Slovenská rodina Vatikánskeho rozhlasu

31/08/2016

Aktuálne správy z Vatikánu

Dnešné vysielanie

Aktuálne správy z Vatikánu



Pápež František zriadil Dikastérium pre integrálny ľudský rozvoj, povedie ho kard. Turkson

◊  

Vatikán 31. augusta – Svätý Otec František rozhodol o zriadení nového vatikánskeho dikastéria. Nová zložka Rímskej kúrie slúžiaca integrálnemu ľudskému rozvoju (Dicastero per il Servizio dello Sviluppo Umano Integrale) nahradí od 1. januára 2017 štyri doterajšie pápežské rady ich združením do jedinej inštitúcie.

Za prefekta „Dikastéria pre integrálny ľudský rozvoj“ vymenoval Svätý Otec kardinála Petra Kodwu Appiaha Turksona, súčasného predsedu Pápežskej rady pre spravodlivosť a pokoj. 67-ročný kardinál pochádza z Ghany a úrad v Rímskej kúrii zastáva od roku 2009.

Apoštolský list motu proprio „Humanam progressionem“ ustanovuje, že nové dikastérium preberie kompetencie Pápežskej rady pre spravodlivosť a pokoj, Pápežskej rady Cor unum, Pápežskej rady pre pastoráciu migrantov a cestujúcich a Pápežskej rady pre pastoráciu v zdravotníctve.

Ako sa uvádza v komuniké Tlačového strediska Svätej stolice, „jedna sekcia nového dikastéria vyjadruje špeciálnym spôsobom starostlivosť pápeža o utečencov a migrantov. Vskutku, dnes nemôže byť služba integrálnemu ľudskému rozvoju bez osobitnej pozornosti voči migračnému fenoménu. Preto je táto sekcia dočasne (ad tempus) priamo pod vedením Najvyššieho Pontifika“.  

V texte motu proprio s pápežovým podpisom a dátumom 17. augusta, ktoré dnes napoludnie oficiálne zverejnilo vatikánske tlačové  stredisko, sa okrem iného uvádza:

„V celom svojom bytí a konaní je Cirkev povolaná podporovať integrálny ľudský rozvoj vo svetle Evanjelia. Takýto rozvoj sa uskutočňuje prostredníctvom starostlivosti o neoceniteľné dobrá spravodlivosti, pokoja a ochrany stvorenstva. Nástupca apoštola Petra vo svojej práci v prospech upevnenia týchto hodnôt sústavne prispôsobuje inštitúcie, ktoré s ním spolupracujú, aby mohli lepšie vychádzať v ústrety potrebám ľudí, ktorým sú povolané slúžiť.

Preto za účelom realizovať starostlivosť Svätej stolice v uvedených oblastiach, ako aj v tých, ktoré sa týkajú zdravia a skutkov dobročinnej lásky, zriaďujem Dikastérium pre službu integrálneho ľudského rozvoja. Toto dikastérium bude osobitne kompetentné v otázkach, ktoré sa týkajú migrácie, núdznych, chorých a vylúčených, marginalizovaných a obetí vojenských konfliktov a prírodných katastrof, väzňov, nezamestnaných a obetí akejkoľvek formy otroctva a mučenia.“

Pápež František s účinnosťou od nového roka schválil aj štatút nového dikastéria na experimentálne obdobie a zrušil príslušné paragrafy apoštolskej konštitúcie Pastor Bonus o Rímskej kúrii vzťahujúce sa na uvedené štyri pápežské rady. -jb-

inizio pagina

Generálna audiencia pápeža Františka: Milosrdenstvo ponúka dôstojnosť

◊  

Vatikán 31. augusta – Posledná augustová katechéza  Svätého Otca Františka sa opäť niesla v duchu milosrdenstva, tentokrát v spojitosti s dôstojnosťou. Pápež František vychádzal z evanjeliového príbehu o tom, ako Ježiš uzdravil ženu trpiacu krvotokom a tiež spoločenským vylúčením spôsobeným týmto jej stavom. Poukázal na veľkosť jej viery a nádeje, ktoré Ježiš premenil na záchranu.

„Záchrana, ktorú poskytuje Ježiš, je totálna záchrana, ktorá reintegruje život ženy do sféry Božej lásky, a zároveň ju obnovuje v jej plnej dôstojnosti“, povedal Svätý Otec, pričom zdôraznil aj potrebu odvahy človeka prísť za Ježišom a prosiť o odpustenie. Ježiš je podľa pápežových slov ten, ktorý nám poskytuje totálnu záchranu, stavia nás na nohy a prinavracia nám dôstojnosť Božích detí.

Medzi pútnikmi na Vatikánskom námestí boli aj skupiny zo Slovenska, konkrétne: veriaci z farností Sihelné, Košice-KVP a Sabinov, z Ružomberka a okolia, spoločenstvo z Cirkevnej strednej zdravotníckej školy sv. Bazila a Nemocnice z Prešova i mnoho ďalších jednotlivcov.

Bezprostredne po audiencii sa Svätý Otec presunul z Vatikánu na stretnutie s lekármi a vedcami medicínskych odborov zhromaždenými na Medzinárodnom kardiologickom kongrese v kongresovom areáli Fiera di Roma.

Pri generálnej audiencii pápežovu katechézu uviedol nasledovný úryvok z Evanjelia podľa sv. Marka: «Vtedy k nemu odzadu pristúpila istá žena, ktorá dvanásť rokov trpela na krvotok, a dotkla sa obruby jeho odevu. Povedala si totiž v duchu: „Ak sa dotknem čo len jeho odevu, ozdraviem.“ Ježiš sa obrátil, a keď ju zazrel, povedal: „Dúfaj, dcéra, tvoja viera ťa uzdravila.“ A žena bola od tej hodiny zdravá» (Mt 9,20-22).

Plné znenie katechézy Svätého Otca

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Evanjelium, ktoré sme si vypočuli, nám predstavuje osobu, ktorá vyniká pre svoju vieru a pre svoju odvahu. Ide o ženu, ktorú Ježiš uzdravil z jej krvotoku (porv. Mt 9, 20-22). Prechádzajúc pomedzi dav sa zozadu približuje k Ježišovi, aby sa dotkla okraja jeho plášťa. «Povedala si totiž v duchu: „Ak sa dotknem čo len jeho odevu, ozdraviem.“» (v 21). Koľká viera! Koľkú vieru mala táto žena! Rozmýšľa takto, lebo je vedená veľkou vierou, množstvom nádeje, a so štipkou chytrosti uskutočňuje to, čo má na srdci.

Túžba byť Ježišom zachránená je tak veľká, že jej dáva ísť ponad predpisy ustanovené Mojžišom. Veď táto úbohá žena je už mnoho rokov nielen jednoducho chorá, ale je považovaná za nečistú, keďže je postihnutá krvotokom. (porov. Lv 15,19-30). Je preto vylúčená z liturgií, z manželského života, z normálnych vzťahov s blížnym. Evanjelista Marek dodáva, že navštívila mnoho lekárov a na ich zaplatenie vyčerpala do dna svoje prostriedky, znášala bolestné kúry, avšak stav sa jej len zhoršoval. Bola to žena skartovaná, vyradená spoločnosťou. Je dôležité zvážiť tento stav vyradenosti, aby sme pochopili jej stav ducha: cíti, že Ježiš ju môže oslobodiť z choroby a zo stavu marginalizácie a nehodnosti, v ktorom sa už celé roky nachádzala. Jedným slovom: vie a cíti, že Ježiš ju môže zachrániť.

Tento prípad vedie k uvažovaniu nad tým, ako je žena častokrát vnímaná a reprezentovaná. Všetci sa máme na pozore, aj kresťanské spoločenstvá, pred víziami ženskosti poznačenými predsudkami a podozreniami urážajúcimi jej nedotknuteľnú dôstojnosť. V tomto zmysle sú to práve evanjeliá, ktoré znovu nastoľujú pravdu a ktoré nanovo privádzajú k oslobodzujúcemu uhlu pohľadu.

Ježiš obdivoval vieru tejto ženy, ktorej sa všetci vyhýbali, a premenil jej nádej na záchranu. Nepoznáme jej meno, ale tých pár riadkov, ktorými evanjeliá opisujú jej stretnutie s Ježišom, načrtávajú itinerár viery, ktorý dokáže znovunastoliť pravdu a veľkosť dôstojnosti každej osoby. Pri stretnutí s Ježišom sa pre všetkých – mužov aj ženy všetkých končín a všetkých čias – otvára cesta oslobodenia a spásy.

Matúšovo evanjelium hovorí, že keď sa žena dotkla Ježišovho plášťa, «obrátil sa» a «zazrel» ju (v. 22) a potom k nej prehovoril. Ako sme povedali, kvôli jej stavu vylúčenia žena konala skryto, za Ježišovým chrbtom, bola tak trochu ustráchaná, aby ju nespozorovali, lebo bola tou, ktorá je vyradená. Ježiš ju však vidí, a jeho pohľad nie je vyčítavý, nehovorí: „Choď preč, ty si vyradená!“, akoby povedal: „Ty si malomocná, choď preč!“, či nie? Nerobí jej výčitky. Avšak Ježišov pohľad je milosrdenstvo a neha. On vie, čo sa stalo a snaží sa o osobné stretnutie s ňou, po čom samotná žena v hĺbke túžila. Toto znamená, že ju Ježiš nielenže prijíma, ale považuje ju za hodnú takéhoto stretnutia až do tej miery, že ju obdarúva svojím slovom a svojou pozornosťou.

V centrálnej časti príbehu sa termín záchrana (uzdravenie) opakuje trikrát. «Povedala si totiž v duchu: „Ak sa dotknem čo len jeho odevu, budem zachránená (ozdraviem).“ Ježiš sa obrátil, a keď ju zazrel, povedal: „Dúfaj, dcéra, tvoja viera ťa zachránila (uzdravila).“ A žena bola od tej hodiny zachránená (zdravá)» (v. 21-22). Toto «Dúfaj, dcéra» – „maj odvahu, dcéra“, ako hovorí Ježiš – vyjadruje všetko milosrdenstvo Boha k tej osobe. A ku každej skartovanej osobe. Koľkokrát sa len vnútorne cítime byť skartovaní kvôli našim hriechom. Veľa sme ich vykonali, veľmi veľa... A Pán nám hovorí: „Odvahu! Príď! Pre mňa nie si vyradený či vyradená. Odvahu, dcéra. Ty si synom, dcérou.“

A toto je moment milosti, moment odpustenia, je to chvíľa zahrnutia do Ježišovho života, do života Cirkvi. Je to moment milosrdenstva. Dnes nám všetkým, hriešnikom, ktorí sme veľkými či malými hriešnikmi – avšak všetci sme nimi, je tak? – všetkým nám Pán hovorí: „Odvahu, príď! Nie si viac vylúčený, nie si viac skartovaná: ja ti odpúšťam, objímam ťa“. Také je milosrdenstvo Boha. Musíme mať odvahu ísť za ním, prosiť o odpustenie za naše hriechy a ísť vpred. S odvahou, ako to urobila táto žena.

A potom, „záchrana“ nadobúda mnohoraké rysy: predovšetkým prinavracia žene zdravie; ďalej ju oslobodzuje od spoločenských a náboženských diskriminácií; a ešte ďalej uskutočňuje nádej, ktorú nosila v srdci, odstraňujúc jej strachy a jej skľúčenosť; a napokon, prinavracia ju spoločnosti, keď ju oslobodzuje od núteného skrývania toho, čo robí. A toto posledné je dôležité: ten, kto je vylúčený, vždy koná potajme – z času na čas či po celý život: pomyslime na malomocných v tých časoch, na bezdomovcov dnes... pomyslime na hriešnikov, na nás hriešnikov: vždy niečo konáme potajme, akoby sme mali potrebu urobiť niečo skryto a hanbíme sa za to, kým sme. On nás od tohto oslobodzuje, Ježiš nás oslobodzuje a dáva nám kráčať vzpriamene: „Vstaň a poď. Vzpriamene.“ Tak, ako nás stvoril Boh: Boh nás stvoril vzpriamených, nie pokorených. Na nohách.“ Záchrana, ktorú poskytuje Ježiš, je totálna záchrana, ktorá reintegruje život ženy do sféry Božej lásky, a zároveň ju obnovuje v jej plnej dôstojnosti.

V skratke, to, čo prinieslo žene záchranu nie je plášť, ktorého sa dotkla, ale  je to Ježišovo slovo, prijaté vo viere, schopné utešiť ju, uzdraviť a obnoviť ju vo vzťahu s Bohom a s jeho ľudom. Ježiš je jediným zdrojom požehnania, z ktorého vyviera spása pre všetkých ľudí; a viera je základnou dispozíciou k jej prijatiu. Ježiš opätovne svojím správaním plným milosrdenstva ukazuje Cirkvi cestu, ktorou sa treba vydať, aby sme šli v ústrety každej osobe, aby každý mohol byť uzdravený na tele aj na duchu a mohol znovunadobudnúť dôstojnosť Božích detí. Ďakujem.

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -zk, jb-

inizio pagina

Pápež s kardiológmi z celého sveta: Lekárska veda nech slúži aj najchudobnejším

◊  

Vatikán 31. augusta – Pápež František sa dnes po generálnej audiencii stretol s lekármi a vedcami medicínskych odborov z viac než 140 krajín. 35-tisíc kardiológov sa v týchto dňoch zišlo v Ríme na Medzinárodnom kardiologickom kongrese v areáli Fiera di Roma, kde hovorili najmä o kardiovaskulárnej prevencii.

Svätý Otec sa na úvod stretnutia poďakoval lekárom za ich prácu a prihovoril sa im aj týmito slovami:

„Magistérium Cirkvi vždy potvrdzovalo dôležitosť vedeckého výskumu pre život a zdravie ľudí. Rovnako dnes vás Cirkev nielenže sprevádza na tejto tak namáhavej ceste, ale podporuje vás a snaží sa vám byť oporou, lebo chápe, že to, čo je zamerané na efektívne dobro človeka je vždy konaním, ktoré pochádza od Boha“.

Pápež  poukázal na to, že vedec pri svojom výskume prichádza do kontaktu i s duchovnými otázkami, keďže človek je tvorom Božím. Otvorenosť voči Bohu je podľa jeho slov prospešné i pre samotnú vedu: „Otvorenosť pre Božiu milosť prostredníctvom viery nepoškodzuje myseľ, naopak ju pobáda napredovať k poznaniu pravdy širšej a užitočnej pre ľudstvo.“

Podľa pápeža Františka „ani vedec vo svojom výskume nie je nikdy neutrálny“. Každý si so sebou nesie „svoju minulosť, svoj spôsob bytia a myslenia“. Pre každého preto existuje potreba „mať akúsi formu očisty, ktorá zatiaľ čo odstraňuje toxíny ako jedy pre rozum pri jeho hľadaní pravdy a istoty, privádza k intenzívnejšiemu pohľadu na podstatu vecí.“    

„Nemôžeme poprieť, že poznanie, aj to najprecíznejšie a vedecké, si pri svojom napredovaní potrebuje klásť otázky a nachádzať odpovede o pôvode, zmysle a účelnosti skutočnosti, vrátane človeka. Predsa však samotné vedy – prírodné a fyzikálne – nestačia na pochopenie tajomstva, ktoré v sebe ukrýva každý človek. Ak sa hľadí na človeka v jeho celistvosti – dovoľte mi, aby som na tomto nástojil –, je možné venovať osobitne intenzívny pohľad tým najchudobnejším, najznevýhodnenejším a marginalizovaným, aby sa aj im dostala vaša starostlivosť, ako aj pomoc a pozornosť verejných i súkromných zdravotníckych zariadení“.   

Svätý Otec František vyzval medzinárodne uznávaných kardiológov, aby bojovali proti kultúre skartovania, ktorú dnešný svet ponúka. Na záver slovami Druhého vatikánskeho koncilu pripomenul, že „sú tu zákony vtlačené do samotnej prírody, s ktorou nikto nesmie manipulovať, ale iba «objavovať, využívať a usporiadavať», aby život vždy viac zodpovedal úmyslom Stvoriteľa (porov. Gaudium et spes, 36). Preto je  dôležité, aby sa človek vedy, keď sa konfrontuje s veľkým tajomstvom ľudskej existencie, nenechal premôcť pokušením udusiť pravdu (porov. Rim 1,18).“

Pápež František sa s Rozlúčil sa s účastníkmi Medzinárodného kardiologického kongresu rozlúčil slovami:

„Znovu vám ďakujem za vašu prácu – aj ja som bol v rukách niektorých z vás – a prosím Pána, aby požehnal váš výskum a lekársku starostlivosť tak, aby sa všetkým dostalo úľavy od bolesti, väčšej kvality života a posilnenia zmyslu pre nádej, i ten každodenný zápas, aby nebolo ‚skartovaných‘ v ľudskom živote a v plnosti ľudského života“. -ej-

inizio pagina

Kolumbiu po nástupe mieru pápež povzbudzuje k svornosti a zmiereniu

◊  

Vatikán/Kolumbia 31. augusta – „Pápež František sa teší zo správy o zavŕšení rokovaní medzi vládou a FARC-EP na záver intenzívneho procesu prebiehajúceho v ostatných rokoch, a chce uistiť o svojej podpore za účelom dosiahnutia svornosti a zmierenia celého kolumbijského ľudu, vo svetle ľudských práv a kresťanských hodnôt, ktoré majú svoje miesto v strede latinskoamerickej kultúry“ – uvádza sa v dnes vydanom komuniké Štátneho sekretariátu Svätej stolice.

Text ďalej zaujíma stanovisko k návrhu predloženému Svätému Otcovi činiteľmi kolumbijského mierového procesu, aby menoval svojho reprezentanta do výboru, zodpovedného za zostavenie súdneho tribunálu, pred ktorými budú pokračovať právne konsekvencie mierovej dohody:

„Dňa 12. augusta Jeho Svätosť dostala pozvanie vymenovať reprezentanta, ktorý by mal účasť vo Výbore pre výber sudcov, ktorí budú tvoriť „Špeciálnu súdnu autoritu pre mier“ (Jurisdicción especial para la paz). Predsa však, berúc do úvahy univerzálne poslanie Cirkvi a misiu Petrovho nástupcu ako pastiera Božieho ľudu, bolo by vhodnejšie, keby sa takáto úloha presunula na iné inštancie. Pápež František zveruje mierový proces v Kolumbii materinskej ochrane Svätej Matky Božej, Kráľovnej pokoja, a vyprosuje dar Ducha Svätého, aby osvietil srdce a myseľ všetkých, čo sú povolaní budovať spoločné dobro kolumbijského národa.“

Mierovou dohodou medzi kolumbijskou vládou a zástupcami FARC-EP („Revolučné ozbrojené sily Kolumbie – Armáda ľudu“) uzavretou 24. augusta 2016 nastal mier v krajine trýznenej 52 rokov vnútorným ozbrojeným konfliktom. Gerilové oddiely FARC vznikli v roku 1964 ako ozbrojená zložka komunistickej strany. Mierové rokovania sprostredkované Kubou po štyri a pol roku priviedli k tomu, že o polnoci z nedele na pondelok 29. augusta sa v Kolumbii mier stal realitou.

Arcibiskup Bogoty kardinál Rubén Salazar Gómez vyjadril pre Vatikánsky rozhlas svoju reakciu na historickú udalosť nástupu mieru v Kolumbii nasledovne:

„V Kolumbii prežívame veľmi dôležitý moment, pretože vláda prezidenta Santosa a gerila FARC dosiahli dohodu na ukončenie ozbrojeného konfliktu. Toto je pre nás naozaj maximálne dôležité, pretože sme zažívali vojnu počas viac než 50-tich rokov, vojnu so všetkými jej hrôzami. A prežívame preto moment nádeje, moment, v ktorom pozeráme smerom k budúcnosti a sme plní sily na začatie procesu odpustenia, zmierenia, bratstva, solidarity, pre vybudovanie novej krajiny, nového národa, spravodlivého, bratského a solidárneho. A tak celá Cirkev prosí Pána, pretože sme presvedčení, že pokoj je dar, a zaiste musíme pre pokoj pracovať, ale musíme predovšetkým otvoriť naše srdcia pre prijatie daru pokoja od Pána.“

Už dve generácie v Kolumbii si prakticky navykli na stav vojny ak nemeniteľnú skutočnosť. Krajina preto potrebuje výchovu k pokojnému spolunažívaniu, vysvetľuje ďalej kardinál Rubén Salazar Gómez:

„Teraz sa potrebujeme naučiť žiť v mieri, budovať pokoj. Všetci musíme žiť v pokoji. Toto nie je ľahké, pretože návyky sú vždy veľmi silné. Toto je pedagogika zacielená na spolunažívanie, na zakúsenie bratstva: všetci sme bratia, všetci sme preto povolaní žiť v bratstve, v solidárnosti.  Rozdiely názorov a pohľadov nás nesmú viesť k násiliu a k vojne, ako sa to stalo v minulých rokoch, ale je potrebné naučiť sa žiť v pokoji. Táto pedagogika pokoja je nevyhnutná.“ -jb-          

inizio pagina

Tvít pápeža Františka: Keď slúžime s láskou, rastieme v ľudskosti

◊  

Slúžiť s láskou a nehou tým, ktorí potrebujú pomoc, nám pomáha rásť v ľudskosti. (Tvít pápeža Františka z 31. augusta 2016) -ej-

inizio pagina

Dnešné vysielanie



Vysielanie z 31. augusta 2016

◊  

Stredajšie vysielanie vo zvukovej podobe: 

inizio pagina