Vatikán 8. júla – Pápež František dnes pri súkromnej audiencii kardinála Angela Amata, prefekta Kongregácie pre kauzy svätých, schválil vydanie dekrétov týkajúcich sa káuz blahorečenia deviatich osôb. Rovnako poveril dikastérium promulgovať dekréty o hrdinských cnostiach šiestich nových ctihodných Božích služobníkov.

Medzi budúcimi blahoslavenými je tiež laik Joseph Mayr-Nusser (1910-1945), ktorý sa preslávil výrokom: „Nebudem prisahať Hitlerovi“. 34-ročný rodák z Bolzana, ktorý pochádzal z kresťanskej rodiny a živil sa ako pokladník v malom obchode, zomrel 24. februára 1945 pri transporte na ceste do koncentračného tábora v Dachau. Rovnako ho preslávili slová: „Vydať svedectvo je našou jedinou účinnou zbraňou“.

Medzi ďalšími blahoslavenými je mučeník Antonio Arribas Hortigüela spolu so svojimi šiestimi učeníkmi. Ide o španielskych misionárov Božského Srdca Ježišovho, ktorých zavraždili pre vieru v Krista 29. septembra 1936 počas španielskej občianskej vojny.

A nakoniec bude blahorečený francúzsky kňaz a zakladateľ Kongregácie sestier sv. Anjela strážcu Louis-Antoine Ormières (1809-1890), ktorý húževnato pracoval na poli výchovy a staral sa o chudobných a chorých. Preslávil sa najmä svojou jednoduchosťou a dôverou v Božiu prozreteľnosť. Ako hovorieval: „Tam, kde je človek, je aj Cirkev“. Vášňou francúzskeho kňaza bolo „formovať skutočných Ježišových učeníkov“.

Ďalších šesť dekrétov potvrdzuje hrdinské cnosti osobám zasväteného života, ktorými sú americký biskup Alfonse Gallegos (1931-1991) z rádu augustiniánov a titulárny biskup Sasaby, ďalej španielsky kňaz Raffael Sánchez García (1911-1973) a tiež rehoľný brat Andrés Filomeno García Acosta (1800-1853) z Rádu menších bratov.

Zvyšní traja sú taliansky kňaz Giuseppe Marchetti (1869-1896), člen Kongregácie sv. Karla, kňaz Giacomo Viale (1830-1912) z Rádu menších bratov a napokon Mária Pia z Kríža rodená Maddalena Notari (1847-1919), zakladateľka ženskej kongregácie Suore Adoratrici dell´Eucaristia. -ej,bp-

Vatikán 8. júla – Osemmesačný súdny proces s troma bývalými zamestnancami a dvoma novinármi v kauze Vatileaks II. sa včera skončil. Vatikánsky tribunál udelil v súvislosti s ilegálnym únikom dôverných dokumentov 18 mesiacov väzenia vatikánskemu prelátovi Mons. Ángelovi Luciovi Vallejovi Baldovi a konzultantke pre komunikáciu s verejnosťou Francesce Chaouquiovej 10 mesiacov odňatia slobody podmienečne. Ide o dvoch členov zrušenej komisie, ktorú vytvoril pápež František, aby preskúmala a usmernila ekonomické a administratívne reformy Svätej stolice. Odsúdení majú tri dni na odvolanie.

Vatikánsky súd v prípade dvoch talianskych novinárov Emiliana Fittipaldiho a Gianluigiho Nuzziho nevyniesol žiaden rozsudok, lebo sa necítil kompetentný rozhodnúť o ich trestoch. Obaja medzičasom publikovali knihy, v ktorých sa píše o spomínaných dokumentoch a ktoré dostali od ďalších troch obžalovaných. Výkonného tajomníka zrušenej komisie Nicolu Maia tribunál obvinenia zbavil.

Podľa hovorcu Svätej stolice pátra Federica Lombardiho bolo nevyhnutné, aby sa súd uskutočnil vzhľadom k existujúcim vatikánskym zákonom o nelegálnom úniku dokumentov a informácií:  

„Bolo nutné to urobiť, pretože existuje zákon, ide dokonca o zákon z roku 2013, ktorý pojednáva o úniku informácií. (...) Proces musel prebehnúť, aby podal hmatateľný dôkaz o pevnom rozhodnutí v rámci Svätej stolice skoncovať so všetkými napätiami a kontroverznými diskusiami okolo vnútorných záležitostí Vatikánu, ktoré až príliš často – v uplynulom období – pochádzajú z úniku dôverných informácií médiám a viedli k nejednoznačným a negatívnym súvislostiam“.

Novinár Nuzzi prišiel vo štvrtok do súdnej siene s kópiou talianskej ústavy, aby poukázal na to, že média nepodliehajú cenzúre. V minulosti nešetril kritikou na adresu Vatikánu a proces dokonca označil za „absurdný“. Páter Lombardi vo svojom vyhlásení reagoval na „otázku slobody tlače“ týmito slovami:

„Aby bolo možné pochopiť a vyhodnotiť rôzne aspekty tejto situácie, bolo správne čeliť s odvahou tiež rozmeru úlohy a skutočnej zodpovednosti novinárov v tejto veci, nehľadiac na predvídateľné polemické komentáre týkajúce sa problematiky slobody tlače“. 

Hovorca Svätej stolice ďalej uviedol, že súdny proces viedli kvalifikovaní právnici a sudcovia s plným rešpektovaním zákonov a procedúr pod dohľadom verejnosti a s maximálnou transparentnosťou. -ej- 

Taliansko 8. júla – Od návštevy pápeža Františka na utečeneckom ostrove Lampedusa dnes ubehli presne tri roky. Pri tejto príležitosti si včera predseda Senátu Pietro Grasso, primátorka Lampedusy Giusi Nicoliniová a ďalší štátni, vojenskí a náboženskí predstavitelia položením venca pripomenuli migrantov, ktorí zahynuli na ceste do Európy.

Primátorka tzn. „ostrova sĺz“ pre Vatikánsky rozhlas bilancovala uplynulé tri roky:

„Musím povedať, že veci sa veľmi zmenili od návštevy pápeža Františka, i keď európska politika sa nezmenila, ani normy, ani Dublinské predpisy neboli ešte pozmenené. To, čo sa však radikálne zmenilo, je povedomie, že tí mŕtvi pochovaní na morskom dne, sú ľudské bytosti“.

Ostrov Lampedusa, ktorý sa nachádza na polceste medzi Tuniskom a Sicíliou, zohráva v tranzite imigrantov kľúčovú úlohu od začiatku 21. storočia. Po tom, čo sa stal takpovediac vstupnou bránou do Európy, tu vybudovali imigračné prijímacie centrum s kapacitou niekoľko stoviek ľudí. Centrum sa však veľmi rýchlo zaplnilo a predstavitelia talianskeho ostrova zožali tvrdú kritiku za to, že v priestoroch sa tiesnilo viac než 2-tisíc ľudí. Viac už Giusi Nicoliniová:

„V súčasnosti tu máme 300 ľudí a povedala by som, že Lampedusa už uzavrela tú kapitolu z roku 2013. V centre už viac nemáme tlačenice, ktoré boli hlavnou príčinou kritiky. Keď centrum s kapacitou 400 miest naplní tisíc ľudí, je jasné, že nemôže garantovať humánne a dôstojné prijatie“.

Významnú úlohu pri pomoci utečencom zohrali charitatívne organizácie a rôzne kresťanské inštitúcie a združenia. Hovorkyňa neziskovej organizácie „Zachráňme deti“ Giovanna Di Benedettová si pre Vatikánsky rozhlas zaspomína na pápežovu návštevu:

„Lampedusa bola pred troma rokmi prvotným miesto v Európe, kde sa vyloďovali migranti a posolstvo pápeža chcelo vyslať signál proti globalizácii ľahostajnosti a teda v prospech solidarity“.

Pred troma rokmi bola primárnym miestom príchodu do Európy Lampedusa, neskôr zažila dve veľké námorné nešťastia. Taliansko vtedy spustilo záchrannú akciu s názvom «Mare nostrum». Hlavným cieľom vojenskej a humanitárnej operácie, ktorá trvala rok a ku ktorej sa neskôr pridali ďalšie, bolo hliadkovanie v Stredozemnom mori, najmä medzi Sicíliou a africkým pobrežím.

„Centrum v Lampeduse už nebolo hlavným centrom, kde prichádzali migranti: dnes je jedným z mnohých prístavov, kde prichádzajú ľudia... Môžeme povedať, že takmer na rok bolo centrum zatvorené a hlavným miestom príchodu bola predovšetkým východná Sicília, prístavy v Pozzallo či Augusta, kde prichádzali vojenské lode a obchodné lode, ktoré prinášali ľudí, čo našli na mori“.

Podľa štatistík Medzinárodnej organizácie pre migráciu od začiatku roku 2016 v Stredozemnom mori prišlo o život takmer 2 800 ľudí. -ej,bp-

Slovensko/Svätá zem 8. júla - Arcibiskup Sýrskej pravoslávnej cirkvi Severios Malki Mourad navštívil dnes Bratislavu a stretol sa duchovnými kresťanských cirkví, zástupcami Zväzu židovských náboženských obcí, predstaviteľmi Ministerstva zahraničných vecí SR, ako aj s irackými utečencami v Nitre. Patriarchálny vikár Jeruzalema a Jordánska pricestoval na Slovensko po nedávnej návšteve predsedu Ústredného zväzu židovských náboženských obcí Igora Rintela, bratislavského arcibiskupa Mons. Stanislava Zvolenského a generálneho biskupa Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania Miloša Klátika, ktorí sa s ním stretli 26. mája počas spoločnej cesty do Svätej zeme.

Arcibiskup Mourad po tlačovom brífingu s novinármi v priestoroch Teologickej fakulty Trnavskej univerzity v Bratislave pozdravil pomocného biskupa Bratislavskej arcidiecézy Mons. Jozefa Haľka a spolu s honorárnym konzulom SR v Betleheme Georgom Sulimanom Malki Jabrom vycestoval na návštevu Nitry. Tam sa po prijatí na Nitrianskom hrade, prehliadke katedrály a diecézneho múzea stretol s rodinami irackých utečencov, ktoré bývajú v Nitre. Návšteva sýrskeho pravoslávneho arcibiskupa na Slovensku pokračovala popoludní stretnutím s predstaviteľmi Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR v Bratislave.

Počas víkendu je naplánovaná účasť arcibiskupa na festivale Pohoda, spojená s diskusiou o prenasledovaní kresťanov na Blízkom východe. V rozhovoroch s novinármi Severios Malki Mourad vyjadril vďačnosť Slovensku za prijatie kresťanských utečencov, podotkol však tiež, že predstaviteľom kresťanských cirkví v blízkovýchodných oblastiach sužovaných konfliktami záleží na tom, aby sa veriaci po skončení vojen vrátili do svojich domovov, inak sa prítomnosť kresťanov na týchto miestach nenávratne stratí. Vyjadril nádej, že vďaka medzinárodnej spolupráci bude čoskoro možné zastaviť krviprelievanie tzv. Islamského štátu. Podmienkou toho je však podľa arcibiskupa zastavenie prílivu financií a zbraní.

Sýrska pravoslávna cirkev je autokefálna východná pravoslávna cirkev s patriarchátom v sýrskom Damasku. Má približne 5 miliónov veriacich po celom svete; ich značná časť sa okrem Turecka, Sýrie a Iraku nachádza v Indii. V oblasti Izraela, Palestíny a Jordánska žije približne 10 000 sýrskych pravoslávnych kresťanov, v samotnom Jeruzaleme asi 1000; ich počet však vplyvom okolností klesá. Známym miestom Sýrskej pravoslávnej cirkvi v Jeruzaleme je dom Márie, matky sv. Marka, v ktorého hornej sieni sa podľa tradície konala Posledná večera Ježiša Krista s apoštolmi. (Zdroj: TK KBS)

Veľká Británia 8. júla –  Anglikánsky prímas Justin Welby ubytuje vo svojej londýnskej rezidencii rodinu sýrskych utečencov. Tí majú prísť do arcibiskupského Paláca Lambeth už na budúci mesiac. Gesto canterburského arcibiskupa ocenili aj miestne organizácie pomáhajúce utečencom:

„Je úžasné, že canterburský arcibiskup spolu s mnohými komunitami po celej krajine bol taký ochotný pomôcť a poskytnúť utečencom útočisko,“ uviedla pre média manažérka charitatívneho Výboru  pre utečencov v Spojenom kráľovstve Anna Musgraveová.

Canterburský arcibiskup už v minulosti ostro kritizoval vtedajšieho britského predsedu vlády Davida Camerona, ktorý navrhol poskytnúť azyl 20-tisíc utečencom zo Sýrie. Podľa Welbyho sú tieto čísla v porovnaní s Nemeckom, ktoré prijalo viac než milión ľudí utekajúcich pred vojnou, malé.

Anglikánsky prímas už v septembri 2015 vyhlásil, že prijme sýrskych utečencov podobne ako to v apríli 2016urobil pápež František. Petrov nástupca si zo svojej návštevy gréckeho ostrova Lesbos priviezol so sebou tri utečenecké rodiny. -bp-  

Vatikán 8. júla – Svätý Otec František prijal pri príležitosti posledného plenárneho zasadnutia členov Pápežskej rady pre laikov. Slovensko už druhé volebné obdobie zastupuje Katarína Hulmanová, koordinátorka občianskeho združenia Fórum kresťanských inštitúcií (FKI).

Od roku 1995 aktívne pracuje v hnutiach, združeniach a mimovládnych organizáciách. Je zároveň členkou pracovného výboru Európskeho fóra národných laických komisií, kde od roku 2010 pracuje ako sekretárka. Podieľala sa na príprave a realizácii konferencií a medzinárodných stretnutí vo viacerých európskych krajinách.

V rozhovore pre Vatikánsky rozhlas okrem iného prezradila, ako vníma reformu v rímskej kúrii, na základe ktorej začne od 1. septembra fungovať nové dikastérium „pre laikov, rodinu a život“.

Rozhovor pripravila Eva Jánošíková 

Piatkové vysielanie vo zvukovej podobe: