Vatikán 17. augusta – Milosrdenstvo ako nástroj spoločenstva – to je hlavná téma dnešnej katechézy Svätého Otca Františka pri generálnej audiencii. V Aule Pavla VI. nechýbali ani skupiny zo Slovenska, konkrétne cyklisti z kresťanskej telovýchovnej organizácie Slovenský Orol a manželské páry z tzv. „Oázy III.“, čiže formačného stretnutia Hnutia Svetlo-Život, ako aj veriaci z Nemcoviec a ďalší pútnici.

V katechéze Svätý Otec vychádzal zo state Matúšovho evanjelia o Ježišovom zázraku rozmnoženia chlebov (Mt 14, 15-20).  Poukázal na Ježišov súcit a na jeho túžbu byť nám nablízku. Okrem toho, že sa Ježiš stará o tých, ktorí ho nasledujú, chce, aby sa každý z nich podieľal na jeho súcite s ľuďmi.

Gesto lámania chleba, dobrorečenia a jeho rozdávania sa opakuje aj pri Poslednej večeri a pri každej svätej omši, pripomenul pápež František a zdôraznil, že „kresťanské spoločenstvo sa rodí a neustále sa znovuzrodzuje z toho eucharistického spoločenstva“. Prijatá Eucharistia nás tak „postupne premieňa v Kristovo telo a duchovný pokrm pre bratov“. Máme byť preto pre všetkých konkrétnymi znakmi jeho milosrdenstva a pozornosti, „v službe životu a spoločenstvu“.

Pred samotnou katechézou zaznelo nasledovné čítanie z Matúšovej 14. kapitoly: «Keď sa zvečerilo, pristúpili k nemu učeníci a hovorili: „Toto miesto je pusté a čas už pokročil. Rozpusť zástupy, nech sa rozídu do dedín kúpiť si jedlo.“ Ale Ježiš im povedal: „Nemusia nikam chodiť; vy im dajte jesť!“ Oni mu vraveli: „Nemáme tu nič, iba päť chlebov a dve ryby.“ Potom rozkázal, aby si zástupy posadali na trávu. Vzal päť chlebov a dve ryby, pozdvihol oči k nebu, dobrorečil, lámal chleby a dával učeníkom a učeníci zástupom. Všetci jedli a nasýtili sa, ba ešte nazbierali dvanásť plných košov zvyšných odrobín» (Mt 14,15-17.19-20).

Plné znenie katechézy pápeža Františka

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Dnes chceme uvažovať nad zázrakom rozmnoženia chlebov. Na začiatku príbehu podaného Matúšom (porov. 14, 13-21) Ježiš vzápätí ako prijal správu o smrti Jána Krstiteľa, loďkou sa vydáva cez jazero hľadajúc «pusté miesto, samotu» (v. 13). Ľudia to však pochopili a predbiehajú ho pešky – on ide cez jazero a ľudia pešo –, takže «keď vystúpil a videl veľký zástup, zľutoval sa nad nimi a uzdravoval im chorých» (v. 14). Taký bol Ježiš: vždy súcitiaci, vždy myslel na druhých. Pôsobivá je odhodlanosť ľudí, ktorí sa boja, že budú ponechaní sami, akoby opustení. Keďže Ján Krstiteľ, charizmatický prorok, je mŕtvy, zverujú sa Ježišovi, o ktorom samotný Ján povedal: «ten, čo príde po mne, je mocnejší, ako som ja» (Mt 3, 11). Zástup ho tak nasleduje všade, aby ho počúval a prinášal mu chorých. A Ježiš, keď to vidí, je dojatý. Ježiš nie je chladný, nemá chladné srdce. Ježiš je schopný pohnutia. Na jednej strane, cíti sa byť spätým s týmto zástupom a nechce, aby šiel preč; na druhej strane potrebuje samotu, modlitbu s Otcom. Mnohokrát trávi noc v modlitbe so svojím Otcom.

Aj v ten deň sa teda Učiteľ venoval ľuďom. Jeho spolucítenie nie je len neurčitým pocitom; preukazuje naopak všetku silu svojej vôle byť nám nablízku a spasiť nás. Veľmi nás miluje. Ježiš nás veľmi miluje. A chce nám byť nablízku.

Keď sa zvečerilo, Ježiš sa stará o to, aby nasýtil všetkých tých ľudí – unavených a hladných. Ježiš sa stará o tých, čo ho nasledujú. A chce do toho zapojiť aj svojich učeníkov. Hovorí im totiž: «Vy im dajte jesť!» (v. 16). A ukázal im, že tých zopár chlebov a rýb, ktoré mali, sa vďaka sile viery a modlitby mohlo podeliť medzi všetok ten ľud. To, čo koná, je zázrak; avšak je to zázrak viery, modlitby plnej súcitu a lásky. Tak Ježiš «lámal chleby a dával učeníkom a učeníci zástupom» (v. 19). Brali chlieb, lámali ho, rozdávali, a chleba tam stále bolo; brali z neho opätovne, a takto to učeníci splnili. Pán ide v ústrety potrebám ľudí, avšak chce, aby sa každý z nás konkrétne podieľal na jeho spolucítení.

Teraz sa pristavme pri geste Ježišovho požehnania: On «vzal päť chlebov a dve ryby, pozdvihol oči k nebu, dobrorečil, lámal chleby a dával ich» (v. 19). Ako je vidieť, sú to tie isté znaky, aké Ježiš vykonal pri Poslednej večeri – to isté; a rovnaké [znaky] vykonáva každý kňaz, keď slávi svätú Eucharistiu. Kresťanská komunita sa rodí a neustále sa znovuzrodzuje z tohto eucharistického spoločenstva.

Žiť spoločenstvo s Kristom je preto niečo celkom iné než zostať pasívnymi a vzdialiť sa od každodenného života, naopak, čoraz viac nás zapája do vzťahov s mužmi a ženami našej doby, aby sme im ponúkli konkrétny znak Kristovho milosrdenstva a pozornosti. Zatiaľ čo nás Eucharistia, ktorú slávime, živí Kristom, po troške postupne premieňa aj nás v Kristovo telo a v duchovný pokrm pre bratov. Ježiš chce prísť ku všetkým, aby všetkým priniesol Božiu lásku. Preto každého veriaceho robí služobníkom milosrdenstva.

Takto Ježiš vidí dav, pociťuje súcit, rozmnožuje chleby - a to isté koná s Eucharistiou. A nás veriacich, ktorí prijímame tento chlieb, Ježiš nabáda prinášať túto službu iným, s tým istým jeho súcitom. Toto je ten postup. 

Príbeh rozmnoženia chlebov a rýb sa uzatvára konštatovaním, že všetci sa nasýtili a pozbierali sa zvyšné odrobiny (porov. v. 20). Keď nám Ježiš so svojím súcitom  a so svojou láskou dáva určitú milosť, odpúšťa nám hriechy, objíma nás, miluje nás, nikdy nekoná polovičato, vždy dáva všetko. Tak, ako sa to stalo tu. Všetci sa nasýtili. Ježiš napĺňa naše srdce a náš život svojou láskou, svojím odpustením, svojím súcitom.

Ježiš teda umožnil svojim učeníkom vykonať jeho príkaz. Týmto spôsobom poznajú cestu, ktorou treba kráčať: sýtiť ľud a udržiavať ho jednotný; čiže byť v službách života a spoločenstva. Vzývajme teda Pána, aby svoju Cirkev vždy uschopňoval k tejto svätej službe, a aby každý z nás mohol byť nástrojom spoločenstva vo vlastnej rodine, v práci, vo farnosti a v skupine, do ktorej patrí, viditeľným znamením milosrdenstva Boha, ktorý nechce nikoho ponechať v samote a v núdzi, aby tak zostúpila medzi ľudí vzájomná jednota a pokoj a spoločenstvo ľudí s Bohom, lebo toto spoločenstvo je životom pre všetkých. Ďakujem.

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -zk, jb-

Rozhovor s členmi cyklopúte Slovenského Orla do Ríma vo Svätom roku milosrdenstva - AUDIO: 

Vatikán  17. augusta – Apoštolským listom motu proprio Sedula Mater Svätý Otec František zriadil Dikastérium pre laikov, rodinu a život. K 15. augustu 2016 vymenoval jeho prefekta, ktorým je Mons. Kevin Joseph Farrell, doterajší biskup amerického Dallasu.

Kompetencie a funkcie doterajšej Pápežskej rady pre laikov a Pápežskej rady pre rodinu prejdú od 1. septembra na novozriadené Dikastérium pre laikov, rodinu a život, pričom obe doterajšie inštitúcie zaniknú.

Pápež František zároveň menoval za veľkého kancelára Pápežského inštitútu Jána Pavla II. pre štúdium manželstva a rodiny a za predsedu Pápežskej akadémie pre život Mons. Vincenza Pagliu.

Na čele Pápežského inštitútu Jána Pavla II. pre štúdium manželstva a rodiny bude ako  prednosta (preside) Mons. Pierangelo Sequeri, doterajší prednosta Teologickej fakulty Severného Talianska v Miláne. -jb-

Vatikán 17. augusta – Pápež František dnes prijal vo Vatikáne na audiencii francúzskeho prezidenta Françoisa Hollanda. Návšteva, ktorá mala súkromný charakter sa uskutočnila v podvečerných hodinách. Približne 40-minútové stretnutie Svätého Otca s prezidentom Hollandom medzi štyrmi očami, len za prítomnosti tlmočníka, sa konalo v priestoroch pracovne komplexu Auly Pavla VI. 

Francúzskeho prezidenta pri návšteve Vatikánu sprevádzali minister vnútra Bernard Cazeneuve, francúzsky veľvyslanec pri Svätej stolici Philippe Zeller spolu s diplomatickým radcom a vedúcim protokolu. Françoisa Hollanda po stretnutí so Svätým Otcom prijali aj štátny sekretár kardinál Pietro Parolin za prítomnosti sekretára pre vzťahy so štátmi Mons. Paula R. Gallaghera.

Pripomeňme, že po teroristickej vražde katolíckeho kňaza 26. júla v Rouene prezident  François Hollande telefonicky vyjadril pápežovi Františkovi sústrasť so slovami, že „keď je atakovaný kňaz, je atakované celé Francúzsko“ a s uistením, že vyvinie všemožné úsilie na ochranu kostolov vo Francúzsku. Svätý Otec verejne ocenil toto gesto, keď počas letu do Krakova pred novinármi prezidentovi osobitne poďakoval,  že sa s ním skontaktoval „ako s bratom“.

Osobne sa stretol pápež František s francúzskym prezidentom Hollandeom už 24. januára 2014 pri jeho oficiálnej návšteve vo Vatikáne. -jb-

Na kríži sa môžeme dotknúť Božieho milosrdenstva a nechať sa dotknúť tým samým milosrdenstvom! (Tvít pápeža Františka zo 17. augusta 2016) -bp-

Vatikán/Brazília 16. augusta – V brazílskom Beléme od uplynulej nedele prebieha 17. národný eucharistický kongres s témou „Eucharistia a vzájomné delenie sa v misionárskej Amazónii“. Predseda Biskupskej komisie pre Amazóniu kardinál Cláudio Hummes OFM, ktorý na kongrese reprezentuje Svätého Otca ako osobitný legát, odovzdal jeho pozdrav miestnej cirkvi. Pápež František v ňom v súvislosti so 400. výročím evanjelizácie amazónskej oblasti cituje misijné poslanie vzkrieseného Krista: „Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu. Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený“ (Mk 16,15-16).

Súvislosti brazílskeho národného eucharistického kongresu, ktorý vyvrcholí v Beléme v nedeľu 21. augusta pre Vatikánsky rozhlas priblížil arcibiskup Belému Mons. Alberto Taveira Corrêa:

„Pápež František o Amazónii hovoril len celkom nedávno. Hovoril o domorodcoch a poslal list nášmu biskupovi, v ktorom spomenul, že chce Amazóniu navštíviť. Skutočnosť, že by pápež František prišiel sem do Amazónie, je pre nás veľmi veľkým očakávaním. Pápež František sa zmieňuje o Amazónii v encyklike Laudato si´. Brazílskym biskupom i mne osobne povedal, že musíme mať odvahu trúfnuť si i na tie najnepredstaviteľnejšie veci. A tak máme pápežovo povzbudenie, ktoré je misionárskym povzbudením. To je pre nás tá najdôležitejšia vec.“

Naposledy sa národný eucharistický kongres v Brazílii konal v roku 2010. Za dejisko toho aktuálneho 17. kongresu bol odôvodnene vybratý Belém, prístavné mesto na severe krajiny, vysvetľuje ďalej Mons. Corrêa:

„Je to po druhý raz, čo sa Národný eucharistický kongres koná v Beléme po tom, čo v ňom bol v roku 1953 kongres ako šiesty v poradí. A teraz sa opäť koná tu, lebo máme 400 rokov od založenia mesta Belém a od začiatku evanjelizácie v Amazónii, pretože tu je brána Amazónie. Belém prijal evanjelium, aby sa dostalo do celej Amazónie.“

Na mnohotisícovú účasť veriacich sa organizátori dobre pripravili:

„Štadión, kde sa uskutočnia hlavné slávnosti, môže poňať 35-tisíc osôb denne. A pripravili sme aj veľké obrazovky, aby osoby, ktorým sa nepodarí vstúpiť, mohli kongres sledovať. A tak máme sériu stretnutí: napríklad v utorok je v Rámci Eucharistického kongresu sedem malých kongresov v pastoračných regiónoch arcidiecézy. To je spôsob, ako zapojiť všetkých. A ľudia prichádzajú aj z iných brazílskych diecéz: očakávame, že zvonku príde viac menej 10-tisíc osôb. Stopäťdesiat biskupov potvrdilo svoju účasť; očakávame 500 kňazov a tak ďalej. Je to významná účasť. Napokon, tu v Beléme máme tradíciu s masovou účasťou, tzv. ,Círio de Nazaré‘ (Slávnosť ku cti Nazaretskej Panny, pozn. red.), ktorá sa každoročne koná v októbri.“ -jb, bp-

India 17. augusta – „Sme naozaj hrdí na svoj národ“. Aj týmito slovami sa arcibiskup Bombaja kardinál Oswald Gracias prihovoril pri príležitosti 70. výročia nezávislosti krajiny, ktorú celá India oslávila 15. augusta. Poďakoval Bohu, že indická cirkev v Jubilejnom roku „naďalej zohráva dôležitú úlohu pri budovaní národa a ľudského spoločenstva slobody, priateľstva, rovnosti a spravodlivosti“.

Kardinál Gracias pripomenul, že Katolícka cirkev v krajine prispieva k vzdelávaniu, zdravotníctvu a tiež k životu kultúry a politiky bez toho, že by niekoho vylučovala na základe kasty alebo vierovyznania.

Podľa slov bombajského arcibiskupa štatistické údaje ukazujú, že 85 percent zdravotníckych zariadení, ktoré spravuje Cirkev, sa nachádzajú vo vidieckych oblastiach. Tam vždy slúžila najchudobnejším z chudobných a tým, ku ktorým sa starostlivosť nikdy nedostala, a to s úctou k životu a k etickým princípom kresťanstva, s holistickým pohľadom na ľudské zdravie.

Člen Rady kardinálov C9 taktiež ocenil, že kresťania v Indii sa podieľali na oslobodzovacích hnutiach vedúcich k nezávislosti: na iniciatíve Swadeshi v roku 1905 o odmietnutí spolupráce, na hnutí za občiansku neposlušnosť v roku 1930 a na hnutí Quit India v roku 1942.

Oslava 70 rokov nezávislosti Indie sa prelína nielen s Jubilejným rokom milosrdenstva, ale aj s ďalšími výročiami: Bombaj oslavuje 400 rokov od zriadenia tamojšej farnosti a v Goe a Chennai oslavujú 500-ročnicu významné kresťanské chrámy.

Bombajský arcibiskup zároveň podčiarkol dôležitosť tohtoročného svätorečenia blahoslavenej Matky Terezy, ktorá sa z vlastného rozhodnutia stala Indkou. Na septembrovej kanonizácii vo Vatikáne bude indická vláda zastúpená delegáciou na najvyššej úrovni.

Kardinál Gracias pri príležitosti 70 rokov indickej samostatnosti  zdôraznil aj úlohu Katolíckej cirkvi pri prekonávaní rozdielov či nenávisti, keď povedal:

„India je národom s mnohými náboženstvami a kultúrami. Táto rozmanitosť je milosťou, ktorá prichádza z neba, je požehnaním. Misia Cirkvi v tomto kontexte si vyžaduje, aby samotná Cirkev bola komunitou, ktorá naozaj vedie dialóg. Naša misia dialógu zahŕňa aj to, aby sa katolíci stali činiteľmi zmierenia a pokoja medzi rôznymi skupinami. Treba bojovať proti vzájomným nedorozumeniam, nenávisti, nezhode a diskriminácii: spolu môžeme budovať krajinu spravodlivosti, pokoja a harmónie. Navyše musíme podčiarknuť, že Cirkev vždy háji právo jednotlivca vyznávať svoje náboženstvo. Súčasne odmieta prozelytizmus, ktorý sa vykonáva nekalými metódami ako podvody, nátlak či klamstvo.“

V nedeľu 14. augusta Cirkev v Indii prijala aj správu o smrti 82-ročného Mons. Raphaela Cheenatha, emeritného arcibiskupa diecézy Cuttack-Bhubaneshwar. Bol pastierom Cirkvi v indickom štáte Urísa (Orissa) počas traumatického obdobia v rokoch 2007 a 2008, keď radikálne hinduistické skupiny zorganizovali proti miestnym kresťanom masakre, ktoré si vyžiadali asi 100 obetí a vyše 50 000 utečencov.

Ako uviedol Kardinál Gracias pre agentúru AsiaNews, arcibiskup Cheenath neprestal bojovať v prospech obetí a tých, čo prežili pogromy, za čo „sa mu vyhrážali smrťou“. Po skončení svojej pastoračnej služby sa preto musel presťahovať do Bombaja. Mons. Raphael Cheenath sa po protikresťanských masakroch angažoval za zverejnenie memoranda, ktoré požadovalo vymoženie spravodlivosti pre obete násilia a tých, čo prežili. Nástojil tiež na kompenzácii zranení a aj vdov, na pomoci pri oprave zničených kostolov a rehoľných domov a na ukončení násilných konverzií k hinduizmu. -bp-

Stredajšie vysielanie vo zvukovej podobe: