Vatikán/Argentína 9. júla - Pápež František zaslal list predsedovi argentínskej biskupskej konferencie Mons. José Maria Arancedovi pri príležitosti 200. výročia nezávislosti Argentíny. Svätý Otec v tejto súvislosti zablahoželal nielen biskupom, ale aj štátnym predstaviteľom a celému ľudu. Obzvlášť vyjadril svoju blízkosť tým, ktorí najviac trpia:

„Chorým, tým, ktorí žijú v biede, väzňom, tým, ktorí sa cítia osamelí, tým, ktorí nemajú prácu a zakúšajú každý druh núdze, tým, ktorí sú alebo boli obeťami obchodovania s ľuďmi a vykorisťovania, neplnoletým obetiam zneužívania a mnohým mladým, ktorí trpia pohromou, akú im privodila droga. Všetci títo nesú ťažké bremeno situácií, mnoho ráz až do krajnosti. Sú synmi vlasti, s ktorými sa najviac kupčí“.

Petrov nástupca si zaspomínal, ako ho v detstve v škole učili hovoriť o „Matke vlasti“ a milovať ju. Práve „v láske k Matke vlasti“ podľa neho spočíva „vlastenecký zmysel príslušnosti“:

„My Argentínci používame riskantný a súčasne divný výraz, keď hovoríme o nepoctivých osobách: ,Tento je schopný predať vlastnú matku‘; ale vieme a hlboko v srdci cítime, že matka sa nepredáva, nemožno ju predať... a ani Matku vlasť“.

Pápež František v liste praje Argentíne, „aby ju Pán opatroval, urobil ju silnejšou a bratskejšou a chránil ju od každého druhu kolonializmu“. Svoje myšlienky venuje osobitne starým ľuďom a mládeži. Žiada ich pričiniť sa, aby Argentína naďalej kráčala s pohľadom upretým vpred:

„Starých, ,tých, ktorí si pamätajú dejiny‘, žiadam, aby prekonávali túto ,kultúru vyraďovania‘, ktorá sa nastoľuje na svetovej úrovni a aby mali odvahu snívať. Potrebujeme ich sny, zdroj nádeje. Mladých žiadam, aby ,svoj život neposielali do dôchodku´ v byrokratickom tichu, kde idú bokom mnohé predsavzatia pozbavené snov a hrdinstva“.

Ako pokračoval Svätý Otec s odkazom na proroctvo Joela (porov. Joel 3,1), treba starcov, ktorí snívajú, a mladých, ktorí sa týmito snami inšpirujú a kráčajú vpred s prorockou kreativitou: „Len ak naši starci majú odvahu snívať a naši mladí prorokovať veľké veci, vlasť môže byť slobodná“.

Na záver pápež František prosí Boha, aby žehnal Argentínu a jeho krajanov, a Pannu Máriu z Luján žiada, aby ako matka strážila cestu, na ktorú Argentínci vykročili presne pred 200 rokmi: 9. júla 1816. -bp-

Vatikán 9. júla – Svätá stolica dnes publikovala apoštolský list pápeža Františka týkajúci sa reformy ekonomickej správy Svätej stolice. Dokument vo forme motu proprio, začínajúci slovami „I beni temporali“ (Hmotné dobrá) jasne rozlišuje dva druhy ekonomickej a finančnej zodpovednosti: na jednej strane je to hospodárenie s majetkom a na druhej strane kontrola a dozor.

„Je absolútne dôležité, aby boli dozorné orgány oddelené od tých, nad ktorými majú dohľad“, uvádza sa v novom právnom dokumente. Hospodárenie s majetkom a riadenie financií je v kompetencii Správy majetku Apoštolskej stolice (APSA) a naopak kontrola a dohľad pripadá kontrolnému úseku Ekonomického sekretariátu. Petrov nástupca apeluje na spoluprácu medzi obomi dikastériami.

Dvojstranový dokument, ktorý Svätý Otec podpísal 4. júla nadväzuje na jeho motu proprio s názvom „Fidelis dispensator et prudens“ z 24. februára 2014, ktorým ustanovil tri ekonomické orgány: Ekonomickú radu, Ekonomický sekretariát a Úrad generálneho revízora. Nové motu proprio v rámci Ekonomického sekretariátu špecifikuje jednotlivé kompetencie Úseku kontroly a dozoru a Úseku administratívy a upravuje doterajší štatút Ekonomického sekretariátu.  -bp, jb-

Vatikán/Taliansko 9. júla – Pápež František vyjadril smútok nad smrťou kardinála Silvana Piovanelliho, emeritného arcibiskupa Florencie, ktorý po dlhej chorobe zomrel dnes ráno vo Florencii vo veku 92 rokov. V sústrastnom telegrame Svätý Otec pripomenul, že kardinál Piovanelli „slúžil evanjeliu s radosťou a múdrosťou a vytrvalo miloval Cirkev“. Pápež vyjadril hlbokú spoluúčasť na bolesti rodinným príslušníkom zosnulého a celej Florentskej arcidiecéze na čele s kardinálom Giuseppem Betorim, ktorému telegram adresoval.

„Pozdvihujem vrúcne modlitby k Pánovi, aby na príhovor sv. Jána Krstiteľa  a Panny Márie prijal svojho verného služobníka a vynikajúceho pastiera do nebeského Jeruzalema,“ píše ďalej Svätý Otec. V závere telegramu udeľuje apoštolské požehnanie miestnej cirkvi a všetkým, ktorí zosnulého kardinála poznali.

Kardinál Silvano Piovanelli (1924-2016) bol arcibiskupom Florencie v rokoch 1983-2001. Kardinálsky biret prijal v roku 1985 z rúk sv. Jána Pavla II. Slúžil aj ako podpredseda Talianskej biskupskej konferencie. -bp-

Rím 9. júla – Na budúci týždeň po prvý raz zasadne zmiešaná katolícko-pravoslávna komisia, ktorá má za úlohu preskúmať historické otázky kauzy svätorečenia chorvátskeho kardinála Alojzija Viktora Stepinaca (1898-1960). Desiati členovia komisie by si na svojom prvom stretnutí 12. a 13. júla v Ríme mali stanoviť metodológiu práce. Koordinátorom komisie, ktorej členmi sú aj arcibiskup Záhrebu kardinál Bozanić a pravoslávny metroplita Čiernej Hory Amfilohije Radović, je predseda Pápežského výboru pre historické vedy páter Bernard Ardura OPraem.

Bl. Alojzije Stepinac, ktorý bol ako záhrebský arcibiskup v roku 1946 uväznený a odsúdený Titovým komunistickým režimom, podstúpil dlhoročné pomalé mučeníctvo, ktorého súčasťou bolo aj podávanie jedu. Po tom, ako ho sv. Ján Pavol II. v roku 1998 blahorečil, sa zo strany srbského pravoslávia a tiež niektorých predstaviteľov židovstva objavili medializované kritiky a spájanie kardinála Stepinaca s protisrbskými a protižidovskými čistkami chorvátskeho ustašovského režimu v dobe Druhej svetovej vojny. Zmiešaná komisia má za úlohu posúdiť, či sú spomenuté obvinenia historicky podložené. Členov komisie z katolíckej strany potvrdil Svätý Otec František v marci tohto roku. (Zdroj: Sismografo) -jb-

Vatikán 9. júla – Svätý Otec vymenoval kardinála Josého Saraivu Martinsa za svojho špeciálneho vyslanca, ktorý bude predsedať 24. medzinárodnému máriologickému a mariánskemu kongresu vo Fatime. Kongres sa v portugalskej národnej svätyni bude konať v dňoch 6. - 11. septembra. Kardinál José Saraiva Martins bol prefektom Kongregácie pre kauzy svätých v rokoch 1998-2008. -bp-

Vatikán 9. júla – Svätý Otec František vymenoval dvoch nových členov Pápežskej akadémie sociálnych vied. Prof. Gregory M. Reichberg pôsobiaci na univerzite v nórskom Osle sa špecializuje na politické vedy, prof. Ana Marta Gonzálezová z Navarrskej univerzity v španielskej Pamplone je odborníčkou na etiku a sociálne vedy. -bp-

Zamyslenie pátra Milana Bubáka SVD na 15. nedeľu cez rok, cyklus C (Lk 10, 25-37): Kto je môj blížny? 

Milí priatelia, kladenie otázok môže mať rozličné motívy. Tým najčastejším je získanie informácie. Iných sa pýtam na to, čo neviem a oni mi odpovedajú. Niekedy sa stane, že odpovedáme otázkou na otázku. Je to obyčajne vtedy, keď máme dojem, že ten druhý nás podceňuje. Sú ľudia, ktorých otázky nikdy nie sú nevinné. Vždy je v nich skrytý zámer. Na druhej strane sú ľudia, ktorí každú otázku, aj tú najnevinnejšiu pokladajú za útok na svoju osobu. Komunikácia aj s jednými, aj s druhými môže byť veľmi komplikovaná.

Evanjelium dnešnej nedele je prestrelkou takýchto otázok. Zákonník kladie otázky Ježišovi a Ježiš mu na ne odpovedá otázkami svojimi. Zdalo by sa, že ide o nevinný dialóg. No pri hlbšom pohľade na tento text a na dobu a miesto, kde sa to odohralo, musíme konštatovať, že tento dialóg nebol celkom nevinný. „Učiteľ, čo mám robiť, aby som bol dedičom večného života?”, pýta sa zákonník Ježiša. Evanjelista Lukáš hovorí, že zákonník mu položil otázku preto, aby ho pokúšal. Zákonník bol mazaný a jeho cieľom bolo Ježiša chytiť do pasce a verejne ho ponížiť. Chcel to urobiť tak, že dal Ježišovi otázku, na ktorú si myslel, že nebude vedieť odpovedať. Ježiš je tu však – podobne ako všade v Lukášovom evanjeliu – konzistentný a zákonníkovi odpovie protiotázkou, ktorá zákonníka zasiahne ako bumerang. Namiesto toho, aby on zahanbil  Ježiša, Ježiš zahanbí jeho. Zákonník bol znalec Zákona a tak poznať zákon malo byť pre neho hračkou. Ježiš sa ho preto pýta „Čo je napísané v Zákone? Ako tam čítaš?” Táto otázka sa však ukázala byť pre zákonníka pascou. Ak by nevedel, potom nebol znalcom Zákona. Ak by vedel, potom by dokázal, že jeho prvá otázka bola zákerná, a že Ježišovi ju nepoložil preto, lebo by sa chcel dozvedieť niečo, čo nevedel, ale preto, aby ho chytil. Zákonník odpoveď na svoju otázku Ježišovi zo Zákona presne odcitoval a tak verejne dokázal, že je nečestný.

Zákonník sa pokúša zachrániť si tvár (evanjelium hovorí, že sa chcel ospravedlniť) a preto položí Ježišovi ďalšiu otázku. „A kto je môj blížny?” No ani táto nebola nevinná. Ako zákonník predsa mal vedieť, čo hovorí Kniha Levitikus: blížni sú „príslušníci tvojho ľudu“. Zákonník aj tu ukázal, že sa pretvaroval, a že aj pri tejto otázke vlastne klamal, keď sa pýtal na niečo, čo vedel a tváril sa, že to nevie. Zákonník klamal dvakrát: prvý raz, aby spôsobil problémy Ježišovi a druhý raz, aby zachránil svoju potápajúcu sa reputáciu.

Podobenstvo o milosrdnom Samaritánovi, ktoré nasleduje, je majstrovským dielom Ježišovým a Ježiš ním chce tomuto zákernému a arogantnému zákonníkovi dať poslednú príučku. Podobenstvo má sedem dejstiev; v centre sa nachádza Samaritán.

1. V prvom dejstve zbojníci ozbíjajú a zmlátia človeka a nechajú ho polomŕtveho. Pod slovom ozbíjať treba rozumieť, že mu zobrali všetko „včetne“ šiat. Znamenalo to, že nikto nebol schopný teraz rozpoznať, kto a akej národnosti je tento človek. To sa dalo len podľa oblečenia a podľa prízvuku. Ani jedno ani druhé nemal. A tak pre Žida bolo rizikom pomôcť mu.

2. V druhom dejstve vidíme prichádzať z Jeruzalema kňaza na oslíku, čo bol znak jeho vyššieho postavenia. Zastaví sa a uvažuje. Ak je tento človek mŕtvy alebo je nežid a on sa ho dotkne, poškvrní sa a musí sa vrátiť do Jeruzalema, aby sa tam očistil. Tí, ktorí ho pred chvíľou videli v slávnostnej pozícii pri vykonávaní jeho kňazskej úlohy, by sa mohli nad jeho potrebou očistiť sa pohoršiť. To bolo pre neho veľké riziko. Radšej teda odíde.

3. Na scénu prichádza Levíta. Pravdepodobne z diaľky videl pred sebou kňaza a to ako sa zachoval a to ho ovplyvnilo. Ak mu kňaz nepomohol, prečo by mu mal pomáhať on, Levíta? Navyše, ak je tento jedným z tých, ktorí žijú v Sicheme, teda Samaritán, o tých je jasné, čo si Boh o nich myslí. A tak aj on radšej odíde.

4. Teraz by človek očakával, že treťou postavou, ktorá príde na scénu, bude nejaký obyčajný Žid. No nebol to Žid, ale Samaritán. A tento nenávidený nepriateľ ozbíjanému, zranenému a polomŕtvemu cudzincovi pomôže, a to preto, lebo má s ním súcit. Hebrejské slovo pre súcit vyjadruje bolesť v bruchu.

5. Samaritán mu ponúkne prvú pomoc – víno, olej a obväzy na rany. To, čo mu mal dať levíta, ale nedal. Toto mohlo byť pre Samaritána i riziko. Čo ak je tento cudzinec Žid a sa preberie a zistí, že ho ošetruje Samaritán so svojim vínom a olejom? Aj Samaritánov, aj ich víno a olej Židia považovali za nečistých. Samaritán v podobenstve sa tak nachádzal v neľahkej situácii: „Zle by bolo, keby človeku nepomohol, a zle môže byť aj keď mu pomôže.“     

6. Samaritán potom urobí, čo mal urobiť kňaz, avšak neurobil: zraneného človeka vyloží na svoje dobytča a zavezie ho do hostinca, kde sa o neho ďalej stará.

7. V poslednom, siedmom, dejstve Samaritán – na rozdiel od zbojníkov, ktorí človeku ublížili a odišli nechajúc ho svojmu osudu – sľúbi, že sa k človeku vráti a zaplatí všetky zvyšné výdavky. Toto je z celého príbehu snáď najbláznivejšia časť. Ak by človek zomrel, jeho rodina, ktorá by sotva bola schopná nájsť jeho vrahov, by sa ľahko mohla pomstiť namiesto nich na ňom, na jeho dobrodincovi. Ak by zranený prežil, mohol by sa mu „mstiť“ za to, že ho urobil nečistým tým, že sa ho dotýkal a že ho ošetroval svojím nečistým vínom a olejom. Posadnutosť rituálnou nečistotou by sme u Židov nemali podceňovať.

Myšlienka podobenstva, milí priatelia, zákonníkovi určite neunikla. Jeho tvár je ešte stále červená od hanby, ktorú mu spôsobil Ježiš svojou obratnosťou. Ježiš mu teraz kladie poslednú, zahanbujúcu otázku a tak mu jeho pokúšanie ako bumerang vracia definitívne naspäť: „Čo myslíš, ktorý z tých troch bol blížnym tomu, čo padol do rúk zbojníkov?” Tento prefíkaný zákonník hneď spozná kam Ježiš mieri. Jeho otázka, ktorú položil Ježišovi, bola: „A kto je môj blížny?” Otázka Ježišova však bola: „Komu sa ty musíš stať blížnym?“ Odpoveď pre zákonníka bola jasná: Človek sa má stať blížnym každému, kto sa nachádza v núdzi a potrebuje jeho pomoc. Človek musí mať súcit s každým, dokonca i so svojím nepriateľom, ak sa nachádza v núdzi.

Brat, sestra, toto podobenstvo nebolo určené len pre zákonníka. Je určené i pre nás: pre teba i pre mňa. Kto je práve teraz v mojej blízkosti človekom, ktorému by som sa mal stať blížnym?

Sobotné vysielanie vo zvukovej podobe: