Vatikán 3. septembra – Námestie sv. Petra bolo dnes od rána dejiskom programu Jubilea dobrovoľníkov a pracovníkov na dielach milosrdenstva, ktoré v Ríme prebieha už od piatka. Pred príchodom pápeža Františka sa s prítomnými podelil o svoje svedectvo 34-ročný Sýrčan Maryas, ktorý ako utečenec v Ríme pomáha pri distribúcii stravy bezdomovcom a navštevuje starých ľudí v domove dôchodcov. Utiekol z oblasti atakovanej ISIS-om najprv do Libanonu a neskôr vďaka humanitárnemu koridoru organizovanému Komunitou sv. Egídia a talianskymi evanjelikmi získal azyl v Taliansku.

Palestínčanka Carolina, ktorá je katolíckeho vierovyznania, sa podelila so skúsenosťou dobrovoľníctva v charitatívnom laickom bratstve v Betleheme. V programe vystúpila aj dobrovoľníčka zo Slovenska. Katarína Dubecká z Levoče predniesla nasledovné slová sv. Jána Pavla II. z jeho encykliky venovanej téme Božieho milosrdenstva: „Človek má totiž natoľko prístup k milosrdnej Božej láske, teda k jeho milosrdenstvu, nakoľko sa vnútorne sám zmení v duchu takejto lásky k blížnemu. Tento zjavne evanjeliový postup nie je iba raz navždy uskutočnený duchovný obrat, ale znamená celý spôsob života, určitú potrebnú a stálu vlastnosť kresťanského povolania“ (Dives in misericordia, 14).

So svedectvom o radosti z dobrovoľníctva vystúpila aj celá rodina, ktorá pomáha chorým pri putovaní na posvätné miesta v rámci talianskeho združenia UNITALSI. Silnú výpoveď predniesol Roberto z Toskánska, ktorý sa už dlhé roky ako dobrovoľník venuje väzňom. Sám sa pred 24 rokmi ocitol na 12 mesiacov v prísnej väznici pre mafiánov, a to na základe falošného obvinenia, z ktorého bol neskôr oslobodený. Veľkou oporou mu bol v tom najťažšom období väzenský kňaz.

Dobrovoľníčka Lorena z Kolumbie zase slúži v rámci Jubilea milosrdenstva priamo vo Vatikáne, kde usmerňuje pútnikov do Baziliky sv. Petra. Posledné svedectvo zaznelo z úst indickej rehoľnej sestry oblečenej v sárí. Sestra Sally bola predstavenou komunity Misionárok lásky v jemenskom Adene, ktorej sa ako jedinej podarilo prežiť útok teroristov 4. marca 2016, keď jej štyri spolusestry podstúpili mučenícku smrť.

Sestra Sally hovorila o momente, keď sestry spoločne odpovedali na telefonát hlavnej predstavenej. Sestra Prema hovorila najprv s každou jednotlivo, či chcú zostať v Jemene, alebo radšej ísť na bezpečnejšie miesto. Sestry odpovedali jednotne: «Volíme si zostať, žiť alebo zomrieť pre chudobných!» - „Toto je ovocie našej dennej modlitby: «Prosíme ťa, prenikni naše mysle, aby sme mohli zomrieť skrze lásku k tebe, ktorý si sa milostivo rozhodol zomrieť z lásky k nám», vysvetlila vo svojom svedectve sestra Sally, ktorá vstúpila do rehole v roku 1976 a po ôsmich rokoch v Bombaji pôsobila ďalších 30 v rozličných krajinách Blízkeho východu. Vo svedectve o práci sestier v zariadení pre starých a chorých v Adene porozprávala aj o nezištnosti darcov z okolia, ktorí sestrám v situácii, keď sa ocitli bez zásob, vždy priniesli chlieb, zásoby vody či liekov, ako poslaní Božou prozreteľnosťou práve v najvyššej chvíli.

Pápež František dobrovoľníkom: Vy ste tvorivými umelcami milosrdenstva

Pred príhovorom Svätého Otca si prítomní vypočuli Hymnus na lásku z Prvého listu Korinťanom (1 Kor 13,1-13). Aj vďaka týmto slovám apoštola Pavla nás Božie slovo učí, ako vysvetlil Rímsky biskup, že „Božia láska v našom živote a v ľudských dejinách nikdy nezanikne“:

„Je to láska, ktorá ostane navždy mladá, činná a dynamická a ktorá priťahuje spôsobom, ktorý nie je s ničím porovnateľný. Je to láska verná, ktorá nezradí, napriek našim popretiam. Je to láska plodná, ktorá rodí ovocie a ide poza každú našu lenivosť. Tejto lásky sme my všetci svedkovia“.

Touto láskou, ktorú podľa slov Svätého Otca Františka možno vidieť, dotknúť sa jej a zakúsiť ju v prvej osobe, je samotný Ježiš. A na základe istoty viery, že „Kristus ma miluje a vydal seba samého za mňa“ (Gal 2,20), pokračoval pápež, „si Cirkev nemôže dovoliť konať tak, ako konali kňaz a levita pred polomŕtvym človekom, ležiacim na zemi“ (porov. Lk 10,25-36): 

„Nemôžeme odvrátiť zrak na druhú stranu, aby sme nevideli: hlad, choroby, vykorisťovaných ľudí... To je vážny hriech! Je to tiež moderný hriech, hriech dneška! My kresťania si to nemôžeme dovoliť“.

Pravda o milosrdenstve spočíva, podľa pápeža, v našich každodenných gestách, ktoré robia viditeľnými Božie konanie uprostred nás. Na dobrovoľníkov a pracovníkov diel milosrdenstva, ktorým dnes vo Vatikáne patrilo Jubileum, sa ďalej Svätý Otec obrátil týmito slovami:

„Bratia a sestry, zastupujete tu veľký a pestrofarebný svet dobrovoľníctva. Medzi najvzácnejšími skutočnosťami Cirkvi, ste to práve vy, ktorí každý deň – často v tichosti a v skrytosti – konkrétne zviditeľňujete milosrdenstvo. Vy ste tvorivými umelcami milosrdenstva: vašimi rukami, vašimi očami, vašim načúvaním, vašou blízkosťou a vašim pohladením... vyjadrujete jednu z najkrajších túžob srdca človeka; túžbu dovoliť trpiacemu, aby sa cítil milovaný. V rôznych podmienkach potrieb a núdze toľkých ľudí, je vaša prítomnosť natiahnutou rukou Krista, ktorý sa dotýka všetkých.“

„Dôveryhodnosť Cirkvi sa tvorí presvedčivým spôsobom aj cez vašu službu opusteným deťom, chorým, chudobným bez jedla a práce, starším, bezdomovcom, väzňom, utečencom a migrantom, tým, ktorí sú postihnutí prírodnými kalamitami... Jednoducho všade tam, kde sa žiada pomoc, tam prichádza vaše činné a nezištné svedectvo.“

„Drahí bratia a sestry, vy sa dotýkate Kristovho tela vlastnými rukami: nezabudnite na to! (...) Buďte vždy pripravení preukázať solidaritu, silní v prejavovaní blízkosti, žiarivo vyvolávajúci radosť a presvedčiví v utešovaní. Svet potrebuje konkrétne znamenia, konkrétne znamenia solidarity, predovšetkým pred pokušením ľahostajnosti, a žiada si ľudí, ktorí sú schopní byť svojím životom v protiváhe k individualizmu, k mysleniu len na seba a k nezáujmu o brata v núdzi.“

„Hovorte o týchto veciach Pánovi. Volajte ho. Robte tak, ako to urobila sestra Prema, o čom nám porozprávala táto sestra (svedectvo sestry Sally MC – pozn. red.): klopala na dvere svätostánku. Aká odvážna, však? Pán nás počúva: volajte ho! Pane, pozri na toto. Pozri, toľká chudoba, toľká ľahostajnosť, toľko odvracania na inú stranu... Hovorte o tom s Pánom: ‚Pane, prečo? Prečo, Pane? Prečo ja? Som taký slabý a ty si ma povolal do tejto služby? Pomôž mi, daj mi silu. A daj mi pokoru.’ Podstata milosrdenstva je tento dialóg s Ježišovým milosrdným srdcom.“

Svätý Otec tiež pripomenul, že zajtra bude Cirkev prežívať obrovskú radosť, lebo za svätú vyhlási blahoslavenú Matku Terezu. Prítomných pozval, aby nasledovali jej príklad a prosili Pána, aby „sa stali pokornými nástrojmi v Božích rukách“ a dodal:

„Ešte pred tým, než vám dám požehnanie, všetkých vás pozývam, aby ste sa v tichu modlili za mnohých, mnohých ľudí, ktorí trpia; za toľké utrpenie, za mnohých, ktorí žijú skartovaní spoločnosťou. Modlite sa tiež za mnohých dobrovoľníkov ako ste vy, ktorí kráčajú v ústrety Kristovmu telu, aby sa ho dotkli, starali sa oň, aby mu boli nablízku. A modlite sa tiež za mnohých, mnohých, ktorí pred toľkou biedou hľadia bokom a v srdci počujú hlas, ktorí im hovorí: ‚Mňa sa to netýka, mne na tom nezáleží’. Modlime sa v tichu“.

Stretnutie vyvrcholilo modlitbou Zdravas Mária, po ktorej nasledovalo apoštolské požehnanie. -ej, jb-

.

Napodobňujme Matku Terezu, ktorá urobila zo skutkov milosrdenstva návod pre svoj život a cestu ku svätosti. (Tvít pápeža Františka z 3. septembra 2016) -ej-

Rodák z Čadce, dlhoročný duchovný formátor a prvý slovenský kňaz, ktorý vstúpil do Kongregácie Misionárov Lásky, ktorú založila Matka Tereza. Otec Peter Kučák odišiel pred dvadsiatimi dvoma rokmi zo Slovenska ako misionár do Mexika, kde absolvoval rehoľnú formáciu a popritom študoval teológiu v Ríme. Po Mexiku sa jeho novým misijným pôsobiskom stala Guatemala. V súčasnosti pôsobí vo Večnom meste, kde pomáha bezdomovcom, migrantom, väzňom a chorým.

Otec Kučák si v rozhovore pre Vatikánsky rozhlas spomína na prvé stretnutie s Matkou Terezou, o začiatkoch pôsobenia Kongregácie Misionárok Lásky na Slovensku a spolupráce s laikmi prostredníctvom hnutia s názvom Žíznim, ako aj o tom, ako vyzerá jeho bežný deň v Ríme. Tiež vysvetľuje, ako sa pripravuje na kanonizáciu bl. Matky Terezy, ktorú na Námestí sv. Petra v nedeľu 4. septembra vyhlási za svätú pápež František.   

Rozhovor pripravila Eva Jánošíková. 

Vatikán 3. septembra - Kardinál Jozef Tomko často prichádzal do kontaktu s blahoslavenou Matkou Terezou z Kalkaty, a to najmä počas svojho pôsobenia ako prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov 1985 - 2001. S poslucháčmi Vatikánskeho rozhlasu sa delí so spomienkami na jej charakter a spôsob, akým apoštolovala:

AUDIO:  

,,Do nepriameho styku s Matkou Terezou som prišiel už pred tým, a to na Medzinárodnom eucharistickom kongrese v Pittsburghu v roku 1976. Matka Tereza tam mala stretnutie s mladými študentmi. Vtedy sa v Spojených štátoch prejavoval feminizmus, a tak prvá otázka bola, čo si myslí o kňazstve žien. Odpovedala: Nemám hlboké teologické vzdelanie, ale jedno si myslím, že keby  Ježiš Kristus chcel, aby ženy boli kňazmi, tak by najprv udelil kňazstvo svojej matke Panne Márii.“

,,Sprevádzal som pápeža Jána Pavla II. na jeho ceste v Indii a Matka Tereza nás vodila v dome, kde založila svoju rehoľu a ukazovala nám svojich chorých. Pamätám si, ako vedľa nás bolo počuť chrčanie umierajúceho človeka, ktorý bol už ale zaopatrený, očistený, a pritom to nebol asi ani kresťan. Tam sme očividne spoznali jej prácu.“

,,Vždy, keď prišla na kongregáciu, vyhradil som si čas aby mi všetko porozprávala. Ku každej činnosti pridala, aké je to pekné a ako celá evanjelizácia napreduje. Spýtal som sa jej, odkiaľ má všetky dobré nápady. Ona sa usmiala, pozrela hore k nebu, ukázala prstom a povedala: Tam z hora prichádza inšpirácia Ducha Svätého.“

Celú spomienku si môžete vypočuť v nahrávke. -jb, mp-

Vatikán 3. septembra – „Matka Tereza má misionársky štýl tvorený kontempláciou a činnosťou, evanjelizáciou a pozdvihovaním človeka. Jej ohlasovanie evanjelia sa deje prostredníctvom sebadarovania chudobným a prostredníctvom modlitby. Šifra na porozumenie celého jej misionárskeho bytia spočíva čisto v láske“. Týmito slovami sa vyjadril prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov kardinál Fernando Filoni na včerajšom sympóziu na Pápežskej Urbanovej univerzite.

Na podujatí organizovanom agentúrou AsiaNews pri príležitosti kanonizácie albánskej rehoľníčky kardinál Filoni podčiarkol, že nie náhodou nazvala svoju kongregáciu Misionárkami lásky. Význam „misie lásky“ podľa neho spočíva v poslaní „nechať zakúsiť Božiu lásku práve tomu, ktorému sa zdá byť vzdialená,“ a v tom, že „sme nástrojom či kanálom Božej lásky.“ Ako dodal, „znamená to byť pokornými nositeľmi vody, ktorá napojí chudobných, vody, ktorá tečie a nezastavuje sa, je vždy v pohybe...“. Podľa talianskeho kardinála „jej misionárske bytie spočíva v tom, že nechala prúdiť Božiu lásku stanúc sa nástrojom v jeho rukách, bez toho, že by sa stavala do hlavnej úlohy. Subjektom je Boh, ktorý podáva vodu svojej lásky a ktorý píše náš príbeh“.

To, ako Matka Tereza z Kalkaty vnímala chudobu, bolo veľmi hlboké, povedal prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov:

„Chudobní sú nechcení, nemilovaní a Matka Tereza často podčiarkuje, ako možno takú chudobu zakúsiť aj v bohatých krajinách, aj u toho, kto nemá hlad po jedle, lebo skutočný hlad je hlad po láske“.

Kardinál Filoni uviedol, že od sestier Misionárok lásky sa vyžaduje veselá, radostná povaha, lebo „láska je radostná tou evanjeliovou radosťou, ktorou pápež František pomenúva samotné poslanie Cirkvi. Radosť evanjelia nie je nikdy necitlivá zoči-voči utrpeniu, znamená naopak prežiť ho do hĺbky.“

Na záver taliansky kardinál stojaci na čele misionárskeho sektoru Cirkvi  pripomenul, že kľúčom k pochopeniu „misie lásky“ je samotné meno, ktoré si albánska rehoľníčka zvolila, keďže pritom myslela na svätú Teréziu z Lisieux. Tá bola v roku 1927 vyhlásená za „špeciálnu patrónku misionárov“ tak ako sv. František Xaverský. Cieľom Terézie z Lisieux bolo „«byť láskou v srdci Cirkvi», presne tak ako Matka Tereza, misionárka radosti evanjelia, misionárka Lásky“ povedal prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov. -bp-

Zamyslenie pátra Milana Bubáka SVD na 23. nedeľu cez rok, cyklus C (Múd 9, 13-18b; Lk 14, 25-33): Kto nemôže byť Ježišovým učeníkom? 

Aj keď sa dnes veľa hovorí o inkluzivizme – to znamená, že každý by mal mať prístup, čo sa týka povolania alebo životných príležitostí, ku všetkému – sú stále veci, kde sa inkluzivizmus, a to právom, nerešpektuje. Sú jednoducho ľudia, ktorí na isté veci nespĺňajú podmienky, alebo sa na ne nehodia – aspoň nateraz.

Jednou z takýchto vecí je Ježišovo učeníctvo. Ježiš v evanjeliu dnešnej nedele uvádza tri podmienky, nevyhnutné pre tých, čo chcú byť jeho učeníkmi. Každú jednu z nich končí ráznym „... nemôže byť mojím učeníkom!“ Keď jeho slová počúvame, neubránime sa dojmu, že Ježiš ľudí neagituje, ale skôr ich posiela od seba preč. Pravda je však taká, že ak tí, ktorí sa chcú k nemu pridať, nemajú to robiť naplno, nech idú radšej domov.

Pozrime sa teraz na tie tri podmienky, ktoré Ježiš od kandidátov svojho učeníctva žiada a tiež, či by sme my, každý jeden z nás, obstáli.

Prvou je: „Ak niekto prichádza ku mne a nemá v nenávisti svojho otca, matku, ženu, deti, bratov, sestry, ba aj svoj život, nemôže byť mojím učeníkom.“ Niektorí vykladači sv. Písma hovoria, že slovo „nenávisť“ nemožno brať doslovne. Že v pôvodnom jazyku nebolo až také silné a dalo sa preložiť aj ako „menej milovať“ alebo „pokladať za menej dôležité“. Takáto interpretácia však určite nie je správna. Nemôžeš predsa obmedzovať lásku. Ak je niečo hodné lásky, potom to treba milovať tak, ako je to len možné. Čím viac miluješ, tým lepšie. Keď hovoríme o Bohu, že je láska, tým zároveň hovoríme, že Boh miluje všetko, miluje to rovnako, čiže dokonale. Teda milovať viac alebo menej je nezmysel. Nikto nie je schopný milovať priveľa. Nedáva teda zmysel, aby sme Ježišove tvrdé slová v tomto zmysle redukovali na množstvo. Čo Ježiš chce nimi povedať, je to, že kto chce byť jeho učeníkom a chce vytrvať vo vernosti evanjeliu, sa musí od istých ľudí oddeliť. Bodka. Ježišovo učeníctvo si vyžaduje, aby sme prerušili dokonca aj tie najbližšie putá.

Prečo toto Ježiš žiada? Jestvovali a stále jestvujú spoločenstvá, kde sú spojenectvá založené na rodine alebo kmeni. Tieto rodiny a kmene si navzájom pomáhajú a navzájom podporujú a to až tak, že sa môžu stať klanom, kde každý musí zachovávať to, čo sa od neho požaduje, či sa mu to páči, alebo nie. Spomeňme si, koľko zla takéto rodinné a klanové zoskupenia dokázali v histórii popáchať nielen rozličným zaznávaním a potláčaním nepriateľov či výslovným odpratávaním nepohodlných ľudí zo scény, ale aj cez distribúciu rozličných dobier, pomoci, pozícií, úradov a kdečoho len v rámci rodiny. Kto z nás nepozná termín nepotizmus, ktorý toto všetko vyjadruje. Chápeme už logiku Ježišových slov, že kto sa od tohto všetkého jasne neoddelí, nemôže byť jeho učeníkom?   

Pozrime sa na druhú podmienku: „Kto ide za mnou a nenesie svoj kríž, nemôže byť mojím učeníkom.“ Tento Ježišov výrok sa niekedy vykladá ako výzva obetovať rozličné skúšky a trápenia, ktoré nám každodenne prichádzajú do cesty. Iní zasa myslia, že je to výzva k umŕtvovaniu (ako keby Boh miloval bolesť). Lenže utrpenie je zlo a preto sa mu máme vyhýbať a pomáhať aj iným, aby sa mu vyhýbali. Aj keď treba povedať, že láska k ľuďom si môže dosť často vyžadovať, aby sme sa zriekli kde tu  kde čoho, dosť často aj dosť veľkých vecí, ba dokonca znášali i hrdinské umŕtvovanie či pokorovanie.

Ježiš svojich učeníkov učí zhode medzi slovami a skutkami, medzi teóriou a praxou, medzi nadchnutím sa za niečo a schopnosťou svoje nadšenie pretaviť do viditeľného výsledku. Ježiš svojich učeníkov vyzýva, aby ho nasledovali tak, že budú niesť svoj kríž tak ako on. Kríž je znakom, že človek je pripravený ponúknuť, obetovať svoj život tak ako Ježiš.

Ježiš si pravdepodobne všimol, že mnohí z jeho poslucháčov si myslia, že preháňa. Preto im uviedol dve krátke, avšak jednoduché podobenstvá. Prvé je o človeku, ktorý chcel svoju úrodu ochrániť pred zlodejmi a zverou a preto sa rozhodol na svojom poli postaviť vežu. Skôr než sa do stavby pustil, si sadol a spočítal svoje peniaze, či na stavbu má. Druhé podobenstvo je o kráľovi, ktorý chcel ísť do vojny. Skôr než by tak urobil, musel sa pozrieť na silu svojej armády. V dobe Ježišovej jestvovalo príslovie: „Ak chceš chytiť leva, zapichni svoj oštep do zeme. Ak nie si schopný ho zabodnúť dostatočne hlboko, nechaj radšej leva na pokoji!“ Skrátka, neklam sám seba. Učeníkom Kristovým nie si tým, že počúvaš jeho evanjelium a že ťa jeho slová nadchýnajú. Skôr než sa staneš jeho učeníkom, vážne si odpovedz na otázku: „Som schopný a ochotný naozaj robiť všetko to, čo on odo mňa žiada? Som ochotný ísť na doraz?“

A konečne tretia podmienka učeníctva: „Ani jeden z vás, ak sa nezriekne všetkého, čo má, nemôže byť mojím učeníkom.” Nejedná sa tu o pár centov naviac na charitu. Ježiš nežiada viac, on žiada všetko. Čo Ježiš tým myslí, ako je možné dať všetko?

Niektorí sa snažili túto dilemu vyriešiť tak, že kresťanov podelili na dve skupiny: na tých, čo boli volaní k dokonalosti (kňazi, rehoľníci, zasvätení laici) a ostatných. A nástojili na to, že zrieknuť sa všetkého sú volaní iba tí prví; pre tých druhých to nie je. Tento šikovný trik však obral kresťanstvo o jednotu a rozčesol ho dvoje: na učeníkov a na neučeníkov. Lenže v kresťanstve nejestvujú neučeníci. Všetci pokrstení sú učeníci. Ježiš to možno predvídal, a preto túto požiadavku opakuje viackrát. U samotného Lukáša ju Ježiš vyslovuje tri krát (okrem dneška aj v 12, 33 a 14, 33).

Prvotná komunita kresťanov v Jeruzaleme mala všetko spoločné. Tak sa stalo, že nebolo medzi nimi chudobných. Toto nemusí byť jediná cesta. Mohli a mali by sme skúšať iné cesty a spôsoby. Na spôsobe nezáleží. Na čom však záleží, je, že ak sa rozhodneme nasledovať Krista ako jeho učeníci, musíme zmeniť svoj postoj k veciam sveta. Bolo by to v poriadku, ak by si ty bol bohatý a vedľa teba žil niekto v extrémnej chudobe a teba by to ani trocha netrápilo? A presne o toto ide.

Milí priatelia, želám vám požehnanú nedeľu.    

Matka Tereza svojím konaním vydávala svedectvo o tom, že chudobní sprítomňujú Boha. Ide však nielen o ľudí trpiacich materiálnou núdzou. V súvislosti so svätorečením prinášame hlas zakladateľsky Misionárok lásky v originálnom zvukovom zázname.

AUDIO

Preklad slov Matky Terezy:

„Cítim, že ak sa svet dnes opäť obráti k chudobným, obráti sa ku Kristovi. Práca je iba prostriedkom na to, naša láska voči Kristovi začala pôsobiť. Preto musím iba zmeniť spôsob práce, prostriedky, pracovať pre tých najchudobnejších. Moje povolanie bolo teda pokračovaním toho, že patrím Kristovi a že som iba jeho.“

„Existujú dva druhy chudoby. Je tu materiálna chudoba, napríklad niektoré miesta ako India, Etiópia a ďalšie, kde ľudia majú naozaj hlad po kúsku chleba, skutočného chleba. Existuje však ešte väčší a hlbší hlad a je ním hlad po láske. (Je to) tá strašná samota a vedomie, že nie sme chcení, milovaní, že sme všetkými opustení.“

Matka Tereza opísala svoje pocity krátko po tom, ako raz v Anglicku navštívila domov dôchodcov týmito slovami:

„Navštívila som jeden dom v Anglicku, jeden z najlepších, naše sestry tam pracujú. Nikdy som nevidela toľko skvelých vecí v dome, ako som videla tam. A napriek tomu tam nebol ani jeden jediný úsmev na tvárach tých ľudí. Všetci tí starci hľadeli ku dverám. A ja som sa spýtala sestry, ktorá ich mala na starosti: ,Sestra, prečo sú takí? Prečo sa neusmievajú? Som tak veľmi naučená vidieť úsmev na tvárach ľudí, lebo verím, že úsmev plodí úsmev, tak ako láska plodí lásku.’ A ona odpovedala: ,Takto je to každý deň. Neprestajne čakajú na niekoho, kto by ich prišiel navštíviť. Samota ich zožiera. A deň za dňom hľadia, ale nikto neprichádza. To, že sú nechcení, je ťažkou chudobou.“ -ej-       

Sobotňajšie vysielanie vo zvukovej podobe: