Vatikán 25. augusta – Pápež František dnes ráno v Dome sv. Marty prijal sestry klarisky z klauzúrneho kláštora Santa Maria di Vallegloria v talianskom mestečku Spello. Na výnimočnú návštevu ich pozval Svätý Otec pri príležitosti Svätého roka milosrdenstva a bolo to vôbec po prvý raz, čo tieto klauzúrne sestry ako komunita vyšli zo svojho kláštora.

Svätý Otec pobudol v rozhovore s 24 sestrami pochádzajúcimi z Talianska a Filipín, vrátane jednej novicky a dvoch postulantiek. S klariskami sa tiež spoločne pomodlil a slávil s nimi svätú omšu v kaplnke Domu sv. Marty za obete  zemetrasenia v Taliansku.

Ako aktuálny symbolický dar odovzdal Svätý Otec sestrám ako reprezentantkám všetkých klauzúrnych sestier apoštolskú konštitúciu Vultum Dei quaerere – „Hľadanie Božej tváre“, ktorej témou je zasvätený život ženských kontemplatívnych komunít a vyšla len nedávno, 29. júna.

Sestry z kláštora Santa Maria di Vallegloria pred niekoľkými rokmi na vlastnej koži zažili skúsenosť straty strechy nad hlavou, keď po zemetrasení v roku 1997 boli nútené na 14 rokov opustiť ťažko poškodenú budovu kláštora a žiť v provizórnych unimobunkách. Rehoľníčky pri dnešnej návšteve Vatikánu sprevádzal arcibiskup Foligna Mons. Gualtiero Sigismondi. -jb-

Vatikán/Taliansko 25. augusta – „Všetci v cirkvi máme veľký dlh vďačnosti voči Josephovi Ratzingerovi – Benediktovi XVI. za hĺbku a vyváženosť jeho teologického myslenia, prežívaného neustále v službe Cirkvi až po tie najvyššie zodpovednosti...“ Týmito slovami sa pápež František prihovára v úvode novej knihy o svojom predchodcovi s názvom „Služobník Boha a ľudstva. Životopis Benedikta XVI.“ (Servitore di Dio e dell’umanità. La biografia di Benedetto XVI). Päťstostranová publikácia z pera Elia Guerriera, dlhoročného editora talianskeho vydania časopisu „Communio“ a niekdajšieho hlavného redaktora veľkých talianskych vydavateľstiev vyjde utorok 30. augusta v Taliansku. Autor zaradil do knihy ako prílohu aj rozhovor s Benediktom XVI., v ktorom emeritný pápež podrobne vysvetľuje súvislosti svojho rozhodnutia pre historický krok vzdať sa úradu Petrovho nástupcu.

V úvode ku knihe mapujúcej život a teologické myslenie Josepha Ratzingera hovorí Svätý Otec František o  svojom vzťahu s emeritným pápežom. Oceňuje odvahu a odhodlanie, s ktorými čelil ťažkým situáciám v pokore, pravde a v duchu obnovy i očistenia. Priznáva tiež, že počas prvých rokov pontifikátu je jeho puto s Benediktom XVI. obzvlášť hlboké: „Jeho diskrétna prítomnosť a jeho modlitba za Cirkev sú oporou a ustavičnou útechou pre moju službu“.

Ako ďalej píše Petrov nástupca, je peknou novinkou, že Cirkev má emeritného pápeža, ktorého spája láskavý vzťah s tým súčasným: „V istom zmysle vyjadruje obzvlášť zjavným spôsobom pokračovanie Petrovej služby bez prerušenia ako ohnivká jednej reťaze zvarené láskou“.

Svoj úvod k životopisu uzatvára argentínsky pápež slovami, že v Benediktovi XVI. bolo Božie milosrdenstvo vždy prítomné:

„Misia Cirkvi, Petrova služba, prechádzajúca prirodzenými obmenami situácií a ľudí, je vždy ohlasovaním milosrdnej lásky Boha k svetu. Celý život myslenia a diela Josepha Ratzingera má zameranie k tomuto cieľu, a v tom istom smere sa s Božou pomocou usilujem pokračovať.“

Autor Elio Guerriero vo svojom úvode ku knihe, ktorá vychádza vo vydavateľstve Mondadori vysvetľuje: „Nenapísal som tento zväzok, aby som poskytol príspevok k beatifikačnej kauze Josepha Ratzingera. Som totiž presvedčený, že Cirkev by urobila dobre, keby sa vzdala kanonizácie pápežov, pretože, ako tvrdil páter von Balthasar, táto prax ju vystavuje riziku kanonizovať sama seba a svoje dejiny. Život pápežov sa predsa len odohráva na svietniku, pred očami ľudí celého sveta. Posúdenie ich konania je dobré nechať slobodnému výskumu bádateľov. Aj toto by mohlo byť znakom otvorenia sa, ktoré tak leží na srdci jeho nástupcovi.“ -bp, jb-

Vatikán/Poľsko 25. augusta – Dnes vychádza v plnom znení dialóg Svätého Otca so skupinou poľských jezuitov počas jeho nedávnej návštevy Krakova. Na 40-minútovom stretnutí v sobotu 30. júla pápež František hovoril o dôležitosti formácie kňazov, o úlohe jezuitských univerzít a o angažovanosti v oblasti kultúry. V dialógu, ktorý dnes publikoval jezuitský časopis „Civiltà Cattolica“ Svätý Otec odpovedal aj na otázku poľských jezuitov o tom, ako účinne hovoriť s mladými. Vo svojej odpovedi dal pápež František nahliadnuť aj do obsahu jeho rozhovoru s 13 mladými účastníkmi SDM, s ktorými obedoval na Krakovskom arcibiskupstve.

Prvá otázka jezuitov pre pápeža znela:

„Vaše posolstvo zachytáva srdcia mladých. Ako dokážete hovoriť tak účinne? Mohli by ste nám dať nejakú radu pre prácu s mladými?“

Pápež František odpovedal:

„Keď hovorím, musím sa pozerať ľuďom do očí. Nie je možné pozerať sa do očí všetkým, ale ja sa pozerám do očí tohto, tohto, tohto... a všetci cítia, že na nich hľadím. Je to niečo, čo prichádza spontánne. Tak to robím s mladými... Dnes na obede mi položili niektoré otázky... Dokonca sa ma spýtali, ako sa spovedám! Nehanbia sa. Kladú priame otázky. A mladému treba vždy odpovedať pravdivo. Dnes na obede sme v istom momente hovorili o spovedi. Jedno dievča sa ma spýtalo: ,Ako sa spovedáte vy?‘ A začala mi hovoriť o sebe. Povedala mi: ,V mojej krajine sa udiali škandály spojené s kňazmi a my nemáme odvahu vyspovedať sa u takého kňaza, ktorý prešiel týmito škandálmi. Nedokážem to.‘ Vidíte: povedia ti pravdu, občas ťa vyhrešia... Mladí hovoria priamo. Chcú pravdu alebo aspoň jasné vyjadrenie ,neviem ti odpovedať‘. S mladými nikdy netreba hľadať výhovorky. Tak aj s modlitbou. Spýtali sa ma: ,Ako sa modlíte?‘ Ak im povieš teóriu, budú sklamaní. Mladí sú veľkorysí. Ale pri práci s nimi treba aj trpezlivosť, veľa trpezlivosti. Jeden z nich sa ma dnes spýtal: ,Čo mám povedať kamarátovi alebo kamarátke, čo neverí v Boha, aby sa mohli stať veriacimi?‘ Hľa: vidieť, že občas mladí potrebujú ,návody‘. Čiže musíme byť pripravení korigovať tento prístup, čo požaduje návody a pripravené odpovede. Odpovedal som: ,Pozri, posledná vec, ktorú musíš spraviť, je niečo povedať. Začni niečo robiť. Potom to bude on či ona, kto ťa požiada o vysvetlenie toho, ako žiješ a prečo.‘ Teda musíme byť priami, priami v pravde.“

Ďalšie otázky pre Svätého Otca sa už priamejšie týkali samotného života jezuitov: „Aká je úloha jezuitskej univerzity?“ „Ako to, že ste sa stali jezuitom?” „V tejto skupine sú aj niektorí čerstvo vysvätení kňazi. Poradili by ste im pre ich budúcnosť?“

Napokon Svätý Otec sám rozhovoril na tému, čo Cirkev v súčasnosti očakáva od jezuitov. -bp-

Taliansko 25. augusta – V strednom Taliansku po včerajšom zemetrasení pokračuje zápas záchranárov s časom, zatiaľ čo sa zem medzitým opäť niekoľkokrát zachvela. Počet obetí sa vyšplhal na 241, pričom číslo nie je uzavreté. Mons. Giovanni D’Ercole, biskup Ascoli Piceno, ktorá je jednou z diecéz najviac postihnutých prírodným nešťastím, hovorí o tom, čo prežíva spolu s ľuďmi priamo na mieste:

„Dnes bude v istom zmysle smutnejší ako včerajšok, lebo je tu bolesť ľudí a nádej tých, čo prežili a hľadajú svojich drahých klesá. Teda bude potrebné byť pri nich ešte bližšie. Včerajšia večerná svätá omša za zosnulých mala silný  emotívny účinok. Bolo to bolestné a zároveň sme sa tým snažili dodať odvahu a nádej. Bol som obklopený kňazmi a seminaristami, ktorých som videl, ako sa zúčastňujú. Tu má každý ochotu niečo spraviť.“

V noci asi 4000 mužov z civilnej ochrany, požiarnici a mnohí dobrovoľníci pomáhali v postihnutom území pri záchrane zranených a hľadaní obetí. Biskup D’Ercole poukázal na vďačnosť miestnych ľudí voči záchranárom:

„Kdekoľvek som šiel, ľudia ma objímali a vraveli: ,Ďakujeme, že ste nám nablízku‘. Samozrejme to nehovorili mne, ale všetkým.“

V zrútenom kostole v obci Pescara del Tronto ako jediný nedotknutý zostal obraz Panny Márie Ustavičnej pomoci. Kríž s podobou Ukrižovaného vytiahol diecézny biskup z trosiek vlastnými rukami.

Talianskym záchranárom prišli na pomoc aj dve zásahové skupiny z Vatikánu. Spolu s tímom vatikánskych hasičov je na mieste zemetrasenia šesťčlenný oddiel členov vatikánskeho žandárstva. -bp-

Etiópia 25. augusta – V krajine sa množia výzvy k dialógu po tom, ako pri krvavom potlačení manifestácií pred dvomi týždňami prišlo o život vyše 100 ľudí. Na dialóg apelovali aj miestni katolícki biskupi a Svetová rada cirkví (WCC).

Protesty boli reakciou na rozvojový plán hlavného mesta Addis Abeba, ktorý v novembri 2015 ohlásili miestne úrady, a jeho súčasťou bolo vyvlastnenie časti územia etnika Oromov. Napriek tomu, že vláda plán zastavila, protesty Oromov pokračovali a upozorňovali na svoju marginalizáciu a vylúčenie z ekonomického a politického života, ktorý v Etiópii kontroluje etnikum Tigrinov.

Predseda Etiópskej a eritrejskej biskupskej konferencie kardinál Berhaneyesus Demerew Souraphiel minulý týždeň uverejnil vyhlásenie, v ktorom sa apeluje na spoluprácu a dialóg. Miestni biskupi vo vyhlásení žiadajú, aby „všetky zúčastnené strany spolupracovali na budovaní spoločnosti oslobodenej od nenávisti aj pre budúce generácie“. Podčiarkli pritom, že chaos nie je odpoveďou na problémy, „ale skôr prekážkou rastu a rozvoja“, ktorý africká krajina potrebuje, aby sa dostala z chudoby.

V piatok 19. augusta sa k apelu katolíckych biskupov pridal aj riaditeľ Komisie medzinárodných záležitostí Svetovej rady cirkví Peter Prove, keď vyjadril sústrasť obetiam represálií a vyzval, aby sa silové zložky zdržali neprimeraných zásahov a napomohlo sa tak dialógu. -bp-

Mongolsko 25. augusta – V nedeľu 28. augusta vysvätia prvého katolíckeho kňaza v dejinách krajiny. Diakon Joseph Enkh prijme kňazskú vysviacku v deň sviatku sv. Augustína z rúk apoštolského prefekta Ulanbátaru Mons. Wenceslaa Padillu.

Joseph Enkh sa stal diakonom v decembri roku 2014 v Južnej Kórei, kde získal prvotnú formáciu. Do svojho rodiska sa vrátil v januári tohto roku a v súčasnosti slúži vo viacerých farnostiach. V Mongolsku taktiež pôsobí približne 20 misionárov a 50 sestier z 12 rozličných kongregácií. -bp-

Komentár Jozefa Kováčika, duchovného otca Farnosti Kráľovnej rodiny v Bratislave a programového riaditeľa Televízie LUX: Tri obhliadnutia za letom

Končí sa prázdninové obdobie a ku koncu sa blíži už aj leto. Prinieslo množstvo zaujímavých udalostí. Niektoré z nich našli svoj priestor i v médiách, iné zostali kamerám a mikrofónom utajené. Aj ja si, milí poslucháči, pomaly rekapitulujem, čo všetko zaujímavé som počas tohto leta zažil, počul, videl, či čítal.

Priznávam bez mučenia, že to, čo televízie nazývajú spravodajstvom, už dlhšiu dobu systematicky nesledujem. Niežeby ma nezaujímalo, čo sa vo svete a na Slovensku deje, no nemám toľko voľného času. A ani nervov, ktoré si radšej od tej záplavy negatívnych informácií rád ušetrím. Z nejakého dôvodu som však v júli na chvíľu na správy prepol. Reportáž bola o ničivej búrke na východe Slovenska. Popisovala, čo všetko spôsobila a aké veľké škody napáchala roľníkom a poľnohospodárom. Jeden z nich však pri svojej výpovedi akoby vybočil z radu. Hoci mu búrka zničila väčšinu úrody, od ktorej je závislý, nelamentoval. Povedal niečo v tom zmysle, že neplače nad tým, čo Pán Boh vzal, pretože všetko patrí jemu. Ďakoval za to, čo mu Pán Boh nechal. Akoby osvieženie v mori negatívnych skúseností. Tento výrok podľa mňa v ten večer urobil viac ako polhodinová katechéza.

Kým sa dostanem k druhému pozitívnemu zážitku, vsuniem jeden negatívny. Aspoň sa tak na prvý pohľad môže javiť. Je to mediálny krik ohľadom prípadu evanjelického kaplána, ktorému príslušný biskup nepredĺžil pracovnú zmluvu, pretože sa verejne vyjadroval proti inštitútu manželstva ako výlučného vzťahu medzi mužom a ženou. Pre drtivú väčšinu médií pokrokový a revolučný zlom. Ako katolíkovi mi neprináleží hodnotiť, aká je náuka evanjelikov na manželstvo, no isté je, že niektorí, ktorí sa radi odvolávajú na Sväté Písmo, ho ešte oveľa radšej a rýchlejšie dokážu zriediť a nevidieť v ňom jasné a jednoznačné skutočnosti. A je úplne jedno, či si dajú za meno teológ, alebo humanista. A ak sa príbeh zaobalí do citovo ľúbivých skutočností naviazaných na príbeh manžela, otca, ktorý si pre svoj názor musí hľadať inú prácu, je zrejmé, ako takáto mediálna masáž pôsobí na človeka, ktorý príliš zorientovaný nie je. Predpokladám však, že aj inde platí to, čo u katolíkov. Poslaním kňaza je hlásať vieru Cirkvi, ktorá ju má od Krista. Nie teda svoje názory a svoju vieru, ale tú, ktorá mu bola zverená Cirkvou skrze biskupa. Vždy, až do našej tzv. „modernej doby“ platilo, že pohľady, ktoré sa javia ako v určitom smere nové, či dokonca sa javia v rozpore s tým, čo je pohľad, či učenie Cirkvi, sa najskôr rozdiskutovali vo vnútri Cirkvi. Svätý Tomáš Akvinský by o tom niečo vedel napísať. Napríklad univerzitné prostredie bolo skvelou príležitosťou a zároveň slobodným územím, kde sa o takýchto názoroch diskutovalo. A tam sa ukázalo, či daná téza je pravdivá, alebo nie. A ak sa ukázala téza ako chybná, jej autor kvôli tomu nepotreboval väčšinou rozdeľovať ľudí a prenášať na nich bremeno svojho neúspechu či mylného názoru. A ak to urobil, prišlo k tragickému štiepeniu i vzniku siekt. Schopnosť rásť v pravde v pokore voči Pravde, ktorá nás presahuje, bola súčasťou dozrievania na univerzitách. Práve preto boli univerzity takými dôležitými i pre Cirkev. I vďaka takýmto diskusiám sa teológia, ale i iné vedy posúvali krok za krokom ďalej. Dnes je trend opačný. Názory sa najskôr podsunú médiám a tie sa tvária, že plnia úlohu diskusie. Ako to v skutočnosti vyzerá, sme až príliš často svedkami sami. Médiá, ani tie, ktoré sa honosia názvom katolícky, nemôžu nahradiť zdravé prostredie univerzít, či priestoru, kde sa preberá zodpovednosť nielen za vyslovenie názoru, ale i za dôsledky, ktoré prináša. V pozitívnom i negatívnom zmysle.

A do tretice - opäť niečo pozitívne. Bol to výkon nášho olympijského víťaza v chôdzi na 50 kilometrov Mateja Tótha. Jeho schopnosť zvoliť si správne tempo, nenechať sa vyprovokovať únikmi ani učičíkať sa tempom skupiny ho priviedla k obrovskému úspechu. Vedel, koľko síl a v akej miere ich musí vydať, aby podľa predpokladu mohol vyhrať. Až neskutočne presné a precízne. A to dokonca v takej miere, že keď ostatní za cieľovou páskou padali od vyčerpania, Matej so svojim skromným postojom rozdával úsmevy a tešil sa z úspechu. Nezabudol ani na toho, ktorý mu tento dar dal do vienka - tesne pred preťatím cieľovej pásky sa úctivo prežehnal a jeho vďaka patrila i rodine a tým, ktorí mu pomohli stať sa olympijským víťazom. Sám sa vyjadril, že morálne môžeme rásť iba vtedy, ak sme schopní prekonávať krízy. A s tým možno iba súhlasiť. Platí to nielen o svete športu, ale i o bežnom živote. A to vám chcem, drahí poslucháči, i ja na záver tohtoročného leta zaželať.

Štvrtkové vysielanie vo zvukovej podobe: