Vatikán 29. augusta – Pápež František dnes prijal zakladateľa a riaditeľa sociálnej siete Facebook Marka Zuckerberga spolu s jeho manželkou Priscillou Chanovou. Ako povedal riaditeľ Tlačového strediska Svätej stolice Greg Burke, pri stretnutí hovorili o tom, „ako používať komunikačné technológie na zmiernenie chudoby, povzbudenie kultúry stretnutia“ a tiež o tom, ako „priniesť posolstvo nádeje osobitne ľuďom vo veľkých ťažkostiach.“ -bp-

Vatikán/Grécko 29. augusta – „Potreba nanovo evanjelizovať kresťanské komunity v Európe“. Takto znie téma 14. medzikresťanského sympózia v gréckom Solúne, na ktoré zaslali posolstvo pápež František i ekumenický patriarcha Bartolomej. Podujatie, ktoré sa koná 28. až 30. augusta, organizuje Františkánsky inštitút spirituality Pápežskej univerzity Antonianum v Ríme a Katedra teológie Pravoslávnej teologickej fakulty Aristotelovej univerzity v Solúne.

Vo svojom posolstve Svätý Otec František podčiarkuje nutnosť opätovnej evanjelizácie Európy, keďže stále viac stráca kontakt so svojimi kresťanskými koreňmi:

„Prítomnosť mnohých osôb v Európe, ktoré aj keď sú pokrstené, nie sú si vedomé daru prijatej viery, nezakúšajú jej útechu a nie sú plne  účastné na živote kresťanskej komunity, predstavuje výzvu pre všetky cirkvi prítomné na kontinente. V podmienkach, ako sú tie európske, v ktorých stále viac chýbajú vzťahy s kresťanskými koreňmi, sa jasne upozorňuje na nevyhnutnosť novej evanjelizačnej činnosti. Tento misionársky záväzok je podporovaný hlbokým presvedčením, že Kristus «vždy svojou novosťou dokáže obnoviť náš život a naše spoločenstvo, a aj keď sa ho dotkli temné obdobia a slabosti Cirkvi, kresťanské posolstvo nemôže nikdy zostarnúť» (Evangelii gaudium, 11). Želám si preto, aby sympózium pomocou reflexie významných relátorov a vďaka úprimnému a srdečnému stretnutiu medzi katolíckymi a pravoslávnymi bádateľmi mohlo prispieť k identifikovaniu nových ciest, kreatívnych metód a vhodného jazyka na to, aby sa zvesť o Ježišovi Kristovi dostala v celej jej kráse – k súčasnému európskemu človeku.“

Pápež František na záver posolstva zveruje sympózium príhovoru „svätej Božej Matky, svätého apoštola Pavla, ktorý ako prvý ohlasoval evanjelium obyvateľom Solúna, a svätých evanjelizátorov Cyrila a Metoda, ktorí pochádzali z toho mesta.“

Ekumenický patriarcha Bartolomej vo svojom posolstve pripomenul tradíciu cirkevných otcov:

„Podľa múdrosti Otcov, «aj keď sú milióny tých, ktorí píšu evanjeliá, všetci píšu rovnakú vec, títo mnohí sú jedno a nik zo zástupu autorov nemôže poškodiť ani jedného» (Ján Zlatoústy, Galaťanom A PG 61,62 C). Napriek tomu nedávne teroristické útoky osobitne v krajinách Západnej Európy ukazujú absolútnu nevyhnutnosť toho, aby sa kontinent opäť evanjelizoval, lebo problém nespočíva až tak v rozvoji terorizmu zo strany členov istého náboženstva, ako v rozsiahlom odkresťančení Európy, ktorá počas posledných desaťročí sleduje cestu neustáleho vzďaľovania sa od kresťanských hodnôt a tradícií a osvojuje si nové teórie a zvyklosti, ktoré úplne odporujú Božiemu zákonu.“

Ako dodal konštantínopolský patriarcha, nedostatok stabilných a zdravých hodnôt i bezuzdná sloboda prispievajú k neschopnosti „nájsť túto oporu v západných sekularizovaných krajinách súčasnosti“. A tak sa „naši bratia obracajú k nezdravým formám nábožnosti, ktoré ich naplňujú ideami a myšlienkami odmietnutia, nepriateľstva a nenávisti, lebo tieto formy nábožnosti istotne nemôžu naplniť existenciálne prázdno, avšak sľubujú nekonečné užívanie si materiálnych dobier, totiž nekonečné predĺženie materialistického života, ktorý uväzňuje človeka.

Teda návrat k viere a ku kresťanskému životu, k jedinému Kristovmu evanjeliu, ku Svetlu, k Pravde a k Životu, je jedinou Cestou, ktorá môže dať konkrétne odpovede na metafyzický nepokoj súčasného človeka a naplniť jeho ontologické prázdno. Preto je úloha kresťanov veľmi dôležitá a kľúčová“.

Patriarcha Bartolomej tiež pripomenul, že „láska k dialógu, k mierovému riešeniu kontrastov a k zmiereniu zjednocuje kresťanov“, pričom „vedomie, že Kristus je veľká a jediná nádej sveta... predstavuje dynamiku, ktorú si všetci musíme osvojiť a žiť ju našimi skutkami a slovami.“ -bp-

Božie milosrdenstvo voči nám nás pobáda byť milosrdnými voči blížnym. (Tvít pápeža Františka 29. augusta 2016)

Taliansko 29. augusta – Osud kresťanov na Blízkom východe a osobitne súčasná situácia v Libanone patria k hlavným témam tohtoročného stretnutia diskusnej skupiny kresťanských politických lídrov z krajín Európy. Podujatie, na ktorom sa zúčastňujú najmä parlamentní poslanci, sa koná pravidelne vo Frascati pri Ríme od roku 2010, kedy ho iniciovali kardinál Christoph Schönborn a Lord David Alton.

Skupina účastníkov mítingu, v ktorej bol okrem iných aj maďarský premiér Viktor Orbán, v nedeľu 28. augusta prišla do Vatikánu, kde krátko súkromne pozdravila pápeža Františka. -jb-

Kardinál Parolin katolíckym politikom: Podporujte v spoločnosti kresťanské hodnoty

Vatikán 29. augusta – Kardinál Pietro Parolin sa v závere augusta zúčastnil na viacerých podujatiach v severotalianskom regióne Veneto. Pri tejto príležitosti  vatikánsky štátny sekretár poukázal na hodnoty, ktorých sa drží Svätá stolica v jej postoji k vážnym aktuálnym témam medzinárodného charakteru. V sobotu 27. augusta kard. Parolin vystúpil v meste Pordenone s prednáškou „lectio magistralis“ na tému vzťahov medzi Svätou stolicou a Čínou. Predstavil v nej významnú osobnosť venetského rodáka kardinála Celsa Costantiniho (1876-1958), ktorý počnúc rokom 1922 ako apoštolský delegát v Číne významne prispel k rozvinutiu diplomatických stykov medzi Čínou a Svätou stolicou. Tieto vzťahy neskôr dosiahli najvyššiu úroveň v roku 1946, keď mala Svätá stolica v Pekingu nunciatúru, ďalší vývoj však situáciu opäť zmenil.

Kardinál Pietro Parolin v tejto súvislosti  poskytol rozhovor talianskemu denníku L´Avvenire. Redaktorka Stefania Falasca sa zaujímala o širšie spektrum tém. Prinášame podstatnú časť interview, publikovaného dňa 24. augusta:     

Stefania Falasca: Pápež František jasne povedal, že ,tretia svetová vojna po kúskoch‘, ktorej sme svedkami, nie je náboženskou vojnou. Ale boli aj takí, ktorí kritizovali moslimov, ktorí sa zúčastnili na svätých omšiach po umučení otca Hamela. Čo súdite o tejto kritike?

Kard. Parolin: Terorizmus, ktorý je prejavom tejto ,vojny po kúskoch‘, spôsobil mnohé obete, ničenie, zármutok a bolesť aj v Európe. Pápež František jasne odmietol tézu, podľa ktorej sme svedkami náboženskej vojny. Nie je tu vojna medzi kresťanstvom a islamom. Dôkazom toho je, že islamský terorizmus postihuje z pohľadu čísel viac moslimov než kresťanov. Isto, nemožno poprieť, že bojovníci z ISIS-u zneužívajú islam na ospravedlnenie svojich násilných činov. A ich vyhlásenia v takom zmysle sú  práve pokusom vyvolať takzvanú ,náboženskú vojnu‘. Nesmieme padnúť do ich pasce.

Aj mnohé islamské autority  odsúdili terorizmus spáchaný v mene islamu. Tak sa zrodila účasť moslimov na svätých omšiach po vražde otca Hamela ako znak bratstva, solidarity a odmietnutia násilia. Samozrejme, je to rozdiel, keď niekto vstupuje do kostola ako katolík a keď doň vchádza ako nekatolík. Kompetentné cirkevné autority v tejto veci vydali smernice, a nedostatočné rešpektovanie týchto smerníc niekedy dáva príležitosť na nepochopenie a kritiku.

Stefania Falasca: Je možné kritizovať dialóg s islamom vytýčený II. vatikánskym koncilom ako naivný idealizmus?

Kard. Parolin: V exhortácii Evangelii gaudium pápež František potvrdil, že medzináboženský dialóg je nevyhnutnou podmienkou pre pokoj vo svete, a jeho praktizovanie je tak povinnosťou pre kresťanov, ako aj pre príslušníkov iných náboženských komunít. Je jedno slovo - ako zdôraznil pápež František vo svojom posolstve účastníkom Mítingu v Rimini -, ktoré sa nikdy nesmieme unaviť opakovať a predovšetkým dosvedčovať: dialóg. Príklad, ako vždy, prichádza od Ježiša: je to on, kto nás učí, že kresťan vždy pestuje otvorené myslenie voči inému, nech je to ktokoľvek. Kritizovať či odmietať dialóg medzi náboženstvami ako naivný idealizmus sa mi zdá znakom prehnaného a aj nebezpečného pesimizmu. Podľa mojej mienky niet alternatívy k dialógu, aj keď nie je vždy ľahký. Na to, aby sme prekonali kultúrne, politické, sociálne a náboženské nedorozumenia, ktoré trvajú po stáročia a ktoré sú živené aj súčasnými fenoménmi, treba veľa trpezlivosti, prístup hlbokej pozornosti voči všetkým, a musí sa vychádzať z presvedčenia, že každá osoba má rovnakú ľudskú dôstojnosť.

Stefania Falasca: Svätá stolica hľadí s veľkou starostlivosťou na utrpenie kresťanov na Blízkom východe. Ako im ako kresťania  môžeme byť nablízku a pomôcť im bez toho, aby sa ich utrpenie zneužívalo ideologickým spôsobom?

Kard. Parolin: Svätá stolica je znepokojená utrpením kresťanov na Blízkom východe, ťažkosťami, ktoré podstupujú a nespravodlivosťami – a neraz prenasledovaniami – ktoré zakúšajú a núti ich to opustiť svoju zem. Čo by bolo z toho regiónu, ktorý je kolískou kresťanstva, bez ich prítomnosti? Kresťanský spôsob ako im pomôcť je hlavne ten, aby sme ich mali na pamäti. Musíme hľadať všetky možné spôsoby, aby sme im ukázali, že sme naozaj nablízku, predovšetkým modlitbou a konkrétnou solidaritou.

Na Západe niektoré krajiny ospravedlňujú svoje uzatvárania sa voči vlnám migrantov ako opatrenia na obranu vlastnej kultúrnej identity spätej s kresťanstvom. Je legitímne odkazovať na Evanjelium, aby sme zavreli brány imigrantom? Absolútne nie. Nemôžeme bagatelizovať univerzalistickú otvorenosť Evanjelia alebo sa tváriť, že nejestvuje. A Cirkev musí naďalej neúnavne opakovať, vhod i nevhod, Pánove slová: ,Milujte sa navzájom ako som ja miloval vás‘, a ,Buďte milosrdní ako je milosrdný váš Otec‘. Duch prijatia  je základnou časťou kresťanskej identity a konkrétnym uskutočnením skutkov milosrdenstva, ktoré naznačil Ježiš v evanjeliu. Samozrejme, je legitímne, že krajina prijme zákonné a právne opatrenia, aby chránila vlastnú kultúrnu identitu spojenú s kresťanstvom. Ale aj v takých opatreniach sa musí premietať duch lásky a milosrdenstva voči každej osobe, počnúc tými, ktorí sú vo väčšej núdzi, bez robenia nejakých rozdielov.

Stefania Falasca: Z čoho podľa Vás pramení ten záujem a tá zvedavosť, akú naďalej vyvolávajú pápežove prejavy a činy u mocných sveta?

Kard. Parolin: Je tu vec, čo sa často podhodnocuje: pápež František nie je politickým lídrom ani šéfom veľkej a mocnej nadnárodnej organizácie, expertom na politické, komerčné či finančné stratégie. Je Petrovým nástupcom, pastierom univerzálnej Cirkvi, vyvoleným Bohom na túto náročnú úlohu. Je povolaný predovšetkým milovať Ježiša Krista a pomáhať všetkým nám v Cirkvi k tomu istému. Nikdy nezabúdajme na epizódu pri Tiberiadskom jazere, keď sa Ježiš pýta Petra: ,Peter, miluješ ma? Miluješ ma väčšmi ako títo?‘ Jeho jedinou starosťou je ohlasovať evanjelium, ktoré zachraňuje, aby sa ľudia mohli zmieriť s Bohom a s bratmi, a tak opäť našli nádej a pokoj. Zdá sa mi, že tu sa rodí a okolo tohto sa točí jeho pozornosť k témam ako sú konflikty, migrácia, ochrana stvorenstva, ekonomický rozvoj, ochrana slabých. Problémy, pri ktorých ho ‚mocní sveta‘ počúvajú so záujmom a sympatiou a dávajú najavo, že si ho vážia, lebo ide o pálčivé otázky súčasnosti. Pápež František sa nebojí viesť dialóg s ľudstvom, s jeho potrebami a jeho očakávaniami. Teda myslím, že je to práve jednoduchosť a odvaha, s akou pápež František predkladá prvenstvo dialógu a stretnutia, čo u mnohých náboženských a politických lídrov vzbudzuje túžbu vstúpiť do kontaktu s ním a lepšie spoznať činnosť Svätej stolice a Katolíckej cirkvi vo svete.

Stefania Falasca: Zdá sa, že dialóg medzi Svätou stolicou a Čínou prežíva dôležitú fázu. Čo môžete k tejto veci povedať?

Kard. Parolin: Kontakty medzi Svätou stolicou a Čínou pokračujú s duchom dobrej vôle na oboch stranách. Svätej stolici leží na srdci obzvlášť to, aby čínski katolíci mohli skutočne pozitívne prežívať svoju príslušnosť k Cirkvi a zároveň byť dobrými občanmi a prispievať k posilneniu harmónie celej čínskej spoločnosti. A to práve preto, že katolíci v Číne sú plne Číňanmi a súčasne plne katolíkmi. Cesta poznania a vzájomnej dôvery si vyžaduje čas, trpezlivosť a videnie do diaľky na oboch stranách. Ide o nachádzanie realistických riešení pre dobro všetkých.

Stefania Falasca: Mnohé médiá naďalej rozširujú také reči, podľa ktorých by v Číne mali byť dve katolícke cirkvi, jedna verná a v spoločenstve s pápežom a s Rímskou cirkvou a druhá, ktorá je poslušná a podriadená vláde. Zodpovedá táto verzia skutočnosti a dejinám čínskej katolíckosti?

Kard. Parolin: Tvrdiť, že v Číne existujú dve rôzne Cirkvi, nezodpovedá ani historickej skutočnosti, ani životu viery čínskych katolíkov. Ide skôr o dve komunity, a obe si želajú žiť plné spoločenstvo s Petrovým nástupcom. Každá z nich nesie so sebou historický balík momentov veľkého svedectva a utrpenia, čo nám hovorí o komplexnosti a protikladoch tej obrovskej krajiny. Cirkev v Číne pozná postavy hrdinských svedkov evanjelia, rieku svätosti často skrytú alebo zväčša nepoznanú. Želaním Svätej stolice je vidieť v blízkej budúcnosti, aby sa tieto dve komunity zmierili, prijali, darovali si a prijali milosrdenstvo pre spoločné ohlasovanie evanjelia, aby bolo naozaj hodnoverné. Pápežovi Františkovi leží na srdci prekonanie napätí a rozdelení minulosti, aby sa mohla napísať nová stránka dejín Cirkvi v Číne. Mám nádej, že táto cesta bude môcť byť výrečným príkladom pre celý svet a všade vybudovať mosty bratstva a spoločenstva.

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -bp, jb-

Pondelkové vysielanie vo zvukovej podobe: