modlili za tých, ktorí nesú vinu za vašu chudobu, aby sa obrátili! Modlite sa za mnohých boháčov, ktorí sa odievajú do purpuru a do jemného hodvábu a robia veľké oslavy bez toho, aby si všimli, že pred ich bránou sú toľkí Lazári, lační zahnať hlad zvyškami z ich stola. Modlite sa za kňazov, za levitov, ktorí – vidiac toho človeka zbitého a napoly mŕtveho – prechádzajú okolo hľadiac iným smerom, lebo nemajú súcit. Na všetkých týchto ľudí ako aj na ďalších, ktorí sa negatívne spájajú s vašou chudobou a s toľkými bolesťami, sa usmejte zo srdca, želajte im dobro a proste Ježiša, aby sa obrátili. A ja vás ubezpečujem, že ak to urobíte, nastane veľká radosť v Cirkvi, vo vašom srdci ako aj v milovanom Francúzsku.

Všetkých vás teraz pod pohľadom nášho Nebeského Otca odovzdávam do ochrany Ježišovej Matky a sv. Jozefa a zo srdca vám udeľujem apoštolské požehnanie. Všetci sa spolu pomodlime «Otče náš».“ -ej-

Vatikán/USA 6. júla – Pápež František sa dnes ráno stretol s rodičmi 19-ročného amerického študenta Beaua Solomona, ktorého v pondelok našli mŕtveho v rímskej rieke Tiber. V krajine bol na zahraničnom štúdijnom pobyte. Polícia už zadržala v súvislosti s prípadom jedného bezdomovca, ktorý čelí „vážnym podozreniam z vraždy“.

Ako uviedol hovorca Svätej stolice páter Federico Lombardi, Svätý Otec vyjadril „hlbokú sústrasť a jeho modlitby za mladého muža, ktorý zahynul tak tragicky“. Solomonoví rodičia prišli do Ríma v pondelok večer. V utorok publikoval americký veľvyslanec pri Taliansku John Phillips vyjadrenie: „Bol som zarmútený správou o tragickej smrti Beaua Solomona. Vyjadrujem úprimnú sústrasť rodine i priateľom. Americká ambasáda je pripravená poskytnúť pomoc talianskym autoritám vo vyšetrovaní jeho zmiznutia a smrti“. -ej- 

Vatikán 6. júla – Svätý Otec František sa dnes vyslovil za rešpektovanie práv a identity domorodých kmeňov v rámci svojho úmyslu na mesiac júl. V krátkom videu, ktoré zverejnila Svetová sieť modlitby Svätého Otca známa aj ako „Apoštolát modlitby“, sa najskôr prihovára zástupkyňa domorodých kmeňov, za ktorou nasleduje prosba Petrovho nástupcu:  

Zástupkyňa domorodých kmeňov:

„Chcem prosiť v mene domorodých kmeňov, aby sa rešpektovala naša forma života, naše práva a naše tradície. Vypočujete ma?“

Pápež František:

„Chcem byť ozvenou a hovorcom najhlbších túžob domorodých národov. A chcem, aby si pripojil svoj hlas k môjmu, aby sme z celého srdca prosili, aby boli rešpektované domorodé národy, ktorých identita je ohrozená, až po ich samotnú existenciu.“ -ej-

Sýria 6. júla – Vládne vojsko v Sýrii vyhlásilo prímerie na 72 hodín až do piatkovej polnoci v súvislosti s ukončením moslimského posvätného mesiaca ramadán.  Násilie a atentáty však aj napriek tomu pokračujú: včera samovražedný útočník na bicykli zabil 10 ľudí v severnej provincii Hassakeh, ktorú kontrolujú Kurdi. K zodpovednosti za útok sa dosiaľ nikto neprihlásil. Podľa Sýrskeho pozorovateľského centra pre ľudské práva však ide o teroristický čin zo strany džihádistov z Islamského štátu. O situácii v krajine viac pre Vatikánsky rozhlas prezradil sýrsko-katolícky patriarcha Antiochie Ignác Youssif III.:

„Toľko sa toho zničilo, je tam toľko krv, sĺz, ľudí, ktorí sú na úteku... Ťažko nájsť únikovú cestu či koniec tohto všetkého. Na druhej strane však vidíme, že politici západných krajín začali uvažovať: všetci hovorili, že v krátkom čase všetko zmení a pritom uplynulo viac než päť rokov! Aké to má následky? Krajina je zničená a my kresťania sme prvými obeťami tejto politiky“.

Mnohé informačné zdroje uvádzajú, že džihádisti pomaly ustupujú...

„Áno, ustupujú, ale naďalej dostávajú zbrane a aj tie rafinovanejšie. Spojené národy už hovorili o 30-tisícoch džihádistov, ktorí prišli do Sýrie a do Iraku zo všetkých kútov sveta. My sme to už dávno vedeli a hovorili sme to od začiatku: ,Nesmiete dovoliť krajinám bohatým na ropu, aby posielali peniaze a podporovali džihád pod zámienkou ľudového povstania‘“.

Aká je situácia kresťanov v týchto krajinách: sú vyhladzovaní?

„Kresťania sú naozaj demoralizovaní. To znamená, že kríza pokračuje. V krajine predtým existovala istá úroveň bezpečnosti pre všetkých; bolo možné ísť kdekoľvek a kedykoľvek, vo dne v noci; kresťania robili, čo bolo v ich silách, aby vybudovali krajinu orientovanú na laicitu. Naopak, teraz kresťania strácajú dôveru. A my musíme nechať zaznieť ich hlas vo svete, aby mocní pochopili, že my, nositelia tisícročnej civilizácie, sme na pokraji zničenia a vyhnania.“

Ako zvíťaziť nad džihádistami, ktorých počet sa vo svete zvyšuje?

„To je jasné: predovšetkým je nevyhnutné pochopiť, že sem nemožno posielať džihádistov a nemožno ich ani financovať a posielať im zbrane: odkiaľ ich berú? Pôvod financovania je veľmi jasný: pochádzajú od tých fanatikov, ktorí sa nachádzajú tam, kde je radikálny a politický islam. Sú to oni, ktorí financujú džihádistov. Ak chce medzinárodné spoločenstvo skutočne ukončiť toto všetko, musí napomenúť tieto krajiny, aby prerušili financovanie, aby prestali posielať džihádistov, a aby s nimi prestali spolupracovať. Poďme do srdca problému: problém nie je politický ani sociálny. Džihádisti tu budú vždy: v Koráne čítajú pasáže o násilí a berúc do úvahy to, že tieto pasáže sú [pre nich] slová Boha, vždy budú existovať ľudia, ktorí si budú myslieť, že Boh chce, aby sa stali teroristami pripravenými zabiť neveriacich. Stačí sa pozrieť na to, ako vychovávajú svoje deti a mládež. Nie je to politická otázka a ani ekonomická: je to náboženská otázka. Ide o ľudí, ktorí chcú násilne vnútiť vlastné náboženstvo, lebo interpretujú [svoju posvätnú] knihu do slova bez kritického výkladu, ktorý je však nevyhnutný“. -bp-

Kolumbia 5. júla – Spolucítenie, začlenenie a odpustenie. Tieto tri piliere mieru predstavil predseda Konferencie biskupov Kolumbie Mons. Luis Augusto Castro Quiroga na úvod 101. plenárneho zasadnutia biskupov v Bogote. Stretnutia potrvajú v kolumbijskej metropole až do piatku 8. júla.

Mons. Quiroga vo svojom príhovore vyzdvihol dohodu o bilaterálnom a definitívnom prímerí medzi kolumbijskou vládou a Revolučnými ozbrojenými silami Kolumbie (FARC). Štvorročné rokovania tak ukončili viac než 50 rokov dlhý konflikt, ktorý je vôbec najdlhším v Latinskej Amerike. 

Kolumbijskí biskupi by sa podľa preláta mali snažiť veriacich povzbudzovať, aby budovali nový národ postavený na „etických, duchovných a kultúrnych základoch“. Úlohou Katolíckej cirkvi je „bdieť“ a „dozerať nad mierom“. Jednou z jej mnohých iniciatív sú tiež špecifické programy prijatia pre deti, ktoré počas uplynulých rokov naverbovali rebeli do svojich radov.

Dohodu o mieri, ktorú podpísala kolumbijská vláda s povstalcami 23. júna v Havane na Kube, pozitívne prijal počas letu do Arménska aj pápež František. -bp-

Francúzsko 6. júla – „Kňaz, svedok milosrdenstva“. Tak znie názov Jubilea kňazov, ktoré sa včera skončilo vo svetoznámom mariánskom pútnickom meste Lurdy. Záštitu nad iniciatívou prevzal prefekt Kongregácie pre klerikov kardinál Beniamino Stella:

„Sú tu kňazi, ktorí žijú vo farnostiach. Myslím, že väčšina z nich sú vskutku kňazmi v službe dušiam. Sú tými jednoduchými vojakmi, prvými, čo sa stretávajú s utrpeniami sŕdc, s utrpeniami života toľkých kresťanov“.

Na podujatí sa v rámci Roku milosrdenstva zúčastnili nielen kňazi z rôznych kútov sveta, ale aj biskupi. Stretnutie prebehlo len mesiac po tom, čo pápež František slávil Jubileum kňazov aj vo Večnom meste.

„Je krásne počuť týchto kňazov, ktorí spovedajú a je krásne počuť v našom kňazskom a biskupskom srdci to volanie po obrátení. Práve v pohľade Panny Márie, ako povedal pápež, nechajúc na seba spočinúť pohľa Márie, sa skutočne učíme cítiť milosrdenstvo a teda, vďaka osobnej skúsenosti, vedieť ju podať ďalej, s veľkým srdcom a s veľkým rozlíšením komplexných situácií, ktoré sú v dnešnom svete a v našich kresťanských komunitách," vysvetlil na záver kardinál Stella. -ej, bp- 

Stredajšie vysielanie vo zvukovej podobe: