Slovenská rodina Vatikánskeho rozhlasu

31/07/2016

Aktuálne správy z Vatikánu

Dnešné vysielanie

Aktuálne správy z Vatikánu



Modlitbová vigília SDM: Pápež reagoval na svedectvá o sile Božieho milosrdenstva

◊  

Poľsko 31. júla – Miestom vyvrcholenia 31. svetových dní mládeže bol Areál milosrdenstva, tzv. „Campus Misericordiae“, ležiaci niekoľko kilometrov východne od Krakova v okrese Wieliczka. V sobotu 30. júla sa tu konala modlitbová vigília, po ktorej väčšina mladých zostala na mieste po celú noc až do nedeľnej záverečnej svätej omše s rozoslaním pútnikov.

Svätý Otec prišiel medzi mladých na vigíliu už v polhodinovom predstihu, krátko po 18.30. Z papamobilu najprv pozdravil prítomných prechádzajúc pozdĺž areálu. Oficiálny odhad poľskej polície uvádza 1,5 milióna osôb. Pápež sprevádzaný skupinkou chlapcov a dievčat, z ktorých každý reprezentoval jeden z piatich kontinentov, peši prešiel symbolickou Svätou bránou, ktorá bola po obrovskom pódiu s oltárom a veľkoplošným obrazom Milosrdného Ježiša druhou dominantou priestoru.

Vigília s témou „Ježiš, zdroj milosrdenstva“, ktorú uviedol krakovský arcibiskup kardinál Stanisław Dziwisz, sa začala choreografickým predstavením. Mladí umelci v piatich výstupoch s bohatou pohybovou, hudobnou i multimediálnou zložkou znázornili ako pomôcť k viere pochybujúcim, vliať nádej skľúčeným, prebudiť pre lásku ľahostajných, sprostredkovať odpustenie tomu, kto sa niečím previnil, a napokon ako dodať radosť zarmúteným. Medzi časťami scénického diela postupne zazneli tri silné svedectvá mladých ľudí o účinkovaní Božieho milosrdenstva v ich životoch.

O svoje svedectvo sa ako prvá podelila Natália z Poľska, ktorá bola šéfredaktorkou módnych časopisov a 20 rokov nemala nič spoločné s Cirkvou. Zakúsila úspechy v práci a viedla svetácky štýl, až sa jedného dňa zobudila s nepokojom a nutkaním ísť na spoveď. Napriek počiatočnému strachu našla u spovedníka láskavé prijatie. Popri slovách, že to bola veľmi pekná spoveď sa od neho dozvedela, že práve v ten deň bola Nedeľa Božieho milosrdenstva. Natália sa priznala, že objavila, že milosrdenstvo je živé a koná aj dnes. V uplynulých dvoch rokoch sa podieľala na príprave SDM v meste Łódź, aby aj iní mohli zažiť to, čo zakúsila ona.

Silné svedectvo po anglicky rozpovedala Sýrčanka Rand z mesta Aleppo. Napriek tomu, že v jej krajine je vojna a jej mesto je zničené a všade naokolo je smrť, pomáha v Centre Dona Bosca, kde sa snažia poskytnúť oporu iným ľuďom v zúfalej situácii. Náročné okolnosti jej pomohli dospieť a pozerať sa na veci z iného pohľadu, pričom viera v Krista je pre ňu aj v týchto ťažkých dňoch dôvodom na radosť. Dojímavo menovala chlapcov a dievčatá z okruhu jej priateľov, ktorých životy zo dňa na deň vyhasila vojna.

Posledné svedectvo zaznelo v španielčine z úst Miguela z Paraguaja, ktorý v 11 rokoch utiekol z domu, užíval drogy a šesť rokov prežil vo väzení. Potom ho rodinný priateľ kňaz pozval do komunity zameranej na oslobodenie sa od závislostí metódou Božieho slova. Zlomovým momentom pre Miguela bolo, keď mu po čase zverili zodpovednosť za vylepšenie fungovania domu. Práve to mu pomohlo zamyslieť sa nad minulosťou a odpustením uzdraviť najprv jeden konkrétny konfliktný vzťah a postupne sa znovu rozbehnúť v živote. Pred 10 rokmi sa mu podarilo vyliečiť a teraz je zodpovedný za pobočku rovnakej terapeutickej komunity v Uruguaji.

Pápež vo svojom príhovore reagoval na tri svedectvá. Dialogickou formou pritom viedol mladých k viacerým spoločným gestám. Prvým bola modlitba postojačky v tichu za víťazstvo nad násilím a vojnou, a to i vo vlastnom vnútri, druhým bolo nahlas vyjadrené rozhodnutie odmietnuť „gaučovú kultúru“ a zanechať svojím životom stopu dobra, a napokon do tretice mladí vytvorili živý most podaných rúk na znak prekonania uzavretosti a ako vzor pre lídrov, ktorí rozhodujú o budúcnosti.

Príhovor Svätého Otca Františka pri modlitbovej vigílii

Súčasťou vigílie boli aj viaceré duchovné spevy ako tzv. „Jasnohorský apel“ či Korunka Božieho milosrdenstva. Po príchode súmraku sa priestranstvo rozžiarilo miliónom sviečok a vigília pokračovala adoráciou Najsvätejšej sviatosti. Svätý Otec sa s mladými rozlúčil požehnaním.

Tak ako po predchádzajúce dni, pápež prenocoval na Krakovskom arcibiskupstve, zatiaľ čo mladí bdeli celú noc v modlitbe v očakávaní záverečnej svätej omše v nedeľu ráno. -bp, jb-

inizio pagina

Slová pápeža Františka mladým pri modlitbovej vigílii SDM

◊  

Poľsko 31. júla – Prinášame plné znenie slov Svätého Otca Františka, ktorými sa prihovoril mladým účastníkom SDM v Krakove pri modlitbovej vigílii na „Campuse Milosrdenstva“ v Brzegoch v sobotu 30. júla.

Drahí mladí, dobrý večer!

Je pekné byť tu s vami pri tejto modlitbovej vigílii. Na koniec svojho odvážneho a dojemného svedectva nás Rand o niečo poprosila. Povedala nám: „Úprimne vás prosím, aby ste sa modlili za moju milovanú krajinu.“ Príbeh poznačený vojnou, bolesťou, stratou, ktorý končí jednou požiadavkou: prosbou o modlitbu. Čo môže byť lepšie než začať našu vigíliu modlitbou?

Prichádzame z rozličných častí sveta, z rôznych kontinentov, krajín, jazykov, kultúr, národov. Sme „deťmi“ národov, ktoré sú možno v nesvároch kvôli rôznym konfliktom alebo priamo vedú vojnu. Ďalší prichádzame z krajín, ktoré môžu byť v „mieri“, ktoré nemajú vojnové konflikty, z krajín, kde je mnoho z tých bolestných vecí, čo sa odohrávajú vo svete, len súčasťou správ a tlače. Sme si však vedomí jednej skutočnosti: pre nás, dnes a tu, pochádzajúcich z rozličných častí sveta, bolesť, vojna, ktoré prežívajú mnohí mladí, nie sú len anonymnou záležitosťou, pre nás nie sú viac tlačovou správou. Majú meno, tvár, dejiny, blízkosť. Dnes je vojna v Sýrii bolesťou a utrpením mnohých osôb, mnohých mladých ako odvážna Rand, ktorá je tu medzi nami a prosí nás o modlitbu za jej milovanú krajinu.

Existujú situácie, ktoré sa nám môžu zdať vzdialené, až pokiaľ sa ich nejakým spôsobom nedotkneme. Existujú skutočnosti, ktoré nechápeme, lebo ich vidíme len cez monitor (mobilu či počítača). No ak nadviažeme kontakt so životom, s tými konkrétnymi životmi, ktoré už viac nie sú len medializované cez obrazovky, vtedy sa nám prihodí niečo silné, všetci zacítime pozvanie zapojiť sa: „Už dosť zabudnutých miest“, ako hovorí Rand; už sa viac nesmie stať, aby by boli bratia „obkolesení smrťou a zabíjaním“ vo vedomí, že im nikto nepomôže. Drahí priatelia, pozývam vás spoločne sa modliť, kvôli utrpeniu mnohých obetí  vojny, tejto vojny, ktorá je dnes vo svete, aby sme mohli raz a navždy pochopiť, že nič neospravedlňuje krv brata, že nič nie je vzácnejšie než osoba, ktorú máme po boku. A pri tejto prosbe o modlitbu chcem poďakovať aj vám, Natália a Miguel, lebo aj vy ste sa s nami podelili o vaše boje, o vaše vnútorné vojny. Predstavili ste nám vaše zápasy a aj to, ako sa vám ich podarilo prekonať. Vy ste živým znamením toho, čo chce milosrdenstvo v nás vykonať.

My teraz nezačneme niekoho okrikovať, nedáme sa do hádky, nechceme ničiť, nechceme urážať. Nechceme zvíťaziť nad nenávisťou prostredníctvom ešte väčšej nenávisti, zvíťaziť nad násilím prostredníctvom väčšieho násilia, zvíťaziť nad terorom ešte väčším terorom. A naša odpoveď  na tento svet vo vojne má meno: volá sa bratstvo, nazýva sa bratskosť, volá sa spoločenstvo, volá sa rodina. Oslavujeme skutočnosť, že prichádzame z rozličných kultúr a spájame sa, aby sme sa modlili. Naším najlepším slovom, naším najlepším rečníckym prejavom, bude spojiť sa v modlitbe. Vytvorme chvíľu ticha a modlime sa; predložme Bohu svedectvá týchto priateľov, stotožnime sa s tými, pre ktorých je „rodina neexistujúcim pojmom a domov len miestom na spanie a jedenie“, alebo s tými, čo žijú v strachu kvôli presvedčeniu, že ich chyby a hriechy ich už definitívne vylúčili von. Predložme nášmu Bohu aj vaše „vojny“, , naše „vojny“, boje, ktoré si každý nesie v sebe, vo vlastnom srdci. A preto, aby sme tvorili rodinu, bratstvo, všetkých spoločne vás pozývam vstať, pochytať sa za ruky a modliť sa v tichu. Všetci. [chvíľa ticha]

Zatiaľ, čo sme sa modlili, prišiel mi na um obraz apoštolov v deň Turíc. Je to scéna, ktorá nám môže pomôcť pochopiť všetko to, o čom Boh sníva, že uskutoční v našom živote, v nás a s nami. V ten deň boli učeníci zo strachu uzavretí vo vnútri. Cítili sa byť ohrozovaní prostredím, ktoré ich prenasledovalo, ktoré ich primälo zotrvávať v maličkom príbytku, nútiac ich zotrvávať ako nehybní a paralyzovaní. Zmocnil sa ich strach. V tomto kontexte sa stalo niečo veľkolepé, niečo grandiózne. Prišiel Duch Svätý a  jazyky ako plamene spočinuli na každom z nich, ženúc ich k dobrodružstvu, o ktorom nikdy ani len nesnívali. Vec sa kompletne mení!

Počuli sme tri svedectvá; dotkli sme sa našimi srdcami ich príbehov, ich životov. Videli sme ako i oni, podobne ako učeníci, prežili rovnaké momenty, prežili momenty, v ktorých boli naplnení strachom, v ktorých sa zdalo, že všetko sa zrúti. Strachom a úzkosťou, ktoré sa rodia z vedomia, že ak niekto vyjde z domu, už nemusí znovu vidieť svojich drahých, strachom z toho, že sa človek nebude cítiť cenený a milovaný, strachom, že nebudú mať ďalšie príležitosti. Podelili sa s nami o rovnakú skúsenosť, akú mali učeníci, zakúsili strach, ktorý vedie na jediné miesto. Kam nás vedie strach? Do uzavretosti. A keď sa strach zahrabáva v uzavretosti, ide vždy so svojou ,sestrou dvojičkou‘, paralýzou; s pocitom paralýzy. Pociťovanie toho, že v tomto svete, v našich mestách, v našich komunitách už viac nie je miesto pre rast, pre snívanie, pre tvorbu, pre pohľad na obzor a napokon pre život, je jedným z najhorších ziel, ktoré sa nám môžu v živote stať, a zvlášť v mladosti. Kvôli paralýze strácame chuť užiť si stretnutie, priateľstvo, chuť spoločne snívať, kráčať s inými. Vzďaľuje nás od druhých, bráni nám podať ruku, ako sme to videli [v choreografii], všetci pouzatváraní v tých malých búdkach zo skla.

Ale v živote je ďalšia paralýza ešte nebezpečnejšia a neraz ju ťažko zistiť, a stojí dosť veľa, kým ju rozpoznáme. Páči sa mi nazvať ju paralýzou, ktorá sa rodí, keď si pomýlime šťastiedivánom, s gaučom! Áno, viera, že k šťastiu potrebujeme dobrý diván. Diván, ktorý nám pomôže, aby sme boli v pohodlí, v pokoji, v bezpečí. Diván ako tie, ktoré teraz existujú, moderné, vrátane uspávacej masáže, ktoré nám garantujú hodiny pokoja, aby sme sa premiestnili do sveta videohier a trávili hodiny pred počítačom. Diván proti každému typu bolesti a strachu. Diván, ktorý by nám umožnil zostať zavretí v dome bez namáhania sa a bez obáv. Toto „divánové šťastie“, „gaučové šťastie“, je pravdepodobne tou tichou paralýzou, ktorá nás môže zničiť najviac; ktorá môže najviac zničiť mládež. „A prečo sa to deje, otče?“ -  Lebo kúsok po kúsku, bez toho, aby sme si to všimli, sa stávame ospalými, stávame sa omámenými, otupenými. Predvčerom som hovoril o mladých, ktorí idú do penzie v 20-tich rokoch; dnes hovorím o mladých, ktorí sú ospalí, omámení, otupení, zatiaľ čo iní – možno živší, avšak nie lepší – rozhodujú o budúcnosti za nich. Istotne je pre mnohých jednoduchšie a výhodnejšie mať mladých omámených, otupených, ktorí si pletú šťastie s divánom; pre mnohých je toto výhodnejšie než mať mladých čulých, túžiacich odpovedať, odpovedať na Boží sen a na všetky ašpirácie srdca.

Vy, pýtam sa vás: chcete byť uspatými, omámenými, ohlúpnutými mladými? [hromadná odpoveď: Nie!] Chcete, aby iní rozhodovali o budúcnosti za vás? [Nie!]  Chcete byť slobodní? [Áno!] Chcete byť čulí? [Áno!] Chcete bojovať za vašu budúcnosť? [Áno!] Nie ste veľmi presvedčiví... Chcete bojovať za vašu budúcnosť? [Áno!]

Avšak pravda je iná: drahí mladí, neprišli sme na svet, aby sme „žili v stave vegetovania“, aby nám to tu ušlo čo najpohodlnejšie, aby sme zo života urobili diván, ktorý nás uspí; naopak, prišli sme pre niečo iné, aby sme zanechali istú stopu. Je veľmi smutné prechádzať životom bez toho, aby sme zanechali stopu. No keď si zvolíme pohodlnosť, zamieňajúc si šťastie s konzumovaním, vtedy je cena, ktorú platíme veľmi, ale veľmi drahá: strácame slobodu. Nie sme slobodní na to, aby sme zanechali stopu. Stratíme slobodu. Toto je tá cena. A je mnoho ľudí, ktorí chcú, aby mladí neboli slobodní; je mnoho ľudí, ktorí vám nechcú dobre, ktorí chcú, aby ste boli ohlúpnutí, omámení, uspatí, ale nikdy nie slobodní. Nie, toto nie! Musíme brániť našu slobodu!

Práve tu je jedna veľká paralýza – keď si začneme myslieť, že radosť je synonymom pohodlnosti, že byť šťastnými znamená kráčať v živote ospalí či omámení, že jediný spôsob, ako byť šťastnými je byť otupení. Iste, že droga robí zle, avšak sú tu mnohé iné spoločensky akceptované drogy, ktoré končia tak, že nás veľmi zotročujú alebo nás robia otrokmi čoraz viac. Jedny aj druhé nás zbavujú nášho najväčšieho dobra: slobody. Oberajú nás o slobodu.

Priatelia, Ježiš je Pánom rizika, je Pánom toho, čo vždy presahuje „poza“. Ježiš nie je Pánom komfortu, istoty a pohodlnosti. Na to, aby sme nasledovali Ježiša, je potrebné mať dávku odvahy, je potrebné rozhodnúť sa zameniť diván za pár topánok, ktoré ti pomôžu kráčať po cestách, o ktorých si nikdy ani nesníval a ani len nepomyslel, po cestách, ktoré môžu otvoriť nové obzory, schopné nakaziť radosťou, tou radosťou, ktorá sa rodí z lásky Boha, radosťou, ktorú v tvojom srdci zanecháva každé gesto, každý postoj milosrdenstva. Ísť po cestách nasledujúc „bláznovstvo“ nášho Boha, ktorý nás učí stretávať ho v hladnom, v smädnom, v nahom, chorom, v priateľovi, ktorý zle skončil, vo väzňovi, v utečencovi a v migrantovi, v susedovi, ktorý je sám. Ísť cestami nášho Boha, ktorý nás pozýva byť politickými aktérmi, osobami, ktoré premýšľajú, spoločenskými hýbateľmi (sociálnymi animátormi). Ktorý nás stimuluje k premýšľaniu o solidárnejšej ekonómii, než je táto. Vo všetkých oblastiach, v ktorých sa nachádzate, nás láska Boha pozýva prinášať Dobrú novinu, robiac z nášho života dar pre neho a pre ostatných. A toto znamená byť odvážnymi, toto znamená byť slobodnými!

Môžete mi povedať: Otče, no toto nie je pre všetkých, je to len pre niektorých vyvolených! Áno, je to pravda, a títo vyvolení sú všetci tí, čo sú ochotní zdieľať svoj život s ostatnými. Rovnakým spôsobom, akým Duch Svätý premenil srdce učeníkov v deň Turíc – boli paralyzovaní – urobil tak aj s našimi priateľmi, ktorí sa podelili so svojimi svedectvami. Použijem tvoje slová, Miguel: hovoril si nám, že deň, keď ti v komunite Facenda zverili zodpovednosť napomáhať k zlepšeniu funkčnosti domu, vtedy si začal chápať, že Boh niečo od teba žiada. Tak sa začala premena.

Toto je to tajomstvo, drahí priatelia, že všetci sme povolaní experimentovať. Boh od teba niečo očakáva, Boh od teba niečo chce, Boh na teba čaká. Pochopili ste? Boh od teba niečo čaká, Boh prichádza prelomiť našu uzavretosť, prichádza otvoriť dvere našich životov, našich vízií, našich pohľadov. Boh prichádza roztvoriť všetko to, čo ťa uzatvára. Pozýva ťa snívať, chce ti dať vidieť, že svet s tebou môže byť iný. Je to tak: ak ty zo seba nevydáš to najlepšie, svet nebude inakší. Je to výzva.

Doba, v ktorej dnes žijeme nepotrebuje „divánových mladých“, ale mladých obutých, ešte lepšie, v dobrých športových topánkach. Táto doba akceptuje len hráčov nasadených na ihrisku, nie je tu miesto pre zálohy. Dnešný svet od vás žiada, aby ste boli protagonistami dejín, lebo život je pekný vždy, keď ho chceme žiť, vždy, keď chceme zanechať stopu. Dnešné dejiny od nás žiadajú hájiť našu dôstojnosť a nedovoliť, aby druhí rozhodovali o našej budúcnosti. Nie! My musíme rozhodovať o našej budúcnosti, vy o vašej budúcnosti! Pán, tak ako na Turíce, chce uskutočniť jeden z najväčších zázrakov, aké môžeme zažiť: umožniť, aby sa tvoje ruky, moje ruky, naše ruky premenili na znamenia zmierenia, spoločenstva, tvorenia. On chce tvoje ruky, aby pokračoval budovať dnešný svet. Chce ho budovať spolu s tebou. A ty, čo odpovieš? Čo odpovieš? Áno či nie? [Áno!]

Povieš mi: Otče, no ja som veľmi obmedzený, som hriešnik, čo môžem urobiť? Keď nás Pán volá, nemyslí na to, čím sme, čím sme boli, na to, čo sme urobili či prestali robiť. Naopak: vo chvíli, keď nás volá, hľadí na všetko to, čo by sme mohli urobiť, na všetku lásku, ktorou sme schopní nakaziť. On vždy vsádza na budúcnosť, na zajtrajšok. Ježiš ťa nasmerúva k horizontu, nikdy nie do múzea.

Preto, priatelia, Ježiš ťa dnes pozýva, volá ťa zanechať v živote tvoju stopu, stopu, ktorá by poznamenala dejiny, ktorá by poznamenala tvoje dejiny a dejiny mnohých.

Dnešný život nám hovorí, že je veľmi jednoduché upriamiť pozornosť na to, čo nás rozdeľuje, na to, čo nás separuje. Chceli by, aby sme uverili, že uzavrieť sa je ten najlepší spôsob ako sa uchrániť toho, čo nám robí zle. Dnes my dospelí – my dospelí! – potrebujeme vás, aby ste nás naučili – ako to teraz robíte vy dnes – spolunažívať v rozmanitosti, v dialógu, v zdieľaní multikultúrnosti nie ako hrozby, ale ako šance. A vy ste šancou pre budúcnosť. Majte odvahu učiť nás, majte odvahu naučiť nás, že je ľahšie budovať mosty, než stavať múry! Potrebujeme sa to naučiť! A všetci spoločne prosíme, aby ste od nás vyžadovali kráčať cestami bratstva. Aby ste boli našimi žalobcami, ak si zvolíme cesty múrov, nepriateľstva, cestu vojny.

Budovať mosty: viete aký je prvý most, ktorý treba postaviť? Most, ktorý môžeme uskutočniť tu a teraz: podaním ruky, stiskom rúk. Poďme, urobte tak teraz. Urobte tento ľudský most, podajte si ruky, vy všetci. To je prvotný most, to je ľudský most, je prvý, je vzorom. Vždy je tu riziko – už som to povedal inokedy – že zostaneme s rukou natiahnutou naprázdno, ale v živote treba riskovať, kto neriskuje, nevyhráva. S týmto mostom ideme vpred. Tu je tento prvoradý most: dajte si stisk rúk. Vďaka. To je ten veľký bratský most, a kiež sa ho naučia vytvárať veľkí tohto sveta! ... Avšak nie kvôli fotografii – keď si podávajú ruku a myslia na niečo iné – ale aby pokračovali budovať čoraz väčšie mosty. Nech je tento ľudský most semienkom mnohých ďalších; bude stopou.

Dnes Ježiš, ktorý je životom, volá teba, teba, teba [ukazuje na všetkých] zanechať tvoju stopu v histórii. On, ktorý je život, ťa pozýva zanechať stopu, ktorá by naplnila životom tvoje dejiny a dejiny mnohých ďalších. On, ktorý je pravda, ťa pozýva zanechať cesty separácie, rozdelenia, nezmyselnosti. Si tu? [Áno!] Si tu? [Áno!] Ako teraz odpovedia – chcem to vidieť – tvoje ruky a tvoje nohy Pánovi, ktorý je cesta, pravda a život? Si tu? [Áno!] Pán nech žehná vaše sny. Ďakujem!

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -zk, bp, jb-

Pápež reagoval na svedectvá o sile Božieho milosrdenstva

inizio pagina

Pri Anjel Pána pápež František poďakoval organizátorom i účastníkom SDM

◊  

Poľsko 31. júla – V plnom znení publikujeme príhovor Svätého Otca Františka pred poludňajšou modlitbou Anjel Pána v závere eucharistického slávenia v areáli Campus Misericordiae v Krakove-Brzegoch, ktorým vyvrcholil 31. ročník Svetových dní mládeže.

Drahí bratia a sestry, na záver tejto slávnosti sa túžim s vami všetkými spojiť pri vzdávaní vďaky Bohu, Otcovi nekonečného milosrdenstva, za to, že nám dal zažiť tieto Svetové dni mládeže. Ďakujem  kardinálovi Dziwiszovi a kardinálovi Ryłkovi, neúnavnému pracovníkovi na týchto svetových dňoch, a aj za modlitby, ktoré konali a ktorými pripravili toto podujatie; a ďakujem všetkým tým, ktorí sa podieľali na jeho úspešnom priebehu. Veľké „vďaka“ smeruje aj k vám, drahí mladí! Krakov ste naplnili nákazlivým entuziazmom vašej viery. Svätý Ján Pavol II. sa radoval z neba,  a pomôže vám priniesť všade radosť evanjelia.  

V týchto dňoch sme zakúsili krásu univerzálneho bratstva v Kristovi, centre a nádeji nášho života. Počúvali sme jeho hlas, hlas Dobrého pastiera živého medzi nami. On hovoril k srdcu každého z vás: obnovil vás svojou láskou, dal vám pocítiť svetlo svojho odpustenia, silu jeho milosti. Dal vám zakúsiť realitu modlitby. Bolo to akési duchovné „dýchanie kyslíka“, aby ste mohli žiť a kráčať v milosrdenstve, keď sa vrátite do vašich krajín a do vašich spoločenstiev.

Tu vedľa oltára sa nachádza obraz Panny Márie uctievanej svätým Jánom Pavlom II. vo Svätyni na Kalvárii [pozn. Kalwaria Zebrzydowska]. Ona, naša Matka, nás učí, akým spôsobom môže byť skúsenosť zažitá tu v Poľsku plodnou; hovorí nám, aby sme konali ako ona: nepremrhali prijatý dar, ale strážili ho v srdci, aby klíčil a prinášal ovocie, pôsobením Ducha Svätého. Týmto spôsobom každý z vás so svojimi limitmi aj s krehkosťou bude môcť byť svedkom Krista tam, kde žije, v rodine, vo farnosti, v združeniach a v skupinách, v študijnom či pracovnom prostredí, na mieste služby, rozptýlenia sa, kdekoľvek vás Prozreteľnosť povedie na vašej ceste.

Božia prozreteľnosť nás vždy predchádza. Pomyslite na to, že už rozhodla, ktorá bude nasledujúca etapa tejto veľkej púte začatej v roku 1985 svätým Jánom Pavlom II.! A preto vám s radosťou oznamujem, že budúce Svetové dni mládeže – po dvoch na diecéznej úrovni – budú v roku 2019 v Paname. [dlhý aplauz celého zhromaždenia] Pozývam biskupov Panamy, aby pristúpili bližšie, aby spolu so mnou udelili požehnanie.

S príhovorom Panny Márie vzývajme Ducha Svätého, aby dával svetlo a oporu pre cestu mladých v Cirkvi a vo svete, aby ste boli učeníkmi a svedkami Božieho milosrdenstva.

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -zk, jb-

inizio pagina

Apoštolská cesta pápeža Františka na SDM Krakov chronologicky

◊  

Chronologický prehľad apoštolskej cesty pápeža Františka do Poľska 27.-31. júla 2016 pri príležitosti SDM v Krakove:

Harmonogram návštevy pápeža Františka v Poľsku pri príležitosti Svetových dní mládeže v Krakove

NEDEĽA 31. JÚLA

Pri Anjel Pána pápež František poďakoval organizátorom i účastníkom SDM

Budúce Svetové dni mládeže bude hostiť Panama

Homília Svätého Otca Františka pri záverečnej omši SDM 2016 v Krakove

SOBOTA 30. JÚLA

Slová pápeža Františka mladým pri modlitbovej vigílii SDM

Modlitbová vigília SDM: Pápež reagoval na svedectvá o sile Božieho milosrdenstva

Pápež v Krakove navštívil jezuitov a minoritov: dôležitosť formácie kňazov

Účastníci SDM z piatich kontinentov sa naobedovali s pápežom

Homília pápeža Františka v Lagievnikoch pri omši s kňazmi a zasvätenými

Pápež František navštívil Lagievniky so Svätyňou Božieho milosrdenstva

PIATOK 29. JÚLA

Pápež sa z okna modlil za mučených: „Krutosť sa neskončila v Auschwitzi“

Príhovor pápeža Františka mladým pri „Krížovej ceste milosrdenstva“

Pápež slávil s mladými krížovú cestu SDM: 14 skutkov milosrdenstva

V Krakove predstavili kurz Pápežskej rady pre rodinu o citovej výchove pre mladých

Pápež v detskej nemocnici: „Kto koná skutky milosrdenstva, nebojí sa smrti“

Pápež tvítuje: Buďme ako Ježiš nablízku chorým

Pápež František sa modlil v tichu tábora smrti Auschwitz-Birkenau

ŠTVRTOK 28. JÚLA

Pápež František navštívil Čenstochovskú svätyňu a zvítal sa s mladými v Krakove

Slová pápeža Františka účastníkom SDM pri uvítacom programe na Błoniach

Homília pápeža Františka v národnej mariánskej svätyni v Čenstochovej

Pápež z Jasnej Hory tvítuje o blízkosti a starostlivosti Pána

Poľský prímas o stretnutí pápeža s biskupmi: bratská atmosféra dialógu

STREDA 27. JÚLA

Pápež sa modlil za 22-ročného autora grafiky SDM, ktorý podľahol rakovine

Predstavitelia Poľska privítali pápeža na krakovskom Waweli

Príhovor pápeža Františka pri stretnutí s verejnými predstaviteľmi Poľska

Svätý Otec pri lete do Poľska: Je tu vojna, ale nie vojna náboženstiev

Telegram pápeža Františka prezidentovi Andrejovi Kiskovi počas letu do Poľska

Pápež František sa pred cestou do Poľska pomodlil nad hrobom sv. Jána Pavla II.

Dary pre pápeža z Krakova pôjdu na pomoc Sýrčanom postihnutým vojnou

SDM: V Krakove sa začali katechézy biskupov vo viac než 30 jazykoch

Pápež František dnes začína svoju 15. apoštolskú cestu do Krakova

UTOROK 26. JÚLA

Krakovský arcibiskup Dziwisz oficiálne otvoril Svetové dni mládeže 2016

Pápež v tvíte pozýva mladých k modlitbe za ovocie SDM

PONDELOK 25. JÚLA

Slovenskí pútnici odštartovali v Skawine sprievodný program SDM 2016

V Skawine pri Krakove sa dnes začne slovenský program SDM 2016

Mladí v Krakove na konferencii o ekológii a odkaze encykliky Laudato si´

PRED UDALOSŤOU

P. Lombardi: Pápež si želá hovoriť s poľskými biskupmi v atmosfére úplnej slobody

V Krakove počas SDM vystavia aj relikvie sv. Márie Magdalény

Židovská obec ocenila, že pápež v Osvienčime zotrvá v mlčaní

Kard. Parolin: Pápež František v Poľsku obnoví nádej na budúcnosť Európy

Mons. Oder o SDM 2016: Pápež František a Ján Pavol II. v srdciach mladých

Svetové dni mládeže s rekordným počtom Američanov, sláviť sa bude aj na Kube

Vo Vatikáne predstavili podrobný plán návštevy pápeža Františka v Poľsku

Pápež sa vo videoposolstve prihovoril Poľsku týždeň pred cestou do Krakova

O bezpečnosť Svetových dní mládeže v Krakove je pozorne postarané

V Poľsku sa začal jezuitský program Magis pred Svetovými dňami mládeže

Relikvie bl. Pier Giorgia Frassatiho putujú do Krakova aj cez Slovensko

Otec Chrvala: Na SDM sa prihlásilo viac než 4-tisíc Slovákov

Slovenský program v rámci SDM 2016 bude v Skawine pri Krakove

Kardinál Dziwisz: Prípravy na SDM v Krakove sú v plnom prúde

inizio pagina

Budúce Svetové dni mládeže bude hostiť Panama

◊  

Poľsko 31. júla – Budúce Svetové dní mládeže v roku 2019 bude hostiť stredoamerická krajina Panama. Oznámil to pápež František v závere slávenia záverečnej omše SDM v areáli „Campus Misericordiae“ v Krakove za poldruhamiliónovej účasti mladých z celého sveta. Pápež po vzdaní vďaky Bohu poďakoval organizátorom 31. ročníka podujatia i všetkým, čo sa na ňom zúčastnili. Uistil ich, že Duch Svätý im umožní byť svedkami Ježiša Krista v prostredí ich každodennosti.

Svätý Ján Pavol II. sa radoval z neba,  a pomôže vám priniesť všade radosť evanjelia“, povedal pápež František. V spoločnej modlitbe Anjel Pána spolu s mladými vzýval na príhovor Panny Márie Ducha Svätého o svetlo a oporu pre mladých v Cirkvi a vo svete, „aby boli učeníkmi a svedkami Božieho milosrdenstva“. -jb-

Príhovor Svätého Otca pred modlitbou Anjel Pána

inizio pagina

Pápež sa z okna modlil za mučených: „Krutosť sa neskončila v Auschwitzi“

◊  

Poľsko 31. júla – Pápež František sa počas pobytu v Krakove po tri razy prihovoril veriacim zhromaždeným pod oknami Krakovského arcibiskupstva. V stredu večer sa z okna modlil za mladého umelca, ktorý podľahol rakovine, vo štvrtok zase prosil osobitne za vzájomnú lásku v rodinách. Napokon v piatok 29. júla sa pri tomto neformálnom stretnutí, ktoré nadväzuje na zvyk sv. Jána Pavla II., podelil s tým, čo si odniesol z púte do Osvienčimu a z návštevy detskej nemocnice Prokocim.

„Išiel som do Auschwitzu, do Birkenau, aby som si pripomenul bolesti spred 70 rokov... Koľko bolesti, koľko krutosti! No je to možné, že my ľudia stvorení na Boží obraz sme schopní robiť takéto veci? Tie veci sa už udiali. Nechcel by som vás roztrpčiť, ale musím povedať pravdu. Krutosť sa neskončila v Auschwitzi, v Birkenau: aj dnes sa mučia ľudia; mnohí väzni sú ihneď mučení, aby ich prinútili hovoriť... Je to strašné! Dnes sú muži a ženy v preplnených väzeniach; žijú – odpusťte mi – ako zvieratá. Dnes existuje takáto krutosť. My hovoríme: áno, videli sme krutosť spred 70 rokov, ako zomierali tí, ktorých zastrelili, obesili alebo v plynových komorách. Ale dnes na mnohých miestach sveta, kde je vojna, sa deje to isté.

Do tejto skutočnosti prišiel Ježiš, aby ju niesol na svojich ramenách. A žiada nás, aby sme sa modlili. Modlime sa za všetkých tých „Ježišov“, ktorí sú dnes vo svete: hladných, smädných, pochybujúcich, chorých, tých, ktorí sú osamelí, tých, ktorí pociťujú bremeno mnohých pochybností a mnohých previnení. Veľmi trpia... Modlime sa za mnohé choré deti, nevinné, ktoré nesú kríž ako deti. A modlime sa za mnohých mužov a ženy, ktorí sú dnes mučení v mnohých krajinách; za väznených, ktorí sú tam všetci nahromadení, akoby boli zvieratá. Je to trochu smutné, čo vám hovorím, ale taká je skutočnosť. Ale skutočnosťou je aj to, že Ježiš na sebe odniesol všetky tieto veci. Aj náš hriech.

Všetci sme hriešnici, všetci máme bremeno našich hriechov. Neviem, či sa niekto necíti byť hriešnikom... Ak sa niekto necíti byť hriešnikom, nech zdvihne ruku... Všetci sme hriešnici. Ale on nás miluje, miluje nás! A ako hriešnici, ale Boží synovia, synovia jeho Otca, sa všetci spoločne pomodlime za týchto ľudí, ktorí dnes vo svete znášajú mnohé nepekné veci, veľkú zlobu. A keď sa objavia slzy, dieťa hľadá mamu; aj my hriešnici sme deti, hľadajme mamu a modlime sa k Panne Márii všetci spoločne, každý vo vlastnom jazyku.“

Po spoločnej modlitbe „Zdravas Mária“ Svätý Otec udelil požehnanie, zaželal všetkým dobrú noc a poprosil ich o modlitbu. -bp-

inizio pagina

Homília Svätého Otca Františka pri záverečnej omši SDM 2016 v Krakove

◊  

Poľsko 31. júla – V plnom znení prinášame homíliu Svätého Otca Františka pri záverečnej svätej omši 31. svetových dní mládeže v nedeľu 31. júla 2016 v areáli „Campus Misericordiae“ v Krakove-Brzegoch.  

Milí mladí, prišli ste do Krakova, aby ste stretli Ježiša. A dnešné evanjelium nám hovorí práve o stretnutí medzi Ježišom a jedným človekom, Zachejom, v Jerichu (porov. Lk 19,1-10). Ježiš sa tam neobmedzuje na kázanie, alebo pozdravenie niekoho, ale chce – ako hovorí evanjelista – prechádzať mestom (porov. v. 1). Inými slovami, Ježiš túži priblížiť sa životu každého, kráčať po našej ceste naplno, aby sa jeho život a náš život skutočne stretli.

Dochádza tak k najprekvapivejšiemu stretnutiu, tomu so Zachejom, šéfom „mýtnikov“, čiže vyberačov daní. Zachej bol teda bohatým kolaborantom nenávidených rímskych okupantov; využíval ľud, a pre svoju zlú povesť sa ani nemohol priblížiť k Učiteľovi. No stretnutie s Ježišom mu mení život, ako sa to stalo a každý deň sa môže stať každému z nás. Zachej však musel čeliť niekoľkým prekážkam, aby sa s Ježišom stretol. Nebolo to pre neho ľahké. Musel prekonať niekoľko prekážok, minimálne tri, ktoré môžu niečo povedať aj nám.

Prvou je nízka postava. Zachej nedokázal vidieť Učiteľa, pretože bol malý. Aj dnes nám hrozí riziko byť ďaleko od Ježiša, pretože sa necítime na dostatočnej úrovni, pretože máme nízke vedomie hodnoty seba samých. Je to veľké pokušenie, ktoré sa netýka len sebaúcty, ale dotýka sa aj viery. Lebo viera nám hovorí, že sme „Božími deťmi, a nimi [naozaj] sme“ (1 Jn 3,1): veď sme boli stvorení na jeho obraz; Ježiš prijal našu ľudskosť a jeho srdce sa nikdy od nás neoddelí; Duch Svätý túži prebývať v nás, sme povolaní k večnej radosti s Bohom! Toto je naša „postava“ (takto sme stavaní), toto je naša duchovná identita: sme milovanými Božími deťmi. Vždy. Chápete teda, že neprijať sa, byť nespokojný a myslieť o sebe negatívne, značí nerozpoznať svoju najvlastnejšiu identitu: je to ako odvracať sa na inú stranu, zatiaľ čo Boh chce spočinúť svojím pohľadom na mne, je to ako chcieť zhasiť sen, ktorý On pre mňa živí. Boh nás miluje takých, akí sme, a žiaden hriech, nedokonalosť či zlyhanie ho nedonúti zmeniť postoj. Pre Ježiša – ukazuje nám to evanjelium – nik nie je nižší a vzdialený, nik nie je bezvýznamný, lež všetci sme vyvolení a dôležití: ty si dôležitý! A Boh počíta s tebou, pre to, kto si, nie pre to, čo máš: v jeho očiach nič nezaváži oblečenie, ktoré máš, alebo mobil, ktorý používaš; nezáleží mu, či si podľa módy, jemu záleží na tebe, takom, aký si. V jeho očiach si vzácny a tvoja hodnota je nesmierna.

Keď sa nám v živote stane, že hľadíme dolu namiesto toho, aby sme hľadeli hore, môže nám pomôcť táto veľká pravda: Boh je verný v láske k nám, dokonca je v nej zanovitý. Pomôže nám myslieť na to, že nás miluje viac, než my milujeme seba samých, že nám verí viac, než my veríme sebe samým, že nám „vždy drží palce“ ako fanúšik, ktorý sa nikdy nedá odradiť. Vždy nás očakáva s nádejou, dokonca aj keď sa uzatvárame do svojich zármutkov, neustále sa ponosujúc na zakúsené krivdy a na minulosť. No mať záľubu v smútku nie je dôstojné našej duchovnej postavy! Je to naopak vírus: táto záľuba v smútku je vírus, ktorý napadá a blokuje všetko, zatvára každé dvere, bráni rozvinutiu života, novému začiatku. Boh je však zanovito plný nádeje: vždy verí, že môžeme znovu vstať a nevzdáva sa, keď nás vidí vyhasnutých a bez radosti. Je smutné vidieť mladého človeka bez radosti. Pretože sme vždy jeho milovanými deťmi. Pripomínajme si to na začiatku každého dňa. Bude osožné, ak to povieme každé ráno v modlitbe: „Pane, ďakujem ti, lebo ma miluješ; som si istý, že ma miluješ; daj, aby som si zamiloval môj život!“. Nie moje nedostatky, ktoré treba napraviť, ale život, ktorý je veľkým darom: je to čas milovať a byť milovanými.

Zachej mal i druhú prekážku na ceste k stretnutiu s Ježišom: paralyzujúcu hanbu. O tomto sme si niečo povedali včera večer. Môžeme si predstaviť, čo sa dialo v Zachejovom srdci pred tým, než sa vyštveral na ten planý figovník; bol to pekný zápas: na jednej strane krásna, silná zvedavosť, totiž poznať Ježiša; na druhej riziko hrozného trapasu. Zachej bol verejnou osobnosťou; vedel, že svojím pokusom vyštverať sa na strom by sa zosmiešnil v očiach všetkých. Veď on bol šéf, mocný človek; no tak veľmi nenávidený. Prekonal však hanbu, lebo príťažlivosť Ježiša bola silnejšia. Zakúsili ste už zrejme, čo sa stane, keď sa dáka osoba stane tak príťažlivou, že sa do nej zaľúbite: potom sa môže prihodiť, že robíte dobrovoľne veci, ktoré by ste ináč nikdy nerobili. Niečo podobné sa udialo v srdci Zacheja, keď pocítil, že Ježiš bol tak dôležitý, že by urobil pre neho čokoľvek, lebo On bol jediný, čo ho mohol vytiahnuť z pohyblivých pieskov hriechu a nespokojnosti. A tak hanba, ktorá paralyzuje, ťahala za kratší koniec: Zachej – hovorí evanjelium – „bežal napred“, „vyšiel“ a potom, keď ho Ježiš zavolal, „chytro zišiel“ (v. 4.6). Riskoval a dal sa na to. Toto je aj pre nás tajomstvom radosti: neuhasiť peknú zvedavosť, ale dať sa do toho, pretože život sa nemá uzavrieť do zásuvky. Pred Ježišom nemožno zostať sedieť a čakať so založenými rukami: Jemu, ktorý dáva život, nemožno odpovedať iba „prezvonením“ (myšlienkou) či obyčajnou „krátkou správou“!

Milí mladí, nehanbite sa priniesť mu všetko, zvlášť slabosti, námahy a hriechy v spovedi: On vás dokáže prekvapiť svojím odpustením a svojím pokojom. Nemajte strach povedať mu „áno“ celým srdcom, odpovedať mu veľkodušne, nasledovať ho! Nenechajte si anestetizovať (uspať) dušu, lež upriamujte sa na cieľ krásnej lásky, ktorá vyžaduje aj zriekanie a silné „nie“ dopingu úspechu za každú cenu a droge myslenia iba na seba a na svoje pohodlie.

Po nízkej postave, po paralyzujúcej hanbe, je tu tretia prekážka, ktorej musel Zachej čeliť, už nie vo svojom vnútri, lež okolo seba. Je ňou šomrajúci zástup, ktorý ho najprv blokoval a potom ho kritizoval. Podľa nich Ježiš nemal vstúpiť do jeho domu, do domu hriešnika! Ako je ťažké naozaj prijať Ježiša, ako je náročné akceptovať, že „Boh [je] bohatý na milosrdenstvo“ (Ef 2,4). Niektorí ľudia vám budú klásť prekážky. Budú sa snažiť, aby ste verili, že Boh je vzdialený, prísny a málo citlivý, dobrý voči dobrým a zlý voči zlým. Avšak náš Otec „dáva vychádzať slnku nad zlých i dobrých“ (Mt 5,45) a pozýva nás k ozajstnej odvahe: byť silnejší než zlo milujúc všetkých, dokonca i nepriateľov. Budú sa môcť z vás vysmievať, pretože veríte v tichú a pokornú moc milosrdenstva. Ale vy nemajte strach, ale myslite na slová týchto dní: „Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo“ (Mt 5,7). Mnohí vás budú považovať za snilkov, pretože veríte v nové ľudstvo, ktoré nepripúšťa nenávisť medzi národmi, nevidí hranice medzi krajinami ako bariéry a uchováva vlastné tradície bez egoizmov a urazenosti. Nenechajte sa odradiť: svojím úsmevom a svojím otvoreným náručím ohlasujete nádej. Vy ste požehnaním pre jedinú ľudskú rodinu, ktorú tu tak pekne reprezentujete!

Zástup v ten deň súdil Zacheja, hľadel naň zhora nadol; Ježiš však urobil opačne: zdvihol zrak k nemu (v. 5). Ježišov pohľad siaha poza nedostatky a vidí osobu; nezastavuje sa pri jeho zlobe z minulosti, ale hľadí na dobro budúcnosti; nevzdáva sa pred zatvorenými dverami, ale hľadá cestu jednoty a spoločenstva; uprostred všetkých, nezastavuje sa pri zdaní, ale hľadí na srdce. Ježiš hľadí na naše srdce, na tvoje srdce, na moje srdce. S týmto Ježišovým pohľadom môžete aj vy pomáhať vzrastu nového ľudstva, bez toho, aby ste čakali, že vás pochvália, ale usilujúc sa o dobro preň samotné, spokojní s uchovaním si čistého srdca a v pokojnom zápase za čestnosť a spravodlivosť. Nezastavujte sa na povrchu vecí a nedôverujte svetským „liturgiám“ vonkajšieho zdania, mejkapu duše na vytvorenie lepšieho zdania. Naopak, nastavte dobre stabilné spojenie, totiž srdca, ktoré vidí a vysiela dobro neúnavne. A tú radosť, ktorú ste zadarmo prijali od Boha, prosím vás, zadarmo ju dávajte (porov. Mt 10, 8), pretože toľkí na ňu čakajú! A čakajú ju od vás.

Vypočujme si, nakoniec, slová Ježiša Zachejovi, ktoré s zdajú byť povedané práve pre nás dnes, pre každého jedného z nás: „Poď rýchlo dolu, lebo dnes musím zostať v tvojom dome“ (v. 5). Poď rýchlo dolu, lebo dnes musím pobudnúť s tebou. Otvor mi dvere svojho srdca. Ježiš ti adresuje rovnaké pozvanie: „Dnes musím zostať v tvojom dome“. SDM [Svetový deň mládeže], mohli by sme povedať, začína dnes a pokračuje zajtra, doma, pretože tam ťa chce odteraz stretať Ježiš. Pán nechce zostať iba v tomto peknom meste alebo v milých spomienkach, ale túži prísť do tvojho domu, prebývať v tvojom každodennom živote: v štúdiu a prvých rokoch v zamestnaní, v priateľstvách a citoch, v plánoch a snoch. Ako je mu milé, keď mu v modlitbe toto všetko prinášame! Ako dúfa, že medzi všetkými kontaktmi a majlami (četmi) každého dňa bude na prvom mieste zlatá niť modlitby! Ako túži, aby sa jeho Slovo prihováralo každému tvojmu dňu, aby sa jeho evanjelium stávalo tvojím, a aby bolo tvojím „kompasom“ na cestách života!

Zatiaľ čo ťa žiada, aby mohol prísť do tvojho domu, Ježiš, tak ako v prípade Zacheja, volá ťa po mene. Ježiš nás všetkých volá po mene. Tvoje meno je pre neho vzácne. Meno Zachej pripomínalo, vo vtedajšej reči, Božiu pamäť. Dôverujte, že Boh pamätá: jeho pamäť nie je „pevný disk“, ktorý zaznamenáva a archivuje všetky naše dáta, ale jeho pamäťou je láskavé a súcitné srdce, ktoré sa teší z definitívneho zmazania každej našej stopy zla.

Pokúsme sa aj my, teraz, napodobniť Božiu vernú pamäť a uchovať dobro, ktoré sme prijali počas týchto dní. V tichu spomínajme na toto stretnutie, uchovávajme si spomienku Božej prítomnosti a jeho Slova, oživujme v sebe Ježišov hlas, ktorý nás volá po mene. Tak sa modlime v tichu, uchovávajúc pamäť, vzdávajúc vďaku Pánovi, ktorý nás tu chcel mať a stretnúť.

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -jl, jb-

inizio pagina

Pápež v Krakove navštívil jezuitov a minoritov: dôležitosť formácie kňazov

◊  

Vatikán 31. júla – Pápež František podnikol v sobotu 30. júla v Krakove dve návštevy, ktoré neboli naplánované v jeho oficiálnom programe. Po tom ako sa naobedoval s mladými účastníkmi SDM na Krakovskom arcibiskupstve, zašiel v centre mesta ku krakovským jezuitom, ktorí tu vedú vysokú školu. Večer po ceste na vigíliu s mladými sa zastavil u minoritov v ich kostole.

Stretnutie s miestnou komunitou jezuitov je už tradičnou neplánovanou odbočkou Svätého Otca Františka pri apoštolských cestách. Stretnutie s poľskými jezuitmi bolo veľmi jednoduché, srdečné a uvoľnené. Svätý Otec hneď pri svojom príchode povedal, že nehodlá prednášať prejavy. Stiskom ruky osobne pozdravil každého z približne 30 prítomných, medzi ktorými bola prevaha mladých jezuitov, aj skupinka čerstvo vysvätených pátrov. Prítomní boli aj traja vysokoškoláci z jezuitskej fakulty v Krakove.  S niektorými, s ktorými sa pozná už z dávnejšej minulosti sa zvítal aj objatím.

Pápež sa v rozhovore, ktorý trval asi 40 minút, zaujímal najmä o univerzitné pôsobenie poľských jezuitov, čiže o angažovanosť v oblasti kultúry. Zdôraznil, že na tomto poli je nevyhnutné veľmi silné úsilie, ktoré má charakter „vychádzania“, čiže má kontakt s realitou, nie iba s abstrakciou a ideami. Tu sa žiada podľa jeho slov blízkosť k ľuďom na okraji spoločnosti a dištancovanie sa od takého myslenia, ktoré dáva do stredu peniaze a nie ľudskú osobu.

Svätý Otec hovoril aj o dôležitosti služby jezuitov pre formáciu kňazov: „Dnes je riziko, že kňaz, ktorý nie je dobre formovaný sa stane príliš bielym alebo príliš čiernym, že bude konať jednoducho mechanickým aplikovaním noriem. Avšak je potrebné rozlišovanie, ktoré musí byť v srdci pastoračného života: rozlišovanie. A preto je potrebné pomáhať kňazom, seminaristom k duchovnému rozlišovaniu. A toto je jedna zo základných úloh Spoločnosti Ježišovej“ - reprodukoval pápežove slová P. Antonio Spadaro SJ, šéfredaktor jezuitského časopisu La Civiltà Cattolica, ktorý pravidelne sprevádza pápeža Františka na jeho cestách.

Stretnutie malo „veľkú sviežosť, pápež sa opakovane smial, schuti sa smial... Musím povedať, že to bolo stretnutie ozaj krásne, veľmi intenzívne, ale na vysokej úrovni aj po stránke duchovnej“, referoval pre Vatikánsky rozhlas páter Spadaro.

Medzi krakovských minoritov (františkánov konventuálnej vetvy rehole Menších bratov) zavítal Svätý Otec po ceste na večernú vigíliu s mladými. V Kostole sv. Františka si uctil relikvie dvoch blahoslavených minoritských mučeníkov, Zbigniewa Strzałkowského a Michała Tomaszeka, blahorečených v decembri minulého roka. Zavraždení boli v roku 1991 v Peru z nenávisti k viere komandom maoistickej organizácie Svetlý chodník. Pápež František sa spolu s komunitou minoritov modlil za obrátenie sŕdc tých, ktorí v sebe prechovávajú ideologickú nenávisť a za oslobodenie sveta od terorizmu.

Pripomeňme, že Svätý Otec si už v predchádzajúci deň uctil aj ďalšiu osobnosť z rehole minoritov, keď zotrval v tichej modlitbe v cele koncentračného tábora Osvienčim, kde sv. Maximilián Mária Kolbe zavŕšil obetu svojho života na záchranu iného väzňa. -jb-

inizio pagina

Dnešné vysielanie



Vysielanie z 31. júla 2016

◊  

Nedeľňajšie vysielanie vo zvukovej podobe:  

inizio pagina

Týždenný spravodajský prehľad z Vatikánu 31. júla 2016

◊  

Vo zvukovej podobe prinášame prehľad hlavných udalostí uplynulého týždňa vo Vatikáne. 

Týždenný 10-minútový spravodajský súhrn Vatikánskeho rozhlasu vysiela RTVS každú nedeľu ráno o 6.05 a v repríze večer o 17.50 na okruhoch Rádia Regina.

inizio pagina