Poľsko 27. júla – Dnes poobede sa začala 15. zahraničná apoštolská cesta Svätého Otca Františka, ktorý okolo 16. hod. pristál na Medzinárodnom letisku sv. Jána Pavla II. v Krakove-Baliciach. V Krakove pápeža pod schodíkmi lietadla privítali poľský prezident Andrzej Duda s manželkou a krakovský arcibiskup kardinál Stanisław Dziwisz. Prítomní boli vysokí štátni i cirkevní predstavitelia Poľska. Medzi nimi boli arcibiskup Poznane a predseda Konferencie biskupov Poľska Stanislaw Gądecki, arcibikup Varšavy kardinál Kazimierz Nycz, ako aj miestni koordinátori pápežovej cesty do Poľska Mons. Artur Miziński a Damian Muskus. Okrem iných vatikánskych predstaviteľov boli prítomní predseda a sekretár Pápežskej rady pre laikov kardinál Stanislaw Ryłko a Mons. Josef Clemens.

Z letiska sa pápež František vybral smerom do centra mesta na krakovský hrad Wawel. Ako zvyčajne, použil bežný osobný automobil, z ktorého pri vstupe do mesta presadol do papamobilu.

Na nádvorí Wawelského hradu privítali Petrovho nástupcu potleskom krátko po 17. hod. Pápeža tu očakávalo približne 800 poľských štátnych predstaviteľov, zástupcov občianskej spoločnosti i členov diplomatického zboru. Medzi zahraničnými hosťami bol aj prezident SR Andrej Kiska. Po uvítacej reči prezidenta Andrzeja Dudu predniesol pápež František svoj prvý príhovor na poľskej pôde.

Citoval v ňom slová sv. Jána Pavla II. o potrebe oboch pľúc pre správne dýchanie Európy i o pevnom základe pre kontinent, aký ponúka kresťanstvo. Pri poukaze na pohnuté dejiny Poľska upozornil úlohu pamäte, ktorú je potrebné správne kultivovať.  Ako príklad toho, ako poľský národ dokázal postaviť k vlastnej histórii uviedol príklad akt zmierenia medzi poľským a nemeckým episkopátom spred 50 rokov, ako aj nedávny podpis spoločného vyhlásenia predstaviteľov Katolíckej cirkvi Poľska a Ruskej pravoslávnej cirkvi. Pápež upozornil aj na potrebu nachádzať správne odpovede na problémy migrácie a zdôraznil aj dôležitosť morálneho základu pre sociálnu prorodinnú politiku. Apeloval na spoluprácu na medzinárodnej úrovni v rôznych oblastiach.

Príhovor pápeža Františka pri stretnutí s verejnými predstaviteľmi Poľska

Následne pápeža Františka prijal prezident Andrzej Duda vo Vtáčej sále Wawelského hradu na súkromnom stretnutí s členmi rodiny, zatiaľ čo sa štátny sekretár Svätej stolice kardinál Pietro Parolin s delegáciou sa stretol s predsedkyňou vlády Beatou Szydłovou a členmi hostiteľskej vládnej delegácie.

Svätý Otec sa po tomto stretnutí vydal okolo 18.15 do Katedrálnej baziliky sv. Stanislava a Václava, ktorá sa nachádza priamo v hradnom komplexe. V chráme, kde ho spevom uvítal zbor, sa pápež František v krátkosti pomodlil pred náhrobkom sv. biskupa a mučeníka Stanislava, patróna Poľska a Krakovskej arcidiecézy, na mieste, kde sa uchovávajú aj relikvie sv. Jána Pavla II. Pápež sa potom zastavil na krátku poklonu v eucharistickej kaplnke.

V hlavnej chrámovej lodi už Svätého Otca čakalo približne 130 poľských biskupov, ktorí ho privítali potleskom. Po úvodných slovách miestneho arcibiskupa kardinála Stanisława Dziwisza nasledoval príhovor poznanského arcibiskupa Stanisława Gądeckeho a asi hodinu sa mohli biskupi súkromne a otvorene porozprávať so Svätým Otcom bez prítomnosti televíznych kamier.

Krakovský Wawel bol poľským kráľovským sídlom počas piatich storočí (1038-1596), až do zmeny hlavného mesta krajiny koncom 16. storočia, ktorým sa po Krakove stala Varšava. Ide o renesančný architektonický komplex s románskymi a gotickými prvkami. Tvoria ho hrad, katedrála a vikariát spolu s budovami pre služobníctvo. Nachádza sa tu aj najväčší zvon v Poľsku, vo veži sv. Žigmunda.

Katedrála sv. Stanislava a Václava patriaca do komplexu Wawelu pochádza z obdobia krátko po zrode diecézy v roku 1000 a svoju súčasnú podobu nadobudla v roku 1364. Ide o národnú svätyňu poľského ľudu, kde boli nad hrobom sv. Stanislava korunovaní vládcovia krajiny. Okrem pozostatkov veľkého poľského mučeníka sv. Stanislava, ktorý zomrel v roku 1079, sú v katedrále uctievané aj pozostatky sv. Hedvigy. Táto poľská kráľovná, ktorá umrela v roku 1399, bola zosobášená s princom z Litvy, čo viedlo ku kristianizácii tejto pobaltskej krajiny. V katedrále sú okrem poľských svätých ďalej pochovaní aj králi, významní vojenskí dôstojníci a básnici, ako napríklad Žigmund III. Vasa, Tadeáš Kosciuszko, Jozef Pilsudski a Adam Mickiewicz.

Práve v tejto katedrále slávil Karol Wojtyła, budúci pápež Ján Pavol II., svoju prvú svätú omšu.

Okolo 19.30 sa už Petrov nástupca odobral do neďalekého sídla Arcibiskupstva, kde sa v súkromní navečeral a neskôr z okna pozdravil skupinku veriacich, medzi ktorými boli obzvlášť mladí s postihnutím a siroty. -zk, bp, jb-

Vatikán 27. júla - Svätý Otec sa pred cestou do Poľska odobral dnes o 10. hod do Vatikánskej baziliky a zotrval v modlitbe nad hrobom sv. Jána Pavla II. Následne pozdravil skupinu chorých detí z Talianska spolu s ich rodinami a členmi asociácie Peter Pan.

Keď pápež František odchádzal na letisko z Domu sv. Marty o 13.30, pozdravila ho skupina 15 utečencov, chlapcov i dievčat rôznej národnosti. Mladí nedávno prišli do Talianska a ešte nemajú dokumenty nutné na pobyt v krajine. Utečenci sprevádzaní pracovníkmi úradu Apoštolskej almužny zaželali Svätému Otcovi šťastnú cestu a príjemnú účasť na Svetových dňoch mládeže, na ktorých sa zúčastnia duchovným spôsobom. -bp-

Poľsko 27. júla – Svätý Otec sa na palube lietadla smerujúceho do Krakova v krátkosti prihovoril vyše 70 prítomným novinárom z 15 rozličných krajín. Na úvod hovorca Svätej stolice P. Federico Lombardi požiadal pápeža Františka, aby sa s nimi podelil o to, ako prežíva tragické udalosti posledných dní. Svätý Otec sa novinárom prihovoril týmito slovami:

„Dobrý deň a ďakujem za vašu prácu. Jedno slovo, ktoré – k tomu, čo vravel P. Lombardi – sa opakuje, je ,neistota‘. Ale tým skutočným slovom je ,vojna‘. Už dlho sa hovorí, že ,svet je vo vojne po kúskoch‘. Je to vojna. Bola tu vojna v roku 1914 so svojimi metódami, potom tá v rokoch 1939 – 1945, ďalšia veľká vojna vo svete, a teraz je tu táto. Možno nie je až taká organická; organizovaná, to áno, ale organická, hovorím; ale je to vojna. Tento svätý kňaz, ktorý zomrel práve v okamihu, v ktorom predkladal modlitbu za celú Cirkev, je ,jedným‘; ale koľkí kresťania, koľkí nevinní, koľké deti... Pomyslime napríklad na Nigériu. – ,Ale to je Afrika!‘ – Toto je vojna! Nebojme sa povedať túto pravdu: svet je vo vojne, lebo stratil pokoj.

Veľká vďaka za vašu prácu na týchto Svetových dňoch mládeže. Mládež nám vždy hovorí: ,nádej‘. Dúfajme, že mladí nám povedia niečo, čo nám dá trochu viac nádeje v tomto okamihu. Čo sa týka včerajšej udalosti by som sa aj ja chcel poďakovať všetkým tým, ktorí sa prejavili so sústrasťou, osobitným spôsobom prezidentovi Francúzka, ktorý mal vôľu sa so mnou telefonicky spojiť, ako brat: ďakujem mu. Ďakujem.“

„Len jedno slovo by som chcel povedať na objasnenie. Keď hovorím o ,vojne‘, hovorím o vojne s vážnosťou, nie o ,náboženskej vojne‘, nie. Je to vojna záujmov, je to vojna kvôli peniazom, je to vojna kvôli prírodným zdrojom, je to vojna kvôli vláde nad národmi: toto je vojna. Niekto si môže myslieť: ,Hovorí o náboženskej vojne‘: nie. Ako všetky náboženstvá chceme mier. Vojnu chcú iní. Je to jasné?“ -bp-

Poľsko 27. júla – Prinášame v plnom znení príhovor Svätého Otca Františka pri stretnutí s verejnými predstaviteľmi Poľska, zástupcami občianskej spoločnosti a členmi diplomatického zboru 27. júla 2016 v Krakove na nádvorí Wawelu.

Vážený pán prezident, vážení vládni predstavitelia, ctení členovia diplomatického zboru, dôstojní rektori, dámy a páni,

úctivo pozdravujem pána prezidenta a ďakujem mu za jeho veľkodušné prijatie a za jeho zdvorilé slová. Je mi cťou, že môžem pozdraviť jednotlivých členov vlády a parlamentu, rektorov univerzít, regionálnych a miestnych predstaviteľov, ako aj členov diplomatického zboru a všetkých ostatných tu prítomných predstaviteľov. Do Stredovýchodnej Európy prichádzam po prvýkrát a teším sa, že môžem začať práve návštevou Poľska, ktoré má medzi svojimi synmi nezabudnuteľného sv. Jána Pavla II., pôvodcu myšlienky a realizátora Svetových dní mládeže. On s obľubou hovorieval o Európe, ktorá dýcha oboma svojimi pľúcami: sen o novom európskom humanizme je oduševňovaný kreatívnym a harmonickým dýchaním týchto oboch pľúc a spoločnou civilizáciou, ktorá nachádza v kresťanstve svoje najpevnejšie korene.

Pre poľský ľud je význačná pamäť. Vždy som obdivoval živý zmysel pre dejiny, aký mal pápež Ján Pavol II. Keď rozprával o národoch, vždy vychádzal z ich dejín, aby v nich vyzdvihol poklady humánnosti a duchovnosti. Vedomie identity, slobodnej od komplexov nadradenosti, je neodmysliteľne potrebné pre organizovanie národného spoločenstva na základe jeho ľudského, sociálneho, politického, ekonomického a náboženského dedičstva, na inšpirovanie spoločnosti a kultúry, zachovávajúc ich vernosť tradíciám a súčasne otvorenosť obnove a budúcnosti. V tejto perspektíve ste oslavovali 1050. výročie Krstu Poľska. Bol to istotne silný moment národnej jednoty, ktorý potvrdil, ako sa svornosť – hoci v rozličnosti názorov – stáva bezpečnou cestou na dosiahnutie spoločného dobra celého poľského národa.

Podobne aj prospešná spolupráca v medzinárodnej oblasti a vzájomná ohľaduplnosť dozrievajú zásluhou vedomia a rešpektu vlastnej identity a identity iných. Nemôže existovať dialóg, ak každý nezačne od svojej identity. V každodennom živote každého jednotlivca i každej spoločnosti sú však dva typy pamäte: dobrá a zlá, pozitívna a negatívna. Dobrá pamäť je tá, ktorú nám Biblia ponúka v Máriinom speve Magnifikat, ktorým chváli Pána a jeho spásne dielo. Negatívna pamäť je naopak tá, ktorá chorobne upriamuje zrak mysle a srdca na zlo, najmä to, ktorého sa dopúšťajú druhí. Keď sa pozerám na vaše nedávne dejiny, ďakujem Bohu, že ste dokázali dať prevážiť tej dobrej pamäti: napríklad oslávením 50 rokov, ktoré uplynuli od vzájomne ponúknutého a prijatého odpustenia medzi poľským a nemeckým biskupským zborom po Druhej svetovej vojne. Iniciatíva, ktorá sa zo začiatku týkala cirkevných spoločenstiev, podnietila tiež nezvrátiteľný proces v sociálnej, politickej, kultúrnej a náboženskej oblasti a tak zmenila dejiny vzťahov medzi oboma národmi. V tejto súvislosti si pripomeňme tiež Spoločnú deklaráciu medzi Katolíckou cirkvou Poľska a Pravoslávnou cirkvou Moskvy: čin, ktorý naštartoval proces zbližovania a bratstva nielen medzi týmito dvoma cirkvami, ale tiež medzi oboma národmi.

Týmto ušľachtilý poľský národ ukazuje, ako sa dá posilniť rast dobrej pamäte a dať pominúť tej zlej. Na to je potrebná pevná nádej a dôvera v Toho, ktorý vedie osudy národov, otvára zavreté brány, premieňa ťažkosti na možnosti a píše nové scenáre tam, kde sa to zdalo nemožné. Dosvedčuje to práve i prípad poľských dejín: po búrkach a temnotách, mohol váš ľud s prinavrátenou dôstojnosťou zaspievať tak, ako spieval židovský ľud pri návrate z Babylonu: «... boli sme ako vo snách. Ústa sme mali plné radosti a jazyk plný plesania» (Ž 126,1-2). Uvedomovanie si prejdenej cesty a radosť z dosiahnutých cieľov dávajú silu a pokoj pre konfrontovanie sa s aktuálnymi výzvami, ktoré si vyžadujú odvahu pravdy a stály etický záväzok, aby rozhodovacie a výkonné procesy, ako aj ľudské vzťahy, vždy rešpektovali ľudskú dôstojnosť. Do toho zapadá každá aktivita: aj ekonomika, vzťah k životnému prostrediu ako i spôsob vysporiadania sa s komplexným fenoménom migrácie.

Práve tento posledne spomenutý si žiada prídavok múdrosti a milosrdenstva, na prekonanie obáv a uskutočnenie väčšieho dobra. Je treba identifikovať príčiny emigrácie z Poľska, napomáhajúc tým, ktorí sa chcú vrátiť. Súčasne sa žiada ochota prijať tých, ktorí utekajú pred vojnami a hladom; solidárnosť s tými, ktorým sú upierané základné práva, ku ktorým patrí i právo v slobode a bezpečí vyznávať svoju vieru. Zároveň treba na medzinárodnej úrovni posilňovať spoluprácu a súčinnosť, aby sa dospelo k riešeniam konfliktov a vojen, ktoré nútia mnohých ľudí zanechať svoje domovy a svoju vlasť. Ide tak o to, aby sa umožnilo zmierniť ich utrpenie a to bez  poľavenia v práci s inteligenciou a sústavnosťou pre spravodlivosť a pokoj, vydávajúc skutkami svedectvo o ľudských a kresťanských hodnotách.

Vo svetle jeho tisícročnej histórie, pozývam poľský národ, aby sa s nádejou pozeral na budúcnosť a na otázky, ktorým musí čeliť. Takýto postoj napomáha atmosfére rešpektu medzi všetkými zložkami spoločnosti a konštruktívnej konfrontácii medzi rozdielnymi pozíciami; navyše vytvára lepšie podmienky pre spoločenský, ekonomický a nakoniec i demografický rast, posilňujúc tak dôveru v možnosť dobrého života pre vlastné deti. Tie napokon nemajú len čeliť problémom, ale majú sa tiež tešiť z nádhery stvorenia, z dobra, ktoré budeme vedieť konať a rozširovať; z nádeje, ktorú im budeme vedieť darovať. Samotné formy sociálnej politiky v prospech rodiny, prvej a základnej bunky spoločnosti, ktoré pomáhajú slabším a chudobnejším rodinám a podporujú ich pri zodpovednom prijímaní života, budú týmto spôsobom ešte efektívnejšími. Život je treba vždy prijímať a ochraňovať – oboje súčasne: prijímať i ochraňovať – od počatia až po prirodzenú smrť, a všetci sme povolaní mať ho v úcte a starať sa oň. Na druhej strane, štátu, Cirkvi a spoločnosti prislúcha sprevádzať a konkrétne pomáhať komukoľvek, kto sa ocitne v ťažkej situácii, aby sa dieťa nikdy nepociťovalo ako príťaž, ale ako dar, a aby  sa najzraniteľnejšie a najchudobnejšie osoby nestávali opustenými.

Vážený pán prezident, poľský národ môže naďalej rátať, tak ako tomu bolo počas jeho dlhých dejín, so spoluprácou Katolíckej cirkvi, aby – vo svetle kresťanských princípov, ktoré ho inšpirujú a ktoré stvárňovali dejiny a totožnosť Poľska – dokázal v zmenených dejinných podmienkach pokračovať na svojej ceste, verný svojim najlepším tradíciám a plný dôvery a nádeje, a to aj v ťažkých momentoch.

S opätovným vyjadrením mojej vďačnosti želám Vám a každému z prítomných spokojnú a úspešnú službu v prospech spoločného dobra. Nech Panna Mária Čenstochovská žehná a ochraňuje Poľsko!

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -mk, jb-

Vatikán/Slovensko 27. júla – Svätý Otec František pri dnešnom lete do Poľska zaslal telegram prezidentovi Slovenskej republiky Andrejovi Kiskovi počas preletu nad územím Slovenska. Uvádzame ho v plnom znení:

Jeho Excelencia Andrej Kiska, prezident Slovenskej republiky, Bratislava

Vstupujúc do slovenského vzdušného priestoru po ceste do Poľska na moju pastoračnú návštevu, odovzdávam Vašej Excelencii srdečný pozdrav. Zvolávam na Vás a vašich spoluobčanov hojné požehnanie Všemohúceho Boha.

Franciscus PP.

-zk-

Poľsko 27. júla – Mestský park v Skawine aj dnes zaplavili stovky mladých zo Slovenska, ktorí si prišli vypočuť prvú z troch katechéz s názvom „Ospravodlivenie“. Pútnikom sa prihovoril žilinský biskup Mons. Tomáš Galis, ktorý sa vo svojom príhovore zameral na aktuálnu odpúšťajúcu lásku Boha voči svojim deťom:

„Boh dáva druhú šancu, ktorá nie je numerická, ale ktorá je vždy druhá, lebo tú prvú sme zbabrali ešte na samom začiatku. Teraz je však tá druhá šanca, ktorá môže byť zakaždým, keď povstanem“.

Predseda Rady pre mládež a univerzity Konferencie biskupov Slovenska vyjadril radosť z toho, že zo strany mladých na Slovensku stále vidieť záujem o dialóg:  

„Je veľkým potešením, že k mladým môžeme ešte hovoriť. Včera som napríklad hovoril s belgickým biskupom a on mi povedal, že oni majú veľký problém dostať sa k mladým ľuďom. Na Svetových dňoch mládeže majú síce vyše tisíc mladých, ale ako keby oni hovorili iným jazykom, ako mladí ľudia. Preto ja verím, že to, čo my hovoríme mladým, nám stále ešte rozumejú“.

Mirka, Nesluša (25): „Zaujalo ma množstvo myšlienok, najmä citáty svätých, napríklad od sv. Augustína: ,Božie milosrdenstvo sa nachádza medzi mostom a prúdom´. Veľmi ma to oslovilo, nakoľko som tu s jezuitmi na experimente a splavovali sme rieku.“

Kapucín o. Ján, Žilina: „Môj kňazský život bol spojený s Jánom Pavlom II. a mohli sme si pripomenúť jeho encykliku o milosrdenstve. A potom to cez schválenie sestry Faustíny, cez uvedenie sviatku (Božieho milosrdenstva – pozn. red.), akoby to zavŕšil na konci svojho pontifikátu. Bolo to pre mňa úžasné zhrnutie, možno aj preto, lebo tento rok prežívam, ako Rok pôsobenia Božieho milosrdenstva tam, kde ja pôsobím, v ľuďoch, ktorých stretám.“

Katechézy sú stálou súčasťou Svetových dní mládeže a majú za cieľ viesť pútnikov v téme tohtoročného stretnutia, ktorou je Božie milosrdenstvo. Príhovory biskupov si v Krakove môžu mladí vypočuť v 33 jazykoch.

Slovenským pútnikom sa v nasledujúcich dňoch prihovorí ešte bratislavský eparcha vladyka Peter Rusnák a pomocný biskup bratislavskej arcidiecézy Mons. Jozef Haľko. -ej-

Poľsko 27. júla – Vyšívaná štóla a dva páry ručne vyrobených topánok: toto sú symbolické dary, ktoré Svätý Otec dostane od hostiteľov pred záverečnou omšou na Svetových dňoch mládeže v Krakove. Dary pre pápeža pôjdu v prospech obetí konfliktu v Sýrii, vysvetlil riaditeľ krakovskej pobočky medzinárodnej katolíckej charitnej siete Caritas Internationalis Bogdan Kordula na tlačovej konferencii v Areáli milosrdenstva (Campus Misericordiae), ktorý bude dejiskom vyvrcholenia SDM 2016.

Vďaka spoločnej iniciatíve Poliakov s Katolíckou charitou v Libanone sa v rámci projektu „we4charity“ aj tieto dary dostanú do dražby. Výťažok z nej spolu s dobrovoľnými príspevkami umožní prerobiť obytný automobil na ambulanciu, ktorá bude slúžiť pre sýrskych utečencov v Libanone.

Otec Kordula sa zmienil aj o symbolike darov pripravených pre Svätého Otca:

„Sú spojené so skúsenosťou púte: niečo na oblečenie počas slávnosti, teda štóla, a dva páry topánok, jedny letné a ďalšie zimné, veľmi jemné a ručne vyrobené, rovnako ako štóla, od miestnych remeselníkov.“

Riaditeľ krakovskej pobočky Charity na záver vyjadril očakávanie, že Svetové dni mládeže budú „darom pokoja, ktorý umožní mladým, aby sa oslobodili od rasizmu a terorizmu“. Na dražbe „we4charity“ sa možno zúčastniť aj cez internet. -bp-

Vatikán 27. júla – Dnes o 14. hodine sa Svätý Otec František vydá na svoju 15. apoštolskú cestu do Poľska, ktorej ústredným motívom je Božie milosrdenstvo. Pápež František sa v predvečer pred cestou podľa svojho zvyku prišiel pomodliť do Hlavnej mariánskej baziliky v Ríme, kde pred oltárom „Salus populi romani“ zveril cestu do ochrany Matky Božej.

Dvojhodinový let z Ríma do Krakova vedie ponad Chorvátsko, Slovinsko, Rakúsko a Slovensko. Z Medzinárodného letiska Jána Pavla II. v Krakove-Baliciach sa pápež František presunie do centra mesta na Wawel, kde ho o 17. hod. čaká privítanie zo strany prezidenta Andrzeja Dudu a najvyšších štátnych predstaviteľov za prítomnosti diplomatického zboru a rektorov univerzít. Vo večerných hodinách Svätý Otec navštívi Wawelskú katedrálu, kde si uctí hrob sv. biskupa a mučeníka Stanislava a následne sa stretne s celým poľským biskupským zborom v rozhovore bez prítomnosti médií.

Hlavným cieľom pápežovej cesty je účasť na 31. svetových dňoch mládeže v Krakove, ktoré sa začali včera a vyvrcholia v nedeľu 31. júla. V rámci Svätého roka milosrdenstva toto podujatie predstavuje tzv. „Jubileum mladých“ s biblickým mottom „Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo“.

Pápež počas apoštolskej cesty absolvuje aj stretnutia s miestnou cirkvou Poľska. Vo štvrtok bude na Jasnej Hore v Čenstochovej predsedať slávnosti pri 1050. výročí christianizácie krajiny. V piatok  navštívi koncentračný tábor v Osvienčime. V sobotu bude s mladými sláviť modlitbovú vigíliu v areáli Campus misericordiae a v nedeľu pri záverečnej omši pozve mladých na ďalší ročník podujatia, ktorého miesto oznámi na konci slávnosti. -jb-

Program apoštolskej cesty

Slovensko 27. júla - Dnes ráno zomrel vo veku 90 rokov arcibiskup Mons. Dominik Hrušovský. Ako informovala Tlačová kancelária KBS, zomrel v Nitre na Samovej ulici, kde posledné roky svojho života prežil na odpočinku. Počas aktívnych rokov svojho života Mons. Hrušovský pôsobil okrem iného ako rektor Pápežského slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme, po páde komunistického režimu ako vikár niekdajšej Trnavskej arcidiecézy pre Bratislavu, neskôr z poverenia pápeža Jána Pavla II. ako apoštolský nuncius v Bielorusku.

Na čerstvú správu o úmrtí Mons. Hrušovského reagoval v krátkom bezprostrednom interview pre Vatikánsky rozhlas predseda Konferencie biskupov Slovenska Mons. Stanislav Zvolenský, ktorý je momentálne v Krakove spolu s mládežou. Okrem svedectva o osobnej vďačnosti za jeho pomoc pri štúdiách v Ríme v období, keď bol Mons. Hrušovský riaditeľom Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda, bratislavský arcibiskup vyjadril ocenenie veľkej služby zosnulého arcibiskupa pre Cirkev, či už ako apoštolský nuncius v Bielorusku, alebo pri starostlivosti o Slovákov v zahraničí:

„Keď som sa dopočul správu o úmrtí otca arcibiskupa Dominika Hrušovského, prvá myšlienka v mojom vnútri bola prosba pred Pánom Bohom, želanie večného šťastia pre neho. Zároveň, keďže som mal možnosť sa s ním stretnúť, pripomínam si, čo dobré v mojom živote urobil a chcem ďakovať Pánu Bohu aj za to, že mne osobne pomohol - pri organizovaní štúdia v Ríme. Keď ho prosil otec arcibiskup Sokol, ktorý ma chcel poslať na štúdiá, otec Dominik bol veľmi ochotný. Potom, keďže som býval vo vtedajšom Slovenskom ústave svätých Cyrila a Metoda, tak ako ostatní študenti, a on bol jeho riaditeľom, pravidelne sme ho stretávali, a bol pre nás veľkou oporou. Mal skúsenosti, sám študoval i vyučoval v Ríme, takže nám pomáhal so svojimi radami prekonávať obdobia, keď bol človek sklamaný alebo sa mu štúdium zdalo príliš ťažké. S veľkou vďačnosťou teda naňho spomínam - to je pre mňa veľmi osobná vec. Samozrejme, otec Dominik bol významný predstaviteľ celej Cirkvi, a tak dodám, že som mu vďačný za tú veľkú službu, ktorú konal pre Cirkev, keď bol nunciom, ako aj v čase, keď sa venoval Slovákom v zahraničí.“

AUDIO:

Mons. Dominik Hrušovský bol dlhoročným prispievateľom Vatikánskeho rozhlasu. Ešte ako mladý seminarista v rímskom Nepomucéne koncom 40-tych rokovspolupracoval pri prvopočiatkoch slovenských vysielaní. Neskôr sa stal pravidelným prispievateľom ako autor zamyslení na nedeľu, teologických a publicistických príspevkov. V období 1984 - 1990 raz mesačne pripravoval rozhlasový cyklus venovaný kňazom. V rokoch 2001 - 2002 pre Vatikánsky rozhlas pripravil systematický cyklus o živote Slovákov v zahraničí a pastoračnej starostlivosti o ich komunity v Austrálii, Argentíne, Kanade, USA a početných krajinách Európy.

Dominik Hrušovský sa narodil 1. 6. 1926 vo Veľkej Mani, dnes Maňa, okr. Nové Zámky. Po maturite r. 1945 sa prihlásil za klerika do trnavského seminára. Najprv začal študovať na bohosloveckej fakulte v Bratislave, r. 1946 ho ako nadaného študenta poslal biskup P. Jantausch na bohoslovecké štúdia do Ríma, kde navštevoval Lateránsku univerzitu. Po prevzatí moci v republike komunistami sa už na Slovensko nevrátil. Kňazskú vysviacku prijal 23. 12. 1950.

Vykonával pastoračnú službu v severnom Taliansku, potom pôsobil ako profesor dogmatickej teológie, v rokoch 1955-1959 prednášal filozofiu a potom dogmatiku. V r. 1962 - 1966 pôsobil ako člen slovenskej katolíckej misie v Paríži. Od. r. 1966 pôsobil v Slovenskom ústave sv. Cyrila a Metoda v Ríme, 1. 3. 1973 sa stal jeho rektorom. V tejto funkcii zostal až do 31. 12. 1992. Súčasne pracoval ako výkonný redaktor časopisu Slovenské hlasy z Ríma. Vzhľadom na bohaté skúsenosti so Slovákmi mimo vlasti ho Svätá stolica 17. 6. 1975 vymenovala za vedúceho duchovnej služby pre Slovákov v zahraničí. K jeho 50-ročnému jubileu ho pápež Pavol VI. povýšil na pápežského preláta.

Dňa 18. 12. 1982 ho pápež Ján Pavol II. vymenoval za titulárneho biskupa tubijského; biskupskú vysviacku prijal v Ríme z jeho rúk 6. 1. 1983. Pád komunistického režimu r. 1989 priniesol obrat v jeho živote. Dňa 24. 9. 1992 ho vymenovali za pomocného biskupa Trnavskej arcidiecézy, s osobitným pastoračným povolením pre hlavné mesto Slovenska – Bratislavu, 17. 12. 1992 bol slávnostne ustanovený za auxiliára a vikára Trnavskej arcidiecézy pre Bratislavu. Na prvom zasadaní samostatnej Konferencie biskupov Slovenska bol 4. 4. 1993 zvolený za generálneho tajomníka KBS a predsedu Komisie pre Slovákov v zahraničí.

Dňa 15. 4. 1996 ho pápež Ján Pavol II. vymenoval za apoštolského nuncia v Bielorusku a súčasne ho povýšil na arcibiskupa. Od júla 2007 žil v rodisku Maňa, okr. Nové Zamky, neskôr v nitrianskom podhradí na Samovej ulici. (Zdroje: VR, TK KBS) -ej, jb-

Rím 27. júla – Včera v noci sa Forum Romanum v centre historického Ríma stalo dejiskom slávnostného koncertu pri príležitosti Jubilea milosrdenstva s názvom „Hudba pre milosrdenstvo“. Na hudobnom večeri vystúpili umelci z rôznych kontinentov vrátane Andreu Bocelliho či Carly Paoliovej, ktorá predniesla pieseň A Time For Mercy (Čas pre milosrdenstvo) inšpirovanú knihou pápeža Františka Meno Boha je Milosrdenstvo.

Na podujatí sa zúčastnil aj štátny sekretár Svätej stolice kardinál Pietro Parolin. Ako pre Vatikánsky rozhlas povedal jeden z organizátorov Mons. Liberio Andreatta, najlepšie miesta v prvých radoch usadili aj utečencov zo Sýrie či väzňov z rímskej väznice Rebibbia:

„Ako nás pozýva pápež František každý deň, aby sme nikoho nevylučovali, boli pozorní voči tým najslabším, najchudobnejším, najosamelejším, voči osobám, ktoré nemajú toľko šťastia.“

Koncert, ktorý naživo vysielala aj talianska televízia RAI, zorganizoval podporovateľ umenia Francis Yeoh z Malajzie, rímsky orchester a ďalšie štátne a kultúrne inštitúcie v Taliansku. -bp-

Stredajšie vysielanie vo zvukovej podobe: