Vatikán/Kongo 16. augusta – Nový masaker s minimálne 50 obeťami z radov civilného obyvateľstva je hlásený z oblasti Severného Kivu v Konžskej demokratickej republike. Útok sa udial niekoľko dní po stretnutí konžského prezidenta Josepha Kabilu s ugandskou  hlavou štátu Yowerim Musewenim na skoordinovanie vojenskej odpovede na útoky ugandských rebelov, ktorí operujú v hraničnej oblasti oboch štátov. Vláda v Kinshase vyhlásila trojdňový smútok.

Na incident, ktorý sa radí k mnohým predchádzajúcim, po ktorých sa trpiacich bezbranných obyvateľov nikto nezastal, reagoval Svätý Otec František výzvou k solidarite, spravodlivosti a pokoju. Pri stretnutí s veriacimi 15. augusta vo Vatikáne povedal:

„Moje myšlienky smerujú k obyvateľom Severného Kivu v Konžskej demokratickej republike, nedávno zasiahnutým novými masakrami, ktoré sa už dlhý čas páchajú za hanebného mlčania, bez toho, aby pritiahli aspoň našu pozornosť. Tieto obete sa žiaľ radia medzi toľkých nevinných, ktorí nezavážia vo svetovej verejnej mienke. Nech Panna Mária všetkým vyprosí postoj spolucítenia, chápavosti a túžby po svornosti!“ 

Podľa informácie konžskej vlády, páchateľmi  útoku v lokalite Beni, pri ktorom boli povraždení bez rozdielu muži, ženy i deti, sú ozbrojenci ugandskej islamistickej skupiny ADF („Spojené demokratické sily“), avšak  katolícki misionári pôsobiaci v regióne referujú, že zasiahnutí obyvatelia počuli ozbrojencov hovoriť jazykom lingala, ktorý identifikuje konžských vojakov.

Severné Kivu leží na severovýchode Konžskej demokratickej republiky, pri hraniciach s Ugandou a Rwandou. Širší región je označovaný ako oblasť Veľkých jazier, smutne známa násilnosťami masových rozmerov z predchádzajúcich desaťročí.

Severné Kivu je bohaté na nerastné suroviny a z tohto dôvodu sa usilujú ovládnuť ho rozličné záujmové skupiny. Ide o ropu, diamanty, zlato, nikel a nerast koltán, z ktorého sa získavajú vzácne kovy tantal a niób.

Obyvateľstvo oblasti je dlhodobým terčom zastrašovania a útokov ozbrojených skupín. Podľa komboniánskeho misionára pátra Gaspare Di Vincenza, destabilizácia vyhovuje záujmovým skupinám, ktoré chcú prinútiť obyvateľstvo k úteku s cieľom zmocniť sa ich pôdy. Počas dvoch rokov útokov boli podľa jeho slov nečinne prítomní konžskí vojaci a jednotky OSN, hoci od októbra 2014 bolo v oblasti viac než 1500 obetí z radov civilistov.

Cirkev v Konžskej demokratickej republike už viackrát verejne upozornila na skryté záujmy, ktoré sú v pozadí tejto vojny. V Severnom Kivu bol 20. marca tohto roku zavraždený páter Vincent Machozi, konžský kňaz z rehole asumpcionistov, ktorý pripravoval súhrnný materiál o masakroch. -jb-

Vatikán/Taliansko 16. augusta – Formou telegramu pozdravil pápež František účastníkov medzinárodného stretnutia mladých s názvom „Stredomorie, more mostov“. Jeho dejiskom je stredomorské pobrežné mesto Leuca, ležiace na cípe podpätku talianskej čižmy.

V telegrame s podpisom kardinála Parolina Svätý Otec povzbudil mladých v ich úsilí vytvárať v stredomorskej oblasti „kultúru prijatia a solidarity, posilňujúc tak pokoj a bratstvo medzi národmi“. Zároveň vyjadril žičenie, „aby sa prítomnosť mnohých bratov a sestier migrantov považovala za príležitosť k ľudskému rastu, k stretnutiu a dialógu medzi kultúrami a náboženstvami, ako aj za príležitosť svedčiť o evanjeliu lásky“.

Podujatie s vyše stovkou účastníkov je prvou iniciatívou tohto druhu, organizuje ho  miestna diecéza (Ungento – Santa Maria di Leuca) v spolupráci s Federáciou kresťanských dobrovoľníkov FOCSIV, organizáciou Pax Christi, Komunitou sv. Egídia a s podporou regiónu Puglia. -jb-

Vatikán/Portugalsko 16. augusta – Po rozsiahlych požiaroch v Portugalsku, ktoré zvlášť na ostrove Madeira počas uplynulých dní spôsobili smrť najmenej troch osôb a vysoké materiálne škody, Svätý Otec uistil všetkých postihnutých pohromou o svojej solidarite a duchovnej blízkosti. Telegram v pápežovom mene im zaslal prostredníctvom biskupa diecézy Funchal štátny sekretár Svätej stolice kardinál Pietro Parolin. -jb-

Od Svetových dní mládeže v Krakove uplynul iba krátky čas. Z hlavných stretnutí so Svätým Otcom sa do sŕdc účastníkov rozhodne zapísala najmä modlitbová vigília, pri ktorej ich vyzval nezostať sedieť na pohovke, ale odvážne žiť v duchu Turíc. V audiopodobe prinášame myšlienky Svätého Otca zo stretnutia s mladými večer 30. júla 2016, na ktoré sa oplatí nezabudnúť. Vo vysielaní Vatikánskeho rozhlasu ich prinesieme v troch pokračovaniach.

Návrat k odkazu SDM v Krakove: Vigília mladých s pápežom Františkom - 1. časť

AUDIO:

Na priestranstve „Campus misericordiae“ na východ od Krakova mladí strávili na mieste po celú noc až do nedeľnej záverečnej svätej omše s rozoslaním pútnikov. Vigília s témou „Ježiš, zdroj milosrdenstva“, ktorú uviedol krakovský arcibiskup kardinál Stanisław Dziwisz, sa začala choreografickým predstavením. Mladí umelci v piatich výstupoch s bohatou pohybovou, hudobnou i multimediálnou zložkou znázornili ako pomôcť k viere pochybujúcim, vliať nádej skľúčeným, prebudiť pre lásku ľahostajných, sprostredkovať odpustenie tomu, kto sa niečím previnil, a napokon ako dodať radosť zarmúteným. Medzi časťami scénického diela postupne zazneli tri silné svedectvá mladých ľudí o účinkovaní Božieho milosrdenstva v ich životoch.

O svoje svedectvo sa ako prvá podelila Natália z Poľska, ktorá bola šéfredaktorkou módnych časopisov a 20 rokov nemala nič spoločné s Cirkvou. Zakúsila úspechy v práci a viedla svetácky štýl, až sa jedného dňa zobudila s nepokojom a nutkaním ísť na spoveď. Napriek počiatočnému strachu našla u spovedníka láskavé prijatie. Popri slovách, že to bola veľmi pekná spoveď sa od neho dozvedela, že práve v ten deň bola Nedeľa Božieho milosrdenstva. Natália sa priznala, že objavila, že milosrdenstvo je živé a koná aj dnes. V uplynulých dvoch rokoch sa podieľala na príprave SDM v meste Łódź, aby aj iní mohli zažiť to, čo zakúsila ona.

Silné svedectvo po anglicky rozpovedala Sýrčanka Rand z mesta Aleppo. Napriek tomu, že v jej krajine je vojna a jej mesto je zničené a všade naokolo je smrť, pomáha v Centre Dona Bosca, kde sa snažia poskytnúť oporu iným ľuďom v zúfalej situácii. Náročné okolnosti jej pomohli dospieť a pozerať sa na veci z iného pohľadu, pričom viera v Krista je pre ňu aj v týchto ťažkých dňoch dôvodom na radosť. Dojímavo menovala chlapcov a dievčatá z okruhu jej priateľov, ktorých životy zo dňa na deň vyhasila vojna.

Posledné svedectvo zaznelo v španielčine z úst Miguela z Paraguaja, ktorý v 11 rokoch utiekol z domu, užíval drogy a šesť rokov prežil vo väzení. Potom ho rodinný priateľ kňaz pozval do komunity zameranej na oslobodenie sa od závislostí metódou Božieho slova. Zlomovým momentom pre Miguela bolo, keď mu po čase zverili zodpovednosť za vylepšenie fungovania domu. Práve to mu pomohlo zamyslieť sa nad minulosťou a odpustením uzdraviť najprv jeden konkrétny konfliktný vzťah a postupne sa znovu rozbehnúť v živote. Pred 10 rokmi sa mu podarilo vyliečiť a teraz je zodpovedný za pobočku rovnakej terapeutickej komunity v Uruguaji.

Svätý Otec na tieto tri svedectvá reagoval vo svojom príhovore, pričom dialogickou formou viedol mladých k tomu, aby sami dali odpoveď na výzvu Ježiša krista. Vyjadrili to aj v spoločných gestách. Prvým bola modlitba postojačky v tichu za víťazstvo nad násilím a vojnou, a to i vo vlastnom vnútri, druhým bolo nahlas vyjadrené rozhodnutie odmietnuť „gaučovú kultúru“ a zanechať svojím životom stopu dobra, a napokon do tretice mladí vytvorili živý most podaných rúk na znak prekonania uzavretosti a ako vzor pre lídrov, ktorí rozhodujú o budúcnosti.

Vráťme sa v duchu na krakovské pole milosrdenstva a nanovo sa započúvajme do slov Svätého Otca Františka:

„Prichádzame z rozličných častí sveta, z rôznych kontinentov, krajín, jazykov, kultúr, národov. Sme „deťmi“ národov, ktoré sú možno v nesvároch kvôli rôznym konfliktom alebo priamo vedú vojnu. Ďalší prichádzame z krajín, ktoré môžu byť v „mieri“, ktoré nemajú vojnové konflikty, z krajín, kde je mnoho z tých bolestných vecí, čo sa odohrávajú vo svete, len súčasťou správ a tlače. Sme si však vedomí jednej skutočnosti: pre nás, dnes a tu, pochádzajúcich z rozličných častí sveta, bolesť, vojna, ktoré prežívajú mnohí mladí, nie sú len anonymnou záležitosťou, pre nás nie sú viac tlačovou správou. Majú meno, tvár, dejiny, blízkosť. Dnes je vojna v Sýrii bolesťou a utrpením mnohých osôb, mnohých mladých ako odvážna Rand, ktorá je tu medzi nami a prosí nás o modlitbu za jej milovanú krajinu.

Existujú situácie, ktoré sa nám môžu zdať vzdialené, až pokiaľ sa ich nejakým spôsobom nedotkneme. Existujú skutočnosti, ktoré nechápeme, lebo ich vidíme len cez monitor (mobilu či počítača). No ak nadviažeme kontakt so životom, s tými konkrétnymi životmi, ktoré už viac nie sú len medializované cez obrazovky, vtedy sa nám prihodí niečo silné, všetci zacítime pozvanie zapojiť sa: „Už dosť zabudnutých miest“, ako hovorí Rand; už sa viac nesmie stať, aby by boli bratia „obkolesení smrťou a zabíjaním“ vo vedomí, že im nikto nepomôže.

Drahí priatelia, pozývam vás spoločne sa modliť, kvôli utrpeniu mnohých obetí  vojny, tejto vojny, ktorá je dnes vo svete, aby sme mohli raz a navždy pochopiť, že nič neospravedlňuje krv brata, že nič nie je vzácnejšie než osoba, ktorú máme po boku. A pri tejto prosbe o modlitbu chcem poďakovať aj vám, Natália a Miguel, lebo aj vy ste sa s nami podelili o vaše boje, o vaše vnútorné vojny. Predstavili ste nám vaše zápasy a aj to, ako sa vám ich podarilo prekonať. Vy ste živým znamením toho, čo chce milosrdenstvo v nás vykonať.

My teraz nezačneme niekoho okrikovať, nedáme sa do hádky, nechceme ničiť, nechceme urážať. Nechceme zvíťaziť nad nenávisťou prostredníctvom ešte väčšej nenávisti, zvíťaziť nad násilím prostredníctvom väčšieho násilia, zvíťaziť nad terorom ešte väčším terorom. A naša odpoveď  na tento svet vo vojne má meno: volá sa bratstvo, nazýva sa bratskosť, volá sa spoločenstvo, volá sa rodina. Oslavujeme skutočnosť, že prichádzame z rozličných kultúr a spájame sa, aby sme sa modlili. Naším najlepším slovom, naším najlepším rečníckym prejavom, bude spojiť sa v modlitbe. Vytvorme chvíľu ticha a modlime sa; predložme Bohu svedectvá týchto priateľov, stotožnime sa s tými, pre ktorých je „rodina neexistujúcim pojmom a domov len miestom na spanie a jedenie“, alebo s tými, čo žijú v strachu kvôli presvedčeniu, že ich chyby a hriechy ich už definitívne vylúčili von. Predložme nášmu Bohu aj vaše „vojny“, , naše „vojny“, boje, ktoré si každý nesie v sebe, vo vlastnom srdci. A preto, aby sme tvorili rodinu, bratstvo, všetkých spoločne vás pozývam vstať, pochytať sa za ruky a modliť sa v tichu. Všetci. [chvíľa ticha]

Zatiaľ, čo sme sa modlili, prišiel mi na um obraz apoštolov v deň Turíc. Je to scéna, ktorá nám môže pomôcť pochopiť všetko to, o čom Boh sníva, že uskutoční v našom živote, v nás a s nami. V ten deň boli učeníci zo strachu uzavretí vo vnútri. Cítili sa byť ohrozovaní prostredím, ktoré ich prenasledovalo, ktoré ich primälo zotrvávať v maličkom príbytku, nútiac ich zotrvávať ako nehybní a paralyzovaní. Zmocnil sa ich strach. V tomto kontexte sa stalo niečo veľkolepé, niečo grandiózne. Prišiel Duch Svätý a  jazyky ako plamene spočinuli na každom z nich, ženúc ich k dobrodružstvu, o ktorom nikdy ani len nesnívali. Vec sa kompletne mení!“

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -ej, jb-

Utorkové vysielanie vo zvukovej podobe: