Vatikán 28. augusta – Svätý Otec František plánuje osobne navštíviť miesta postihnuté zemetrasením z uplynulej stredy v centre Talianska. Povedal to v nedeľu na poludnie pri stretnutí s veriacimi pri modlitbe Anjel Pána. Opäť vyjadril svoju duchovnú blízkosť obyvateľom zasiahnutých regiónov Lazio, Marche a Umbria a pozval pútnikov na Námestí sv. Petra k spoločnej modlitbe za postihnutých.

Pripomenul tiež osobnosť novej blahoslavenej, argentínskej zasvätenej laičky z 18. storočia Márie Antónie od sv. Jozefa, nazývanej „Mama Antula“, ktorá apoštolovala prostredníctvom duchovných cvičení.

Pápež František upozornil aj na blížiaci sa 1. september, ktorý sa slávi ako Svetový deň modlitby za ochranu stvorenstva.

Poludňajšiu katechézu Svätý Otec venoval téme pokory v duchu Ježišovej výzvy z evanjeliovej state 22. nedele cezročného obdobia.

Príhovor Svätého Otca pred modlitbou Anjel Pána

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Dnešná evanjeliová epizóda nám ukazuje Ježiša v dome jedného z popredných farizejov, pričom vnímavo pozoruje, ako sa pozvaní na obed veľmi usilovali vybrať si prvé miesta. Je to scéna, ktorú sme videli toľko krát: vyhľadávať to najlepšie miesto, aj „lakťami“. Vidiac túto scénu, rozpráva dve krátke podobenstvá, ktorými núka dve usmernenia: jedno sa týka miesta, druhé sa týka odmeny.

Prvé podobenstvo je situované do rámca svadobnej hostiny. Ježiš hovorí: «Ak ťa niekto pozve na svadbu, nesadaj si na prvé miesto, lebo mohol pozvať niekoho vzácnejšieho, ako si ty; a prišiel by ten, čo pozval teba i jeho, a povedal by ti: ‚Uvoľni miesto tomuto.‘ ... Ale keď ťa pozvú, choď, sadni si na posledné miesto» (Lk 14,8-9). Týmto odporúčaním Ježiš nemieni dávať normy spoločenského správania, ale lekciu o hodnote pokory. Dejiny učia, že pýcha, kariérizmus, márnomyseľnosť, vystatovanie sa, sú príčinou mnohých ziel. A Ježiš nám dáva pochopiť nevyhnutnosť vybrať si posledné miesto, čiže vyhľadávať nenápadnosť a skrytosť: pokoru. Keď stojíme pred Bohom v tomto rozmere pokory, vtedy nás Boh povyšuje, skláňa sa k nám, aby nás pozdvihol k sebe; «Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený» (v. 11).

Ježišove slová podčiarkujú postoje kompletne odlišné a opačné: postoj toho, kto si vyberá vlastné miesto a postoj toho, kto si ho nechá prideliť Bohom a očakáva odmenu od neho. Nezabúdajme na to: Boh platí oveľa viac než ľudia! On nám dáva miesto oveľa krajšie než to, ktoré nám dávajú ľudia! Miesto, ktoré nám dáva Boh je blízko k jeho srdcu a odmenou je večný život. «Budeš blahoslavený», hovorí Ježiš, «... odplatu dostaneš pri vzkriesení spravodlivých» (v. 14).

Tak sa to opisuje v druhom podobenstve, v ktorom Ježiš ukazuje postoj nezištnosti, aký musí charakterizovať pohostinnosť. A hovorí takto: «Keď chystáš hostinu, pozvi chudobných, mrzákov, chromých a slepých. A budeš blahoslavený, lebo oni sa ti nemajú čím odplatiť» (v. 13-14). Ide tu o rozhodnutie sa pre nezištnosť namiesto kalkulácie využiť príležitosť, ktorá sa snaží získať odplatu, ktorá hľadá zisk a chce sa viac obohatiť. Totiž chudobní, prostí, tí, s ktorými sa neráta, nemôžu nijako oplatiť pozvanie k stolu. Takto Ježiš ukazuje svoj prednostný záujem o chudobných a vylúčených, ktorí sú v Božom kráľovstve privilegovaní, a vyhlasuje základné posolstvo Evanjelia, ktorým je slúžiť blížnemu z lásky k Bohu.

Dnes sa Ježiš stáva hlasom tých, čo nemajú hlas a adresuje každému z nás hlbokú výzvu otvoriť si srdce a stotožniť sa s utrpeniami a úzkosťami chudobných, hladujúcich, marginalizovaných, utečencov, tých, ktorí v živote prehrali, vyradených spoločnosťou a diktátom silnejších. A títo vyraďovaní predstavujú v skutočnosti veľkú väčšinu ľudstva.

V tejto chvíli myslím s vďačnosťou na jedálne, v ktorých toľkí dobrovoľníci obetavo slúžia, keď sa dávajú najesť ľuďom osamelým, v ťažkostiach, bez práce či bez domova. Tieto jedálne a iné diela milosrdenstva – ako navštevovať chorých, väzňov... – sú cvičiskami dobročinnej lásky, ktoré šíria kultúru nezištnosti, pretože všetkých tých, čo tam slúžia, k tomu vedie láska k Bohu a osvietenie múdrosťou Evanjelia. Takto sa služba bratom stáva svedectvom lásky, ktoré robí lásku ku Kristovi hodnovernou a viditeľnou.

Prosme si od Panny Márie, aby nás privádzala každý deň na cestu pokory – ju, ktorá bola pokorná po celý život – a urobila nás schopnými nezištných skutkov prijatia a solidárnosti voči marginalizovaným, aby sme sa stali hodnými nebeskej odmeny.

(Preklad: Slovenská redakcia VR)

Po udelení apoštolského požehnania Svätý Otec vyjadril svoju blízkosť postihnutým zemetrasením v strednom Taliansku:

„Drahí bratia a sestry, chcem obnoviť svoju duchovnú blízkosť obyvateľom Lazia, Marche a Umbrie, ťažko zasiahnutých zemetrasením v týchto dňoch. Myslím osobitne na ľudí z Amatrice, Accumoli, Arquaty, Pescary del Tronto a Norcie. Opätovne hovorím týmto drahým obyvateľom, že Cirkev zdieľa ich utrpenie a ich úzkosti. Modlime sa za zosnulých a nezvestných. Starostlivosť, s akou pracujú verejné autority, poriadkové sily, civilná ochrana a dobrovoľníci, ukazuje, ako dôležitá je solidárnosť pre zdolanie tak bolestných skúšok. Drahí bratia a sestry, len čo to bude možné, aj ja dúfam, že za vami prídem, aby som vám osobne priniesol útechu viery, objatie otca a brata a posilu v kresťanskej nádeji. Modlime sa za týchto bratov a sestry, všetci spoločne: Ave Maria...“

Pápež František pripomenul aj osobnosť novej argentínskej blahoslavenej, Márie Antónie od sv. Jozefa (nazývanej „Mama Antula“), zasvätenej laičky z 18. storočia:

„Včera v Santiagu del Estero v Argentíne bola vyhlásená za blahoslavnú sestra Maria Antonia de San José; ľud ju volá Mama Antula. Nech jej exemplárne kresťanské svedectvo, osobitne jej apoštolát šírenia duchovných cvičení vzbudí túžbu vždy väčšmi sa primknúť ku Kristovi a k Evanjeliu.“

Pred záverečnými pozdravmi jednotlivých skupín pútnikov Svätý Otec pripomenul blížiaci sa 1. september ako Svetový deň modlitby za ochranu stvorenstva:

„V najbližší štvrtok, 1. septembra, budeme sláviť Svetový deň modlitby za starostlivosť o stvorenstvo, spolu s bratmi pravoslávnymi a inými cirkvami. Bude to príležitosť posilniť spoločné nasadenie za ochranu života, s úctou voči životnému prostrediu a prírode.“ -jb-

Jedna ľahká modlitba na každý deň: „Pane, som hriešnik, príď s tvojím milosrdenstvom.“ (Tvít Svätého Otca Františka 28. augusta 2016)

Kardinál Jozef Tomko sa vo svojej rubrike zamýšľa nad etickou požiadavkou na činnosť masmédií, akou je pravdivosť informovania a zodpovednosť za obsah programov. V tejto súvislosti poukazuje na pozitívny odkaz Ettore Bernabeiho, niekdajšieho dlhoročného riaditeľa štátneho rozhlasu a televízie v Taliansku. 

Informácia a pravda

V mesiaci auguste 2016 zomrel v Taliansku vo veku 95 rokov Ettore Bernabei, ktorý bol dlhé roky na čele verejných ustanovizní akou je štátna televízia a rádio. Mal teda veľký vplyv na informácie a na utváranie kultúrneho zmýšľania talianskeho obyvateľstva. Bol to opravdivý kresťan, ktorý sa nikdy netajil svojou vierou. Aj jeho ideologickí protivníci uznávali, že to bol čestný, nestranný človek, novinár na vysokej kultúrnej a mravnej úrovni.

Pri jeho smrti vznikla verejná debata, či veriaci človek môže byť aj nestranný, pravdivý, objektívny novinár, či môže kvalitne slúžiť verejnosti, ktorá je názorovo rôznorodá. Inými slovami, či jestvujú zásady, ktoré má sledovať každý novinár a vôbec každý človek, ktorý podáva nejaké informácie. Tu sa okamžite vynorí otázka o pravde správ, ktoré nám dnes priam chrlia rôzne komunikačné prostriedky z oblasti politiky, ekonomiky, športu a podobne. Aj posledné olympijské hry ukázali v dobrom i zlom, že otázka pravdy je dôležitá najmä v informáciách.

Dnes sa svetová tlač dosť naširoko zaoberá aj náboženskými a cirkevnými otázkami. Ako iné oblasti, tak aj Cirkev je občas obeťou nekorektného a neobjektívneho správania sa zo strany tlače. Televízne prenosy môžu svojimi zábermi z udalostí a zo skutočností byť objektívne, ale môžu sa zneužiť iným spôsobom. Pravdivosť správ, informácií, ba aj každého tvrdenia je dôležitá pre  ľudské spolunažívanie a pre všeobecné dobro. Spoločenský život by bol falošný a neľudský, keby sa nezakladal na pravdivosti v reči, chovaní a konaní. Život v klamstve je nielen materiálne škodlivý pre jednotlivcov i pre spoločné dobro, ale privádza aj atmosféru duchovného nepokoja, neistoty a vzájomnej nedôvery.

„Pravda vás oslobodí.“ Toto tvrdenie je dôležité. Pravda nás ochráni pred  škodlivými následkami klamstva, pomôže nám zachovať si vnútorný pokoj v osobnom živote aj vo spoločenských stykoch s inými ľuďmi. My potrebujeme pravdu hľadať, poznať a žiť; iba vtedy bude náš život naozaj ľudský a naše chovanie k iným humánne. Preto sa aj kresťan musí snažiť poznať pravdu. Musí ju hľadať aj pomocou komunikačných prostriedkov, ktoré nám vždy hojnejšie núka dnešný pokrok. Veď hneď zrána alebo pri prvej možnosti otvárame rádio, alebo aj televízor, siahame po novinách. Komunikačné prostriedky sú zväčša na každom kroku a prinášajú nielen suché, objektívne informácie, ale často k nim pridávajú posudky a názory, ktorými nás ovplyvňujú. Vytvárajú tak zvanú „verejnú mienku“ a pre ich ľahký vplyv na masy voláme ich cudzím ale výrazným názvom „masmédia“ a mnohí ich považujú za „tretiu veľmoc“. Môžu urobiť dobrú službu pre ľudí, ale možno ich aj zmanipulovať a spôsobiť tak veľké škody najmä osobám, ktoré nie sú dosť pripravené na hľadanie a rozoznanie pravdy.

Spomínaný Ettore Bernabei vyjadril verejne svoje názory o úlohe veriaceho a najmä kresťanského novinára, ktorý pripravuje programy pre televíziu, ktorú vlastní štát alebo privátna skupina alebo osoba. Problém môže vzniknúť preto, lebo televízia môže svojimi scenármi a dokumentárnymi obrazmi z histórie silne ovplyvniť zmýšľanie a konanie menej vzdelaných ľudí a tým dvíhať ich mravnú výšku; môže však zvodnými alebo nemravnými obrazmi pôsobiť na zmýšľanie a konanie mnohých. Televízne obrazy oslovujú rozum, vôľu, ale aj fantáziu, preto môžu mať veľké účinky na hľadiacich, najmä ak predstavujú emotívne scény. Bernabei spomínal, ako uviedol do televízie programy „proti prúdu“ násilníckych, nemravných, nihilistických scén; odporúčal modely vysielaní s altruistickým a solidárnym cítením a chovaním. Tvrdil, že podľa skúsenosti veľkých filmov aj jeho vlastnej, široké obecenstvo prijalo jeho stratégiu pozitívne; netreba sa teda báť, že dobré podujatia skrachujú. Stačí poukázať na úspechy a obľubu seriálu „Don Matteo“, na dvadsaťjeden filmov s biblickým námetom, alebo na životopisy význačných osobností z cirkevného i civilného života dnes i v starom Ríme a inde. K tomu sa pridávajú filmové spracovania svetových literárnych diel takej kvality ako sú „Vojna a mier“, Anna Karenina“ a podobné. Viaceré z nich sa aj po mnohých rokoch objavujú v našich krajinách na televíznych obrazovkách.

Bernabei tvrdil do slova, že „televízia je dnes najvhodnejším prostriedkom ako priviesť miliardy mužov a žien na cestu pravdy a spravodlivosti“. Zároveň však si sťažoval, „že málokto sa stará o obsah programov, to je o modely správania sa, aké sa predkladajú televíznym divákom. Pramálo inteligentov, vychovávateľov, rodičov,  sa snaží sprevádzať a byť s dospievajúcimi a s deťmi, ktoré ostávajú každé popoludnie samé pred televízormi „plávať“ v sieti... Problém obsahu ostane výbušným predmetom až dokiaľ sa o neho nebudú vážne zaujímať rodičia,  vychovávatelia, podnikatelia, spolu so stranami a odbormi“. To je vážna pripomienka od takého skúseného odborníka!

Ešte slovko o právach a povinnostiach tlače, komunikačných prostriedkov a ich pracovníkov. Niektorí novinári sa odvolávajú na právo verejnosti na informácie. Toto právo nie je neobmedzené, nesmie porušiť práva jednotlivých osôb na česť a spravodlivo získaný majetok. Aj novinári majú povinnosť hľadať pravdu a spravodlivosť. Nemôžu zneužívať moc tlače na utváranie falošnej verejnej mienky, ani manipulovať správy a informácie proti pravde a spravodlivosti. Najlepší novinári sú tí, ktorí vedia byť nezávislí od tlaku vonkajších síl.

Cirkev uznáva právo občanov na informácie. Druhý vatikánsky koncil považuje komunikáciu správ za veľmi užitočnú a nevyhnutnú, ale dodáva: „Správne uplatňovanie tohto práva vyžaduje, aby bola komunikácia vzhľadom na obsah vždy pravdivá a pri zachovaní spravodlivosti a lásky úplná ..., okrem toho slušná a primeraná“ (Inter mirifica, 5). Preto koncil vyžaduje, „aby sa náboženské námety zverili vhodným a povolaným osobám a podávali sa s náležitou vážnosťou“ (IM,11). Cirkev nemá čo skrývať pred verejnosťou. Praje si len jedno: aby aj takzvané svetské noviny, televízia a rádio slúžili pravdivej a objektívnej informácii, najmä keď ide o náboženskú a etickú oblasť. Lebo my veríme, že nakoniec pravda zvíťazí.

Vo zvukovej podobe prinášame prehľad hlavných udalostí uplynulého týždňa vo Vatikáne. 

Týždenný 10-minútový spravodajský súhrn Vatikánskeho rozhlasu vysiela RTVS každú nedeľu ráno o 6.05 a v repríze večer o 17.50 na okruhoch Rádia Regina.

Nedeľňajšie vysielanie vo zvukovej podobe: