Vatikán 1. septembra – „Buďme milosrdní k nášmu spoločnému domu”, vyzýva pápež František v posolstve k 2. svetovému dňu modlitby za starostlivosť o stvorenstvo. Text posolstva, ktorý sa skladá zo šiestich častí, dnes napoludnie predstavil vo vatikánskom Tlačovom stredisku kardinál Peter Turkson, predseda Pápežskej rady pre spravodlivosť a pokoj.

Pápež na úvod vyzdvihuje ekumenický rozmer Svetového dňa modlitieb za starostlivosť o stvorenstvo a vyjadruje radosť nad tým, že na celom svete existujú iniciatívy, ktoré „podporujú environmentálnu spravodlivosť, starostlivosť o chudobných a zodpovedný záväzok voči spoločnosti, umožňujú stretávanie sa ľudí, hlavne mladých z rozličných náboženských kontextov“. 

V prvej časti posolstva Svätý Otec vyzýva všetkých obyvateľov planéty, aby neostali „ľahostajní voči strate biodiverzity a ničeniu ekosystémov, často vyprovokovaným našim nezodpovedným a egoistickým správaním“. Zároveň upozornil na problém otepľovania, sčasti kvôli ľudskej činnosti, „čo spôsobuje suchá, záplavy, požiare a extrémne meteorologické udalosti“. Tieto klimatické zmeny sa podľa slov Rímskeho biskupa podpísali aj pod „mučivú krízu nútených migrantov“.

Druhú časť posolstva otvoril Svätý Otec odvolaním sa na Knihu Genezis, kde Boh daroval človeku zem, aby ju zveľaďoval a staral sa o ňu. Inšpirovaný príhovorom ekumenického patriarchu Bartolomeja spred takmer 20 rokov, Svätý Otec poukázal na to, že zlé zaobchádzanie so zemou je hriechom človeka a dodal:

„Zoči-voči tomu, čo sa deje nášmu domu, môže Jubileum milosrdenstva vyzvať svedomitých kresťanov «k hlbokej vnútornej konverzii», s osobitnou oporou vo sviatosti zmierenia. Naučme sa v tomto Jubilejnom roku hľadať Božie milosrdenstvo za hriechy proti stvorenstvu, ktoré sme doposiaľ nevedeli uznať a vyznať; a vynasnažme sa učiniť konkrétne kroky na ceste k ekologickej konverzii, ktorá vyžaduje jasné spytovanie svedomia o našej zodpovednosti voči nám samým, blížnemu, stvorenstvu a Stvoriteľovi“.

Práve spytovaniu svedomia a pokániu sa venuje tretia časť posolstva, v ktorej Svätý Otec píše: „Ako jednotlivci, ktorí už nabehli na životné štýly prameniace či už v pomýlenej kultúre blahobytu, alebo v «nezriadenej túžbe konzumovať viac než je reálne potrebné» a ako účastní na systéme, «ktorý nanútil logiku zisku za každú cenu bez uvažovania nad sociálnym vylúčením či nad ničením prírody», oľutujme zlo, ktoré spôsobujeme nášmu spoločnému domu“.

Štvrtá časť posolstva s názvom „zmeniť kurz“ pozýva čitateľov „k pevnému predsavzatiu zmeny života“. Táto premena sa podľa slov pápeža „musí premietnuť do konkrétnych postojov a spôsobov správania s väčšou úctou ku stvorenstvu, ako napríklad obozretné používanie plastov a papiera, neplytvanie vodou, jedlom a elektrickou energiou, triedenie odpadu, starostlivé zaobchádzanie s inými živými bytosťami, využívanie verejnej dopravy a spájanie sa pri využívaní osobných dopravných prostriedkov“.

Svätý Otec František zároveň vystríha pred „krátkodobou mentalitou a vyhľadávaním okamžitej finančnej a volebnej návratnosti“. Ekonomika, politika, spoločnosť a kultúra „musia byť preorientované na spoločné dobro, ktoré zahŕňa udržateľnosť a starostlivosť o stvorenstvo“.

V piatej časti posolstva pápež navrhuje doplniť dva tradičné zoznamy siedmich duchovných a siedmich telesných skutkov milosrdenstva o nový skutok milosrdenstva. Je ním „starostlivosť o spoločný dom“. Svätý Otec to vysvetľuje týmito slovami:

„Ako skutok duchovného milosrdenstva starostlivosť o spoločný dom  vyžaduje «vďačné nazeranie na svet», ktoré «nám umožňuje v každej veci odhaliť nejaké ponaučenie, ktoré nám Boh chce odovzdať». Ako skutok telesného milosrdenstva starostlivosť o spoločný dom vyžaduje «jednoduché každodenné gestá, ktorými lámeme logiku násilia, vykorisťovania, egoizmu [...] a prejavuje sa všetkými skutkami, ktoré sa snažia budovať lepší svet»“.

Na záver posolstva k dnešnému Svetovému dňu modlitby za starostlivosť o stvorenstvo pozýva pápež do modlitby, ktorú formuloval týmito slovami:

„«Otec chudobných, pomôž nám vyslobodiť tých, ktorí sú na tejto zemi opustení a zabudnutí a ktorí sú tak cenní v tvojich očiach. [...] Bože lásky, ukáž nám naše miesto na tomto svete ako nástrojom tvojej lásky voči všetkým bytostiam tejto zeme». Bože milosrdenstva, daj nám prijať tvoje odpustenie a šíriť tvoje milosrdenstvo do celého nášho spoločného domu“. -ej-   

Vatikán 1. septembra 2016 – V plnom znení prinášame text pápežovho posolstva k Svetovému dňu modlitby za starostlivosť o stvorenstvo, ktorý sa v Katolíckej cirkvi slávi po druhý raz od jeho ustanovenia v roku 2015. 

Buďme milosrdní k nášmu spoločnému domu

Posolstvo Jeho Svätosti pápeža Františka k sláveniu Svetového dňa modlitby za starostlivosť o stvorenstvo 1. septembra 2016

 „V spoločenstve s pravoslávnymi bratmi a sestrami a s podporou iných cirkví a kresťanských komunít dnes Katolícka cirkev slávi každoročný ,Svetový deň modlitby za starostlivosť o stvorenstvo‘. Toto výročie má v úmysle ponúknuť «jednotlivým veriacim a komunitám vzácnu príležitosť obnoviť osobný záväzok k vlastnému povolaniu ako správcov stvorenstva, vzdávajúc Bohu vďaku za obdivuhodné dielo, ktoré zveril našej starostlivosti, vyprosujúc si jeho pomoc pri ochrane stvorenstva a jeho milosrdenstvo pre hriechy spáchané proti svetu, v ktorom žijeme» (List ustanovenia Svetového dňa modlitieb za starostlivosť o stvorenstvo, 6. aug. 2015).

Je veľmi povzbudivé, že znepokojenie nad budúcnosťou našej planéty zdieľajú cirkvi a kresťanské komunity spolu s inými náboženstvami. Vskutku v posledných rokoch náboženské autority a organizácie podnikli mnohé iniciatívy na väčšie scitlivenie verejnej mienky ohľadne nebezpečenstiev nezodpovedného vykorisťovania planéty. Chcel by som sa tu zmieniť o patriarchovi Bartolomejovi a o jeho predchodcovi Dimitrijovi, ktorí sa počas mnohých rokov sústavne vyslovovali proti hriechu spoluúčasti na poškodzovaní planéty a priťahovali pozornosť na svetovú morálnu a duchovnú krízu, ktorá je pri koreni problémov životného prostredia a jeho degradácie. Ako odpoveď na rastúcu pozornosť k integrite stvorenstva navrhlo Tretie európske ekumenické zhromaždenie (Sibiu, 2007) slávenie ,Času pre stvorenstvo‘, ktorý by trval päť týždňov medzi 1. septembrom (pravoslávna spomienka Božieho diela stvorenia) a 4. októbrom (spomienka sv. Františka z Assisi v Katolíckej cirkvi a v niektorých ďalších západných tradíciách). Od toho momentu takáto iniciatíva s podporou Svetovej rady cirkví inšpirovala mnohé ekumenické aktivity v rôznych častiach sveta. Dôvodom na radosť tiež musí byť skutočnosť, že na celom svete podobné iniciatívy, ktoré podporujú environmentálnu spravodlivosť, starostlivosť o chudobných a zodpovedný záväzok voči spoločnosti, umožňujú stretávanie sa ľudí, hlavne mladých, z rozličných náboženských kontextov. Ako kresťania i nekresťania, veriaci a osoby dobrej vôle musíme byť zjednotení v preukazovaní milosrdenstva voči nášmu spoločnému domu – zemi – a plne doceňovať svet, v ktorom žijeme, ako miesto spoluúčasti a spoločenstva.

1. Zem kričí...

Týmto posolstvom obnovujem dialóg s každou osobou, ktorá obýva túto planétu ohľadne utrpení, ktoré sužujú chudobných a ničenia životného prostredia. Boh nám daroval bujnú záhradu, ale premieňame ju na znečistenú plochu «trosiek, púští a špiny» (Laudato si´, 161). Nemôžeme sa vzdať alebo byť ľahostajnými voči strate biodiverzity a ničeniu ekosystémov, často vyprovokovaným naším nezodpovedným a egoistickým správaním. «Kvôli nám tisíce druhov nevzdajú chválu Bohu svojím životom, ani nám nebudú môcť odovzdať svoje posolstvo. Na to nemáme právo» (tamtiež, 33).

Planéta sa naďalej otepľuje, sčasti kvôli ľudskej činnosti: rok 2015 bol najteplejší rok, aký sa kedy zaznamenal, a rok 2016 bude pravdepodobne ešte teplejší. To spôsobuje suchá, záplavy, požiare a extrémne meteorologické udalosti, stále viac závažné. Klimatické zmeny tiež prispievajú k mučivej kríze nútených migrantov. Chudobní sveta, hoci sú menej zodpovední za klimatické zmeny, sú viac zraniteľní a už zakúšajú ich dôsledky.

Ako zdôrazňuje integrálna ekológia, ľudské bytosti sú hlboko späté medzi sebou navzájom a aj so stvorenstvom v jeho plnosti. Keď zle zaobchádzame s prírodou, zaobchádzame zle aj s ľudskými bytosťami. Zároveň, každé stvorenie má svoju vlastnú vnútornú hodnotu, ktorú treba rešpektovať. Počúvajme «volanie zeme aj volanie chudobných» (tamtiež, 33) a pozorne sa snažme porozumieť, ako možno zabezpečiť adekvátnu a včasnú odpoveď.

2. ... lebo sme sa prehrešili

Boh nám daroval zem, aby sme ju zveľaďovali a opatrovali (porov. Gn 2,15) úctivo a vyvážene.  Kultivovať ju ,priveľmi‘ – teda krátkozrako a egoisticky ju vykorisťovať – i opatrovať ju pramálo je hriechom.

Drahý ekumenický patriarcha Bartolomej s odvahou opätovne a prorocky postavil do svetla naše hriechy proti stvorenstvu: ,To, že ľudské bytosti ničia biologickú diverzitu v Božom stvorení; že ľudské bytosti kompromitujú integritu zeme a prispievajú ku klimatickým zmenám, zbavujú zem jej prirodzených lesov či ničia jej vlhké oblasti; že ľudské bytosti znečisťujú vody, pôdu, vzduch: to všetko sú hriechy‘. Vskutku ,zločin proti prírode je zločinom proti nám samým a hriechom proti Bohu‘ (Príhovor v Santa Barbare v Kalifornii, 8. nov. 1997).

Zoči-voči tomu, čo sa deje nášmu domu, môže Jubileum milosrdenstva vyzvať svedomitých kresťanov «k hlbokej vnútornej konverzii» (Laudato si´, 217), s osobitnou oporou vo sviatosti zmierenia. Naučme sa v tomto Jubilejnom roku hľadať Božie milosrdenstvo za hriechy proti stvorenstvu, ktoré sme doposiaľ nevedeli uznať a vyznať; a vynasnažme sa učiniť konkrétne kroky na ceste k ekologickej konverzii, ktorá vyžaduje jasné spytovanie svedomia o našej zodpovednosti voči nám samým, blížnemu, stvorenstvu a Stvoriteľovi (porov. tamtiež, 10; 229).

3. Spytovanie svedomia a pokánie

Prvým krokom na takejto ceste je vždy spytovanie svedomia, ktoré predpokladá «vďačnosť a pocit nezaslúženosti, teda uznanie, že svet je dar prijatý z lásky Otca. Dôsledkom toho je ochota k nezištnému odriekaniu a veľkodušným činom (...) Zahrnuje aj láskyplné presvedčenie o tom, že nie sme oddelení od ostatných stvorení, ale že spolu s ostatnými bytosťami sveta tvoríme jedno nádherné univerzálne spoločenstvo. Veriaci nekontempluje svet zvonka, ale zvnútra, pričom uznáva väzby, ktorými ho Otec spojil so všetkými bytosťami» (tamtiež, 220).

Na tohto Otca plného milosrdenstva a dobroty, ktorý očakáva návrat každého zo svojich detí, sa môžeme obrátiť a uznať naše hriechy voči stvorenstvu, voči chudobným a voči budúcim generáciám. «V tej miere, v akej my všetci spôsobujeme malé ekologické škody», sme povolaní «uznať náš podiel, malý či veľký, na znevažovaní a ničení životného prostredia» (Bartolomej I., Posolstvo ku Svetovému dňu modlitby za starostlivosť o stvorenstvo, 1. sept. 2012). Toto je prvý krok na ceste obrátenia.

V roku 2000 – aj to bol jubilejný rok – môj predchodca svätý Ján Pavol II. pozval katolíkov kajať sa za náboženskú neznášanlivosť, minulú i súčasnú, ako aj za nespravodlivosti spáchané na Židoch, na ženám, na domorodých národoch, imigrantoch, chudobných a nenarodených. V tomto Mimoriadnom jubileu milosrdenstva pozývam každého k tomu istému. Ako jednotlivci, ktorí už nabehli na životné štýly prameniace či už v pomýlenej kultúre blahobytu, alebo v «nezriadenej túžbe konzumovať viac než je reálne potrebné» (Laudato si´, 123) a ako účastní na systéme, «ktorý nanútil logiku zisku za každú cenu bez uvažovania nad sociálnym vylúčením či nad ničením prírody» (Príhovor pri Druhom svetovom stretnutí ľudových hnutí, Santa Cruz de la Sierra, Bolívia, 9. júla 2015), oľutujme zlo, ktoré spôsobujeme nášmu spoločnému domu.

Po vážnom spytovaní si svedomia a dosiahnutí takej kajúcnosti, sa môžeme vyznať z našich hriechov proti Stvoriteľovi, proti stvorenstvu, proti našim bratom a našim sestrám. «Katechizmus Katolíckej cirkvi nám dáva vidieť spovednicu ako miesto, v ktorom nás pravda oslobodzuje pre stretnutie» (Tretia meditácia, Duchovná obnova pri Jubileu kňazov, Bazilika sv. Pavla za hradbami, 2. júna 2016). Vieme, že «Boh je väčší ako náš hriech» (Generálna audiencia, 30. marca 2016), ako všetky hriechy, vrátane tých proti stvorenstvu. Vyznávame sa z nich, lebo ich ľutujeme a chceme sa zmeniť. A milosrdná Božia milosť, ktorú prijímame vo sviatosti, nám pomôže, aby sme to dokázali.

4. Zmeniť kurz

Spytovanie svedomia, ľútosť a vyznanie sa Otcovi bohatému na milosrdenstvo vedú k pevnému predsavzatiu zmeny života. A toto sa musí premietnuť do konkrétnych postojov a spôsobov správania s väčšou úctou ku stvorenstvu, ako napríklad obozretné používanie plastov a papiera, neplytvanie vodou, jedlom a elektrickou energiou, triedenie odpadu, starostlivé zaobchádzanie s inými živými bytosťami, využívanie verejnej dopravy a spájanie sa pri využívaní osobných dopravných prostriedkov, a tak ďalej (porov. Laudato si´, 211). Nesmieme si myslieť, že takéto snahy sú príliš malé na zlepšenie sveta. Takéto činy «vyvolávajú v lone tejto zeme dobro, ktoré má tendenciu stále sa šíriť, neraz neviditeľne» (tamtiež, 212) a povzbudzujú «k prorockému a kontemplatívnemu životnému štýlu, schopnému hlboko sa radovať a nebyť posadnutými konzumom» (tamtiež, 222).

Rovnako predsavzatie zmeniť život sa musí uberať tým spôsobom, akým prispievame k budovaniu kultúry a spoločnosti, ktorej sme súčasťou: vskutku: «starostlivosť o prírodu je súčasťou životného štýlu, ktorý zahŕňa schopnosť žiť spolu a spoločne» (tamtiež, 228). Ekonomika a politika, spoločnosť a kultúra nemôžu byť ovládané krátkodobou mentalitou a vyhľadávaním okamžitej finančnej o volebnej návratnosti. Naopak musia byť urgentne preorientované na spoločné dobro, ktoré zahŕňa udržateľnosť a starostlivosť o stvorenstvo.

Konkrétnym prípadom je ,ekologický dlh‘ medzi Severom a Juhom sveta (porov. tamtiež, 51-52). Jeho vrátenie by si vyžadovalo, aby sme sa postarali o životné prostredie najchudobnejších krajín a poskytli im finančné zdroje a technickú pomoc, ktoré by im pomohli zvládnuť následky klimatických zmien a podporovať udržateľný rozvoj.

Ochrana spoločného domu vyžaduje rastúci politický konsenzus. V takom zmysle je dôvodom na spokojnosť, že v septembri 2015 krajiny sveta prijali Ciele udržateľného rozvoja, a že v decembri 2015 schválili Parížsku dohodu o klimatických zmenách, ktorá si kladie náročný, ale zásadne dôležitý cieľ obmedziť rast globálnej teploty. Teraz majú vlády povinnosť rešpektovať prijaté záväzky, zatiaľ čo podniky musia zodpovedne plniť svoj podiel, a záleží na občanoch, aby vyžadovali, aby sa to uskutočnilo, ba aby sme smerovali k stále ambicióznejším cieľom.

Zmena kurzu teda spočíva v «dôslednom rešpektovaní pôvodného prikázania uchovať stvorenstvo od každého zla, ako pre naše dobro, tak aj pre dobro iných ľudských bytostí» (Bartolomej I., Posolstvo ku Svetovému dňu modlitby za starostlivosť o stvorenstvo, 1. sept. 1997). Jedna otázka nám môže pomôcť nestratiť zo zreteľa cieľ: «Aký typ sveta chceme odovzdať tým, ktorí prídu po nás, deťom, ktoré vyrastajú?» (Laudato si´, 160).

5. Nový skutok milosrdenstva

«Nič nezjednocuje s Bohom viac než skutok milosrdenstva – či už ide o milosrdenstvo, ktorým nám Pán odpúšťa naše hriechy, alebo ide o milosť, ktorú nám dáva na konanie milosrdenstva v jeho mene» (Prvá meditácia, Duchovná obnova pri Jubileu kňazov, Bazilika sv. Jána v Lateráne, 2. júna 2016).

Parafrázujúc slová sv. Jakuba môžeme povedať: «milosrdenstvo bez skutkov je samo v sebe mŕtve. [...] Z dôvodu zmien v našom globalizovanom svete sa niektoré materiálne a duchovné biedy znásobili: dajme preto priestor kreativite lásky, aby sme nachádzali nové účinné spôsoby. Takto sa cesta milosrdenstva stane stále viac konkrétnou» (Generálna audiencia, 30. júna 2016).

Kresťanský život zahŕňa praktizovanie tradičných skutkov telesného a duchovného milosrdenstva. (Skutky telesného milosrdenstva sú: nasýtiť hladujúcich, dať piť smädným, zaodiať nahých, prichýliť pocestných, navštevovať chorých a väzňov, pochovávať mŕtvych. Skutky duchovného milosrdenstva sú: pochybujúcim dobre radiť, nevedomých vyučovať, hriešnikov napomínať, zarmútených tešiť, odpúšťať urážky, trpezlivo znášať nepríjemné osoby, modliť sa za živých i mŕtvych.) «Zvyčajne myslíme na skutky milosrdenstva jednotlivo, jeden po druhom, ako naviazané na istý skutok: nemocnice pre chorých, jedálne pre hladných, ubytovne pre tých, čo sú na ulici, školy pre tých, čo potrebujú náuku, spovednice a duchovné vedenie pre toho, kto potrebuje radu a odpustenie... Ak sa však na to pozrieme spoločne, odkaz je ten, že predmetom milosrdenstva je samotný ľudský život v celej jeho úplnosti» (Tretia meditácia, Duchovná obnova pri Jubileu kňazov, Bazilika sv. Pavla za hradbami, 2. júna 2016).

Samozrejme samotný ľudský život vo svojej celistvosti zahŕňa starostlivosť o spoločný dom. Dovolím si teda navrhnúť doplnenie dvoch tradičných zoznamov siedmich skutkov milosrdenstva a pridať ku každému starostlivosť o spoločný dom. Ako skutok duchovného milosrdenstva starostlivosť o spoločný dom  vyžaduje «vďačné nazeranie na svet» (Laudato si´, 214), ktoré «nám umožňuje v každej veci odhaliť nejaké ponaučenie, ktoré nám Boh chce odovzdať» (tamtiež, 285). Ako skutok telesného milosrdenstva starostlivosť o spoločný dom vyžaduje «jednoduché každodenné gestá, ktorými lámeme logiku násilia, vykorisťovania, egoizmu [...] a prejavuje sa všetkými skutkami, ktoré sa snažia budovať lepší svet» (tamtiež, 230-231).

6. Na záver: modlime sa

Napriek našim hriechom a hrozivým výzvam, ktoré máme pred sebou, nikdy nestrácajme nádej: «Stvoriteľ nás neopúšťa, nikdy neustupuje zo svojho plánu lásky, neľutuje, že nás stvoril  [...], pretože sa natrvalo spojil s našou zemou, a jeho láska nás vždy povedie, aby sme nachádzali nové cesty» (tamtiež, 13; 245). Obzvlášť prvého septembra a potom po celý zvyšok roka sa modlime:

«Otec chudobných, pomôž nám vyslobodiť tých, ktorí sú na tejto zemi opustení a zabudnutí a ktorí sú tak cenní v tvojich očiach. [...] Bože lásky, ukáž nám naše miesto na tomto svete ako nástrojom tvojej lásky voči všetkým bytostiam tejto zeme» (tamtiež, 246). Bože milosrdenstva, daj nám prijať tvoje odpustenie a šíriť tvoje milosrdenstvo do celého nášho spoločného domu. Buď pochválený. Amen.

Vo Vatikáne 1. septembra 2016

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -bp, jb-

Vatikán 1. septembra – Svätý Otec dnes predsedal vo Vatikánskej bazilike vešperám pri príležitosti Svetového dňa modlitby za ochranu stvorenstva. V homílii sa prihovoril pápežský kazateľ páter Raniero Cantalamessa. Svoj príhovor začal citátom sv. Petra Chryzológa:

„«Človeče, prečo máš o sebe takú nízku mienku, keď si taký drahocenný pre Boha? Prečo, keď si taký ctený u Boha, sa nerozumne pripravuješ o svoju úctu? Prečo skúmaš, odkiaľ si bol vzatý a nehľadáš, pre aký účel si bol stvorený?»

Tieto slová, ktorá sme práve počuli, vyslovil sv. Peter Chryzológ, biskup Ravenny v piatom storočí po Kristovi, teda pred 1500 rokmi. Odvtedy sa zmenil dôvod, pre ktorý človek opovrhuje samým sebou, ale samotná skutočnosť sa nezmenila. V čase Chryzológa bol dôvod ten, že človek «bol vzatý zo zeme», že je prach a na prach sa obráti (Gen 3,19); dnes je dôvodom opovrhnutia to, že človek je menej než ničím v bezhraničnej veľkoleposti vesmíru.“

Ako ďalej pokračoval páter Cantalamessa, práve skutočnosť, že človek je schopný vzťahov, dokazuje, že je obrazom Boha. Citoval pri tom aj slová súčasného pravoslávneho teológa Ioannisa Zizioulasa.

„Jedine človek - ako osoba schopná slobodných a uvedomelých vzťahov – má účasť na tomto osobnom a vzťahovom rozmere Boha. Tým, že Trojica je spoločenstvom lásky, stvorila človeka ako «bytie vo vzťahu». Práve v tomto zmysle je človek «na obraz Boží»,“ pokračoval otec Raniero. Vláda človeka nad tvorstvom sa nezvrhne na ničivý triumfalizmus, ak sa človek správa naozaj ako obraz Boží, čiže ako bytosť v spoločenstve, nie ako do seba uzavretý egoista. „Nadvláda človeka nad vesmírom nie je teda triumfalizom (ľudského) druhu, ale zodpovednosťou voči slabým, chudobným, bezbranným.“

Vzorom tohto postoja je sv. František z Assisi, ktorý podľa pápežského kazateľa „patrí do tej kategórie ľudí, o ktorých Pavol hovorí, že «nič nemajú, a pritom im všetko patrí» (porov. 2 Kor 6,10).

„Je toľko úloh, ktoré má človek vo vzťahu k stvorenstvu, niektoré naliehavejšie než druhé: voda, vzduch, klíma, energia, ochrana ohrozených druhov... O týchto sa hovorí na všetkých fórach a stretnutiach, ktoré sa zaoberajú ekológiou. Je tu však jedna povinnosť voči stvorenstvu, o ktorej sa dá hovoriť len pri vzájomnom stretnutí veriacich. A je plne namieste, že to dostalo ústredné miesto pri tomto modlitbovom momente. Touto povinnosťou je doxológia, oslava Boha z dôvodu stvorenia. Ak je ekológia bez doxológie, robí vesmír nepriehľadným, tak ako obrovský sklenený glóbus, ktorému chýba svetlo, ktorý by ho malo rozžiariť zvnútra.“ 

Na vešperách so začiatkom o 17.hod. sa spolu s pápežom Františkom oblečeným v zelenej liturgickej farbe zúčastnili viacerí kardináli a veriaci, ktorí zaplnili Baziliku sv. Petra. -jb-

Vatikán/Čile 1. septembra – Pápež František dnes prijal na osobitnej audiencii nového veľvyslanca Čile pri Svätej stolici Francisca Mariana Fernandeza Amunateguiho, ktorý mu odovzdal svoje poverovacie listiny.

Latinskoamerický diplomat v minulosti pôsobil ako veľvyslanec v Bruseli, v Ríme, Madride, Londýne či Washingtone. Od roku 2014 zastával post ambasádora v Berlíne. -ej-

Boh nám daroval zem, aby sme ju zveľaďovali a úctivo a vyvážene sa o ňu starali. (Tvít pápeža Františka 1. septembra 2016)

Vatikán 1. septembra - Dnes bol zverejnený oficiálny harmonogram cesty pápeža Františka do Assisi, ktorá sa uskutoční v utorok 20. septembra pri príležitosti Svetového dňa modlitby za pokoj. Pápež František sa na podujatie s témou „Smäd po mieri - náboženstvá a kultúry v dialógu“ vydá z Vatikánu o 10.30 helikoptérou. Krátko po 11.00 pristane na štadióne v lokalite Santa Maria degli Angeli a odtiaľ sa odoberie do centra Assisi, kde ho vo františkánskom kláštore prijmú zástupcovia rôznych svetových cirkví a náboženstiev.

O 13.00 bude Svätý Otec v kláštore obedovať spolu s niekoľkými vojnovými obeťami. Po obede sa Petrov nástupca osobne stretne s niektorými náboženskými predstaviteľmi vrátane ekumenického patriarchu Bartolomeja a anglikánskeho prímasa Justina Welbyho, ako aj predstaviteľov židovstva a islamu.

Ústredným bodom programu je Modlitba za pokoj, ktorá sa bude konať na rôznych miestach so začiatkom o 16.00, pričom kresťania sa spoja v ekumenickej modlitbe v Bazilike sv. Františka. Po hodinovej modlitbe sa všetci zúčastnení zídu pred bazilikou, kde ich zástupcovia prednesú posolstvá. Ako posledný sa prítomným prihovorí Svätý Otec. Na záver zaznie text Mierovej výzvy, ktorý prítomní zástupcovia náboženstiev slávnostne podpíšu.

Pápež František sa o 19.00 vydá na spiatočnú cestu do Ríma. Prílet na vatikánsky heliport sa očakáva okolo 19.35. -bp-

Vatikán 1. septembra – Zajtra sa začína Jubileum dobrovoľníkov a pracovníkov diel milosrdenstva, ktoré vyvrcholí v nedeľu svätou omšou o 10.30 na Námestí sv. Petra, na ktorej Svätý Otec vyhlási bl. Matku Terezu z Kalkaty za svätú. Jubilejné podujatie obzvlášť pamätá na obete ničivého zemetrasenia, ktoré minulý týždeň postihlo stred Talianska.

Pápež František pri tejto príležitosti prednesie v sobotu o 10.00 na Námestí sv. Petra katechézu určenú dobrovoľníkom a pracovníkom na dielach milosrdenstva. Pred pápežovou katechézou zaznejú svedectvá sýrskeho utečenca, dobrovoľníčky z Palestíny či policajtov, ktorí pomáhali pri nedávnom zemetrasení v Taliansku, a vystúpia tiež známi hudobníci.

Okrem putovania k Svätej bráne je sú v programe eucharistické adorácie i príležitosť ku sviatosti zmierenia v jubilejných rímskych kostoloch. Účastníci podujatia i mnohí pútnici, ktorí v týchto dňoch prichádzajú do Ríma na svätorečenie Matky Terezy majú možnosť navštíviť aj výstavné stánky niektorých dobročinných asociácií v záhradách Anjelského hradu. -bp-

Slovensko 1. septembra – V Katedrále sv. Alžbety v Košiciach dnes slávnostne prijal vkladaním rúk a konsekračnou modlitbou biskupskú vysviacku Mons. Marek Forgáč. Za nového košického pomocného biskupa ho vysvätil košický arcibiskup-metropolita Mons. Bernard Bober.

V homílii sa poďakoval Svätému Otcovi za nového biskupa a Mons. Forgáča povzbudil, aby si zachoval svoju „doterajšiu pokoru, dôveryhodnosť a zodpovednosť a aby si zamiloval všetkých veriacich arcidiecézy“. Ako príklad uviedol obetavosť a svedectvo viery svätých košických mučeníkov.    

Spolusvätiteľmi boli kardinál Jozef Tomko a apoštolský nuncius na Slovensku arcibiskup Mario Giordana, ktorý v úvode prečítal apoštolské poverenie od pápeža Františka. Svätý Otec vymenoval Mons. Forgáča za pomocného biskupa Košíc a titulárneho biskupa Seleucie 11. júna 2016. -ej-  

India 1. septembra – „Kanonizácia Matky Terezy je dôležitá udalosť pre svet a obzvlášť pre Indov, keďže Matka sem prišla z Albánska zasiať hodnoty evanjelia, aby sa tak dostala k miliónom osôb na perifériách a išla poza hranice kasty, vierovyznania a náboženstva.” Týmito slovami prezentoval v Indii osobnosť blahoslavenej rehoľníčky a jej blížiacu sa kanonizáciu vo Vatikáne generálny sekretár Indickej biskupskej konferencie Mons. Theodore Mascarenhas.

Ako ďalej cituje jeho slová pri prezentácii v  hlavnom meste Naí Dillí agentúra Fides, vďaka Matke Tereze je krajina bohatšia: „V Indii sme sa stali bohatšími vďaka jej chudobe a vďaka jej pokore, sme požehnaní vďaka jej spolucíteniu. Žila medzi nami a plným priehrštím dávali milosrdenstvo tým, ktorí ho potrebovali.“

Generálny sekretár Indickej biskupskej konferencie osobitne zdôraznil, že bl. Matka Tereza dokázala „skĺbiť hodnoty evanjelia s indickými hodnotami tým, že sa oddala službe chudobným.“ Poukázal pri tom na slová súčasného premiéra Indie, ktorý je známy svojou silnou náboženskou príslušnosťou k hinduizmu: „Indický predseda vlády Narendra Modi vyjadril to, čo si myslia mnohí Indovia: Matka Tereza je ,naša‘ svätá.“

Práve v deň kanonizácie v nedeľu 4. septembra po Matke Tereze pomenujú ulicu v indickom štáte Urísa (Orissa). Tamojší arcibiskup Mons. John Barwa vyjadril potešenie po tom, ako pomenovanie „Ulica Matky Terezy“ dostalo schválenie miestnych úradov, uviedla agentúra AsiaNews. Práve v štáte Urísa sa totiž pred ôsmimi rokmi udiali masakre namierené proti kresťanom, ktoré si vyžiadali asi 100 obetí a vyše 50 000 utečencov.

Podľa otca Paula Moonjelyho z indickej pobočky medzinárodnej katolíckej charitnej siete Caritas India, Matka Tereza naďalej inšpiruje svojou láskou a spolucítením. V súčasnosti Caritas India slúži v krajine šiestim miliónom núdznych. -bp-

Štvrtkové vysielanie vo zvukovej podobe: