Poľsko 29. júla – V tretí deň svojej apoštolskej cesty v Poľsku Svätý Otec František vstúpil do ticha modlitby na mieste, ktoré sa stalo svedkom hrôzy ľudského zla a zostáva posvätené životmi pol druha milióna obetí nacizmu.

Počas návštevy táborov Auschwitz a Birkenau sa pápež František stretol s desiatkou dodnes žijúcich niekdajších väzňov a s každému z nich venoval objatie s výmenou niekoľkých slov. V tábore Auschwitz (Osvienčim) pápež pobozkal brvno šibenice, dotkol sa rukou múru smrti a vstúpil do bunkra hladu s celou sv. Maximiliána Kolbeho.

Pri pamätníku obetí holokaustu v Birkenau (Brzezinka) Svätý Otec položil zažatú lampu počas pietneho aktu za účasti židovského rabína a katolíckeho kňaza. Pápež František podľa svojho rozhodnutia nepredniesol v táboroch smrti žiadny príhovor. Návšteva v poradí tretieho pápeža na tomto mieste tak zarezonovala samotným gestom mlčania.

Pripomeňme, že významné slová už na tomto mieste v minulosti zazneli. Naposledy z úst pápeža Benedikta XVI. ktorý tu 28. mája 2006 povedal: „Na mieste ako je toto sú slová nedostatočné, v hĺbke môže zostať iba zhrozené ticho, ticho ktoré je vnútorným výkrikom smerom k Bohu: Prečo si, Pane, mlčal?“  Nemecký pápež vtedy pripomenul aj návštevu svojho predchodcu, ktorý sem opakovane  prichádzal už v rokoch mladosti, až napokon 7. júna 1979 ako pápež stojac pred hebrejským nápisom na pietnej stéle povedal: „Prichádzam sem ako pútnik. ... Nemohol som sem neprísť ako pápež... Pred týmto pomníkom neslobodno nikomu prejsť s ľahostajnosťou... “

Pred dnešnou dopoludňajšou návštevou v Osvienčime slávil Svätý Otec František svätú omšu súkromne na krakovskom arcibiskupstve. Do Osvienčimu vzdialeného asi 30 kilometrov na západ od Krakova dorazil o 9.30, keď osamote vstúpil cez mrežovú bránu so smutne známym nápisom „Arbeit macht frei“ (Práca oslobodzuje). Vo vnútri bývalého nacistického vyhladzovacieho tábora nasadol na vozidlo, ktorým sa presunul doprostred tábora na tzv. „Appelplatz“, kde stojí šibenica, na ktorej dozorcovia vykonávali pred nastúpenými väzňami výstražné popravy obesením. Svätý Otec po príchode na toto miesto zotrval viac ako 10 minút v tichej modlitbe, sediac na stoličke. Potom podišiel k nástroju smrti a pobozkal jeden z jeho stĺpov. Pápež následne prešiel do ďalšej časti komplexu, kde sa pozdravil s predsedníčkou poľskej vlády Beatou Szydłovou.

V súčasnosti je veľká časť objektov niekdajšieho koncentračného tábora zakonzervovaná a tvoria súčasť Štátneho múzea Auschwitz-Birkenau. Na dvore Bloku 11 stojí takzvaný Múr smrti, pred ktorým v období od jesene 1941 do jesene 1943 nacisti v rámci vyhladzovacieho programu popravovali bezbranné obete zastrelením a následne ich spaľovali v kremačných peciach. Od marca 1942 začali na masové vyvražďovanie používať plynové komory.

Pápež František pozdravil vyše desiatku svedkov šoa, teda tých, čo prežili koncentračný tábor. Bol medzi nimi aj Naftali Fürst, ktorý sa narodil v roku 1932 v Bratislave a do Osvienčimu bol deportovaný 3. novembra 1944 zo Serede. V januári 1945 bol presunutý do Buchenwaldu a tam sa dočkal slobody. Žije v Izraeli a je autorom knihy „Ako uhlíky v plameni hrôzy – rodina, ktorá prežila Holokaust“ (Wie Kohlestücke in den Flammen des Schreckens - eine Familie überlebt den Holocaust). V skupine živých svedkov bola aj 101-ročná Helena Dunicz Niwińska, poľská huslistka pochádzajúca z Ľvova, odkiaľ bola deportovaná 3. októbra 1943. Ako huslistka bola členkou orchestra v tábore Birkenau. Je autorkou knihy „Jedna z dievčat orchestra“ (One of the Girls in the Band).  

Z rúk svedkov holokaustu pápež prijal sviecu, s ktorou vykročil k múru smrti, kde ju zapálil a položil na pietnom mieste. Pravou rukou sa potom dotkol steny a zotrval niekoľko sekúnd v tichej modlitbe.

Následne Svätý Otec vstúpil do priľahlej budovy, kde sa v suteréne nachádza tzv. „bunker hladu“. Tu navštívil celu, kde pred 75 rokmi zomrel sv. Maximilián Kolbe. Presne v dnešný deň uplynulo trištvrte storočia od vynesenia jeho rozsudku na smrť vyhladovaním. Na pamätnom mieste sa nachádza tabuľa s nápisom a svieca, ktorú tam zanechal pri svojej návšteve sv. Ján Pavol II. V šere cely zotrval pápež František v tichu asi päť minút a na záver sa podpísal do pamätnej knihy. V španielčine tu zanechal nasledujúce slová: „Pane, zmiluj sa nad svojím ľudom! Pane, odpustenie za toľkú ukrutnosť!“ (Señor, ten piedad de tu pueblo! Señor, perdón por tanta crueldad! Franciscus 29. 7. 2016)

Po návšteve objektu Štátneho múzea v Auschwitzi sa Petrov nástupca odobral do susedného koncentračného tábora Birkenau, známeho aj ako Auschwitz II, kde sa nachádzala veľká časť vyhladzovacích zariadení: krematóriá a plynové komory. Svätý Otec sa na tomto mieste pomodlil pred medzinárodným pamätníkom obetiam z jednotlivých národov, kde tragédiu holokaustu pripomínajú na kamenných pomníkoch nápisy v 23 jazykoch. Pred každým z nich zotrval pápež František v tichej modlitbe a položil na tomto mieste zažatú lampu.

Na záver pietneho momentu rabín predniesol v hebrejčine spievaný 130. žalm „De profundis“ – Z hlbočín volám k tebe, Pane. Biblickú modlitbu následne predniesol v poľštine katolícky kňaz, ktorý je farárom v obci, kde nacisti kompletne vyvraždili poľskú rodinu za ukrývanie Židov.

V priestore pred pamätníkom sa zhromaždila približne tisícka hostí. Prítomní boli aj zástupcovia poľskej vlády a členovia vatikánskej delegácie. Pápež František osobne pozdravil dve desiatky nositeľov čestného titulu „Spravodliví medzi národmi“, jednotlivcov i zástupcov rodín, medzi ktorými boli i poľská rehoľná sestra v mene komunity františkánok a katolícky kňaz.

Po poldruhahodinovej návšteve v Auschwitzi a Birkenau sa pápež František vrtuľníkom vrátil naspäť do Krakova do svojej dočasnej rezidencie v budove arcibiskupstva. -jb, bp-

Poľsko 29. júla - V rámci Svetových dní mládeže bola hlavným bodom dnešného pápežovho programu krížová cesta s účastníkmi Svetových dní mládeže. Konala sa na priestranstve parku Błonia, kde sa už včera pápež František zvítal s mladými za miliónovej účasti, ako hovorí oficiálny odhad poľského tlačového oddelenia.

Mladí mali dnes už od rána katechézy v jazykových skupinách. Štyrom tisíckam Slovákov sa v Skawine, kde sú ubytovaní, prihovoril Mons. Jozef Haľko v katechéze zameranej na odhodlanie v konaní milosrdenstva („Urob ma nástrojom milosrdenstva“) a spolu s trnavským arcibiskupom Mons. Jánom Oroschom slávili svätú omšu.

Popoludní sa presunuli na krakovské Błonia, kde pred príchodom pápeža trávili čas pri speve a svedectvách s prezentáciami a filmami. Príchodom Svätého Otca o 18.00 sa začala krížová cesta. Pobožnosť, pri ktorej si skupiny mladých postupne odovzdávajú kríž pri 14-tich zastaveniach Kristovho umučenia, je stabilnou súčasťou SDM už od roku 1993. Tentoraz v súvise so Svätým rokom milosrdenstva i s miestom konania SDM krížová cesta dostala názov „Cesta milosrdenstva“. Autor jej zamyslení, krakovský pomocný biskup Grzegorz Ryś spojil každé zo štrnástich zastavení s niektorým skutkom telesného alebo duchovného milosrdenstva.

Štafetu kríža si odovzdávali mladí z rozličných združení z viacerých krajín, pričom zazneli aj viaceré jazyky. Po Komunite sv. Egídia nasledovalo Kirche in Not (Cirkev v núdzi), ďalej Cenacolo, Komunita Archa a Misionárky lásky (sestry Matky Terezy). Ostatné zastavenia krížovej cesty mali na starosti „Asociácia vzájomnej pomoci“, komunita Chlieb života, iniciatíva Domáca nemocnica či Hospic sv. Lazara, potom Dielo pomoci pátra Pia, projekt Magdaléna, „Spoločnosť pomoci bezdomovcom svätého otca Alberta“ a napokon iniciatívy „Okno života“ a „Zastávka Ježiš“.

Na záver po 14 zastaveniach sa prihovoril pápež František citáciu Ježišových slov o kritériách posledného súdu (Mt 25). Mladých povzbudil, aby sa konaním skutkov telesného a duchovného milosrdenstva stali protagonistami v službe chudobným a slabým, čo znamená vydať sa na krížovú cestu, ktorá ako jediná dokáže poraziť hriech, zlo a smrť. Svätý Otec osobitne privítal prítomných mladých zo Sýrie, medzi ktorými boli aj melchitskí kresťania donútení stať sa utečencami.

Príhovor Svätého Otca pri krížovej ceste SDM

Pápež František sa rozlúčil s mladými záverečným požehnaním a vrátil sa na Arcibiskupstvo, kde je ubytovaný. Po večeri sa opäť objavil v okne, aby pozdravil zhromaždených veriacich, hlavne chorých, bezdomovcov a osoby s hendikepom.

-bp, jb-

Poľsko 29. júla – V plnom znení prinášame príhovor Svätého Otca Františka pri krížovej ceste s účastníkmi Svetových dní mládeže dňa 29. júla 2016 v areáli Błonia v Krakove.

«Bol som hladný a dali ste mi jesť, bol som smädný a dali ste mi piť, bol som pocestný a pritúlili ste ma, bol som nahý a priodeli ste ma, bol som chorý a navštívili ste ma, bol som vo väzení a prišli ste ku mne» (Mt 25,35-36).

Tieto Ježišove slová prichádzajú v ústrety otázke, ktorá viackrát zaznieva v našej mysli a našom srdci: „Kde je Boh?“ Kde je Boh, ak je vo svete zlo, hladní a smädní ľudia, bezdomovci, ľudia na úteku, utečenci? Kde je Boh, keď nevinní ľudia umierajú príčinou násilia, terorizmu a vojen? Kde je Boh, keď neľútostné choroby lámu životné a citové putá? Alebo keď sa zneužívajú a ponižujú deti, a aj oni samé trpia príčinou ťažkých ochorení? Kde je Boh zoči-voči nepokoju pochybujúcich a sužovaných na duši? Sú otázky, na ktoré niet ľudských odpovedí. Môžeme iba hľadieť na Ježiša a pýtať sa jeho. A Ježišova odpoveď je táto: „Boh je v nich“. Ježiš je v nich, trpí v nich a hlboko sa stotožňuje s každým. Až tak je s nimi spojený, že tvoria „jedno telo“.

Sám Ježiš si zvolil stotožniť sa s týmito našimi bratmi a sestrami, skúšanými bolesťou a úzkosťami, keď prešiel bolestnou cestou na Kalváriu. Umierajúc na kríži sa odovzdáva do Otcových rúk a s láskou, ktorá sa darúva, nesie na sebe a v sebe telesné, morálne a duševné rany celého ľudstva. Objímajúc drevo kríža, Ježiš objíma nahotu a hlad, smäd a samotu, bolesť a smrť mužov a žien všetkých čias. Dnes večer Ježiš spolu s nami objíma osobitnou láskou našich sýrskych bratov, ktorí utekajú pred vojnou. Zdravíme ich a vítame s bratskou láskou a sympatiou.

Pri prežívaní Ježišovej krížovej cesty sme znovu objavili dôležitosť stotožnenia sa s ním prostredníctvom 14 skutkov milosrdenstva. Pomáhajú nám otvárať sa Božiemu milosrdenstvu, prosiť o milosť pochopiť, že bez milosrdenstva nemôže človek nič urobiť, bez milosrdenstva ani ja ani ty, nik z nás nemôže nič urobiť. Pozrime sa najmä na sedem skutkov telesného milosrdenstva – dávať jesť hladným, dávať piť smädným, odievať nahých, prichýliť pocestných, navštevovať chorých, poskytovať pomoc väzňom, pochovávať mŕtvych. Zadarmo sme dostali, zadarmo dávajme. Sme pozvaní slúžiť ukrižovanému Ježišovi v každom človekovi, žijúcom na okraji spoločnosti; dotýkať sa jeho presvätého tela v tom, kto je vylúčený, kto má hlad, smäd, je nahý, väznený, chorý, nezamestnaný, prenasledovaný, utečenec, emigrant. Tam nachádzame nášho Boha, tam sa dotýkame Pána. Sám Ježiš nám to povedal, keď vysvetlil, aký bude „protokol“, na základe ktorého budeme súdení: čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili (porov. Mt 25,31-46).

Po skutkoch telesného milosrdenstva nasledujú skutky duchovného milosrdenstva – dobre radiť pochybujúcim, poúčať nevedomých, napomínať hriešnikov, tešiť zarmútených, odpúšťať ubližujúcim, trpezlivo znášať krivdu, modliť sa za živých a mŕtvych. V prijatí vyradeného človeka zraneného na tele a v prijatí hriešnika zraneného na duši sa odohráva naša kresťanská vierohodnosť. [Svätý Otec opakuje s dôrazom:] V prijatí vyradeného človeka zraneného na tele a v prijatí hriešnika zraneného na duši sa odohráva naša kresťanská vierohodnosť. Nie v ideách: tu!

Ľudstvo dnes potrebuje mužov a ženy, a zvlášť vás mladých, ktorí nechcú žiť svoj život „polovičato“; mladých, pripravených stráviť život v nezištnej službe najchudobnejším a najslabším, napodobnením Krista, ktorý daroval celého seba samého pre našu spásu. Zoči-voči zlu, utrpeniu, hriechu je jedinou možnou odpoveďou Ježišovho učeníka darovanie seba, aj vlastného života, podľa Krista – to je postoj služby. Ak sa niekto nazýva kresťanom, a nežije pre službu, jeho život nemá cenu. Svojím životom zapiera Ježiša Krista.

Drahí mladí, dnes večer vás Pán opätovne pozýva stať sa protagonistami v službe. Chce z vás urobiť konkrétnu odpoveď na potreby a utrpenia ľudstva. Chce, aby ste boli znamením jeho milosrdnej lásky v našej dobe. Na splnenie tohto poslania vám ukazuje cestu osobného záväzku a sebaobetovania – cestu kríža. Cesta kríža je cestou šťastia z nasledovania Krista až do hĺbky, často v dramatických okolnostiach každodenného života. Je to cesta, ktorá sa nebojí neúspechov, vyradení či samoty, pretože napĺňa ľudské srdce Ježišovou plnosťou. Cesta kríža je cestou života a Božieho štýlu, ktorou Ježiš dáva kráčať neraz chodníkmi rozdelenej, nespravodlivej a skazenej spoločnosti.

Krížová cesta nie je akýsi sadomasochistický zvyk: cesta kríža je jediná, ktorá premáha hriech, zlo a smrť, pretože vyúsťuje do žiarivého svetla Kristovho zmŕtvychvstania, otvárajúc horizonty nového života v plnosti. Je to cesta nádeje a budúcnosti. Kto po nej kráča s obetavosťou a vierou, darúva nádej budúcnosti a ľudstvu. Kto ňou kráča s veľkodušnosťou a vierou, rozsieva nádej. A ja by som chcel, aby ste vy boli rozsievačmi nádeje.

Drahí mladí, v ten Veľký piatok sa mnohí učeníci vrátili domov smutní. Iní radšej odišli na vidiek, aby trochu zabudli na kríž. Pýtam sa vás – ale odpovedzte každý z vás potichu vo svojom srdci, vo vlastnom srdci: ako sa chcete vrátiť dnes večer do vašich domov, na miesta, kde ste prichýlení, do vašich stanov? Ako sa dnes večer chcete stretnúť so sebou samými? Svet na nás pozerá. Je na každom z vás dať odpoveď na výzvu tejto otázky.

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -ak, jb-

Poľsko 29. júla – Návšteva chorých bola jedným z dôležitých bodov programu pápeža Františka v „meste Božieho milosrdenstva“, za aké sa Krakov považuje vďaka svojim svätcom sv. Faustíne Kovalskej a sv. Jána Pavla II. Už včera sa Svätý Otec nakrátko zastavil v nemocnici, kde leží ťažko chorý 89-ročný kardinál Franciszek Macharski, nástupcu Karola Wojtyłu na krakovskom arcibiskupskom stolci.

Dnes, v tretí deň apoštolskej cesty smerovali kroky pápeža Františka k lôžkam chorých detí. Univerzitná detská nemocnica Prokocim je najväčšou detskou klinikou v južnej časti Poľska. Vybudovali ju pod záštitou poľskej diaspóry v USA a neskôr ju financovala americká vláda. V roku 1991 ju navštívil aj sv. Ján Pavol II.

O 16.30 tu pápeža Františka privítali riaditeľ kliniky a poľská premiérka Beata Szydłová. V átriu sa najprv krátko prihovoril asi 50 detským pacientom s rodičmi a prítomnému personálu. Povzbudil kresťanov, aby pomáhali chorým tak ako Ježiš, s tichom, s pohladením a s modlitbou, lebo podľa jeho slov ten, kto koná skutky milosrdenstva, nemá strach zo smrti. Povzbudil aj lekárov, sestry, zdravotnícky personál či dobrovoľníkov.

Plné znenie príhovoru Svätého Otca v detskej nemocnici Prokocim

„Drahí bratia a sestry, na tejto mojej návšteve v Krakove nemohlo chýbať stretnutie s chorými deťmi z tejto nemocnice. Pozdravujem vás všetkých a zo srdca ďakujem predsedníčke vlády za pozorné slová, ktoré mi adresovala. Chcel by som prejaviť trochu blízkosti každému chorému dieťaťu pri jeho posteli, objať ho jedno po druhom, čo i len na okamih si vypočuť každého z vás a spolu zotrvať v tichu zoči-voči otázkam, na ktoré neexistujú okamžité odpovede. A pomodliť sa.

Evanjelium nám viackrát ukazuje Pána Ježiša, ktorý stretáva chorých, prijíma ich a taktiež rád za nimi ide. Vždy si ich všíma, hľadí na nich ako matka hľadí na syna, ktorému nie je dobre, a cíti, ako je pohnutá súcitom vo svojom vnútri.

Ako by som si želal, že ako kresťania budeme schopní byť nablízku chorým tak ako Ježiš, s tichom, s pohladením, s modlitbou. Naša spoločnosť je žiaľ znečistená kultúrou ,vyraďovania‘, ktorá je opakom kultúry prijatia. A obete kultúry vyraďovania sú práve tie najslabšie, najzraniteľnejšie osoby. A to je kruté. Je naopak pekné vidieť, že v tejto nemocnici prijímajú a liečia najmenších a najnúdznejších. Vďaka za tento znak lásky, ktorý nám ponúkate! Je to znak pravej civilizácie, ľudskej a kresťanskej: postaviť do stredu sociálnej a politickej pozornosti tie najviac znevýhodnené osoby.

Neraz sa rodiny nachádzajú osamotené v starostlivosti o ne. Čo možno robiť? Z tohto miesta, na ktorom vidieť konkrétnu lásku, by som chcel povedať: rozmnožme skutky kultúry prijatia, skutky preniknuté kresťanskou láskou, láskou k ukrižovanému Ježišovi, k telu Kristovmu. Slúžiť s láskou a nežnosťou osobám, ktoré potrebujú pomoc, nám všetkým dáva rásť v ľudskosti; a otvára nám priechod k večnému životu: kto koná skutky milosrdenstva, nebojí sa smrti.

Povzbudzujem všetkých tých, ktorí z evanjeliového pozvania ,navštevovať chorých‘ urobili osobné životné rozhodnutie: lekárov, ošetrovateľov, všetkých zdravotníckych pracovníkov, ako aj kaplánov a dobrovoľníkov. Nech vám Pán pomáha dobre plniť vašu prácu v tejto ako aj v každej inej nemocnici sveta. Nechcem tu zabudnúť na prácu sestier, toľkých sestier, ktoré stravujú svoj život v nemocniciach. A nech vás [Pán] odmení tým, že vám dá vnútorný pokoj a srdce neustále schopné nežnosti.

Ďakujem všetkým za toto stretnutie! Nesiem vás so sebou, s láskou a v modlitbe. A aj vy, prosím, nezabudnite sa za mňa modliť.“

(Preklad: Slovenská redakcia VR)

Po týchto slovách sa Svätý Otec s prítomnými pomodlil Zdravas Mária, požehnal ich a osobne jednotlivých detských pacientov v átriu. Následne bez prítomnosti televíznych kamier ponavštevoval deti ležiace na oddelení intenzívnej starostlivosti. Po približne hodine strávenej medzi chorými sa pápež František pred odchodom pomodlil v nemocničnej kaplnke, ktorú spravuje Spoločnosť kňazov Srdca Ježišovho, známa aj ako dehoniáni a v ktorej sa nachádzajú aj relikvie sv. Jána Pavla II. -bp, jb-

Ako by som si želal, aby sme ako kresťania boli nablízku chorým rovnako ako bol Ježiš: v tichu, s pohladením, s modlitbou. (Tvít pápeža Františka z 29. júla 2016) -bp-

Poľsko 29. júla – Na Svetových dňoch mládeže v Krakove oficiálne predstavili nový kurz Pápežskej rady pre rodinu o citovej a sexuálnej výchove pre mladých. Tento projekt s názvom „Miesto stretnutia“ obsahuje šesť lekcií, ktoré pomáhajú mladým, aby lepšie pochopili sami seba ako osoby povolané žiť každý vzťah s inými v dôstojnosti a s rešpektom. Ako povedal podsekretár Pápežskej rady pre rodinu Mons. Carlos Simón Vázquez na prezentácii projektu v Krakove, tento kurz sa ponúka vychovávateľom na celom svete, aby ho použili a obohatili svojimi nápadmi a skúsenosťami.

Projekt „Miesto stretnutia“, ktorý používa ako vzdelávací materiál aj piesne, aktivity či filmy, je zdarma dostupný na internete v piatich jazykových verziách. -bp-

Piatkové vysielanie vo zvukovej podobe: