V tomto mesiaci sú moje audiencie pozastavené, ale ja sa za vás neprestávam modliť; a vy sa, prosím, modlite za mňa! (Tvít pápeža Františka zo 7. júla 2016). -bp-

Vatikán/Taliansko 7. júla – Pápež František vymenoval kardinála Angela Bagnasca za svojho špeciálneho vyslanca na Národný eucharistický kongres Talianska, ktorý v polovici septembra prebehne v Janove. Svätý Otec pri tejto príležitosti napísal predsedovi Konferencii biskupov Talianska list, v ktorom vyjadril radosť nad tým, že na kongrese sa zúčastnia mnohí kardináli, biskupi, kňazi, rehoľníci i laici. Petrov nástupca ocenil, že účastníci stretnutia budú sláviť „zdroj života pre Cirkev a preddavok budúcej slávy“ (Unitatis Redintegratio, 15).

Pápež František v liste povzbudil k tomu, aby sa „stále viac uctievala najsvätejšia Eucharistia, sviatosť milosrdenstva, znak jednoty, puto lásky, veľkonočná hostina‘ (Sacrosantum Concilium, 47), nech ju požívame, aby sme boli bratsky zjednotení“ a „aby sme spolupracovali na posilnení Cirkvi a na dobre sveta“.

List Svätého Otca zároveň pozýva znovuobjaviť silu eucharistickej adorácie, navštevujúc tak, „ak je možné každý deň, predovšetkým v životných ťažkostiach, Najsvätejšiu sviatosť nekonečnej lásky Krista a jeho milosrdenstva, ktorú uchovávajú naše kostoly a ktorá je často opustená, aby sme s ním hovorili, v tichu mu načúvali a odovzdali sa mu“.

V záverečnej modlitbe Petrov nástupca prosí Boha, „aby  na príhovor Najsvätejšej Božej matky umožnil, aby z tohto Národného eucharistického kongresu vzišlo hojné duchovné ovocie“. -bp- 

Taliansko 7. júla – Mesto Fermo ostalo po utorkovom incidente, po ktorom zahynul 36-ročný utečenec z Nigérie, v šoku. Emmanuel Chidi Namdi, ktorý žiadal v krajine o azyl, prišiel do konfliktu s miestnym futbalových fanúšikom a po napadnutí, zraneniam v nemocnici podľahol.

Podľa talianskych denníkov sa Namdi prechádzal so svojou ženou po meste, keď ich okoloidúci muž rasistickými slovami napadol. To viedlo aj k fyzickému stretu, pričom Namdi dostal krvácanie do mozgu a skončil v kóme. Polícia zatkla člena tvrdého jadra talianskych futbalových priaznivcov tzv. „ultras“, o ktorých je známe, že sympatizujú z krajnou pravicou.

Mladík z Nigérie pôvodne utiekol zo svojej krajiny potom, ako členovia radikálnej islamistickej organizácie Boko Haram pri útoku na kresťanské kostoly zabili jeho dcéru a rodičov. V Taliansku býval spolu so svojou manželkou v ubytovni, ktorú spravuje miestna katolícka charitatívna organizácia.

Kardinál Edoardo Menichelli, arcibiskup Ancony-Osimo, reagoval na incident slovami, že ide o „hlbokú urážku ľudského rodu“. V uplynulých mesiacoch zažila Cirkev v meste Fermo zastrašovanie, neznámi páchatelia zanechali štyri bomby pred miestnymi farnosťami. Viac už pre Vatikánsky rozhlas prezradil don Pietro Orazi, generálny vikár Diecézy Fermo:

„Až doteraz sme nemali žiadne problémy. Na druhej strane, aj čo sa týka bômb, nikdy sme nedostali žiadnu jasnú správu alebo hrozby ani žiadne vydierania. Samozrejme, boli tu isté výstrahy, ale nikdy žiaden jasný odkaz. Teraz je tu tento veľmi vážny prípad“.

Taliansko sa po marcovej dohode medzi Tureckom a Európskou úniou o vracaní utečencov stala vstupnou bránou pre migrantov. Od začiatku roku podľa oficiálnych údajov priplávalo cez Stredozemné more do Talianska viac než 70-tisíc utečencov. 

„V súčasnosti utečenci nerobili žiadne problémy. Žeby vládla nepriateľská atmosféra, to zase nemôžem povedať; možno že ide o malú izolovanú skupinu, pravdepodobne neofašistickú, inak neviem, kto mohol niečo také spôsobiť. Môže tiež byť, že ten, kto umiestňuje tieto bomby, tiež spôsobuje túto nepriateľskú atmosféru. Samozrejme aj z našej vlády vnímať národnú propagandu: že nám kradnú prácu, že na nich iba míňame peniaze, zatiaľ čo Taliani ledva vyžijú s výplatou do konca mesiaca“.

Ako don Pietro Orazi povedal, Cirkev v meste Fermo zorganizovala modlitbovú vigíliu:.

„Nesmieme dovoliť, aby nás zastrašili a preto bomby nič nezmenia a ani tento prípad. Naopak, včera večer na modlitbovej vigílii sme boli svedkami masovej prítomnosti bežných ľudí a nie cirkevných združení. Dokonca bol prítomný aj primátor, zástupcovia Červeného kríža a potom ďalší, ktorých som nepoznal a nie všetci z nich sú katolíci; bol tam dokonca aj imám. Prišlo skutočne veľa ľudí napriek tomu, že sme vigíliu zorganizovali narýchlo“. -ej-

Bielorusko 7. júla – Dôležitosť náboženskej slobody pre pozitívny rozvoj  spoločnosti bolo ústrednou témou nedávnej misie kardinála Christopha Schönborna v Bielorusku. Viedenský arcibiskup sa ako vyslanec pápeža Františka zúčastnil na oslavách 25. výročia vzniku Minsko-Mohilevskej arcidiecézy v dňoch 1. - 2. júla v Budslavi.

Kardinál Schönborn sa stretol s významnými náboženskými a politickými predstaviteľmi krajiny, s ktorými hovoril o dôležitosti náboženskej slobody. Bieloruskí politici uistili pápežského legáta o tom, že krajina má záujem o dobré vzťahy s Katolíckou cirkvou.

Počas omše v mariánskej svätyni v Budslave, na ktorej sa zúčastnilo približne 30-tisíc veriacich, kardinál Schönborn okrem iného podčiarkol dôležitosť rodiny, ktorú sa pokúšali v Bielorusku zničiť národný socializmus i komunizmus, ale aj iné ideológie.

Viedenský arcibiskup vo svojej homílie rovnako ocenil, že viera bieloruského ľudu bola silnejšia ako totalitné režimy: „Nech je blahoslavená krajina, ktorá verí“.

Pápežský legát navštívil aj pamätník obetiam národného socializmu neďaleko Minsku a vysvätil nový katolícky kostol v Minsku. -bp-

Autorom komentára je kňaz Martin Kramara, hovorca Konferencie biskupov Slovenska: Čas odpúšťať a čas žiadať o odpustenie

Štúdie naznačujú, že jednou z vlastností sociálnych sietí je potvrdzovanie vlastných názorov. Čítame, zdieľame, lajkujeme to, čo zodpovedá našim presvedčeniam. Naopak ignorujeme alebo popierame to, čo im protirečí. Vrana k vrane sadá, hovorievali naši predkovia. Hľadáme si podobných priateľov s podobnými názormi. S tými „druhými" sa dokážeme pohádať a u „našich" hľadáme argumenty na potvrdenie toho, čo si myslíme. Je to svojím spôsobom prirodzený jav. Skrýva však v sebe aj isté nebezpečenstvo. Totiž, vytvorenie myšlienkového geta. Máme jasne definovaný, ohraničený, relatívne bezpečný priestor, do ktorého samozrejme nepúšťame žiadne „trójske kone". Na všetko máme alebo chceme mať odpoveď - ktorá „sedí" do nášho súkolesia.

Tento obraz sa mi za posledné dni niekoľkokrát vynoril pred očami - keď som si čítal emailovú poštu. Bolo v nej viacero reakcií na to, čo Svätý Otec povedal počas spiatočného letu z Arménska. Médiá to zúžili do vyjadrenia, že Cirkev má homosexuálov požiadať o odpustenie. Dalo by sa, ako zvyčajne, rozprávať o kontexte, v ktorom to pápež vyslovil. Mohli by sme si v tomto komentári všimnúť, že povedal „keď vravím Cirkev, mám na mysli kresťanov" - teda konkrétnych ľudí, ktorí sa k homosexuálom správali zle, mohli by sme si všimnúť, že pápež hovoril aj o ospravedlnení chudobným, zneužívaným ženám a deťom, atď.

Pri čítaní emailovej pošty však moju pozornosť viac upútala „getovosť" názorov. Iste, aj to súvisí s nepreskúmaním celého kontextu. Len jeden pisateľ ma prosil o zdroj, kde by si mohol prečítať celý rozhovor. Ostatní mali vo veciach jasno. Na jednej strane bola skupina tých, ktorí pápežove slová chceli slovenskej cirkvi „tresnúť o hlavu", žiadali ospravedlnenie za pastierske listy, za podporu referenda, za postoje voči rodovej rovnosti, atď. Svoje argumenty dokladali citátmi zo Svätého písma a linkami na weby, kde kresťania urážali gayov. Na druhej strane boli rozhorčení pisatelia, ktorí mi posielali obrázky z gayprideov s otázkou, za čo sa týmto ľuďom majú ospravedlňovať. Svoje rozhorčenie dokladali citátmi zo Svätého písma a linkami na weby, kde gayovia urážali kresťanov.

Každý prezentoval svoju interpretáciu v duchu svojho dopredu definovaného presvedčenia. Musím sa priznať, bolo to pre mňa neveselé čítanie. Naozaj sa má cirkev ospravedlňovať za pastierske listy, má si sypať popol na hlavu za obranu manželstva a rodiny v duchu toho, čo nazývame prirodzeným zákonom? A na druhej strane, naozaj sa nikto z nás nemá za čo ospravedlňovať homosexuálne orientovaným osobám? Myslím, že atmosféra, ktorá existuje v našej spoločnosti, nesvedčí o celkom evanjeliovom postoji voči týmto ľuďom. Ak je nám jasné, že by ich mali poprosiť o odpustenie tí, ktorí im ublížili, sme si istí, že sme v tejto oblasti bez viny? Vždy sme sa zastali takého človeka, keď si z neho druhí robili posmešky? Odmietli sme urážky a hlúpe vtipy na jeho adresu? Nedovolili sme, aby sa voči týmto ľuďom v našej prítomnosti niekto správal ponižujúco, diskriminačne? Vyvinuli sme úsilie sprevádzať ich na ceste a správať sa k nim ako ku všetkým ostatným?

Obávam sa, že mnohí z nás robia v tejto oblasti vo svedomí množstvo kompromisov. Zdôvodňujú si ich gayprideami a požiadavkami homolobby, ktoré však nereprezentujú celú skupinu týchto ľudí a zďaleka nevyjadrujú celú skutočnosť a drámu, ktorú mnohí z nich prežívajú. Pri troche dobrej vôle by každý z nás mohol porozmýšľať, ako prispieť k zlepšeniu postoja celej našej spoločnosti voči týmto ľuďom. Lebo obávam sa, že od ideálu sme ešte ďaleko.

Na druhej strane to neznamená, že musíme obrátiť naopak celú náuku v morálnej oblasti, len aby sme sa niekoho nedotkli. Jedna vec je však mať jasno v náuke a druhá vec správať sa ku konkrétnemu človeku, ktorý možno zápasí s vecami, o ktorých máme len nejasnú predstavu. Potreba nevytvárať jasne ohraničené spoločenské a myšlienkové getá platí pre obe strany. Je v nich pohodlnejšie a bezpečnejšie, avšak dominujeme v nich len nad priestorom. Pritom, ako hovorí pápež František, dôležitejší je čas. To sa, myslím, týka najmä oblasti, v ktorej sa morálne učenie prelína s osudom konkrétnych ľudí.

Legenda o troch zjednotiteľoch Japonska hovorí, že pozorovali slávika, ale dlho sa nevedeli dočkať, kým zaspieva. Prvý z nich vyhŕkol: „Zabite ho!" Druhý povedal: „Prinúťte ho spievať!" Tretí zareagoval: „Počkajte". Radi by sme ovládali priestor, ale dôležitejší je čas. Myslím, že o niečom podobnom je aj Božie milosrdenstvo, ktoré pápež František tak často pripomína. Boh veľmi, veľmi dlho čaká, kým určité veci pochopíme a ešte dlhšie, kým podľa nich dokážeme žiť. My máme radšej všetko tu a teraz, hneď a zaraz vyriešené a definované, jasné, vymaľované... Keď však ide o ľudí, nestačí mať jasno v pravidlách. Nestačí si to potvrdiť u tých, ktorí majú rovnaký názor. Chce to aj počúvať a rásť v trpezlivosti. A ak sme ju stratili a zle sme sa správali, aj požiadať o odpustenie.

Štvrtkové vysielanie vo zvukovej podobe: