Vatikán 10. augusta – Svätá brána milosrdenstva vedie oboma smermi: dnu i von, pripomenul pápež František pútnikom pri generálnej audiencii. Svätý Otec pri svojej druhej augustovej audiencii pokračoval v katechézach zameraných na milosrdenstvo, tentoraz na tému: „Útecha pre matku“. Nechal sa pritom inšpirovať evanjeliovým príbehom, v ktorom Ježiš vzkriesením syna Naimskej vdovy zachraňuje život aj samotnej matke.

V zaplnenej Aule Pavla VI. zaznel ešte pred katechézou biblický úryvok z Evanjelia podľa sv. Lukáša: «Keď sa priblížil k mestskej bráne, práve vynášali mŕtveho. Bol to jediný syn matky a tá bola vdova. Sprevádzal ju veľký zástup z mesta. Keď ju Pán uvidel, bolo mu jej ľúto a povedal jej: „Neplač!“ Potom pristúpil a dotkol sa már. Nosiči zastali a on povedal: „Mládenec, hovorím ti, vstaň!“ Mŕtvy sa posadil a začal hovoriť. A Ježiš ho vrátil jeho matke. Tu sa všetkých zmocnil strach, velebili Boha a hovorili: „Veľký prorok povstal medzi nami“ a: „Boh navštívil svoj ľud“.» (Lk 7,12-16)

Plné znenie katechézy pápeža Františka

„Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Úryvok z Evanjelia podľa Lukáša, ktorý sme počuli (7,11-17), nám ukazuje naozaj veľkolepý Ježišov zázrak: vzkriesenie mládenca. A predsa, srdcom tohto príbehu nie je zázrak, ale Ježišova nežnosť k matke tohto mládenca. Milosrdenstvo tu nadobúda meno veľkého spolucítenia voči žene, ktorá prišla o manžela a ktorá teraz sprevádza na cintorín svojho jediného syna. Je to veľká bolesť matky, ktorá dojíma Ježiša a podnecuje ho k zázraku vzkriesenia.

V úvode tejto epizódy sa evanjelista zastavuje pri mnohých zvláštnostiach. Pri bráne mestečka či dediny Naim sa stretávajú dve početné skupiny, ktoré prichádzajú z opačných smerov a ktoré nemajú nič spoločné. Ježiš nasledovaný učeníkmi a veľkým zástupom vchádza do osady, zatiaľ čo z nej vychádza smútočný sprievod so zosnulým, spolu s matkou vdovou a mnohými ľuďmi. Pri bráne sa dve skupiny len míňajú, idúcky každá svojou cestou, no práve vtedy svätý Lukáš zaznamenáva Ježišov pocit: «Keď ju Pán uvidel, bolo mu jej ľúto a povedal jej: „Neplač!“ Potom pristúpil a dotkol sa már. Nosiči zastali» (7,13-14). Veľké spolucítenie vedie Ježišove činy: je to on, kto zastavuje sprievod a dotýka sa már a pohnutý hlbokým milosrdenstvom voči tejto matke sa rozhodne postaviť smrti takpovediac tvárou v tvár. A  definitívne jej bude čeliť tvárou v tvár na kríži.

Počas tohto Jubilea by bolo dobré, keby si pri prechode Svätou bránou, Bránou milosrdenstva, pútnici pripomenuli túto evanjeliovú epizódu, čo sa odohrala pri naimskej bráne. Keď Ježiš uvidel túto matku v slzách, ona vstúpila do jeho srdca! Ku Svätej bráne každý prináša vlastný život s jeho radosťami a trápeniami, plánmi a zlyhaniami, pochybnosťami a obavami, aby ho predložil Pánovmu milosrdenstvu. Buďme si istí, že pri Svätej bráne sa Pán približuje, aby sa stretol s každým z nás, aby priniesol a ponúkol svoje mocné utešujúce slovo: «Neplač!» (Lk 7,13). Toto je tá Brána stretnutia medzi bolesťou ľudstva a Božím spolucítením. Prekročením tohto prahu napĺňame našu púť do vnútra milosrdenstva Boha, ktorý tak ako mŕtvemu mládencovi opakuje všetkým: «Hovorím ti, vstaň!» (Lk 7,14). Každému z nás hovorí: ,Vstaň!‘ Boh chce, aby sme boli na nohách. Stvoril nás preto, aby sme boli na nohách: preto Ježišovo spolucítenie vedie k tomu činu uzdravenia, aby nás uzdravil, a tým kľúčovým slovom je: ,Vstávaj! Postav sa na nohy, ako ťa stvoril Boh!‘ Na nohy. ,Ale, otče, my toľko ráz padáme‘ - ,Poď, vstávaj!‘ To je Ježišovo slovo, zakaždým. Pri prekročení Svätej brány  sa snažme počuť v našom srdci toto slovo: ,Vstaň!‘ Ježišovo mocné slovo nás môže nanovo postaviť a spôsobiť aj v nás prechod od smrti k životu. Jeho slovo nás nanovo oživuje, dodáva nádej, posilňuje unavené srdcia, otvára novému pohľadu na svet a na život, ktorý prekračuje utrpenie a smrť. Vo Svätej bráne je pre každého vpísaný nevyčerpateľný poklad Božieho milosrdenstva!

Zasiahnutý Ježišovým slovom, «mŕtvy sa posadil a začal hovoriť. A Ježiš ho vrátil jeho matke» (Lk 7,15). Táto veta je veľmi pekná: naznačuje Ježišovu nežnosť: ,Vrátil ho jeho matke‘. Matka znovu nadobúda syna. Tým, že ho prijíma z Ježišových rúk, stáva sa matkou po druhý raz, ale ten syn, ktorý sa jej teraz prinavracia, nezískal život od nej. Matka a syn tak prijímajú každý svoju príslušnú identitu vďaka Ježišovmu mocnému slovu a jeho láskyplnému gestu. A tak obzvlášť pri Jubileu Matka Cirkev prijíma svoje deti a uznáva v nich život darovaný z Božej milosti. Je to práve vďaka takejto milosti, milosti krstu, že sa Cirkev stáva matkou a že každý z nás sa stáva jej dieťaťom.

Zoči-voči mládencovi vrátenému do života a prinavrátenému matke, «sa všetkých zmocnil strach, velebili Boha a hovorili: „Veľký prorok povstal medzi nami“ a: „Boh navštívil svoj ľud» (Lk 7,16). To, čo urobil Ježiš, teda nie je len spásonosný čin určený vdove a jej synovi alebo dobročinné gesto obmedzené na to mestečko. V Ježišovej milosrdnej pomoci Boh ide v ústrety svojmu ľudu, v Ňom sa zjavuje a naďalej sa bude zjavovať celému ľudstvu Božia milosť.

Slávením tohto Jubilea, ktoré som chcel, aby sa prežívalo vo všetkých partikulárnych cirkvách, teda vo všetkých cirkvách vo svete a nielen v Ríme, akoby sa ním celá Cirkev roztrúsená vo svete spojila v jedinom chválospeve Pánovi. Aj dnes si Cirkev uvedomuje, že ju navštevuje Boh. Preto pri vykročení k Bráne milosrdenstva každý vie, že prichádza k bráne Ježišovho milosrdného srdca: On je vskutku tou pravou Bránou, ktorá vedie k spáse a vracia nás do nového života.

Milosrdenstvo, či už u Ježiša, alebo u nás, je cestou, ktorá začína od srdca, aby sa dostala k rukám. Čo to znamená? Ježiš na teba hľadí, uzdravuje ťa jeho milosrdenstvom, hovorí ti: ,Vstaň!‘ a tvoje srdce je nové. Čo znamená vykonať cestu od srdca k rukám? Znamená to, že s novým srdcom, so srdcom uzdraveným Ježišom, môžem vykonať skutky milosrdenstva prostredníctvom rúk a snažiť sa pomáhať, liečiť mnohých, ktorí to potrebujú. Milosrdenstvo je cestou, ktorá začína od srdca a prichádza k rukám, teda ku skutkom milosrdenstva.“

*

Na záver audiencie, pri oslovení talianskych pútnikov, sa pápež František spontánnymi slovami opäť vrátil k myšlienke z katechézy, že „milosrdenstvo je cestou vedúcou od srdca k rukám“:

„V srdci prijímame Ježišovo milosrdenstvo, ktoré nám odpúšťa všetko, lebo Boh odpúšťa všetko, a pozdvihuje nás, dáva nám nový život, a „infikuje nás“ svojím spolucítením. A od toho srdca, ktorému bolo odpustené, a s Ježišovým spolucítením sa začína cesta k rukám, teda ku skutkom milosrdenstva.

Jeden biskup mi nedávno vravel, že v jeho katedrále i v iných kostoloch dal urobiť Brány milosrdenstva ako vstupné, tak aj východové. Pýtal som sa ho: ,Prečo si to spravil?‘ – ,Lebo jedna brána je pre vstup, aby sme žiadali o odpustenie a získali Ježišovo milosrdenstvo; tá druhá východová brána milosrdenstva je na to, aby sme priniesli milosrdenstvo druhým našimi skutkami milosrdenstva‘. – Je to inteligentný biskup, však?

Aj my robme to isté cestou od srdca k rukám: vstúpme do kostola bránou milosrdenstva, aby sme prijali odpustenie od Ježiša, ktorý nám hovorí: Vstaň! Kráčaj, kráčaj!‘. A s týmto ,kráčaj‘ vzpriamení vychádzame  výstupnou bránou. Je to vychádzajúca Cirkev: cesta milosrdenstva, ktoré ide od srdca  k rukám. Kráčajte touto cestou!“

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -bp, jb-

Vatikán/Taliansko 10. augusta – Včera podnikol Svätý Otec František v rámci svojho letného režimu súkromnú vychádzku mimo Ríma, do okolia miest L´Aquila a Rieti. V oblasti apeninských hôr 100 km východne od Ríma navštívil dva kláštory rehoľných sestier. Dopoludnia pobudol v kláštore benediktínok v Carsoli (Suore Riparatrici del Santo Volto di Nostro Signore Gesù Cristo) a popoludní sa zastavil v kláštore františkánok (Suore francescane di Santa Filippa Mareri), ktorý sa nachádza v Borgo San Pietro di Petrella Salto, neďaleko horského jazera Salto. Pápeža Františka pri jeho súkromnej vychádzke sprevádzal biskup diecézy Rieti Mons. Domenico Pompili. -jb-

Spoločnosť s rozličnými kultúrami sa musí usilovať o jednotu v úcte (Tvít pápeža Františka z 10. augusta 2016). -bp-

Slovensko 10. augusta - Bratislava bude už o mesiac dejiskom pracovného samitu predsedov biskupských konferencií strednej a východnej Európy. Do hlavného mesta pricestujú 8. a 9. septembra 2016. Ako informovala Tlačová kancelária Konferencie biskupov Slovenska, štrnásti zástupcovia biskupských konferencií, medzi ktorými budú aj dvaja kardináli, budú debatovať na tému „Migračná kríza a rodina“.

Hostia prídu na pozvanie predsedu KBS Mons. Stanislava Zvolenského. Pricestujú zástupcovia z takmer všetkých postkomunistických krajín – od Albánska až po Litvu. Chýbať nebudú kardinál Péter Erdő, predseda Rady európskych biskupských konferencií a kardinál Dominik Duka, pražský arcibiskup metropolita. Program pracovného stretnutia sa bude skladať zo štyroch blokov. Na začiatku každého z nich odznie vstupná prednáška a bude nasledovať moderovaná diskusia.

Podľa výkonného sekretára KBS Antona Ziolkovského, „význam stretnutia zdôrazňuje aj skutočnosť, že sa odohrá krátko pred neformálnym stretnutím hláv štátov alebo predsedov vlád krajín EÚ v Bratislave“. Ako ďalej vysvetlil, summit bude „spoločným príspevkom k hľadaniu východísk z krízy, ktorú sprevádza migračná vlna, z krízy rodín, a prejavom úsilia o prehĺbenie spolupráce medzi krajinami strednej a východnej Európy“.

„Európa by sa mala vrátiť ku svojim kresťanským koreňom a realizovať účinnú populačnú politiku. Katolícka cirkev chce prispieť k európskej integrácii a zmierňovaniu spoločenského napätia. Budeme sa modliť za všetkých, ktorí trpia vojnou a terorizmom,“ uviedol výkonný sekretár KBS, zodpovedný za prípravu septembrovej konferencie predsedov biskupských konferencií strednej a východnej Európy v Bratislave. (Zdroj: TK KBS) -jb-

Severné Írsko 10. augusta – V pondelok zomrel vo veku 82 rokov dlhoročný obhajca mieru a ľudských práv Mons. Edward Daly, emeritný biskup diecézy Derry. Biskup Daly, ktorý odišiel do dôchodku v roku 1994 kvôli vážnym zdravotným problémom, zomrel v nemocnici v Londonderry.

Severoírskeho biskupa preslávila fotografia z udalosti známej ako „Krvavá nedeľa“, keď britskí vojaci pri zásahu 30. januára 1972 v meste Derry zastrelili 14 neozbrojených civilistov. Kňaz Edward Daly vtedy mával zakrvavenou vreckovkou britským vojakom, aby nestrieľali na skupinku ľudí, ktorí niesli ťažko zranenú osobu. Edward Daly odsúdil aj násilné metódy IRA (Írskej republikánskej armády) ako prostriedku na dosiahnutie politických cieľov.

Arcibiskup Armaghu a prímas celého Írska Eamon Martin označil Edwarda Dalyho za „ikonickú osobu,“ ktorá „odvážne vystupovala proti nespravodlivosti a podstúpila veľa osobných rizík pre pokoj a zmierenie“. -bp-

Taliansko 10. augusta – „Kresťanstvo možno zredukovať na viditeľnú menšinu, ale nikdy ho nebude možné zničiť“. Týmito slovami sa predseda Konferencie biskupov Talianska  kardinál Angelo Bagnasco prihovoril veriacim v katedrále v Janove pri príležitosti sviatku sv. Vavrinca.

Janovský arcibiskup a  pripomenul, že diakon Vavrinec zomrel mučeníckou smrťou 10. augusta 258, keďže vtedajšia Rímska ríša chcela nasilu unifikovať svoje impérium, a kresťanov považovala za príliš odlišných. Prenasledovanie kresťanstva sa deje i v súčasnosti, a to i v Európe, pričom k násiliu sa pridávajú rafinované, no nemenej kruté, legálne, no nespravodlivé formy perzekúcie, upozornil kardinál Bagnasco a ďalej povedal:

„Dnes sa v mene hodnôt ako rovnosť, tolerancia, práva, požaduje vysunutie kresťanstva na okraj a plánuje sa vytvoriť svetový poriadok bez Boha, kde sa rôznorodosť na jednej strane vychvaľuje a na druhej sa potláča“.

Podľa kardinálových slov existuje „arogantná vôľa homologizovať, snaha zotázniť hlboké vízie života a správania, systematicky vynulovať kultúrne identity“. Ako povedal, takto nekráčame „k harmonickej a solidárnej Európskej únii, ktorá je určite potrebná, ale skôr ku škodlivému prebudovávaniu základov kontinentu, ktoré národy pociťujú ako ťažké a arogantné a v ktorom sa kresťanstvo považuje za rozdeľujúce, pretože sa neklania vládcom, čo sú pri moci“. Avšak „dejiny dosvedčujú, že keď sa mocní sústreďujú na vlastné prežitie pre osobné ambície a nedbajú o ‚res publica‘, nastala hodina dekadencie.“

Kardinál Bagnasco na záver pripomenul, že sv. Vavrinec bol mučeníkom, keďže „svoj život ponúkol, aby ho mali iní.“ Ako dodal arcibiskup Janova, „ľudský život je posvätný, lebo pochádza od Boha, preto sa musí vždy rešpektovať a nikto ho nemôže odňať sebe ani iným“. -bp-

Stredajšie vysielanie vo zvukovej podobe: