Vatikán 22. júla – V Tlačovom stredisku Svätej stolice dnes predstavili nový pápežský dokument, apoštolská konštitúcia s názvom Vultum Dei quaerere (Hľadanie Božej tváre), ktorej témou je zasvätený život ženských kontemplatívnych komunít.

Ako vysvetlil sekretár Kongregácie pre inštitúty zasväteného života a pre spoločnosti apoštolského života Mons. José Rodríguez Carballo OFM, apoštolská konštitúcia pápeža Františka vychádza 66 rokov po predchádzajúcej konštitúcii na rovnakú tému. Aplikuje požiadavky II. vatikánskeho koncilu a pokoncilových dokumentov na oblasť mníšskeho kontemplatívneho zasväteného života žien, ktorému priznáva vysokú hodnotu a špecifikuje jeho podstatné prvky.

Apoštolská konštitúcia Vultum Dei quaerere postupne rozoberá dvanásť kľúčových tém, ktoré si žiadajú rozlišovanie a prípadné revidovanie. Sú nimi formácia, modlitba, ústredné miesto Božieho slova, sviatosti eucharistie a zmierenia, komunitný život, autonómia kláštorov a ich federácie, klauzúra, práca, ticho, používanie komunikačných prostriedkov a napokon otázka askézy.

V úvodnej časti dokumentu sa zdôrazňuje, že zasvätené osoby nasledujú Pána „prorockým spôsobom“ a sú povolané „objavovať znaky Božej prítomnosti v každodennom živote, aby sa stali múdrymi partnermi do rozhovoru, ktorí dokážu rozoznať otázky, ktoré nám kladie Boh i ľudstvo. Veľká výzva pre každého zasväteného a každú zasvätenú je schopnosť pokračovať v hľadaní Boha s očami viery vo svete, ktorý ignoruje jeho prítomnosť, a predkladať mužom a ženám dneška čistý, chudobný a poslušný život Ježiša ako vierohodný a spoľahlivý znak, stávajúc sa tak živou exegézou Božieho slova.“

Mons. Carballo načrtol aj aktuálny štatistický obraz ženských kontemplatívnych rádov. V súčasnosti je na celom svete celosvetovo takmer 44.000 kontemplatívnych rehoľníčok, čiže mníšok. Najviac z nich je v Európe: 22.314 so slávnostnými sľubmi, 1167 s jednoduchými sľubmi a 628 noviciek. Počty v Severnej Amerike, Južnej Amerike a Ázii sa pohybujú na podobnej úrovni, medzi 3 až 5 tisíc. V Afrike je okolo 1500 kontemplatívnych sestier a v Oceánii menej ako 200.

Vývoj od roku 2000 do 2014 vykazuje 20-percentný celosvetový pokles počtu sestier so slávnostnými sľubmi, z 48.834 na 38.773. Počet noviciek klesol o 27 percent, z 2426 na 1758.

Pokiaľ ide o počet kontemplatívnych kláštorov, tých je na celom svete približne 4000. Najviac z nich je v Španielsku, až 850, v Taliansku je to 523, vo Francúzsku 257 a v Nemecku 119. -jb-

Vatikán 22. júla – Pápež František kondoloval hnutiu Neokatechumenátnej cesty po úmrtí spoluzakladateľky Carmen Hernándezovej, s ktorou sa včera večer v Katedrále Panny Márie Almudenskej v Madride naposledy rozlúčili jej spolupracovníci a veriaci. V smútočnom telegrame adresovanom jej dlhoročnému úzkemu spolupracovníkovi Kikovi Argüellovi Svätý Otec píše, že „život Carmen Hernándezovej charakterizovala jej láska k Ježišovi a veľké misionárske nadšenie“. V smútočnom telegrame, ktorý prečítali pri pohrebnom obrade sa ďalej uvádza:

„V tejto bolestivej hodine odlúčenia som duchovne nablízku, s vrúcnosťou voči rodinným príslušníkom a celej Neokatechumenátnej ceste, ktorou bola spoluiniciátorkou, ako aj tým, ktorí oceňovali jej apoštolské nadšenie konkretizované hlavne v tom, že ukazovala cestu znovuobjavenia krstu a trvalého vzdelávania vo viere.

Ďakujem Pánovi za svedectvo tejto ženy motivovanej úprimnou láskou k Cirkvi, ktorá odovzdala svoj život ohlasovaniu Dobrej noviny v každom prostredí, aj v tých najvzdorovitejších, a nezabúdala na ľudí najviac odsúvaných na okraj. Zverujem jej dušu Božej dobrote, aby ju prijala do radosti večnej Veľkej noci a povzbudzujem tých, ktorí ju poznali a ktorí sa hlásia k Neokatechumenátnej ceste, aby udržiavali živým jej evanjelizačný nepokoj pracujúc v účinnom spoločenstve s biskupmi a kňazmi a preukazujúc trpezlivosť a milosrdenstvo voči všetkým. S týmito žičeniami vzývam materinský príhovor Panny Márie a ochotne udeľujem všetkým prítomným pri poslednej rozlúčke apoštolské požehnanie.“ -bp-

Vatikán 22. júla – Pri príležitosti dnešného sviatku sv. Márie Magdalény publikoval prefekt Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí kardinál Robert Sarah vo vatikánskom denníku L´Osservatore Romano článok s názvom „Svedok Božieho milosrdenstva“. Prefekt Kongregácie sa v tejto súvislosti pristavil pri dvoch aspektoch života svätice, ktorými sú adorácia a poslanie.

Život sv. Márie Magdalény, charakterizuje podľa afrického kardinála vášnivá láska, ako to pripomínajú aj príslušné liturgické čítania (Pies 3,1-4 a 2 Kor 5,14-17). „Je to láska, ktorá musí charakterizovať náš život ako kresťanov, ozajstných priateľov Ježiša. Láska, ktorá nás vedie k hľadaniu Pána. Je to jediný platný program pre Cirkev, ako pripomínal  Ján Pavol II.: «Nejde teda o to, aby sme našli nejaký „nový program“. Program tu už máme: je tu už dvetisíc rokov a obsahuje ho evanjelium a živá tradícia» (Novo millenio ineunte, 29)“.

„Programom pre Cirkev a každé z jej detí“ je tak podľa kardinála Saraha to, aby sme hľadali Krista, „aby sme ho milovali a dali iným“. K tomu Prefekt Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí dodáva: „Svätá Mária Magdaléna hľadá Pána a keď ho nájde, klania sa mu. Je prvou, ktorá adoruje Pána, ako sa to spieva aj v prefácii.“ Kardinál Sarah pokračuje:

„Magdaléna nám pripomína nevyhnutnosť obnoviť Božie prvenstvo a prvenstvo adorácie v živote  Cirkvi a v liturgickom slávení. Toto bolo základným cieľom II. vatikánskeho koncilu a naďalej ním je i dnes. Boh musí zaujímať prvé miesto, ale to nemožno považovať za samozrejmosť. Ján Pavol II. pri 25. výročí [koncilovej konštitúcie o liturgii] Sacrosanctum concilium pripomenul: «Nič z toho, čo robíme v liturgii, sa nemôže javiť ako dôležitejšie než to, čo neviditeľne, ale reálne koná Kristus účinkovaním svojho Ducha. Viera, ktorá žije vďaka láske, adorácii, chvále Otca a tichu kontemplácie, to budú vždy prvoradé ciele pre liturgickú a sviatostnú pastoráciu» (Vicesimus quintus annus, 10)“.

Africký kardinál pripomenul aj nasledovné slová pápeža Františka o dôležitosti adorácie:

„Celá zjednotená komunita hľadí na oltár, kde sa slávi obeta a adoruje. Ale ja si myslím, hovorím to pokorne, že my kresťania sme možno trochu stratili zmysel pre adoráciu. A myslíme si: ideme do chrámu, zídeme sa ako bratia a je to dobré, je to pekné. Ale centrum je tam, kde je Boh. A my adorujeme Boha.“ (22. novembra 2013).

Svätý Otec František sa k téme adorácie vrátil aj pri ďalšej príležitosti, keď povedal:  „Ty, ja, adorujeme Pána? Ideme za Bohom len preto, aby sme o niečo žiadali, ďakovali, alebo za ním ideme, aby sme ho uctievali? Čo teda znamená adorovať Boha? Znamená to naučiť sa byť s ním, zastaviť sa a rozprávať sa s ním, pocítiť, že jeho prítomnosť je tá najopravdivejšia, tá najlepšia, tá najdôležitejšia zo všetkého (14. apríla 2013)“.

„Mária Magdaléna je prvou Kristovou svedkyňou tohto dvojitého prístupu: uctievať Krista a sprostredkovať ho“ druhým, uzatvára kardinál Sarah. Na záver opäť cituje slová Svätého Otca Františka, tentoraz z 8. mája 2013: „Adorovať a slúžiť: dva postoje, ktoré nemožno oddeliť, ale ktoré musia ísť vždy spolu. Uctievať Pána a slúžiť druhým, nič si nenechávajúc pre seba“. -jb, bp-

Vatikán 22. júla – „Najhoršou chorobou nie je lepra alebo tuberkulóza, ale opustenosť,“ píše pápež František v predslove ku knihe „Milujme toho, kto nie je milovaný“. Talianske misionárske nakladateľstvo v nej prináša dva doposiaľ nezverejnené príhovory Matky Terezy z roku 1973. Albánska rehoľníčka, ktorú Svätý Otec vyhlási za svätú 4. septembra tohto roku, sa v Miláne prihovorila mladým a rehoľníčkam. Pápežov predslov dnes zverejnil na titulnej stránke taliansky denník Corriere della Sera. 

Svätý Otec, uvažujúc nad textami a životom Matky Terezy z Kalkaty, ponúka reflexiu postavenú na piatich pilieroch. Sú nimi modlitba, láska, skutky milosrdenstva, rodina a mladí. Petrov nástupca pripomína, že zakladateľka Kongregácie misionárok lásky a nositeľka Nobelovej ceny za mier vždy „začínala svoj deň účasťou na svätej omši a zakončila ho adoráciou Krista v Eucharistii“. 

Druhým kľúčovým slovom po modlitbe je láska, ktorá podľa pápeža Františka znamená „priblížiť sa k ľudským perifériám, ktoré stretávame každý deň“ a „stať sa svedkami Božej nehy pre každú ranu ľudstva“, aby sme ponúkli tým, ktorí po tom túžia, prítomnosť a blízkosť Boha.

Svätý Otec ďalej vysvetľuje, že sme povolaní konať telesné a duchovné skutky milosrdenstva a starať sa tak o každého človeka. Vo svojom predslove píše: „Je to spôsob, ako prebudiť naše svedomie častokrát driemajúce pred drámou chudoby a vstúpiť tak vždy hlbšie do srdca evanjelia, kde sú chudobní privilegovaní Božím milosrdenstvom“. Matka Tereza, podľa slov pápeža, premenila 25. kapitolu Matúšovho  evanjelia, v ktorom Ježiš hovorí o hladných, smädných, pocestných či chorých, „na návod svojho života, cestu ku svätosti“ a ktorou sa môžeme inšpirovať aj my. 

Štvrtým pilierom je rodina, kde „sa od matky a otca učíme usmievať, odpúšťať, prijímať, obetovať sa pre druhých, darovať sa bez toho, aby sme očakávali niečo na oplátku, modliť sa a trpieť spoločne, radovať sa a vzájomne si pomáhať“.

Na záver sa Svätý Otec prihovára mladým, s ktorými sa stretne už budúci týždeň na Svetových dňoch mládeže v Krakove. Pozýva ich, aby boli „budovateľmi mostov, aby tak pretrhli logiku rozdelenia, odmietnutia, strachu z druhých“ a aby sa vložili so „služby chudobným“. „Životu, ktorý je Božím darom, treba čeliť s odvahou a netreba si nechať ukradnúť budúcnosť,“ píše na záver svojho predslovu v knihe o Matke Tereze pápež František a dodáva: „Najhoršou chorobou nie je lepra alebo tuberkulóza, ale opustenosť. Tá je dôvodom mnohých nepokojov, rozdelení a vojen, ktoré nás dnes postihujú“. -ej-

Vatikán 22. júla – Svätý Otec na svojej ceste do Poľska vyšle „posolstvo nádeje pre budúcnosť Európy a tiež zoči-voči mnohým výzvam, ktoré stoja pred budovaním Európy a posolstvo odvahy v takom zmysle, aby sa nanovo objavili autentické kresťanské korene Európy, ktoré umožnili Európe stať sa tým, čím je“. Týmito slovami charakterizoval svoje očakávanie pred pápežovu návštevu do Poľska štátny sekretár Svätej stolice kardinál Pietro Parolin v rozhovore pre Vatikánske televízne centrum.

Pápež František na Svetových dňoch mládeže v Krakove zapáli „iskru milosrdenstva v srdciach mladých, aby tak vyšľahol oheň milosrdenstva na celom svete“, povedal ďalej kardinál Parolin v televíznom interview. -bp-

Rím 22. júla - Školské sestry sv. Františka mali v Ríme od 3. do 22. júla svoju 21. generálnu kapitulu. V medzinárodnom zložení sa venovali spoločnému uvažovaniu na tému „... a budete mi svedkami ... až na kraj sveta“ (Sk 1,8). Spoločne vypracovali programový dokument na päťročné obdobie a zvolili si nové vedenie.

Za generálnu predstavenú kongregácie bola opäť zvolená sestra Květa Vinklárková z Českej provincie, ktorá tak pokračuje vo funkcii na druhé päťročné obdobie. Za Slovenskú provinciu boli do generálneho vedenia zvolené sestry Lívia Gardianová a Pacifika Jusková, ďalšími generálnymi radkyňami sú sestra Jessy Mooleparambil z Indickej régie a sestra Jeanne Marie Ulica z Americkej provincie. Účastníčky kapituly mali aj tri dni duchovného stíšenia na miestach, ktoré sú kolískou františkánskej charizmy, v Assisi.

Medzi troma desiatkami „kapitulárok“ bolo aj osem sestier delegátok zo Slovenskej provincie. V rozhovore pre Vatikánsky rozhlas priblížili priebeh generálnej kapituly a celkový život kongregácie sestra Anna Poláčková OSF a sestra Lívia Gardianová OSF:

AUDIO:  

Kongregácia Školských sestier sv. Františka z Assisi pôsobí na štyroch kontinentoch a v deviatich krajinách sveta: Slovensko, Česko, USA, Taliansko, Čile, India, Juhoafrická republika, Kazachstan a Kirgizsko. Generálny dom sa nachádza v Ríme. Kongregácia má 381 sestier, z toho 155 patrí do Slovenskej provincie, ktorá má provinciálny dom v Žiline. Provinciálnou predstavenou je v súčasnosti sestra Magdaléna Sumilasová. Ku kongregácii patria aj pridružení členovia, ženy a muži, ktorí žijú františkánsku charizmu v každodennom živote vo svojich rodinách a zamestnaniach. -jb-

Angola 22. júla – „Rodina v Afrike včera, dnes a zajtra: vo svetle evanjelia“. Takto znie téma plenárneho zasadnutia Sympózia afrických biskupských konferencií vrátane Madagaskaru (SECAM), ktoré sa koná v angolskom hlavnom meste Luanda. Na sympóziu, ktoré prebieha od 18. do 25. júla, sa zišlo 150 účastníkov: kardinálov, biskupov a sekretárov jednotlivých biskupských konferencií z Afriky. Diskutuje sa o nových výzvach pre rodinu, o vplyve nových médií a o nových ideológiách, ktoré ovplyvňujú rodinný život na kontinente. Pozdravné posolstvo zaslala africkým biskupom aj Rada európskych biskupských konferencií CCEE. -bp-

Rusko 22. júla – Moskovský patriarcha Kirill včera v Kazani požehnal základný kameň chrámu, ktorý sa stane novým domovom pre vzácnu ikonu Matky Božej Kazanskej. Kostol neďaleko areálu kláštora, kde v súčasnosti ikona sídli, v minulosti zničili komunisti. Stavbu by mali dokončiť v priebehu nasledujúcich troch rokov. Na slávnostnom akte sa zúčastnilo viac než 10-tisíc ľudí. Viac už o významnej udalosti pre Vatikánsky rozhlas prezradil páter Germano Marani SJ, autor dokumentárneho filmu o ikone:

„Patriarcha Kirill priniesol zlaté puzdro s dokumentom, ktorý hovorí o tom, že dnes sa začína nová rekonštrukcia kostola Kazanskej Panny Márie. Slávnosť mala nielen duchovný, ale aj kultúrny význam. Istým spôsobom zjednotila nielen pravoslávnych, ale aj moslimov, ktorí boli na slávnosti prítomní“.      

Ikona opustila Rusko v dvadsiatych rokoch minulého storočia. Odvtedy prešla dlhú púť. Istý čas bola vystavená vo Fatime a neskôr sa dostala do rúk pápeža Jána Pavla II., ktorý k nej prechovával veľkú úctu. Ešte pred svojou smrťou ju v roku 2004 vrátil ruskému pravoslávnemu patriarchovi Alexejovi II. Podľa pátra Maraniho si ikonu uctievajú veriaci nielen v Rusku:

„Je uctievaná na celom svete. Predovšetkým v Rusku, lebo je s ním prepojená historickými faktami... Ján Pavol II. však veľmi dobre povedal, keď ju nazval «Matkou Európy»“.

Ikona Kazanskej Madony má zaujímavú históriu. V roku 1579 požiar kompletne zničil mesto Kazaň, ktoré sa nachádza približne 500 kilometrov na východ od Moskvy. Podľa tradície zhorel istému vojakovi dom a keď chcel začať s výstavbou nového, jeho deväťročnej dcére sa zjavila Madona.

Panna Mária požiadala dievča, aby všetkým povedala, že jej ikona sa nachádza pod zničeným domom. Potom ako jej rozprávaniu nikto neveril, dievča začalo kopať v zemi a našlo ikonu zavinutú v plátne vo veľmi dobrom stave.

Ikona Kazanskej Madony sa skladá z troch častí: vonkajšej schránky, strieborného plášťa a samotnej ikony. Plášť tvoria smaragdy, rubíny, perly, jaspisy, diamanty a ďalšie drahé kamene. -ej-

Piatkové vysielanie vo zvukovej podobe: