Vatikán 13. augusta - Včera Svätý Otec navštívil v severnej časti Ríma dom Komunity sv. Jána XXIII., ktorý poskytuje chránený priestor ženám vyslobodeným z prostitúcie. Pápeža sprevádzal hlavný vedúci Komunity sv. Jána XXIII. Giovanni Paolo Ramonda spolu s jej duchovným asistentom otcom Aldom Bonaiutom. Pri stretnutí s dvadsiatkou žien pochádzajúcich najmä z Nigérie, Rumunska a Albánska boli prítomní okrem vedúcej zariadenia aj dvaja terénni pracovníci. Ako v komunite prežívali návštevu Svätého Otca hovorí duchovný asistent don Aldo Bonaiuto:

„Bolo to veľké prekvapenie predovšetkým pre dievčatá, ktoré si toľko vytrpeli v otrockej prostitúcii. A tak Svätý Otec prišiel práve preto, aby ich navštívil, stretol sa s nimi, vypočul si ich príbeh. Boli to naozaj neobvyklé okamihy pre utrpenie, plač, ale aj pre útechu, ktorej sa im dostalo, objatie zo strany Svätého Otca. Pápež František použil veľmi pekné slová, ale aj veľmi silné: požiadal o odpustenie v mene všetkých kresťanov za násilie a všetko zlo, ktoré tieto dievčatá museli podstúpiť. Jeho slová boli naozaj veľmi dojemné. Svätý Otec dlho počúval príbehy týchto dievčat, bol pohnutý, objal ich a s každou z nich hovoril, aj s dievčaťom, čo prišlo včera večer, ktoré si žiaľ prešlo tým, že osamotená porodila na ulici a videla svoje dieťa zomrieť v jej náručí. Teda naozaj dramatické príbehy, ktorých rany videl Svätý Otec na vlastné oči, lebo dievčatá pred pápežom Františkom ukázali aj zranenia, ktoré utŕžili pri bití; zmrzačené dievčatá, dievčatá s odrezanými ušami...“

Ženy boli nečakanou návštevou Svätého Otca „šťastne šokované,“ povedal don Bonaiuto. Pripomenul, že za ich drámami s trvalými následkami sú páchatelia, označovaní ako „klienti“:

„Žiaľ, nosia v sebe príbehy násilia, zneužívania, podvodu. Sú to dievčatá s veľmi ťažkými psychiatrickými problémami. A žiaľ sú to všetko ženy, ktorým nik viac nenavráti hlavne psychické, fyzické zdravie. A o toto zdravie ich obrali práve klienti, tí, ktorí si mysleli, že majú právo ísť si kúpiť telo ženy zo sexuálnych dôvodov. Na uliciach je vyše stotisíc žien v prostitúcii.“

Duchovný asistent Komunity sv. Jána XXIII. uviedol, že pápežova návšteva bola ďalšou výzvou na zastavenie obchodu s ľuďmi, ktorý viac ráz definoval ako „zločin proti ľudskosti“ a „ranu na Tele Kristovom“. Don Bonaiuto uviedol, že spustili kampaň s názvom „Toto je moje telo“, ktorá sa snaží odstrániť dopyt po sexuálnych službách a odradiť od neho, aby sa tak odstránila strašná mentalita, podľa ktorej si možno kúpiť človeka.

Pápežovo včerajšie gesto bolo ďalším z tzv. „piatkov milosrdenstva“ počas Jubilea milosrdenstva: v januári navštívil zariadenie pre seniorov v Ríme, vo februári komunitu bývalých narkomanov v Castel Gandolfe, na Zelený štvrtok zase centrum pre utečencov v Castelnuovo di Porto severne od Ríma. V máji zavítal do komunity Archy v Ciampine a v júni naopak do dvoch zariadení pre starých a chorých kňazov na okraji Ríma.

Na svojej apoštolskej ceste v Poľsku v rámci „piatku milosrdenstva“ 29. júla v tichej modlitbe navštívil bývalý vyhladzovací tábor Auschwitz-Birkenau a po návšteve detskej nemocnice v Krakove slávil s mladými krížovú cestu, na ktorej sa účastnili aj Iračania, Sýrčania a ďalší mladí pochádzajúci z vojnových či konfliktných území. -jb, bp-

Vatikán 13. augusta – Prvý septembrový deň sa od minulého roka na podnet Svätého Otca Františka slávi ako Svetový deň modlitby za ochranu stvorenstva. Ako informoval vatikánsky úrad pre liturgické slávenia, tento rok bude Svätý Otec vo štvrtok 1. septembra predsedať pri slávení vešpier v Bazilike sv. Petra so začiatkom o 17. hodine.

Vyhlásenie 1. septembra za Svetový deň modlitby za ochranu stvorenstva pre Katolícku cirkev na celom svete, o ktorom rozhodol Svätý Otec  v liste zo 6. augusta 2015 má okrem ekologického aj ekumenický dosah. Pápež František ním reagoval na podnet konštantinopolského ekumenického patriarchu Bartolomeja I., ktorý tento deň pre tematické slávenie zaviedol už skôr. Návrh predložil zástupca pravoslávia pri prezentácii Encykliky pápeža Františka Laudato si´ o starostlivosti o náš spoločný domov.

Svetový deň modlitby za ochranu stvorenstva je zamýšľaný ako moment modlitby, reflexie a zmeny životného štýlu, ktorý sa má sláviť v súlade s miestnymi požiadavkami a situáciou. -jb-

Vatikán/Francúzsko 13. augusta – Brutálna vražda kňaza Jacquesa Hamela vo francúzskom Rouene nás podnecuje k prehĺbeniu nášho duchovného života a k tomu, aby sme ho živili modlitbou a štúdiom, napísal kardinál Jean-Louis Tauran. Predseda Pápežskej rady pre medzináboženský dialóg sa práve v čase tragickej udalosti 26. júla nachádzal vo Francúzsku.

V článku, ktorý prinieslo dnešné vydanie vatikánskeho denníka L´Osservatore Romano francúzsky kardinál reaguje na to, ako sa Francúzsko v uplynulých týždňoch vyrovnávalo s teroristickými prejavmi islamského fundamentalizmu. Všíma si, ako francúzske médiá neprestajne pripomínali, že dialóg medzi kresťanmi a moslimami je nutný. „Mal som dojem,“ napísal kardinál Tauran, „že Francúzi pamätali, že ich kultúra nachádza korene v kresťanskom posolstve. Všetci mali na perách: Kňaz sa nezabíja!“

V krajine sa o tom bolestnom okamihu veľa hovorilo a písalo a pohreb kňaza Hamela videlo celé Francúzsko. „Niektorí neváhali povedať, že náboženstvá sú faktorom pokoja“, oceňuje kardinál a dodáva: „Prirodzene, tieto kriminálne činy podkopávajú dôveryhodnosť medzináboženského dialógu, je však potrebné naďalej sa stretávať, rozprávať sa a spoločne pracovať, aby neprevládla nenávisť.“

Kardinál Jean-Louis Tauran opakovane zdôrazňuje nevyhnutnú potrebu medzináboženského dialógu a v tejto súvislosti poukazuje na naliehavosť prehĺbiť samotný obsah náboženstiev. Pokiaľ ide o katolíkov, konštatuje, že „sme v tomto smere privilegovaní, pretože môžeme čerpať z bohatého magistéria pápeža Benedikta XVI., ktorý viac než iní pápeži hovoril o nevyhnutnosti islamsko-kresťanského dialógu“.

Kardinál pripomína aj angažovanosť sv. Jána Pavla II. na tomto poli, napr. pri návšteve Kaduny v Nigérii v roku 1982 a napokon sústavné signály pápeža Františka o tom, že „bratská koexistencia je nielen možná, ale povinná a plodná“. Jedným z príkladov toho je aj stretnutie pápeža s veľkým muftim v Jeruzaleme v máji 2014.

Ako ďalej píše predseda Pápežskej rady pre medzináboženský dialóg, nie je pravda, že v dialógu náboženstiev hrozí skĺznutie do synkretizmu. „Naopak, povedal by som, že medzináboženský dialóg je najúčinnejší protiliek na relativizmus. Totiž, prvá vec, ktorú pri dialógu konáme, je vyznanie vlastnej viery. Dialóg nemožno dávať dohromady s dvojznačnosťou.“

Aj keď tí, čo zosnovali vraždu kňaza Hamela mali veľmi presný cieľ ukázať, že spolužitie medzi moslimami a kresťanmi je nemožné, „my sme ukázali a veríme, že naopak musíme spojiť svoje sily v Božom mene, aby sme spoločne pracovali na harmónii a jednote v duchu úprimnosti a vzájomnej dôvery“, uzatvára kardinál Jean-Louis Tauran. -jb, bp-

Nech ľudia vidia v našom živote evanjelium: veľkorysú a vernú lásku ku Kristovi a k bratom. (Tvít pápeža Františka z 13. augusta 2016) -bp-

Zamyslenie pátra Milana Bubáka SVD na 20. nedeľu cez rok, cyklus C (Jer 38, 4-6.8-10; Hebr 12,1-4; Lk 12, 49-5): Odvaha adresovať zlo 

Istý novokňaz bol určený za kaplána do jednej pre neho neznámej farnosti. Samozrejme plný horlivosti, sa rozhodol kázať o veciach, ktoré považoval za dôležité. Hneď vo svojej prvej kázni sa pustil do neresti stávkovania do koní. Kázeň mu ale nevyšla. Po jej skončení prišiel za nim jeden z farníkov a hovorí: „Otče, možno ste si nevšimli, ale celá táto naša oblasť je známa svojimi nádhernými koňmi. Mnohí ľudia si chovaním koní zarábajú na živobytie. Nemôžete tak hovoriť. Tým by ste zničili zdroj našich príjmov.“ Na ďalšiu nedeľu sa teda kaplán rozhodol nedotýkať sa už tohto problému, ale namiesto toho hovoriť o hriechu fajčenia a jeho dôsledkoch na zdravie nielen tých, čo fajčia, ale aj ich okolie. No na tvárach svojich poslucháčov spozoroval, že ani táto jeho reč sa im nepáči. Mnohí totiž, ako sa po kázni dozvedel, sa zaoberali pestovaním tabaku a tak aj tu šlo o otázku živobytia. V tretiu nedeľu hovoril o hriechu alkoholizmu. No ani táto jeho kázeň nebola prijatá s porozumením. Totiž, ako sa znova dozvedel, na území farnosti sa nachádza jedna z najlepších páleníc alkoholu v celom širokom ďalekom okolí, v ktorej je zamestnaných mnoho z jeho farníkov. A tak celý zúfalý sa pýta jedného z nich, toho, ktorý mu tieto veci oznamoval: „A o čom mám teda potom kázať?“ „Kážte napríklad o tých hnusných komunistoch, ktorí vyčíňajú v Číne. Tým sa určite nikoho nedotknete a ručím vám, že vaše kázne budú prijaté s porozumením a súhlasom,“ hovorí mu farník.

Božie slovo dnešnej nedele, milí priatelia, má však trocha iný postoj. V prvom čítaní sa budeme mať možnosť vžiť do osudu proroka Jeremiáša, ktorého jeho súčasníci hodili do cisterny, pretože ich dráždil. Už nemohli počúvať jeho výčitky kvôli páchaniu ich zlých skutkov. A Ježiš, tento strojca pokoja, v evanjeliu hovorí o ohni a rozdelení medzi ľuďmi: „Oheň som prišiel vrhnúť na zem a čo chcem? Len aby už vzplanul. Myslíte si, že som prišiel pokoj priniesť na zem? Nie pokoj, ale rozdelenie.“

Tieto slová Ježišove sa nám zdajú dosť kontroverzné. Keď si totiž uvedomíme, že Ježiš hovoril často o pokoji, o odpúšťaní, láske a porozumení, ako keby tieto jeho slová z evanjelia dnešnej nedele narúšali celok obrazu jeho osobnosti, ktorý nosíme vo svojej mysli. Bol za pokoj alebo za rozdelenie? Za oheň alebo za miernosť?

Ježiš bol aj za jedno aj za druhé, bol aj za pokoj aj za rozdelenie. Za oheň radikalizmu, ale aj za miernosť kompromisu. Totiž život človeka, to je veľký komplex. Situácie, na ktoré narážame, sú veľmi rôzne a komplikované a preto nejestvujú rovnaké odpovede na všetky problémy. Jednoducho treba vychádzať z daností konkrétnej situácie a reagovať tak, ako si tá-ktorá okolnosť práve vyžaduje.

V našom živote sú situácie, kedy je možné sa dohodnúť a hľadať kompromis bez toho, že by sme zrádzali nejakú svoju dôležitú zásadu. Sú ale aj také situácie, kde kompromis alebo mlčanie by bolo zradou našich zásad a pravdy, v ktorú veríme. A presne o takýchto prípadoch hovorí Ježiš.

Dejiny ľudstva sú plné mučeníkov za pravdu, ktorí boli týraní alebo položili za ňu svoj život. Niektorí boli rehabilitovaní posmrtne a aspoň takto sa im dostalo "zadosťučenia" v tom zmysle, že sa uznala hrdinskosť a oprávnenosť ich postojov. No sú aj takí, ktorých si už nikto nevšimol.

Teológ Liam Sword spomína zo svojich seminárskych čias takúto príhodu. Študoval v národnom seminári Írskej katolíckej cirkvi v Maynouthe. Hovorí, že z času na čas sa zvykol poprechádzať po miestnom cintoríne, na ktorom boli pochovaní mnohí významní profesori a členovia teologickej fakulty. Ich hroby sú honosné a na ich náhrobkoch je popísaných veľa chvál. Je tam ale jeden hrob, ktorý nemá na sebe žiadnu chválu. Iba meno: Walter MacDonald. Kto bol tento človek? Prečo nemá na náhrobku žiaden citát, ktorý by prezrádzal čosi z jeho života? Odpoveďou sa zdá byť jeden latinský nenápadný nápis, ktorý sa nachádza na samom spodku náhrobku: Obiit in festo Sancti Athanasii (čo znamená „zomrel na sviatok sv. Atanáza“). Tento nápis je dosť neobvyklý, no možno práve on je kľúčom k profesorovmu životu. Ako vieme, sv. Atanáz bol v 4. storočí biskupom v Alexandrii. Mnohí jeho súčasníci ho tupo nenávideli a to preto, lebo vážne poukazoval na ich nesprávne postoje a omyly. Medzi nimi bol i vladár. Ten ho poslal päťkrát do vyhnanstva. Na základe tohto jeho údelu sa v cirkvi zaužívala veta: Athanasius contra mundum (čo znamená: „Atanáz proti svetu“). Walter MacDonald bol pravdepodobne takým Atanázom vo svojej dobe a to bol možno aj dôvod, prečo mal byť po smrti zabudnutý. Neskôr sa stalo, že istý spisovateľ (volal sa Sean O´Casey) napísal o ňom knihu. Dal si tú námahu a preskúmal život zabudnutého profesora z Maynouthu, a v podstate to tušenie sa naplnilo.

Odvaha je vlastnosť, ktorá veľmi chýba ľuďom nášho veku. Vlastne chýbala vždy. Odvaha v boji proti zlu. O koľko menej zla by sa bolo bývalo vykonalo, keby sa bolo našlo viacej odvážnych ľudí? Napríklad keby boli počas nacistického režimu v Nemecku ľudia, ktorí do veci videli, hovorili viac. To isté v iných režimoch: či už v apartheide v Južnej Afrike, v komunistickom Rusku za Stalina alebo v Mao Ce-tungovej Číne. Je pravda, že nie všetci ľudia v týchto režimoch a situáciách boli slepí a hluchí a že mlčali: Máme tu predsa napríklad takého kardinála von Galena, alebo Dietricha Boenhefera, holandských biskupov, Alexandra Solženicina, Andreja Sacharova, Nelsona Mandelu, biskupa Desmonda Tutu a iných. No je to len zopár mien. O čo viac bolo tých, ktorí toto zlo videli, a pritom sa robili, že sú slepí.

A práve sem zapadá výzva Ježišova: „Myslíte si, že som prišiel pokoj priniesť na zem? Nie, hovorím vám, ale rozdelenie.“ Rozdelenie nie je zmyslom nášho boja proti zlu v nás a okolo nás. Rozdelenie bude skorej jeho dôsledkom. Niektorí neradi žijeme v rozdelení. A preto si radšej volíme chameleónske prispôsobovanie sa. A platíme za to veľkú cenu: zrádzame pravdu a zriekame sa pevnej chrbtovej kosti nášho charakteru.

Ktoré veci okolo nás potrebujú dnes, aby sme si ich viacej všímali a o nich hovorili?

Milí priatelia, želám vám požehnanú nedeľu. 

Sobotňajšie vysielanie vo zvukovej podobe: