Slovenská rodina Vatikánskeho rozhlasu

30/07/2016

Aktuálne správy z Vatikánu

Rubrika

Dnešné vysielanie

Aktuálne správy z Vatikánu



Pápež František navštívil Lagievniky so Svätyňou Božieho milosrdenstva

◊  

Poľsko 30. júla – Svoj štvrtý deň v Poľsku pápež František začal návštevou Svätyne Božieho milosrdenstva v krakovskej štvrti Lagievniky (Łagiewniki). Pred Kaplnkou sv. Jozefa s obrazom Milosrdného Ježiša ho o 8.30 ráno privítal zástup veriacich mávajúcich vlajočkami s logom SDM. Vo vnútri sa pápež v tichu krátko pomodlil pred obrazom Krista s dvoma lúčmi vychádzajúcimi z jeho srdca a nápisom „Ježišu, dôverujem v teba“. V neogotickej kaplnke, ktorá je súčasťou kláštorného komplexu  sa okrem známeho obrazu nachádza aj hrob sv. Faustíny.

V pamätnej knihe zanechal Svätý Otec pri svojom podpise slová biblického citátu: „Milosrdenstvo chcem a nie obetu“. Pozdravil sa s rehoľníčkami z Kongregácie sestier Matky Božieho Milosrdenstva, ktoré mu odovzdali svoje dary a spolu s prítomnými sa pomodlil Zdravas Mária.

Kroky pápeža Františka viedli do neďalekej modernej Baziliky Božieho milosrdenstva, kde sa v krátkosti prihovoril zhromaždeným na priestranstve týmito slovami:

„Dobrý deň vám všetkým! Dnes nám Pán chce dať ešte hlbšie pocítiť svoje veľké milosrdenstvo. Nikdy sa nevzďaľujme od Ježiša! Aj keď si myslíme, že kvôli našim hriechom a našim nedostatkom sme horší, on nás uprednostňuje takýchto; takto sa šíri jeho milosrdenstvo. Využime tento deň, aby sme všetci prijali Ježišovo milosrdenstvo. Pomodlime sa všetci spoločne k Matke milosrdenstva.“

Po jednom Zdravase sa Svätý Otec odobral do baziliky, ktorá uchováva relikvie sv. Faustíny a v minulosti ju navštívili sv. Jána Pavol II. (pri posviacke v r. 2002) i Benedikt XVI. (v r. 2006). Vo vnútri pápež František najprv zamieril k spovednici, kde vyslúžil sviatosť zmierenia niekoľkým mladým. V španielčine, taliančine a francúzštine postupne vyspovedal piatich chlapcov a dve dievčatá, a tiež aj jedného kňaza. Aj tu na záver spolu s veriacimi predniesol modlitbu Zdravas Mária.

Vzápätí sa Petrov nástupca odobral do ďalšieho moderného chrámu, postaveného v rokoch 2013-2015, ktorý je rovnako súčasťou pútnického komplexu v Lagievnikoch. Do Svätyne sv. Jána Pavla II. vstúpil pápež František okolo 10. hod. za spevu zboru Svätou bránou, aby tu slávil svätú omšu s poľskými kňazmi, zasvätenými osobami a seminaristami. Na omši sa zúčastnili aj veriaci, ktorí zaplnili priestor pred kostolom.

Homíliu Svätý Otec zameral na stať Jánovho evanjelia (Jn 20,19-31) o zjavení vzkrieseného Krista učeníkom spolu s Tomášom. Poukázal na dynamický charakter poslania každého Ježišovho učeníka, na skutočnosť, že Pán od počiatku chcel Cirkev v pohybe a s plnou dôverou v neho. Učeník sa preto neviaže na veci a pohodlie, ale ide ochotne tam, kde je poslaný. Na záver Svätý Otec použil názorný obraz, že život zasvätených je živou knihou evanjelia Božieho milosrdenstva, ktorú treba denne stále ďalej písať.

Homília pápeža Františka pri omši s kňazmi a zasvätenými

Pred záverom svätej omše krakovský arcibiskup kardinál Stanislaw Dziwisz poďakoval pápežovi Františkovi a v mene kňazov a rehoľníkov vyjadril odhodlanie nebyť uzavretými, ale otvorenými. Podľa jeho slov mnohí poľskí misionári ohlasujú Krista po celom svete a tým oplácajú svojim predkom milosť krstu Poľska pred 1050 rokmi.

Petrov nástupca na záver zotrval v tichu pred relikviou svätého Jána Pavla II. Vo svätyni sa uchováva ampulka s krvou svätca, jeho náprsný kríž a talár, ktorý mal oblečený v deň atentátu.  Ako svoj dar zanechal Pápež František oltárne perleťové kríže pre obe lagievnické svätyne.

Z pútnického areálu v Lagievnikoch sa už Svätý Otec odobral na Krakovské arcibiskupstvo, kde ho o 13. hod. čakal obed s mladými účastníkmi SDM. -bp-

inizio pagina

Homília pápeža Františka v Lagievnikoch pri omši s kňazmi a zasvätenými

◊  

Poľsko 30. júla – V plnom znení prinášame homíliu Svätého Otca Františka pri slávení eucharistie s kňazmi, zasvätenými osobami a seminaristami vo Svätyni sv. Jána Pavla II. v Krakove – Lagievnikoch dňa 30. júla 2016.

Úryvok z evanjelia, ktorý sme si pred chvíľou vypočuli (por. Jn 20,19-31) nám hovorí o mieste, o učeníkovi, a o knihe.

Ide o miesto na ktorom sa apoštoli nachádzali večer pred Veľkou nocou. Je tam spomenuté iba to, že jeho dvere boli zatvorené (por. v. 19). Aj o osem dní neskôr sa apoštoli nachádzali v tom istom dome a dvere boli ešte zatvorené (por. v. 26). Ježiš tam vstúpi, postaví sa doprostred a prinesie svoj pokoj, Ducha Svätého a odpustenie hriechov, jedným slovom Božie milosrdenstvo. Na tomto uzavretom mieste silne zaznieva pozvanie, s ktorým sa Ježiš obracia na svojich: „Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás“ (v. 21).

Ježiš posiela. Už od začiatku túži po tom, aby Cirkev neustále vychádzala, aby išla do sveta. A chce, aby to robila rovnako ako to urobil on sám, tak ako on bol Otcom poslaný na svet. Nie ako mocnár, ale ako sluha (por. Flp 2,7), nie „aby sa dal obsluhovať, ale aby slúžil“ (Mk 10,45) a aby priniesol radostnú zvesť (por. Lk 4,18). A v každej dobe sú takto posielaní aj jeho učeníci. Je tu viditeľný kontrast: zatiaľ čo apoštoli zatvárali zo strachu dvere, Ježiš ich posiela do misií. Chce, aby otvorili dvere, vyšli von a šírili Božie odpustenie a pokoj silou Ducha Svätého.

Toto poslanie platí aj pre nás. V tejto chvíli akoby sme počuli veľké pozvanie sv. Jána Pavla II.: „Otvorte brány!“ Napriek tomu v našom kňazskom a zasvätenom živote sa môže často objaviť pokušenie ostať tak trocha uzavretí - či už kvôli obavám, alebo z pohodlnosti - do seba samých a do nášho prostredia. Smer, ktorý ale ukazuje Ježiš, je jednosmerkou, je to jeden smer: vyjsť zo seba samých. Je to cesta bez spiatočného lístka. Je to exodus z nášho ja, obetovanie života pre Neho (por. Mk 8,35), nasledujúc cestu sebadarovania. Na druhej strane Ježiš nemá rád polovične prejdené cesty, brány otvorené napoly, život dvojkoľajnosti. Žiada, aby sme na cestu vykročili naľahko, aby sme nastúpili na cestu a vzdali sa vlastných istôt a zakorenili sa iba v Ňom.

Inými slovami, život jeho najbližších učeníkov, ku ktorým sme boli povolaní aj my, je charakterizovaný konkrétnou láskou, teda službouochotou. Je to život v ktorom niet uzavretých priestorov a súkromných vlastníctiev pre vlastné pohodlie. Aspoň by nemali byť. Ten, kto sa rozhodol zosúladiť celú svoju existenciu podľa Ježiša, si už viac nevyberá miesto, ale ide tam, kam je poslaný. Je pripravený odpovedať tomu, kto ho volá a nedohaduje sa na čase stretnutia. Dom v ktorom býva nevlastní, pretože Cirkev a svet sú otvorenými miestami jeho poslania. Jeho pokladom je postaviť Pána doprostred života, bez toho, aby pre seba hľadal niečo iné. Vyhýba sa tak situáciám, ktoré by ho uspokojovali a stavali do centra, nestavia sa na rozkývané piedestály moci sveta a nehovie si v pohodlí, ktoré oslabuje evanjelizáciu. Nestráca čas plánovaním si zaistenej a dobre honorovanej budúcnosti, aby mu nehrozilo, že sa stane izolovaným a pochmúrnym, uzavretým medzi úzke steny egoizmu bez nádeje a bez radosti. Keďže je spokojný v Pánovi, neuspokojuje sa s priemerným životom, ale horí túžbou vydávať svedectvo a prichádzať k ľuďom. Miluje riskovať a vychádza, nie je obmedzený cestami už vyšliapanými, ale je otvorený a verný cestám, ktoré mu ukazuje Duch Svätý: v protiklade k pasívnemu živoreniu naopak nachádza radosť v evanjelizovaní.

V dnešnom evanjeliu sa na druhom mieste vynára postava učeníka, ktorý sa ako jediný uvádza menom, Tomáša. Vo svojich pochybnostiach a vo svojej túžbe chcieť porozumieť, sa nám tento učeník, aj dosť tvrdohlavý, tak trochu podobá a je nám sympatický. Nevedomky nám dal veľký dar: privádza nás bližšie k Bohu, pretože Boh sa neskrýva tomu, kto ho hľadá. Ježiš mu ukazuje svoje oslávené rany, dáva mu rukou sa dotknúť nekonečnej Božej nežnosti, živých znakov toho, koľko vytrpel z lásky k ľuďom.

Pre nás učeníkov je veľmi dôležité dať ľudskosť do kontaktu s Pánovým telom, čiže prinášať mu s dôverou a totálnou úprimnosťou, celkom do dôsledkov, to, čím sme. Ježiš, ako to povedal sv. Faustíne, je veľmi rád, keď mu hovoríme o všetkom, naše životy ho neunavujú, aj keď ich už pozná, očakáva, že sa o ne podelíme, dokonca aj o to ako prežívame deň (por. Denníček, 6. septembra 1937). Tak sa hľadá Boh, v modlitbe, ktorá je priezračná a nezabúda dôverovať a zverovať sa so svojimi biedami, námahami a zdráhaniami. Ježišovo srdce si získava úprimná otvorenosť, srdcia, ktoré vedia uznať a vyplakať vlastné slabosti, v dôvere, že práve tam zaúčinkuje Božie milosrdenstvo. Čo od nás žiada Ježiš? On túži po skutočne zasvätených srdciach, ktoré žijú z odpustenia, ktoré od neho dostali, aby ním potom so spolucítením zahŕňali bratov. Ježiš hľadá srdcia otvorené a citlivé voči slabým, nikdy nie tvrdé; srdcia poddajné a priezračné, ktoré sa nepretvarujú pred tým, kto má v Cirkvi za úlohu ukazovať cestu. Učeník neváha klásť si otázky, má odvahu spracúvať v sebe pochybnosť a predložiť ju Pánovi, formátorom a predstaveným, bez vypočítavosti a zdráhania. Verný učeník praktizuje bdelé a ustavičné rozlišovanie, pretože vie, že srdce treba vychovávať každý deň, počínajúc citmi, aby sme unikli pred každou dvojtvárnosťou v postojoch a v živote.

Apoštol Tomáš na konci svojho vášnivého hľadania nielenže uveril vo vzkriesenie, ale našiel v Ježišovi kompletný život, svojho Pána; povedal mu: „Pán môj a Boh môj“ (v. 28). Dobre nám urobí modliť sa dnes i každý deň tieto nádherné slová, ktorými mu povieme: si moje jediné dobro, cesta môjho putovania, srdce môjho života, moje všetko.

V poslednom verši, ktorý sme si vypočuli, sa napokon hovorí o knihe: je to evanjelium, do ktorého nebolo zapísaných ešte mnoho ďalších znamení, ktoré Ježiš vykonal (v. 30). Po veľkom znamení jeho milosrdenstva, mohli by sme to tak rozumieť, už nebolo viac potrebné pridávať ďalšie. Je tu ale ešte jedna výzva, je tu priestor na znamenia, ktoré vykonáme my, ktorí sme prijali Ducha lásky a sme povolaní šíriť milosrdenstvo. Môžeme povedať, že evanjelium, živá kniha Božieho milosrdenstva, ktorú máme neustále nanovo čítať, má ešte stále biele strany na svojom konci: ostáva otvorenou knihou, ktorú sme povolaní písať v tom istom štýle, čiže konajúc skutky milosrdenstva. Pýtam sa vás, drahí bratia a sestry: aké sú strany tej knihy u každého z vás? Píšete ich každý deň? Alebo trochu áno, trochu nie? Sú prázdne? Nech nám v tomto pomôže Božia Matka. Ona, ktorá naplno prijala Božie Slovo do života (por. Lk 8,20-21) nech nám dá milosť byť živými pisateľmi evanjelia. Nech nás naša Matka milosrdenstva naučí konkrétne sa starať o Ježišove rany v našich bratoch a sestrách, ktorí sú v núdzi, o blízkych, ale aj vzdialených, tak o chorého ako aj o migranta, pretože keď slúžime tomu, kto trpí, vzdávame česť Kristovmu telu. Nech nám Panna Mária pomôže stráviť sa až do konca pre dobro veriacich, ktorí sú nám zverení a ujímať sa jeden druhého, ako skutoční bratia a sestry v spoločenstve Cirkvi, našej svätej Matky.

Drahí bratia a sestry, každý z nás si uchováva vo svojom srdci tú najosobnejšiu stránku knihy Božieho milosrdenstva: je to príbeh nášho povolania, hlas lásky, ktorá pritiahla a premenila náš život a priviedla nás k tomu, že sme na Jeho slovo zanechali všetko a nasledovali ho (por. Lk 5,11). Prežime dnes s vďačnosťou pamiatku jeho volania, ktoré je silnejšie ako každý odpor a námaha. Pokračujme v slávení eucharistie, ktorá je centrom nášho života, a ďakujme Pánovi, že vstúpil do našich zatvorených dverí so svojím milosrdenstvom, pretože tak ako Tomáša, aj nás zavolal po mene. Pretože nám dáva milosť pokračovať v písaní jeho evanjelia lásky.

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -ľm, jb-

inizio pagina

Účastníci SDM z piatich kontinentov sa naobedovali s pápežom

◊  

Poľsko 30. júla – Trinásť mladých účastníkov Svetových dní mládeže v Krakove dnes zasadlo k spoločnému stolu s pápežom Františkom. Pri obede, ktorý im servírovali o 13. hodine v priestoroch Arcibiskupstva, mal každý z nich možnosť  pýtať sa Svätého Otca a on všetkým veľmi konkrétne odpovedal. Chlapci a dievčatá, ktorí mohli hovoriť aj s využitím tlmočníka, reprezentovali prakticky všetky kontinenty. Boli medzi nimi mládežníci napr. z Nového Zélandu, Talianska, Kolumbie i domáceho Poľska. Po obede ich čakala tlačová konferencia, ktorú zorganizoval komunikačný tím SDM. -jb-

inizio pagina

Rubrika



Zamyslenie pátra Milana Bubáka: Prečo bol boháč bláznom?

◊  

Zamyslenie pátra Milana Bubáka SVD na 18. nedeľu cez rok, cyklus C (Lk 12, 13-21): Prečo bol boháč bláznom? 

Napriek občasným škriepkam, členovia rodiny sa snažia žiť v pokoji a v harmónii. Až dokedy? Dokedy nepríde deň, kedy sa musia deliť o dedičstvo. Keď ide o peniaze i tí najšľachetnejší ľudia môžu stratiť hlavu a stať sa hluchými, slepými a zatvrdlivými. Každý vidí len svoj vlastný záujem a načúva len svojej vlastnej chamtivosti. A bratia a sestry môžu skončiť tak, že sa prestanú nadobro rozprávať.

Ježiša v dnešnom evanjeliu požiadali, aby sa stal prostredníkom medzi súrodencami v konflikte o dedičstvo. Ježiš to odmietne. Prečo? Lebo tak ako vždy aj tu ide ide na koreň celej veci. A čo je koreňom veci?  „Dajte si pozor a chráňte sa všetkej chamtivosti!“ hovorí Ježiš. A pokračuje: „Lebo aj keď má človek hojnosť všetkého, jeho život nezávisí od toho, čo má.“

„Koreňom všetkého zla je láska k peniazom,“ hovorí sv. Písmo (1 Tim 6, 10). Keď sa hromadenie dobier tohto sveta stane jediným cieľom života, nastáva problém. Ľudia sa dostávajú do hádok, zákerností, útokov proti seba, vrážd, ba až vojen. Ježiš pozemskými dobrami nepohŕda, no ukazuje nám, že jeho samého neovládajú, on je od nich slobodný. Jeho zaujíma iný druh dedičstva. Hovorí o Božom kráľovstve, ktorého dedičmi budú chudobní (Mt 5, 3) a tí, ktorí svoj život obetujú v službe iným (Mt 25, 34). Hovorí o večnom živote, ktorý zdedia tí, ktorí opustia všetko a ktorí ho nasledujú (Mt 19, 29).

Ježiš tým dvom povie podobenstvo. 1) Pole prinieslo boháčovi hojnú úrodu. 2) Rozmýšľa, čo urobí. Má totiž malé sýpky. „Toto urobím“, povie si. „Zrúcam svoje sýpky a postavím väčšie a tam uložím všetko obilie i ostatný svoj majetok. Potom si poviem: Duša, máš veľké zásoby na mnohé roky. Odpočívaj, jedz, pi a veselo hoduj!“  3) Ale Boh mu hovorí: „Blázon! Ešte tejto noci požiadajú od teba tvoj život a čo si si nahonobil, čie bude?“

Toto podobenstvo by sme mohli rozdeliť do troch častí. Hlavnou časťou je dlhý monológ boháča. Mnohým jeho reč nepripadá nerozumná. Pravdu povediac, nejeden dnešný ekonóm by ho pochválil. Zamýšľa sa nad situáciou, ktorá neočakávane nastala a pohotovo reaguje. Nikomu nič neukradol. Vie rozmýšľať i pracovať i zabávať sa. Prečo je nazvaný bláznom? Kde spravil chybu?

V tom, že ani náznakom nepomyslí na svoju manželku, na svoje deti, na svojich priateľov či príbuzných. A nehovoriac o jeho zamestnancoch. Jediné, na čo myslí, je úroda, sýpky a obilie. Boháč takto ukazuje, že vlastne už ani nie je človekom, ale obyčajnou mašinou, ktorá produkuje, skladuje a zrátava zisky. Zisky pre koho? Keby sme rozobrali jeho dialóg, z 33 slov, ktoré vypovie, sa najmenej 14 vzťahuje na neho samého v tom zmysle, že by sme k nim mohli pridať zámená „ja“ alebo „moje“: „Toto (ja) urobím. (Ja) zrúcam (moje) sýpky a (ja) postavím ...“ Pre neho jestvuje len on a jeho majetok. Jednoducho, je to blázon, pomätenec.

V druhej časti ho Boh ešte v tú istú noc povoláva k sebe. Pre Ježiša je to príležitosť, aby svojich poslucháčov učil. Aby im poukázal na to, čo má v živote cenu a čo jej hodné toho, aby sa o to usilovali. Boží úsudok je dosť brutálny: „Každý, kto žije len preto, aby si hromadil bohatstvo, je obyčajný blázon!“ Nič viac, nič menej.

Ježiš nikdy bohatstvá neodsudzoval. Učil však, že tí, ktorí ich majú navyše, mali by sa podeliť s tými, ktorí nemajú. Omyl boháča z evanjelia spočíva v tom, že on sa namiesto delenia sa sa rozhodne to uskladniť len pre seba samého. Na iných nepomyslí. Chamtivosť je nekompatibilná nielen s evanjeliom, ale aj so zdravým rozumom.

Je dnešné evanjelium určené len pre bohatých? Určite nie. Ježiš hovorí dnes všetkým tým, ktorí si zhromažďujú veci len pre seba. Toto môže mať veľa podôb. Napríklad si predstavme chudobného študenta. Učí sa dobre, študuje, snaží sa. No pritom si do nekonečna sám sebe opakuje: „Keď doštudujem, kúpim si luxusné auto, postavím si veľký dom, budem tam mať služobníctvo a budem si užívať...! Nepodobá sa tento chudobný študent už dnes boháčovi z evanjelia? Nezaslúži si aj on slovo „blázon“?

Brat, sestra, ako by nazval Boh teba?

inizio pagina

Dnešné vysielanie



Vysielanie z 30. júla 2016

◊  

Sobotňajšie vysielanie vo zvukovej podobe: 

inizio pagina