Vatikán/Egypt 12. júla – Sekretár Pápežskej rady pre medzináboženský dialóg Mons. Ayuso Guixot navštívi sunnitskú Univerzitu Al-Azhar v Káhire. Mons. Guixot spolu s apoštolským nunciom v Egypte Mons. Brunom Musaròm sa zajtra 13. júla stretnú s riaditeľom tamojšieho Centra pre dialóg Mahmoudom Hamdim Zakzoukom. Počas stretnutia, ktoré navrhlo vatikánske dikastérium na žiadosť pápeža Františka, budú obe strany hovoriť o obnove vzájomného dialógu.

Mons. Guixot zavíta na Univerzitu Al-Azhar po nedávnej návšteve veľkého imáma Ahmada Muhammada Al-Tayyiba vo Vatikáne, kde ho spolu s univerzitnou delegáciou prijal Svätý Otec. -bp-

Vatikán 12. júla – Odchod pátra Federica Lombardiho z pozície hovorcu Svätej stolice a nominácia jeho nástupcu vyvolali v medzinárodnej tlači veľký ohlas. Jezuita bilancoval svoju desaťročnú službu v rozhovore s novinárom Vatikánskeho rozhlasu Fabiom Colagrandem.

Bolo vymenovanie nového hovorcu Tlačového strediska Svätej stolice pre vás prekvapením?   

„Úprimne, nebolo to pre mňa žiadne prekvapenie! Zdalo sa mi absolútne jasné, že skôr či neskôr moja úloha sa musí skončiť. Nie sme tu naveky... Opakovane som pápežovi dal najavo, a to aj počas týchto troch rokov, že som plne k dispozícii vykonávať službu, ktorú som mohol robiť, ale aj prijať každé rozhodnutie smerujúce k rotácii tejto úlohy“. 

V rozhovore pre našich poslucháčov sme počuli Grega Burka hovoriť o obave vzhľadom na úlohu, ktorá ho teraz čaká. Ako to komentujete?     

„Trocha – nazvime to tak – úctivej bázne pred náročnou službou, ktorá sa týka osoby pápeža a života Cirkvi je vždy pochopiteľná. Veď my všetci vieme, že máme limity a ak sme povolaní zastávať úlohu, máme dôveru, že Pán nám pomôže urobiť tak a že ten, kto nám ju zveril, si dobre premyslel, komu ju dáva. Takže musíme sa cítiť v atmosfére dôvery a nádeje. Prirodzene, veľa vecí sa človek učí... Rovnako aj ja pred desiatimi rokmi, mnoho vecí týkajúcich sa tejto služby som vôbec nepoznal, a tak som mohol mať nejaké nejasnosti alebo ťažkosti nájsť správne súvislosti alebo potrebné informácie. Potom sa človek rozbehne, razí si cestu, učí sa, nadobúda aj väčšiu istotu a pokoj vo vykonávaní vlastnej práce.

Takže toto je normálna cesta každého druhu práce: neznamená to, že sa od toho človeka očakáva, že okamžite začne od najvyššej úrovne skúseností, vedomostí a zručností. Treba sa učiť! Myslím si, že či už pre Grega Burka alebo tiež predovšetkým pre Palomu Garcia Ovejerovú, ktorá začína tak mladá, to bude krásna skúsenosť, v ktorej isto nájdu pomoc. Ja som sa vždy stretával s obrovskou ochotou zo strany všetkých vo vatikánskom svete, v kúrii, čo sa týka potreby informácii alebo rád, ktoré sa žiadali. Nejde o svet, v ktorom na vás mieria zbraňou: povedal by som práve, že vôbec nie! Aj v novinárskom svete, v ktorom naši dvaja kolegovia budú musieť slúžiť, sa stretnú s veľkou sympatiou – tak sa mi vidí – na začiatku a s veľkou dávkou rešpektu a dôvery. Takže môžu byť celkom pokojní“.   

Počas desiatich rokov ste mali privilégium sledovať z blízka pontifikát Benedikta XVI. a potom prvé roky pontifikátu pápeža Františka. Ktoré sú pre vás najťažšie, najnáročnejšie momenty, ktoré ste zažili ako vatikánsky hovorca?  

„Všetci si môžu spomenúť – čo i len z denných správ – ktoré to mohli byť tie momenty prežité s trochou napätia a kritiky... To, čo poviem vo všeobecnosti je, že skúsenosťou o niečo viac bolestivou, ktorú som mohol zažiť, bolo sledovať a zúčastňovať sa na všetkých udalostiach vyvolávajúcich diskusie, tiež verejné, o otázkach sexuálneho zneužívania: čo je prirodzene veľmi bolestivá vec. Zúčastňoval som sa s hlbokou intenzitou, a chcem povedať, že vo vedomí, že išlo o cestu očisťovania Cirkvi, o ktorej nám pápež Benedikt toľko hovoril a ktorú sme museli prejsť; snažil som sa trochu prispieť v spolupráci s ostatnými, aby sa vykonali kroky vpred tiež v zmysle jasnosti, transparentnosti, pravdy v konfrontácii s týmito témami, a to takým spôsobom, aby k týmto veciam vskutku viac nedochádzalo alebo aspoň, aby boli riešené správnejším spôsobom, včas a od začiatku dôkladne.

Tiež iné momenty, ako napríklad únik dôverných dokumentov alebo vnútorné napätia vo Vatikáne boli tiež prirodzene chvíľami istého utrpenia: a nie preto, že by boli ťažké z profesionálneho pohľadu – treba povedať pravdu a povedať veci, ktoré treba povedať, to nie je ťažké! – avšak otázka je, že tam sa žije tiež s istou účasťou na utrpení, ale s vedomím, že rovnako v rozmere komunikácie sa nachádza cesta ako prispieť k zlepšeniu, ako odpovedať, kráčať k pravde a k primeranejšiemu, kompletnejšiemu a pokojnejšiemu vnímaniu problémov. Pomáhajúc tiež kolegom a svetu okolo, aby mali toto porozumenie ľudskosti, tiež i limitov; ale vždy aj o  pozitívnom poslaní, ktoré Cirkev má, napriek ľudským slabostiam toľkých, ktorí sú jej súčasťou“.

Aký je to pocit myslieť na to, že od 1. augusta Váš telefón už nebude bombardovaný správami, žiadosťami, telefonátmi v každej chvíli dňa?

„Myslím si, že sa zmení typ vykonávanej služby, ale nemyslím si, že pôjdem do dôchodku! Toto je slovo, ktoré neexistuje pre rehoľníka, ktorý sa snaží byť k dispozícii službe Bohu a Cirkvi v celom svojom živote, každý deň. Takže, ak už viac nebudú telefonáty novinárov, ktorí žiadajú odpoveď na nejakú naliehavú záležitosť, pravdepodobne budú ďalšie telefonáty alebo iné vzťahy, na ktoré sa budem snažiť odpovedať s celým srdcom. -ej-  

Južný Sudán 12. júla – Kresťanské cirkvi sú „hlboko znepokojené“ obnovením násilia medzi vojakmi vernými prezidentovi Salvovi Kiirovi a oddielmi spriaznenými s jeho bývalým viceprezidentom Riekom Macharom. V posolstve, ktoré podpísali všetci kresťanskí lídri v krajine, sa jasne odsudzuje násilie, pričom sa nehľadá jeho vinník:

„Neposudzujeme to, ako a prečo došlo k ozbrojeným konfliktom a nevyjadrujeme sa ani k zodpovednosti, ale so znepokojením zdôrazňujeme, že v uplynulej dobe sa udiali viaceré incidenty a že napätie rastie. Odsudzujeme všetky násilné činy bez rozdielu. Čas utiekania sa k zbraniam sa skončil a nadišla hodina vybudovať mierumilovnú krajinu.“

Ozbrojené zrážky vojsk sa obnovili vo štvrtok 7. júla v hlavnom meste Juba niekoľko týždňov po vzniku vlády národnej jednoty. Podľa vládnych zdrojov si v uplynulých štyroch dňoch násilie vyžiadalo vyše 270 mŕtvych.

V posolstve sa spomína aj tragická smrť slovenskej misionárky sestry Veroniky Ráckovej SSpS, ktorá podľahla zraneniam po tom, ako sa jej sanitka stala terčom streľby v máji tohto roku:

„Tiež so znepokojením pripomíname, že toto vraždenie sa netýka len Juby. Tím z Juhosudánskej rady cirkví sa práve vrátil z pastoračnej návštevy vo Wau, aby vyjadril solidaritu s tamojšími ľuďmi, a nemôžeme zabudnúť na nedávnu vraždu našej misionárky, doktorky sestry Veroniky v Yei len pred dvomi mesiacmi, ako aj na mnohé iné prípady, ktoré sú natoľko bežné, že zostávajú takmer bez povšimnutia“.

Generálny sekretár Juhosudánskej rady cirkví otec James Oyet Latanasio v nedeľu 10. júla prečítal posolstvo prostredníctvom rádia v mene všetkých kresťanských lídrov. Z dôvodu bezpečnosti sa rozhodli nevytlačiť toto vyhlásenie so svojimi menami alebo s podpismi.

Posolstvo nádeje a povzbudenia zverejnili aj biskupi Južného Sudánu v predvečer piateho výročia nezávislosti, ktorú krajina vyhlásila 9. júla 2011, ako aj po vytvorení novej vlády národnej jednoty v apríli. Vo svojom vyhlásení sa biskupi stavajú proti militaristickej kultúre a obchodu so zbraňami:

„Musíme vzdorovať militaristickej kultúre v Južnom Sudáne, kde dokonca aj civilisti nosia vojnové zbrane. Odsudzujeme obchod so zbraňami, ktorý živí vojnu“. -bp-

Maďarsko 12. júla - Počas uplynulého víkendu si Cirkev pripomenula 1700. výročie narodenia sv. Martina z Tours. Na ústredných oslavách, ktoré sa konali v meste Szombathely na západe Maďarska, zastupoval Svätého Otca Františka ako jeho osobitný vyslanec pražský arcibiskup kardinál Dominik Duka. Pri slávnostnej svätej omši v latinskom jazyku v sobotu 9. júla spolu s ním koncelebrovali apoštolský nuncius Alberto Bottari de Castello, kardinál Péter Erdő a členovia Konferencie biskupov Maďarska, ako aj hostia z iných krajín. Nechýbali medzi nimi bratislavský arcibiskup metropolita Mons. Stanislav Zvolenský, predseda Konferencie biskupov Slovenska a bratislavský pomocný biskup Mons. Jozef Haľko. Práve Bratislavská arcidiecéza má sv. Martina v úcte ako svojho patróna i patróna jej katedrálneho chrámu.

V staroveku bolo rodisko svätca označované ako Sabária a patrilo do rímskej provincie Panónia. Sv. Martin sa tu narodil v roku 316 alebo 317 ako syn rímskeho dôstojníka. Pápežský vyslanec kardinál Duka spomenul vo svojej homílii okrem iných európskych miest spojených so sv. Martinom aj bratislavský korunovačný dóm s jeho umeleckým skvostom barokového súsošia od Georga Raphaela Donnera. Sv. Martin je tu zobrazený ako vojak na koni, ktorý rozpoľuje svoj plášť, aby mohol zaodieť polonahého, zúboženého muža. Následne v noci spoznáva, že takto symbolicky poslúžil samotnému Ježišovi Kristovi. Kardinál Duka upozornil, že Martinov skutok dobročinnej lásky bol ešte len cestou k jeho neskoršiemu prijatiu krstu. V tejto súvislosti poukázal na význam charity ako služby, ktorá je pozvaním aj pre ľudí, ktorí síce nie sú pokrstení, ale vyznávajú ideál kresťanskej pomoci, keď povedal:

„Tento svätec, prvý svätý nie mučeník, ale vyznávač, sa stáva v Galii jedným z hlavných tvorcov cirkevnej štruktúry. V nej však hrá nezastupiteľnú rolu služba blížnemu, ktorú nazývame charitou. Myslím, že tu tiež nájdeme odpoveď, či je možné, aby sa na tejto službe v dnešnej dobe a v našej cirkvi mohli podieľať i nepokrstení, obetaví pracovníci a pracovníčky, ktorí sú lojálni ideálu kresťanskej pomoci. Dovolím si pri tejto príležitosti povedať, že sv. Martin a jeho paradigmatický príbeh je odpoveďou na túto otázku, ktorú si kladú mnohí v Cirkvi, či už biskupi, kňazi, alebo i aktívni veriaci.“

Bratislavská arcidiecéza oslávila 1700. výročie narodenia sv. Martina pred mesiacom, 7. júna. Pri tejto príležitosti navštívil Bratislavu Mons. András Veres, predseda Konferencie biskupov Maďarska, ktorý pred svojím menovaním za diecézneho biskupa Győru bol biskupom diecézy Szombathely. V bratislavskom Dóme sv. Martina bol Mons. Veres slávnostným kazateľom pri svätej omši, tkorú celebroval spolu s bratislavským arcibiskupom Zvolenským. Po liturgickom slávení nasledoval koncert sakrálnej hudby v podaní speváckeho zboru Capella Cantorum zo Szombathely, ktorý zorganizovalo Maďarské veľvyslanectvo na Slovensku a Maďarský inštitút v Bratislave. (Zdroj: TK KBS, cirkev.cz) -jb-

Utorkové vysielanie vo zvukovej podobe: