Vatikán/Kolumbia 27. augusta – Pápež František zaslal videoposolstvo účastníkom Jubilea milosrdenstva pre americký kontinent, ktoré sa dnes začína v hlavnom meste Kolumbie v Bogote. Kontinentálne podujatie za účasti 15 kardinálov a vyše 120 biskupov organizuje Pápežská komisia pre Latinskú Ameriku (CAL) a Latinskoamerická biskupská rada (CELAM), pričom medzi hosťami sú aj biskupi z Kanady a USA.

Štvordňový jubilejný kongres má za cieľ prijať a osláviť dar Božieho milosrdenstva zjaveného a plne uskutočneného v Ježišovi Kristovi prostredníctvom Ducha Svätého. Základnými východiskovými materiálmi sú Dokument z Aparecidy, programový text o pastoračnej obnove Latinskej Ameriky z dielne CELAM-u z roku 2007, a exhortácia pápeža Františka Evangelii gaudium. Stretnutie moderujú predseda Pápežskej komisie pre Latinskú Ameriku kardinál Marc Ouellet a arcibiskup Bogoty kardinál Rubén Salazar Gómez, ktorý je aj predsedom CELAM-u.

Všetky aktivity Jubilea milosrdenstva pre americký kontinent  sprevádza modlitba za pápeža Františka a jeho pontifikát. Podujatie sa uzavrie v utorok tzv. „Kontinentálnym ružencom za pokoj“ a slávením eucharistie.

Svätý Otec vyjadril svoje žičenie celému americkému kontinentu aj cez sociálnu sieť Twitter: „Mocný vietor svätosti nech zaveje v celej Amerike pri Mimoriadnom jubileu milosrdenstva.“

V rámci ústrednej témy organizátori vyhradia veľký priestor domácim americkým svätcom ako „svedkom milosrdenstva“. Na programe bude aj prezentácia diel milosrdenstva, akými sú strediská sociálnej pomoci, centrá pre migrantov a podobne. Účastníci za týmto účelom navštívia niektoré lokality v najchudobnejších častiach Bogoty.

Pápež František vo svojom takmer polhodinovom videoposolstve poukazuje na autentický dôvod k sláveniu Roka milosrdenstva. Predkladá duchovnú výzvu inšpirovanú slovami sv. Pavla z Prvého listu Timotejovi: «Ježiš Kristus prišiel na svet zachrániť hriešnikov; a ja som prvý z nich. Ale dosiahol som milosrdenstvo, aby na mne na prvom ukázal Ježiš Kristus všetku zhovievavosť ako príklad pre tých, čo v neho uveria pre večný život» (1 Tim 1,12-16a).

Svätý Otec František v posolstve vo svojej rodnej španielčine okrem iného hovorí:

„Ako dobre nám padne v tomto jubilejnom čase zamyslieť sa nad touto pravdou, pripomenúť si to, ako nám bol Boh v našom živote vždy nablízku a preukázal nám milosrdenstvo; sústrediť sa na pripomenutie si nášho hriechu, a nie našich domnelých úspechov, rásť v pokornom vedomí a nie v pocite viny z histórie našich zlyhaní – našich, nie niekoho iného, nie toho vedľa nás, ani nie nášho ľudu – a opäť užasnúť pred Božím milosrdenstvom. Toto je spoľahlivé slovo, zdravé učenie a nijako nie prázdne reči.“  -jb, bp-

(Plný preklad videoposolstva bude publikovaný samostatne)

Mocný vietor svätosti nech zaveje v celej Amerike pri Mimoriadnom jubileu milosrdenstva. (Tvít pápeža Františka z 27. augusta 2016)

Vatikán/Taliansko 27. augusta – Svätý Otec sa poďakoval za úsilie a pomoc, ktoré severotalianska diecéza Ventimiglia – San Remo poskytuje prichádzajúcim migrantom. V liste zaslanom 17. augusta tamojšiemu biskupovi Mons. Antoniovi Suettovi pápež František  povzbudzuje diecéznu komunitu v záväzku pohostinnosti a solidarity voči migrantom. Vo svojom liste Svätý Otec ubezpečuje všetkých, ktorí pomáhajú ľuďom utekajúcim pred vojnou a násilím o svojej duchovnej blízkosti a modlitbe.

Na území diecézy Ventimiglia – San Remo hraničiacej s Francúzskom sa nachádza množstvo migrantov a utečencov, čo bol dôvod, pre ktorý sa Mons. Suetta obrátil na Svätého Otca. Odpoveď pápeža Františka určený jemu i jeho diecéze Mons. Suetta zverejnil v piatok 26. augusta. -bp-

Argentína 27. augusta – V Santiagu del Estero na severe Argentíny sa dnes koná blahorečenie Márie Antónie de Paz y Figueroa (1730-1799), známej ako „Mama Antula“. Ide o zasvätenú laičku, ktorá celý život venovala apoštolovaniu dávaním ignaciánskych duchovných cvičení.

Zhromaždila okolo seba skupinu dievčat, ktoré spoločne žili, modlili sa, venovali sa skutkom milosrdenstva a spolupracovali s jezuitskými kňazmi. Zbieraním almužny sa starala o chudobných a takto podporovala až osem skupín po 300 ľudí.

V dobe, keď boli jezuiti v roku 1767 vyhnaní z Argentíny i z celej Latinskej Ameriky, Mama Antula sa rozhodla pokračovať v ich diele. Prechádzala celou severnou Argentínou starajúc sa o jezuitské diela. Nosievala so sebou len drevený kríž, symbol odriekania a lásky ku Kristovi.

Od roku 1779 sa usadila v Buenos Aires, kde založila exercičný dom, ktorý dodnes slúži svojmu cieľu. Na duchovné cvičenia k nej prichádzalo množstvo ľudí. Odhaduje sa, že len za prvých osem rokov tu „Mama Antula“ sprevádzala pri duchovných cvičeniach 70-tisíc osôb. Medzi jej exercitantmi bol napr. i vicekráľ Peru s manželkou. V roku 1785 pápež Pius VI. udelil plnomocné odpustky všetkým, čo si v tomto dome konajú duchovné cvičenia.

Mama Antula, čiže Mária Antónia de Paz y Figueroa stihla rozšíriť svoj apoštolát aj do susedného Uruguaja, a to s rovnako požehnanými výsledkami. Zomrela 69-ročná v Buenos Aires, kde je aj pochovaná. Jej listy sa v preklade do latinčiny, taliančiny a francúzštiny rozšírili aj po Európe ako duchovné čítanie pre rehoľníkov i laikov.   

Pri dnešnom obrade beatifikácie Mamy Antuly reprezentuje v Argentíne Svätého Otca Františka kardinál Angelo Amato, prefekt Kongregácie pre kauzy svätých. Slávnosť sa koná v jej rodisku Santiago del Estero, 250-tisícovom meste v severnej časti krajiny.

O duchovných zdrojoch, z ktorých čerpala Mama Antula počas jej obdivuhodného života hovorí kardinál Amato nasledovne:

„V základoch tohto neúnavného apoštolátu je vnútorný život živený veľkou vierou v Boha a v jeho prozreteľnosť. Mária Antónia bola zamilovaná do Ježiša Krista a hlboko milovala Eucharistiu. Prechovávala osobitnú nábožnosť k Dieťaťu Ježišovi, ktorého s veľkou láskou nazývala „Manuelito“. Do prozreteľnosti Dieťaťa Ježiša sa zverovala, keď potrebovala drevo, potraviny či peniaze. Povzbudzovala spolupracovníkov, aby nemali obavy, pretože milovaný „Manuelito“ sa o všetko postará. Jemu pripisovala aj nápravu zlých zvykov u ľudí a mnohé obrátenia. Vyzeralo to, akoby v nej nanovo ožil duch svätého Ignáca z Loyoly. Ešte aj dnes v nej mnohí vidia mocnú ženu, ktorá pod Loyolovou zástavou zaistila pre Krista veľkú časť Južnej Ameriky.“ -jb-

Taliansko 27. augusta – Dnešný deň prežíva celé Taliansko ako štátny smútok po zemetrasení, ktoré v stredu tragicky zasiahlo centrálnu časť polostrova. Štátny ceremoniál pohrebu obetí z regiónu Marche sa v poludňajších hodinách konal v Ascoli Piceno za účasti talianskeho prezidenta Mattarellu, predsedu vlády Renziho a predstaviteľov parlamentu.

Pri svätej omši v priestoroch športového areálu bolo vystavených 35 rakiev. Hlavným celebrantom bol biskup miestnej diecézy Mons. Giovanni D’Ercole, koncelebroval Mons. Domenico Pompili, biskup ďalšej ťažko zasiahnutej diecézy Rieti.

Počet obetí zemetrasenia z 24. augusta sa doteraz vyšplhal na 284. Z ruín sa záchranárom podarilo vytiahnuť živých 238 osôb. Zranených je 388 a bez strechy nad hlavou sa ocitlo vyše 2100 osôb. Záchranárske práce naďalej pokračujú v turistickom meste Amatrice v provincii Rieti, kde včerajšie opakované otrasy zeme narušili priechodnosť komunikácií. V tomto meste je naplánovaný cirkevný pohreb obetí na najbližší utorok. -jb-

Slovensko 27. augusta – V Nitre včera otvorili komunitné centrum irackých kresťanov. Ide o komunitu utečencov, ktorí na Slovensku získali azyl kvôli prenasledovaniu islamistami v Iraku. Nové centrum sa nachádza v areáli pod Nitrianskym hradom, v priestoroch Nitrianskej katolíckej charity na Samovej ulici 4.

Ako informovala Tlačová kancelária KBS, centrum osobne požehnal nitriansky biskup Mons. Viliam Judák, ktorý pri tejto príležitosti zdôraznil potrebu vytvárania dobrých vzťahov medzi irackými kresťanmi a slovenskou verejnosťou.

„Cieľom komunitného centra je vytvoriť priestor a spoločenstvo, ktoré budú irackým kresťanom pomáhať pri integrácii do slovenskej spoločnosti a zároveň ponúknu Slovákom možnosť spoznať irackú kultúru. Komunitné centrum otvorili pre širokú verejnosť“, uvádza sa v správe TK KBS.

V centre sa už v septembri rozbehnú rôzne kurzy a školenia zamerané na zlepšenie integrácie irackých kresťanov do slovenskej spoločnosti. K dispozícii budú aj kurzy arabčiny a aramejčiny pre všetkých záujemcov. Centrum je zároveň priestorom nadväzovania kontaktov s irackými kresťanmi. Rozvíjať ich bude možné pri dobrej irackej káve a irackých kulinárskych špecialitách. Centrum bude otvorené každý deň v poobedňajších a večerných hodinách. -jb-

Zamyslenie pátra Milana Bubáka SVD na 22. nedeľu cez rok, cyklus C (Eccl/Sir 3,17-18.20.28-29; Lk 14,1.7-14):

Ako liečiť pýchu? 

Myslím, že kostoly sú jediné miesto, kde berieme Ježišove slová z dnešného evanjelia o tom, aby sme hľadali posledné miesto, vážne. Je málo tých, ktorí si spontánne vyberú v kostole prvé miesto. Väčšina z nás zostane radšej vzadu a beda, keby nás chcel niekto povýšiť! Dosť však žartovania. Je nám jasné, milí priatelia, že hlavnou témou Božieho slova je dnes pýcha. V evanjeliu sa píše, ako „v sobotu vošiel Ježiš do domu ktoréhosi popredného farizeja stolovať a oni ho pozorovali. Keď zbadal, ako si pozvaní vyberali popredné miesta“, im povedal podobenstvo o hostine, na ktorej sa ukázalo, že „každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.” V prvom čítaní z knihy Ekleziastikus, ktoré slová evanjelia podporuje, budeme počuť: „Čím si väčší, tým buď pokornejší a nájdeš milosť u Boha. ... Na rany pyšných nieto lieku, lebo krovie hriechu v nich zapustí korene a neuvedomia si to.“  

Pohovorme si teda o pýche. Pýcha je vážny problém, a to až tak vážny, že Sväté písmo a tradícia trvajú na tom, že pýcha je „koreňom všetkých hriechov” (Ekl/Sir 9,15). Katolícka tradícia pozná zoznam siedmich hlavných hriechov a jedným z najobľúbenejších spôsobov portrétovania týchto hriechov – zvlášť, aby sa zvýraznili ich vzájomné vzťahy a prepojenia medzi nimi – je metafora stromu. Konáre, to sú jednotlivé hriechy, no kmeňom, z ktorého všetky tieto konáre vyrastajú, je pýcha.

Pýcha teda má – a vždy mala – medzi hriechmi prominentné miesto. Prečo? Niektorí hovoria, že pyšný človek je vlastne praktickým ateistom. Praktický ateista je horší ako ateista teoretický. Teoretický ateista popiera existenciu Boha. Praktický ateista však Boha uznáva, no v praktickom živote žije bez neho. Svojím životom dokazuje, že Boha nepotrebuje, ba dokonca že mu Boh prekáža. Samozrejme, keď nepotrebuje Boha, nepotrebuje ani ľudí. Pyšní ľudia majú veľké problémy s vybudovaním si dôverného a srdečného vzťahu k Bohu a k ľuďom. Ťažko im je nechať sa preniknúť myšlienkou, že by mohli byť na Bohu závislí, že by ho mohli potrebovať. Pyšný človek je kdesi v hĺbke svojej bytosti presvedčený, že nielen že on sám nepotrebuje Boha, ale dokonca že práve Boh je ten, ktorý potrebuje jeho. Čo je paradoxné, pyšný človek sa ani pred Bohom, ani pred ľuďmi neuzatvára. Nie, on ide aj k Bohu aj k ľuďom, ide k nim dokonca s úplne na seba zabúdajúcou láskou. Pyšný človek môže robiť - a to úprimne - dokonca také činy ako Matka Tereza v Kalkate. Čo je však pre neho problémom, je jeho mesiášsky komplex: to jest presvedčenie, že Boh ho potrebuje, a že i ľudia ho potrebujú. Pyšný človek nebude nikdy schopný prežívať úprimne modlitbu: Bože, zmiluj sa nado mnou. On si myslí, že skôr on je ten, ktorý by sa mal zmilovať nad Bohom.

Čo je príčinou pýchy? Je to pocit velikášstva. Tento pocit zatieňuje nielen prominentné miesto Boha a hodnotu iných ľudí v živote pyšného človeka, ale vedie dokonca až k tomu, že pyšný človek nebude schopný doceniť ani hodnotu seba samého, svojej vlastnej pravej podstaty. Treba si dať pozor, aby sme si pýchu neplietli so zdravou sebaúctou a so zdravou hrdosťou na talenty a dary, ktoré človek dostal od Boha. Hlavnou charakteristikou pýchy je márnivosť (domýšľavosť), ktorá v sebe zahrňuje dve veci: po prvé, nezriadenú túžbu ukázať svoju vlastnú skvelosť (dokonalosť) a, po druhé, nenásytnú potrebu byť uznaný a uznávaný za všetko, čo robí. Problémom pýchy je to, že človek, ktorý sa v nej nachádza, vlastne o tom ani nemusí vedieť. Pýcha dokáže jeho samého podvádzať množstvom tvárí, ktoré môžu mať podobu pokory. Tú jeho pravú tvár však vidia iní. Tak ako ju Ježiš odhalil na farizejoch v dnešnom evanjeliu.

Ak by pyšný človek náhodou precitol a spoznal a uznal svoj stav, aké prostriedky by mu mohli pomôcť nad ňou zvíťaziť? Spomeniem štyri.

1. Začni sa spoliehať na Božiu prozreteľnosť. Bude to znamenať, že na Boha začneš hľadieť ako na toho, ktorý je Pánom sveta a dejín, a ktorý má všetko pevne vo svojich rukách; všetko, aj svet, aj ľudí, aj okolnosti, aj udalosti, aj dejiny, a teda aj teba samotného. Boh tvoju pomoc a účasť na dejinách spásy víta, avšak nie je pre neho ani kľúčová, ani nevyhnutná. Čo Boh od teba žiada, je vernosť v jeho službe a nie účinnosť v produkovaní skvelých vecí pre neho a pre ľudí.

2. Buď ochotný počúvať iných s plným rešpektom. Toto zahrňuje schopnosť uznať, že sú aj iné pohľady na to, čo treba robiť, nielen tie tvoje. A taktiež, keďže máš tendenciu k podvádzaniu seba samého, je nevyhnutné, aby si bol ochotný pravidelne si vypočuť zo strany iných spätnú väzbu na svoju osobu. A treba si pri tom dať pozor na jedno z tvojich najväčších pokušení: na postoj ustavičnej sebaobrany (sebadefenzíva).

3. Uznaj, že potrebuješ Kristovu spásu. Znie to ako paradox, ale mnohí, dokonca ani hlboko veriaci kresťania, nie sú prakticky presvedčení o tom, že potrebujú vykúpenie a spásu Kristovu. Správajú sa ako samospasitelia. Jedného človeka, ktorý sa liečil z istej závislosti, prekvapilo, keď ho jeho vodca vyzval, aby si od Ducha Svätého v modlitbe vyprosoval poznanie svojich charakterových chýb. Bol prekvapený, že by on mohol mať nejaké charakterové chyby. Keď sa podvolil, spoznal, že tou jeho najväčšou chybou – ktorá blokuje prístup Božej milosti do jeho vnútra – je pýcha.

4. Uznaj, že potrebuješ oporu a podporu aj od iných ľudí. Toto si vyžaduje, aby si uznal a ocenil dary, ktoré majú iní a pozeral sa na ne s obdivom a úžasom; aby si iných občas požiadal o pomoc a oporu a tak ukázal, že na všetko si sám nestačíš; aby si sa s inými pravidelne stretával, ba dokonca bol schopný pred nimi otvoriť i svoje vnútro, zvlášť keď sa trápiš. Skrátka, aby si dal iným najavo, že ich potrebuješ.

Modlime sa na záver: Pane, chcem byť človekom pokory. Pýcha mi nič nedáva, naopak oberá ma o všetko a robí má mimoriadne osamelým. Daj mi pokoru, ktorá je cestou k tebe, k ľuďom, ale i k sebe samému. Amen.

Sobotňajšie vysielanie vo zvukovej podobe: