Poľsko 28. júla – Druhý deň svojej apoštolskej cesty v Poľsku pápež František začal návštevou kláštora rehoľných sestier (tzv. Prezentki), ktorý sa nachádza neďaleko Krakovského arcibiskupstva. Súčasťou kláštora je aj jedna z najvzácnejších krakovských stavieb, Kostol sv. Jána postavený okolo roku 1100. Na jeho hlavnom oltári je umiestnený zázračný obraz Panny Márie „Osloboditeľky otrokov“ z prvej polovice 16. storočia.

O 8.30 sa už Svätý Otec helikoptérou presunul do Čenstochovej, 200-tisícového mesta na severozápad od Krakova. Priestranstvá v okolí mariánskej svätyne na Jasnej Hore celkom zaplnili veriaci. Pápežove kroky smerovali najprv do vnútri kláštora, do Kaplnky Čiernej Madony, kde  sa v tichu pomodlil pred milostivým obrazom.

Mariánska úcta sa na Jasnej Hore (Jasna Góra) datuje od 14. storočia. Poľský národ sa zveril pod ochranu Panny Márie počas švédskej invázie v roku 1656 a podobne tak urobil aj 26. augusta v roku 1956. Práve v tejto svätyni dňa 4. júna 1979 sv. Ján Pavol II. zveril Panne Márii svoj pontifikát. Vzácny obraz Panny Márie, ktorý tu uchovávajú, predstavuje byzantskú ikonu „Hodigitriu“ (t. j. tá, ktorá ukazuje cestu a sprevádza) sa datuje na 6. až 9. storočie. Z 15. storočia zostali na obraze tri ryhy po úderoch šabľou na tvári Panny Márie.

V mene troch stoviek zhromaždených pavlínov pozdravil Svätého Otca ich generálny predstavený. Pápež František s nimi pomodlil Zdravas Mária v latinčine a udelil im požehnanie. Jeho darom pre obraz Čiernej Panny Márie bola zlatá ruža, ktorú podobne daroval aj Pavol VI., a ktorá sa pri obraze stále nachádza. Pápež Pavol VI. sa síce chcel zúčastniť na 1000. výročí krstu Poľska v roku 1966, avšak od vtedajšieho komunistického režimu v krajine nedostal povolenie. Zlatú ružu od Pavla VI. sem priniesol v roku 1979 až sv. Ján Pavol II., ktorý sa sem opäť vrátil v roku 1991, keď sa v Čenstochovej konali 6. svetové dni mládeže. Pápež Benedikt XVI. navštívil Čiernu Madonu v roku 2006.

Ku svätyni každý rok putujú 4 milióny pútnikov a v období od júna do septembra sa konajú pešie púte z približne 50 poľských miest, ktoré môžu trvať 20 dní a dosahujú aj 600 kilometrov. Hlavnými náboženskými sviatkami sú Nanebovzatie Panny Márie 15. augusta a sviatok Čenstochovskej Panny Márie 26. augusta.

O 10.30 začal pápež František slávenie svätej omše na priestranstve pri bazilike, ktoré pojme 300-tisíc osôb. Hlavnou príležitosťou pre dnešnú slávnosť bolo 1050. výročie Krstu Poľska. Vo svojej homílii Svätý Otec pripomenul súzvuk oslavy krstu krajiny s prežívaním Jubilea milosrdenstva. Zameral sa na tri skutočnosti, prostredníctvom ktorých nás Ježiš zachránil, a to tým, že sa stal malým, blízkym a konkrétnym, čo pápež ilustroval na živote Panny Márie.

Plné znenie homílie Svätého Otca

Okrem taliančiny na svätej omši zaznela aj latinčina a poľština. Svätému Otcovi v závere poďakoval arcibiskup Hnezdna a poľský prímas Mons. Wojciech Polak. Prítomní boli aj poľský prezident Andrzej Duda a ďalší štátni predstavitelia.

Z Čenstochovej sa Petrov nástupca krátko po poludní presunul helikoptérou naspäť do Krakova, kde ho čakal súkromný obed na Arcibiskupstve.

Večerný program Svätého Otca už patril naplno Svetovým dňom mládeže. Čakalo ho prvé zvítanie sa s mladými. Tí už medzitým absolvovali niekoľko dní pri katechézach a spoločenskom programe podľa národností. S vyše 40-tisíc mladými Talianmi sa už včera večer stihol Svätý Otec rozprávať cez telemost.

Pápež sa za mladými, zhromaždenými na Błonii vydal netradične električkou. Jorge Bergoglio tak nadviazal na svoj zvyk cestovať v Buenos Aires hromadnou dopravou. Po tom, ako o 17.00 Svätému Otcovi odovzdal krakovský primátor na námestí pred Arcibiskupstvom kľúče od mesta, spoločne nastúpili na ekologickú električku, ktorou sa v spoločnosti asi 15 mladých ľudí s hendikepom odviezli do parku Jordan. V areáli zelene zvanom Błonia, kde sa zmestí 600-tisíc osôb, v minulosti slávil omše sv. Ján Pavol II., a to až 6-krát počas svojho pontifikátu.

„Povolaní k svätosti“ – tak znela téma programu mladých, ktorý vyvrcholil už za účasti pápeža Františka. Keď z papamobilu pozdravil tisíce mladých, nasledoval sled hudby, tanca, krátkych filmov a sprievodu zástupcov z rozličných kontinentov, ktorí niesli národné vlajky a podobizne tzv. „svedkov milosrdenstva“, teda svätcov a blahoslavených z piatich častí sveta. Za Európu to bol sv. Vincent de Paul, za Áziu blahoslavená Matka Tereza, Austráliu a Oceániu reprezentovala sv. Mary MacKillopová a africký kontinent sv. Jozefína Bakhita, ďalej sv. Damián de Veuster predstavoval Severnú Ameriku a napokon Južnú Ameriku reprezentovala blahoslavená Irma Dulceová.

Dramatizovaná scénka s názvom „Aj mladí sú pozvaní byť svätými” zobrazila v chronologickom slede desiatku svätých a blahoslavených, ktorí zomreli v mladom veku, počnúc rímskou mučeníčkou sv. Agnesou z 3. storočia až po minoritských misionárov umučených v roku 1991 v Peru. -bp, jb-

Správa bude doplnená...

Poľsko 28. júla – V plnom znení prinášame homíliu Svätého Otca Františka pri slávení eucharistie dňa 28. júla 2016 v poľskej národnej mariánskej svätyni na Jasnej Hore v Čenstochovej pri príležitosti 1050. výročia Krstu Poľska.

Z čítaní tejto liturgie (Prísl 8,22-35; Gal 4,4-7; Jn 2,1-11) vystupuje do popredia Božia niť, ktorá prechádza ľudskými dejinami a utkáva históriu spásy.

Apoštol Pavol nám hovorí o veľkom Božom pláne: «Ale keď prišla plnosť času, Boh poslal svojho Syna, narodeného zo ženy» (Gal 4,4). Jednako, história nám hovorí, že keď nadišla táto «plnosť času», čiže keď sa Boh stal človekom, ľudstvo nebolo obzvlášť dobre pripravené a nebolo tu ani obdobie stability a pokoja: nebola tu „zlatá éra“. Scéna tohto sveta si teda nezasluhovala príchod Boha, naopak, «vlastní ho neprijali» (Jn 1,11). Plnosť času bola teda darom milosti: Boh naplnil náš čas hojnosťou svojho milosrdenstva, z čistej lásky – z čistej lásky – inauguroval plnosť času.

Zasahuje nás predovšetkým to, ako sa uskutočňuje príchod Boha do histórie: «narodený zo ženy». Žiadny triumfálny vstup, žiadna impozantná manifestácia Všemohúceho: Neukazuje sa ako oslepujúce slnko, ale vstupuje do sveta tým najjednoduchším spôsobom, ako dieťatko z matky, tým štýlom, o ktorom hovorí Písmo: ako dážď na zem (porov. Iz 55,10), ako to najmenšie zo semienok, ktoré klíči a rastie (porov. Mk 4,31-32). Tak, na rozdiel od toho, čo by sme očakávali a možno aj chceli, Božie kráľovstvo – teraz, ako aj vtedy – «neprichádza tak, že by sa to dalo spozorovať» (Lk 17,20), ale prichádza v maličkosti, v pokore.   

Dnešné evanjelium preberá túto Božiu niť, ktorá delikátne prechádza históriou: z plnosti času prechádzame ku «tretiemu dňu» Ježišovej služby (porov. Jn 2,1) a k ohlasovaniu «hodiny» spásy (porov. v. 4). Čas sa kráti a vyjavenie sa Boha sa deje vždy v maličkosti. Tak nastáva «počiatok znamení vykonaných Ježišom» (v. 11) v Káne Galilejskej. Nie je tu nápadné gesto vykonané pred davmi, ani zásah, ktorý vyrieši nejakú pálčivú politickú otázku, ako podriadenosť ľudu rímskej nadvláde. Dochádza naopak – a to v malej dedinke – k jednoduchému zázraku, ktorý obveseľuje sobáš mladej, celkom anonymnej rodiny. A predsa, voda premenená na víno pri svadobnej oslave je veľkým znamením, lebo nám zjavuje manželskú tvár Boha – Boha, ktorý si s nami zasadá k stolu, ktorý sníva o spojení s nami a napĺňa ho. Hovorí nám, že Pán si neudržuje odstup, ale že je nablízku a že je konkrétny, že je uprostred nás a stará sa o nás, a to bez toho, aby za nás rozhodoval a bez toho, aby sa zaoberal otázkami moci. Preferuje skôr vtesnať sa do toho, čo je maličké, na rozdiel od človeka, ktorý má tendenciu chcieť vlastniť čosi čoraz väčšie a väčšie. Byť priťahovaní mocou, veľkosťou a viditeľnosťou je tragicky ľudské a je to jedno veľké pokušenie, ktoré sa snaží preniknúť kamkoľvek; darovať sa druhým, anulujúc odstupy, prebývajúc v maličkosti a žijúc konkrétne v každodennosti, toto je výsostne Božie.

Boh nás teda zachraňuje robiac sa maličkým, blízkym a konkrétnym – maličkým, blízkym a konkrétnym. Boh sa predovšetkým robí maličkým. Pán, «tichý a pokorný srdcom» (Mt 11,29), uprednostňuje maličkých, ktorým je zjavené Božie kráľovstvo (Mt 11,25); oni sú v jeho očiach veľkí a na nich obracia zrak (porov. Iz 66,2). Uprednostňuje ich, lebo sú v protiklade k «pýche života», ktorá prichádza zo sveta (porov. 1 Jn 2,16). Maličkí hovoria jeho vlastným jazykom: pokornou láskou, ktorá oslobodzuje. Preto volá osoby jednoduché a pohotové, aby boli jeho hovorcami a im zveruje zjavovanie jeho mena a tajomstiev jeho Srdca. Pomyslime na mnohých synov a dcéry vášho ľudu: na mučeníkov, ktorí dali zažiariť neozbrojenej sile evanjelia; na osoby jednoduché, zato však výnimočné, ktoré vedeli dosvedčovať Pánovu lásku uprostred veľkých skúšok; na tichých a silných milosrdenstvom, ako svätý Ján Pavol II. a svätá Faustína. Cez tieto „kanály“ jeho lásky Pán zoslal neoceniteľné dary celej Cirkvi a celému ľudstvu. A je význačné, že toto výročie krstu vášho ľudu sa prekrýva práve s Jubileom milosrdenstva.

Okrem toho, Boh je nablízku, jeho kráľovstvo je blízko (porov. Mk 1,15): Pán netúži po tom, aby sme sa ho báli ako nejakého mocného a vzdialeného vládcu, nechce zotrvávať na tróne v nebi či v knihách o histórii, ale miluje zostúpiť do našich každodenných záležitostí, aby s nami kráčal. Mysliac na dar jedného tisícročia bohatého na vieru, je predovšetkým pekné vzdávať vďaky Bohu, ktorý kráčal s vaším ľudom, držiac ho za ruku ako otec dieťa a sprevádzajúc ho v mnohých situáciách. To je to, čo sme, aj ako Cirkev, vždy povolaní konať: počúvať, zaangažovať sa a stávať sa blížnymi, zdieľajúc radosti a ťažkosti ľudí, aby sa tak evanjelium odovzdávalo čo najdôslednejším (najkoherentnejším) spôsobom a aby prinášalo čo najviac ovocia: vďaka pozitívnemu vyžarovaniu, cez transparentnosť života.

Nakoniec, Boh je konkrétny. Z dnešných čítaní vyplýva, že v konaní Boha je všetko konkrétne: Božia múdrosť «koná ako tvorca» a «hrá sa» (porov. Prís 8,30), Slovo sa stáva telom, rodí sa z matky, rodí sa pod zákonom (porov. Gal 4,4), má priateľov a zúčastňuje sa na oslave: večný sa komunikuje tráviac čas spolu s jednotlivými osobami a v konkrétnych situáciách. Aj vaše dejiny, stvárnené evanjeliom, krížom a vernosťou Cirkvi, poznali pozitívnu nákazlivosť pravej viery, odovzdávanej z rodiny na rodinu, z otca na syna, a predovšetkým z mám a zo starých mám, ktorým je treba veľmi poďakovať. Predovšetkým ste sa mohli rukou dotknúť konkrétnej a prozreteľnej nehy Matky všetkých, ktorú som si sem prišiel uctiť ako pútnik, a ktorú sme pozdravili v žalme ako «česť nášho ľudu» (Jdt 15,9).

Práve na ňu hľadíme my, tu zídení. V Márii nachádzame úplný súlad s Pánom: s Božou niťou sa tak v dejinách prelína „mariánska niť“. Ak existuje nejaká ľudská sláva, nejaká naša zásluha v plnosti času, je ňou ona: ona je ten priestor uchránený ako slobodný od zla, v ktorom sa odzrkadlil Boh; ona je tým rebríkom, ktorým Boh zišiel, aby zostúpil až k nám a aby sa nám stal blízkym a konkrétnym; ona je najjasnejším, tým najjasnejším znamením plnosti čias.

V živote Márie obdivujeme tú maličkosť milovanú Bohom, ktorý «zhliadol na poníženosť svojej služobnice» a «povýšil ponížených» (Lk 1, 48.52). Až tak mal z nej radosť, že si z nej nechal utkať telo, takže Panna sa stala Božou Rodičkou, ako prehlasuje starobylý hymnus, ktorý po stáročia spievate. Ona nech vám, ktorí za ňou ustavične prichádzate, utiekajúc sa do tohto duchovného hlavného mesta vašej krajiny, naďalej ukazuje cestu a pomáha vám utkávať vo svojom živote pokorný a jednoduchý príbeh evanjelia.

Tak v Káne, ako aj tu na Jasnej Hore, Mária nám ponúka svoju blízkosť, a pomáha nám objaviť to, čo chýba plnosti života. Teraz ako aj vtedy to robí so starostlivosťou Matky, svojou prítomnosťou a dobrou radou, učiac nás vyhnúť sa panovačnosti a šomraniu v našich spoločenstvách. Ako Matka rodiny nás chce uchrániť pospolu, všetkých pospolu. Cesta vášho národa v jednote prekonala mnohé ťažké chvíle; Matka, silná pod krížom a vytrvalá v modlitbe s učeníkmi v očakávaní Ducha Svätého, nech vzbudí túžbu kráčať ďalej ponad príkoria a rany minulosti a túžbu vytvárať spoločenstvo so všetkými, vo vnútri i vonku, a nikdy sa nepoddať pokušeniu izolovať sa a presadzovať sa nasilu.

Panna Mária v Káne ukázala veľkú konkrétnosť: je to Matka, ktorá si berie k srdcu problémy a zasahuje, ktorá vie uchopiť ťažké chvíle a postupovať s diskrétnosťou, účinnosťou a húževnatosťou. Nie je ani paňou ani protagonistkou, ale je Matkou a služobníčkou. Vyprosujme milosť osvojiť si jej citlivosť, jej fantáziu v službe tomu, kto je v núdzi, krásu stráviť život pre druhých, bez uprednostňovania a bez rozdielov. Ona, príčina našej radosti, ktorá vnáša pokoj doprostred hojnosti hriechu a zmätku dejín, nech pre nás získa hojnosť Ducha, aby sme boli dobrými a vernými sluhami.

Na jej príhovor nech sa obnoví plnosť času aj pre nás. Málo platný je prechod od doby pred Kristom k dobe po Kristovi, ak zostane len dátumom v kronikách dejín. Nech sa u všetkých i u každého jedného môže naplniť vnútorný prechod, Pascha srdca, smerom k Božiemu štýlu stelesnenému v Márii: konať v maličkosti a sprevádzať zblízka, s jednoduchým a otvoreným srdcom.

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -zk, jb-

Poľsko 28. júla – Prinášame plné znenie príhovoru Svätého Otca Františka účastníkom 31. svetových dní mládeže pri uvítacom ceremoniáli 28. júla 2016 v Krakove na priestranstve Błonia.

Drahí mladí, dobrý večer, konečne sa stretávame! Ďakujem za toto vrelé prijatie! Ďakujem kardinálovi Dziwiszovi, biskupom, kňazom, rehoľníkom, seminaristom a laikom, a všetkým, ktorí vás sprevádzajú. Ďakujem tým, ktorí umožnili, že tu dnes môžeme byť, ktorí sa ,vložili do hry‘, aby sme mohli oslavovať vieru. Čiže sláviť vieru. Dnes my všetci spoločne slávime vieru.

V tejto jeho rodnej zemi by som chcel osobitne poďakovať svätému Jánovi Pavlovi II., [potlesk] ktorý vysníval a podnietil tieto stretnutia. Z neba nás sprevádza pri pohľade na toľkých mladých, patriacich k tak rozličným národom, kultúram a jazykom, s jediným motívom: oslavovať Ježiša, ktorý je živý uprostred nás.  – Pochopili ste? Oslavovať Ježiša, ktorý je živý uprostred nás. A povedať, že je živý, znamená obnoviť našu túžbu nasledovať ho, našu túžbu žiť s vášňou toto nasledovanie Ježiša. Čo môže byť lepšou príležitosťou na obnovenie priateľstva s Ježišom než posilniť priateľstvo medzi vami! Čo môže byť lepším spôsobom na posilnenie nášho priateľstva s Ježišom než podeliť sa s ním s inými! Čo môže byť lepším spôsobom na zakúsenie radosti z evanjelia, než usilovať sa ,nákazlivo‘ vniesť Dobrú novinu do mnohých bolestivých a ťažkých situácií!

A Ježiš je ten, ktorý nás zvolal na tieto 31. svetové dni mládeže: je to Ježiš, kto nám hovorí: «Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo» (Mt 5,7). Blahoslavení sú tí, čo vedia odpúšťať, čo vedia mať spolucítiace srdce, čo vedia darovať to najlepšie pre druhých. To najlepšie, nie to, čoho majú nazvyš: to najlepšie!

Drahí mladí, v týchto dňoch sa Poľsko, táto šľachetná zem, oblieka do sviatočného; v týchto dňoch chce byť Poľsko stále mladou tvárou Milosrdenstva. Tu v tejto krajine spolu s vami a tiež zjednotení s mnohými mladými, ktorí tu dnes nemôžu byť, ale ktorí nás sprevádzajú prostredníctvom rôznych komunikačných prostriedkov, všetci spoločne vytvoríme z týchto dní jeden ozajstný jubilejný sviatok, v tomto Jubileu milosrdenstva.

Za roky, ktoré som prežil ako biskup, som sa naučil jednu vec – nuž, naučil som sa toho mnoho, ale jednu chcem povedať teraz: niet nič krajšie ako s rozjímaním hľadieť na túžby, nasadenie, vášeň a energiu, s akou mnohí mladí žijú svoj život. Toto je krásne! A odkiaľ pochádza táto krása? Keď sa Ježiš dotkne srdca mladého človeka, chlapca, dievčaťa, títo sú schopní naozaj veľkolepých činov. Je povzbudzujúce počuť ich, ako sa delia o svoje sny, o svoje otázky a o svoju túžbu vzoprieť sa všetkým tým, ktorí hovoria, že veci nemožno zmeniť. Tým, ktorých ja nazývam „kvietistami“: „Nič sa nedá zmeniť!“ Nie, mladí majú silu vzoprieť sa týmto! Ale niektorí si toho nie sú istí. Ja sa vás opýtam, vy odpovedzte: Dajú sa veci zmeniť? [mladí odpovedajú] Nepočuť! [mladí...] Tak je to!

Je to dar z neba môcť vidieť mnohých z vás, ako sa s vašimi vlastnými otáznikmi usilujete o to, aby boli veci inak. Je to krásne a potešuje mi to srdce, keď vidím, ako to z vás prekypuje. Cirkev na vás dnes hľadí – povedal by som ešte viac – svet na vás dnes hľadí a chce sa od vás učiť, aby obnovila svoju dôveru v milosrdenstvo Otca, ktorý má vždy mladú tvár a neprestáva nás pozývať byť súčasťou jeho Kráľovstva, ktoré je kráľovstvom radosti, je kráľovstvom ustavične šťastia, je kráľovstvom, ktoré nás vždy posúva vpred, je to kráľovstvo schopné dať nám silu zmeniť veci. Zabudol som. Zopakujem otázku ešte raz: môžu sa veci zmeniť? [mladí...] V poriadku!

Poznajúc vášeň, ktorú vkladáte do misie, sa odvažujem zopakovať: milosrdenstvo má vždy mladú tvár. Lebo milosrdné srdce má odvahu zanechať pohodlie, milosrdné srdce vie ísť v ústrety iným, dokáže objať všetkých. Milosrdné srdce vie byť útočiskom pre toho, kto nikdy nemal domov alebo ho stratil, vie vytvoriť atmosféru domova a rodiny pre toho, kto musel emigrovať, je schopné nehy a spolucítenia. Milosrdné srdce sa vie podeliť o chlieb s tým, kto hladuje, milosrdné srdce sa otvára, aby prijalo utečenca a migranta.

Vysloviť milosrdenstvo spolu s vami znamená vysloviť šancu, vysloviť zajtrajšok, vysloviť záväzok, vysloviť dôveru, vysloviť otvorenosť, pohostinnosť, spolucítenie, je to vysloviť sny. Avšak, ste vy schopní snívať? [mladí...] A keď je srdce otvorené a schopné snívať, je tu priestor pre milosrdenstvo, je tu priestor pre pohladenie tých, čo trpia, je tu priestor byť po boku tých, čo nemajú pokoj v srdci alebo im chýba to nevyhnutné na živobytie, alebo im chýba tá najkrajšia vec: viera. Milosrdenstvo. Povedzme spoločne toto slovo: milosrdenstvo. Všetci! [mladí...] Ešte raz! [mladí...] ... Ešte raz, aby svet počul! [mladí...]

Chcel by som sa vám tiež zdôveriť s ďalšou vecou, ktorú som sa v týchto rokoch naučil. Nechcem nikoho uraziť. Zarmucuje ma stretávať mladých, ktorí sa zdajú byť ,na dôchodku‘ skôr než je na to čas. Toto ma bolí. Mladí, ktorí sa zdajú byť odídení do dôchodku v 23, 24, 25 rokoch. Toto ma zarmucuje. Som znepokojený, keď vidím mladých, ktorí ,zahodili uterák‘ ešte skôr, než sa začal zápas; ktorí sa ‚vzdali‛ prv než by začali hrať. Bolí ma vidieť mladých, ktorí kráčajú so smutnou tvárou, akoby ich život nemal hodnotu. Sú to v podstate znudení mladí... a nudní, ktorí napĺňajú nudou druhých, a toto ma zarmucuje.

Je to ťažké. A zároveň nás to núti pýtať sa, keď vidíme mladých, ktorí prenechajú život tomu, že hľadajú ,závrat‘ alebo takému pocitu, že sa cítia nažive na tmavých cestách, za čo im potom príde ‚platiť‘... a draho platiť. Myslite na toľkých mladých, ktorých poznáte, čo si zvolili túto cestu. Núti to premýšľať, keď vidíš mladých, ktorí prichádzajú o pekné roky ich života a o ich energiu, bežiac za predavačmi falošných ilúzií – a tých je! Predavačov falošných ilúzií (v mojom rodisku by sme povedali: ,za predavačmi dymu‘), ktorí vás okradnú o to najlepšie z vás samých. A toto ma zarmucuje. Som si istý, že dnes medzi vami nie je nikto z týchto, ale chcem vám povedať: sú takíto mladí penzisti, mladí, ktorí zahodia uterák pred zápasom, sú mladí, ktorí potom vstupujú do závrate s falošnými ilúziami a končia v ničote.

Z tohto dôvodu, drahí priatelia, sme sa zišli, aby sme si navzájom pomáhali, lebo sa nechceme nechať okradnúť o to najlepšie z nás samých, nechceme dopustiť, aby  nás okradli o energiu, aby nás okradli o radosť, aby nás okradli o sny falošnými ilúziami.

Drahí priatelia, pýtam sa vás: chcete pre váš život ten ,závrat‘, ktorý robí cudzími, alebo chcete cítiť tú silu, ktorá vám dá pocítiť, že ste živí a naplnení? Závrat, ktorý odcudzuje, alebo silu milosti? Čo chcete: odcudzujúci závrat, alebo silu plnosti? Čo chcete? [mladí...] Nepočuť dobre! [mladí...] Na to, aby sme boli naplnení, aby sme mali obnovený život, existuje odpoveď, je to odpoveď, ktorá sa nepredáva, je to odpoveď, ktorá sa nekupuje, odpoveď, ktorá nie je nejakou vecou, nie je to predmet: je to osoba, volá sa Ježiš Kristus. Aplauz! Pýtam sa vás: Možno Ježiša Krista kúpiť? [mladí...] Ježiš Kristus sa predáva v obchodoch? Ježiš Kristus je dar, je darom Otca, darom nášho Otca. Kto je Ježiš Kristus? Všetci! Ježiš Kristus je dar! Všetci! [mladí...] Je darom Otca.

Ježiš Kristus je ten, kto vie dať opravdivú vášeň životu, Ježiš Kristus  je ten, kto nás vedie k tomu, aby sme sa neuspokojili s trochou, a vedie nás k tomu, aby sme zo seba vydali to najlepšie; je to Ježiš Kristus, ktorý sa na nás obracia, pozýva nás a pomáha nám vstať zakaždým, keď sa považujeme za porazených. Je to Ježiš Kristus, ktorý nás podnecuje zdvihnúť zrak a snívať vysoko. - „Ale, Otče, - môže mi niekto povedať – je tak ťažké vysoko snívať, je tak náročné stúpať, byť stále na výstupe. Otče, ja som slabý, padám, snažím sa, ale toľko ráz klesám dolu.“ Alpinisti, keď vystupujú na vrchy, spievajú jednu veľmi peknú pieseň, v ktorej sa hovorí: „V umení stúpať to, na čo záleží, nie je nepadnúť, ale nezostať na zemi.“ Ak si slabý, ak padáš, pozri trošku dohora a tam je Ježišova natiahnutá ruka, ktorý ti hovorí: „Vstaň, poď so mnou.“ – „A ak to spravím znova?“ – „Aj vtedy.“ – „A ak to spravím ešte ďalší raz?“ – „Aj vtedy. Veď Peter sa raz opýtal Pána: „Nuž, Pane, koľko krát? - Sedemdesiatkrát sedem.“ – Ježišova ruka je vždy natiahnutá, aby nás pozdvihla, keď padáme. Pochopili ste? [mladí...]

V evanjeliu (Lk 10,38-42) sme počuli, že Ježiš sa kráčajúc do Jeruzalema zastavuje v jednom dome - u Marty, Márie a Lazára - kde ho prijímajú. Idúc okolo vchádza do ich domu, aby s nimi pobudol. Dve ženy prijímajú toho, o kom vedia, že je schopný dojatia. Mnohé zaneprázdnenosti z nás robia takých ako je Marta: aktívnych, nepozorných, neustále v behu sem a tam... ale často sme aj ako Mária: pred krásnou krajinkou alebo videom, čo nám kamarát pošle na mobil sa zastavíme, aby sme pouvažovali, započúvame sa. V týchto dňoch Svetových dní mládeže Ježiš chce vstúpiť do nášho domu: do tvojho domu, do môjho domu, do srdca každého z nás. Ježiš si všimne naše starosti, našu uponáhľanosť, tak ako si to všimol u Marty... a vyčká, až mu  budeme načúvať ako Mária: aby sme uprostred všetkej práce mali odvahu zveriť sa mu. Nech sú to dni pre Ježiša, venované tomu, aby sme mu načúvali, prijali ho v tých, s ktorými sa delíme o domov, cestu, skupinu, školu.

A kto prijme Ježiša, naučí sa Ježiša milovať. A tak on sa nás pýta, či chceme plný život. A ja sa vás v jeho mene pýtam: Chceš... chcete plný život? Začni od tejto chvíle a nechaj sa ním dotknúť! Lebo šťastie klíči a rozkvitá v milosrdenstve: to je jeho odpoveď, toto je jeho pozvanie, jeho výzva, jeho dobrodružstvo: milosrdenstvo. Milosrdenstvo má vždy mladú tvár; ako tvár Márie z Betánie sediacej pri Ježišových nohách ako učeníčka, ktorá miluje počúvať ho, lebo vie, že tam je pokoj. Ako tvár Márie z Nazareta, ktorá sa svojím ,áno‘ pustila do dobrodružstva milosrdenstva, a ktorú budú nazývať blahoslavenou po všetky pokolenia, a my ju všetci voláme ,Matkou milosrdenstva‘. Vzývajme ju všetci spoločne: Mária, Matka milosrdenstva. Všetci: Mária, Matka milosrdenstva.

Takže všetci spoločne prosme Pána – každý nech opakuje vo svojom srdci v tichosti: Pane, vrhni nás do dobrodružstva milosrdenstva! Vrhni nás do dobrodružstva stavania mostov a búrania múrov (či sú to ploty alebo siete); vrhni nás do dobrodružstva pomáhať chudobnému, ktorý sa cíti sám a opustený, tomu, kto viac nenachádza zmysel svojho života. Vyšli nás sprevádzať tých, čo ťa nepoznajú a povedať im pomaly a s veľkým rešpektom tvoje meno, ten dôvod mojej viery. Podnieť nás, tak ako Máriu z Betánie k načúvaniu tým, ktorým nerozumieme, tým, ktorí prichádzajú z iných kultúr, iných národov, aj tým, ktorých sa obávame, lebo si myslíme, že nám môžu ublížiť. Daj, aby sme náš pohľad obrátili, tak ako Mária z Nazareta u Alžbety, aby sme obrátil náš pohľad k našim starším, k našim starým rodičom, aby sme sa učili z ich múdrosti. Pýtam sa vás: zhovárate sa s vašimi starými rodičmi? Nuž, len tak napoly... tak je? Vyhľadávajte vašich starých rodičov, oni majú múdrosť života a povedia vám veci, ktoré pohnú vaše srdce.

Sme tu, Pane! Pošli nás deliť sa s tvojou milosrdnou láskou. Chceme ťa prijať v týchto Svetových dňoch mládeže. Chceme potvrdiť, že život je naplnený, keď v ňom vychádzame z milosrdenstva; a že toto je ten najlepší podiel, je to ten najsladší podiel, je to podiel, ktorý sa nám nikdy neodníme. Amen.

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -bp, jb-

Vatikán 28. júla – Mimoriadne silný moment pápežovej návštevy zažilo Poľsko vo večerných hodinách jeho prvého dňa v Krakove. Svätý Otec je počas apoštolskej cesty ubytovaný na Krakovskom arcibiskupstve, čiže v niekdajšom sídle arcibiskupa Karola Wojtyłu. Pápež František nadviazal na zvyk svojho predchodcu a po večeri sa cez otvorené okno prihovoril zhromaždeniu pred budovou arcibiskupstva. Prinášame jeho slová v plnom znení:

„Zdravím vás, srdečne vás zdravím! Vidím vás plných entuziazmu a množstva radosti. Ale teraz by som mal povedať jednu vec, ktorá nám zarmúti srdce. Stíšme sa. Ide o záležitosť týkajúcu sa jedného z vás. Maciej [Maciej Cieśla, pozn. red.] mal len niečo cez 22 rokov. Študoval grafický dizajn a zanechal svoju prácu, aby sa stal dobrovoľníkom na SDM. Vlastne, všetky kresby na zástavách, obrazy svätých patrónov, pútnická výbava, atď., to, čo zdobí mesto, je od neho. Práve pri tejto práci znovuobjavil svoju vieru.

V novembri mu diagnostikovali rakovinu. Lekári nemohli urobiť nič, nepomohla dokonca ani amputácia nohy. Na návštevu pápeža chcel prísť živý! Mal objednané miesto v električke, v ktorej pocestuje pápež. Avšak zomrel 2. júla. Ľudia sú veľmi dotknutí, vykonal mnoho dobra, všetkým.   

Teraz všetci v tichu myslime na tohto spoločníka na ceste, ktorý mnoho pracoval v prospech týchto Svetových dní; a my všetci, v tichu, zo srdca sa modlime. Každý nech sa modlí z vlastného srdca. On je medzi nami prítomný.

[Modlitba v tichu.]

Niekto z vás si môže pomyslieť: „Tento pápež nám kazí večer“. Avšak je to pravda a my si musíme zvyknúť na veci dobré i na veci nepekné. Život je taký, drahí mladí. No je tu však jedna vec, o ktorej nesmieme pochybovať: viera tohto chlapca, tohto nášho priateľa, ktorý pracoval pre tieto Svetové dni mládeže, ho priviedla do neba a on je v tejto chvíli s Ježišom, a hľadí na nás všetkých! A toto je milosť. Veľký aplauz pre nášho kamaráta!

Aj my sa s ním jedného dňa stretneme: „Á, to si bol ty! Rád ťa poznávam!“ Tak je to. Lebo život je taký: dnes sme tu, zajtra budeme tam. Problém je zvoliť si správnu cestu, tak ako si ju vybral on.

Ďakujme Pánovi zato, že nám dáva tieto príklady odvahy, odvážnych mladých, ktorí nám pomáhajú napredovať v živote! A nemajte strach, nebojte sa! Boh je veľký, Boh je dobrý a my všetci máme vo vnútri niečo dobrého.

Teraz sa s vami lúčim. Zajtra sa uvidíme, opäť sa uvidíme. Vy si konajte vašu povinnosť, ktorou je robiť ruch po celú noc... a ukázať vašu kresťanskú radosť, radosť, ktorú vám Pán dáva, lebo ste spoločenstvom, ktoré nasleduje Ježiša.

A teraz vám dám požehnanie. A tak ako sme sa to ako deti naučili, pred odchodom pozdravme mamu. Všetci sa modlime k Panne Márii, každý vo svojom jazyku.“

Po spoločnej modlitbe Zdravas Mária a udelení požehnania Svätý Otec zaprial mladým dobrú noc a rozlúčil sa s nimi s prosbou o modlitbu. -zk-

Poľsko 28. júla – Svätý Otec sa včera večer stretol s poľskými biskupmi v krakovskej Katedrále sv. Stanislava a Václava na súkromnom stretnutí bez prítomnosti televíznych kamier. Atmosféru stretnutia voľne priblížil pre Vatikánsky rozhlas arcibiskup Hnezdna a poľský prímas Mons. Wojciech Polak, ktorý ju charakterizoval ako „naozaj bratskú“ a ako „atmosféru dialógu“:

 „Naozaj bratská atmosféra, naozaj atmosféra dialógu, v ktorom, aj keď sa [Svätý Otec] nedotýkal jednotlivých skutočností našej krajiny, našej pastorácie, dal nám skôr širší pohľad a podelil sa s nami aj o všetky úzkosti, všetky výzvy dnešného sveta zasadené do rámca celosvetového pohľadu, ako aj o jeho pastoračné skúsenosti – a on ich má mnoho – podelil sa tak s nami aj o túto cestu.

Podľa mňa to bola veľmi pekná skúsenosť spoločenstva a bratský znak. A pápež aj hneď začal dvoma znakmi, a to práve dvoma skutkami milosrdenstva.  Ten prvý, keď sme sa všetci spoločne pomodlili za dušu zosnulého Mons. Zimowského, predsedu Pápežskej rady pre pastoráciu v zdravotníctve; pápež František povedal: ,Možno z dôvodu týchto SDM mnohí z vás nemohli prísť na jeho pohreb, a tak urobme teraz tento skutok lásky, lebo jedným zo skutkov lásky je práve modlitba za zosnulých‘.

A druhou vecou, ku ktorej nás pozval, bolo to, keď povedal: ,Viem, že kardinál Macharski je takmer na konci života. Samozrejme, nemôžeme vstúpiť do jeho izby, nemôžeme za ním ísť. Ale – povedal – ak v týchto dňoch pôjdete okolo nemocnice, zastavte sa: dotknite sa iba múra a už len toto bude znak spolucítenia, blízkosti. Ja by som to rád spravil‘, povedal pápež. Hovorí sa, že možno pôjde aj do tejto nemocnice, aby sa dotkol toho múru, za ktorým je kardinál Macharski. To znamená, že sa cítil naozaj prijatý, ale tiež vo veľmi bratskej atmosfére medzi nami.”

Medzi 130 biskupmi boli na stretnutí so Svätým Otcom aj emeriti. Poľsko má spolu 44 diecéz a jeden vojenský ordinariát.

Otázky, o ktorých pápež  hovoril s biskupmi sa dotkli rozličných tém. Prvá bola o sekularizácii, ateizme, o živote v Poľsku, kde mnohí ľudia žijú, ako keby Boh neexistoval. Liekom na túto situáciu je podľa Svätého Otca predovšetkým blízkosť ľuďom. Pápež kládol na srdce pastierom Cirkvi v Poľsku, aby boli veľmi blízki kňazom. Hovoriac o mladých pápež povedal, že je veľmi dôležité spájať mladých so starými rodičmi, lebo predovšetkým starí rodičia boli a sú tými, ktorí odovzdávajú vieru. Ďalšia otázka sa týkala toho, ako aplikovať milosrdenstvo.

Pápež František hovoril aj o probléme modlárstva peňazí. Priblížiť sa k ľuďom s milosrdenstvom si vyžaduje byť slobodnými od tohto modlárstva. Ďalšia otázka biskupov sa týkala toho, či farnosti ešte plnia svoju úlohu. Podľa pápeža je farnosť vždy nenahraditeľná. Náboženské hnutia sú v živote Cirkvi veľmi dôležité; majú svoju hodnotu, avšak vždy vo vnútri farnosti. Farnosť zostáva domom Božieho ľudu. Posledná otázka sa týkala utečencov. Pápež František odpovedal, že neexistuje formula, ktorá by hovorila, ako sa treba správať k utečencom; záleží to od tej ktorej krajiny, od jej možností, od jej kultúry. No pre obyvateľov danej krajiny je dôležité byť otvorenými, pohostinnými, tak ako je to len možné, nakoľko sa cítia byť kresťanmi.“ -bp, zk, jb-

Vatikán/Poľsko 28. júla – Svätý Otec dnes po návrate zo svojej návštevy z čenstochovskej Jasnej Hory rozoslal nasledovný tvít: „Pán je medzi nami a stará sa o nás, a to bez toho, aby rozhodoval za nás.“

V priebehu popoludnia pridal na internet aj ďalšiu krátku myšlienku:

„Pán miluje zostúpiť do našich každodenných záležitostí, aby kráčal s nami.“ -zk-

Štvrtkové vysielanie vo zvukovej podobe: