Slovenská rodina Vatikánskeho rozhlasu

08/09/2016

Aktuálne správy z Vatikánu

Zo života Cirkvi vo svete

Rubrika

Dnešné vysielanie

Aktuálne správy z Vatikánu



Pápež František opäť začal ranné homílie: Mier vo svete sa začína malými vecami

◊  

Vatikán 8. septembra – Prosiť Boha o „múdrosť“ zmieriť sa v každodenných veciach, lebo práve z malých každodenných gest vzniká možnosť nastoliť mier na svetovej úrovni. Aj tak by sa dala opísať hlavná myšlienka pápeža Františka, ktorý dnes ráno po prvý raz po letnej prestávke slávil omšu v Dome sv. Marty.

Mier sa nebuduje na veľkých medzinárodných fórach, vysvetlil v homílii Svätý Otec. Mier je Boží dar, ktorý sa rodí na malých miestach; napríklad v srdci alebo vo sne, ako sa to stalo Jozefovi, keď mu anjel povedal, aby sa nebál vziať si Máriu za ženu, lebo ona daruje svetu Emanuela, čo v preklade znamená „Boh s nami“ (porov. Mt 1,18-23). A „Boh s nami“, pokračoval ďalej pápež, „znamená mier“.

Svätý Otec našiel inšpiráciu pre svoju úvahu o mieri nielen v Matúšovom evanjeliu, ale tiež v dnešných prosbách veriacich, v ktorých odznelo: „aby sme všetci rástli v jednote a v mieri“. Sloveso „rásť“ je podľa jeho slov veľmi výstižné, lebo mier je dar, „ktorý si razí svoju cestu“ a každý musí „pracovať“, aby sa ďalej rozvíjal:

„A táto cesta svätých a hriešnikov nám hovorí, že aj my musíme vziať tento dar mieru a urobiť mu v našom živote priestor, nechať ho vstúpiť medzi nás, nechať ho vstúpiť do sveta. Mier sa nerobí zo dňa na deň; mier je dar, avšak dar, ktorý treba vziať a pracovať na ňom každý deň. Z tohto dôvodu môžeme povedať, že mier je dar, ktorý sa stáva tvorivou prácou v rukách ľudí. Sme to my, ľudia, ktorí musíme každý deň urobiť krok pre mier: je to naša práca. Je to naša práca, ktorá sa viaže na prijatý dar: vytvárať pokoj“.  

Ako však môžeme uspieť v dosiahnutí tohto cieľa, opýtal sa prítomných Svätý Otec František. Liturgické čítanie na dnes nám napovedá ďalším kľúčovým slovom, ktorým je „malosť“. A to jednak u Panny Márie, ako sa to slávi na Vianoce, ale aj malosť Betlehema, ktorý je taký malý, že „nie je ani len vyznačený na mapách“, vysvetlil Rímsky biskup a dodal:

„Mier je dar, je to dar «ručnej tvorivej práce», ktorú musíme každý deň vykonávať, avšak vykonávať ju v malých veciach: v každodenných maličkostiach. Nestačia veľké mierové vyhlásenia, veľké medzinárodné stretnutia, ak sa potom tento mier neuskutočňuje v malom. Naopak, môžeš hovoriť o mieri kvetnatými rečami, zorganizovať obrovskú konferenciu... ak však nie je mier v tvojom malom [svete], v tvojom srdci, ak nie je mier v tvojej rodine, v tvojej štvrti, ak nie je mier v tvojej práci, nebude [mier] ani vo svete“.  

Svätý Otec František na záver svojej homílie ponúkol riešenie: treba si vyprosovať od Boha milosť „múdrosti vytvárania pokoja v malých každodenných veciach, majúc však na zreteli celé ľudstvo“. A je to dôležité urobiť práve dnes, vysvetlil pápež, keď „prežívame vojnu a všetci volajú po mieri“. Preto by sme si mali podľa jeho slov položiť otázku:   

„Ako je dnes na tom tvoje srdce? Prevláda v ňom pokoj? Ak v ňom pokoj nie je, ešte predtým ako budeš hovoriť o mieri, uprac si v srdci, aby tam bol pokoj. Ako je dnes na tom tvoja rodina? Je v nej pokoj? Ak nie si schopný viesť tvoju rodinu, tvoj kňazský zbor, tvoju kongregáciu, viesť ju k pokoju, nepostačia slová o mieri pre svet... Toto je otázka, ktorú by som chcel dnes položiť: ako je na tom srdce každého jedného z nás? Je v pokoji? Ako je na tom rodina každého z nás? Je v mieri? Aby sme dospeli vo svete k mieru“. -ej- 

inizio pagina

Pápež prijal benediktínskych opátov: Ste strážcami oáz Božieho milosrdenstva

◊  

Vatikán 8. septembra – „Vašim povolaním je udržiavať živé oázy ducha, kde pastieri a veriaci môžu čerpať z prameňov Božieho milosrdenstva.“ Týmito slovami sa dnes napoludnie prihovoril pápež František účastníkom Medzinárodného kongresu benediktínskych opátov, ktorý sa v Ríme uskutočňuje každé štyri roky. Tento rok sa stretnutie odohráva v kontexte Jubilea milosrdenstva.

Stovky benediktínov a benediktínok prišli do Večného mesta z celého sveta, aby uvažovali nad mníšskou charizmou, ktorú dostali od sv. Benedikta a nad tým, ako jej ostať vernými vo svete, ktorý sa mení.  Mníšsky život podľa slov pápeža predstavuje dokonalú cestu pre kontempláciu Ježiša Krista, ktorá vedie k nájdeniu tváre milosrdného Otca (porov. Bula Misericordiae vultus, 1). A svet práve toto potrebuje, vysvetlil ďalej Svätý Otec:

„Dnešný svet stále zreteľnejšie dokazuje, že potrebuje milosrdenstvo; nejde však o žiaden slogan či recept: ide o srdce kresťanského života a zároveň o jeho konkrétny štýl, dych, ktorý oživuje medziľudské vzťahy a robí nás solidárnymi a vnímavými na ľudí v najväčšej núdzi. A to je to, čo sa v konečnom dôsledku prejavuje ako autentickosť a vierohodnosť odkazu, ktorého je Cirkev nositeľkou a ohlasovateľkou. A predsa, v tomto čase a v tejto Cirkvi, ktorá je povolaná poukazovať stále viac na to podstatné, mnísi a mníšky strážia skrze svoje povolanie osobitý dar a špeciálnu zodpovednosť: je ňou udržiavať živé oázy ducha, kde pastieri a veriaci môžu čerpať z prameňov Božieho milosrdenstva“

Práve mníšsky život a s ním spojená klauzúra je podľa slov pápeža Františka „bohatstvom a nie prekážkou v spoločenstve“ (porov. Misericordiae vultus, 31). Petrov nástupca zároveň vyzdvihol prínos benediktínskych komunít pre Cirkev vo svetovom meradle:

„S vašou typickou pohostinnosťou môžete nájsť tie najstratenejšie a najvzdialenejšie srdcia, ktoré sa nachádzajú vo vážnom stave ľudskej i duchovnej chudoby. Rovnako aj vaše úsilie v oblasti formácie a vzdelania mládeže je veľmi uznávané a vysoko kvalifikované. Študenti vašich škôl, prostredníctvom štúdia a vášho svedectva života, sa tiež môžu stať expertmi toho humanizmu, ktorý vyžaruje z benediktínskej reguly. Váš kontemplatívny život je tiež privilegovaným kanálom na vyživovanie spoločenstva s bratmi z východných cirkví“.    

Svätý Otec František zaželal zástupcom mníšskych komunít, aby aj naďalej boli živým svedectvom Božej lásky a aby ostali verní odkazu svojho zakladateľa sv. Benedikta:

„Nenechajte sa odradiť, ak členovia mníšskych komunít ubúdajú na počte alebo starnú. Naopak, zachovajte si zápal vášho svedectva, aj v tých krajinách, kde je dnes ťažšia situácia, vo vernosti charizme a s odvahou zakladať nové komunity. Vaša služba Cirkvi je veľmi vzácna. Aj v dnešnej dobe sú potrební muži a ženy, ktorí nič neuprednostnia pred Kristovou láskou (porov. Regula sv. Benedikta 4,21; 72,11), ktorí sa každý deň živia Božím slovom, ktorí dôstojne slávia svätú liturgiu, ktorí pracujú radostne a pracovito v harmónii so stvorenstvom“.

Na záver stretnutia Svätý Otec František poďakoval prítomným za návštevu, ubezpečil ich o svojich modlitbách a poprosil ich, aby sa aj oni modlili za svojho pápeža. -ej-

inizio pagina

Svätý Otec sa stretol s účastníkmi amerického medzináboženského sympózia

◊  

Vatikán 8. septembra – Veriaci človek má zodpovednosť chrániť život a stvorenstvo a nemôže ostať „so založenými rukami pred toľkými právami, ktoré sú beztrestne pošliapavané“. S touto výzvou sa dnes ráno obrátil pápež František na účastníkov medzináboženského stretnutia s názvom „Amerika v dialógu. Náš spoločný dom“. Sympózium, ktoré organizuje Inštitút medzináboženského dialógu v Buenos Aires a Organizácia amerických štátov (Organization of American States) v spolupráci s Pápežskou radou pre medzináboženský dialóg, sa začalo v Ríme už včera. 

Na úvod svojho príhovoru sa Svätý Otec František nechal inšpirovať encyklikou Laudato si´, ktorá sa venuje aj „integrálnej ekológii“:

„Náboženstvá majú veľmi dôležitú úlohu v tejto oblasti šírenia starostlivosti a rešpektu k životnému prostrediu, a to najmä v tejto integrálnej ekológii. Viera v Boha nás vedie k jeho uznaniu v jeho stvorenstve, ktoré je ovocím jeho lásky voči nám a (táto viera) nás vyzýva, aby sme sa starali a ochraňovali prírodu. Preto je dôležité, aby náboženstvá šírili skutočnú výchovu na všetkých úrovniach, ktorá by pomohla rozšíriť zodpovedný a pozorný postoj voči požiadavkám starostlivosti o náš svet; a špeciálnym spôsobom chrániť, podporovať, obraňovať ľudské práva (porov. Laudato si´, 201).

Podľa slov pápeža Františka „náboženské tradície sú užitočným zdrojom inšpirácie pre podporu kultúry stretnutia“ a zdôraznil význam vzájomného rešpektu:

„Medzináboženská spolupráca, ktorá sa zakladá na podpore úprimného a rešpektujúceho dialógu, je podstatná. Pamätám si, keď som bol ešte chlapec, tak nejaký farár v mojom meste posielal páliť evanjelikom stany. Vďaka Bohu to sa už prekonalo, však? Ak neexistuje vzájomný rešpekt, nebude existovať ani medzináboženský dialóg. Je to základ na to, aby sme mohli spoločne kráčať a čeliť výzvam (...).

Na tejto ceste dialógu sme svedkami Božej dobroty, ktorý nám dal život; on je posvätný a musí byť rešpektovaný a nie opovrhovaný. Veriaci je obhajcom stvorenstva a života, nemôže ostať nemý alebo s založenými rukami pred toľkými právami, ktoré sú beztrestne pošliapavané; muž a žena viery sú povolaní obraňovať život vo všetkých jej etapách. (...)   

Svet nás neprestajne sleduje, nás veriacich, aby zistil, aký je náš postoj voči spoločnému domu a ľudským právam; okrem toho od nás žiada, aby sme medzi sebou a s mužmi a ženami dobrej vôle, ktorí nevyznávajú žiadne náboženstvo,  spolupracovali, aby sme dali účinné odpovede na toľké utrpenia nášho sveta, akými sú vojna a hlad, bieda, ktorá postihuje milióny osôb, ekologická kríza, násilie, korupcia a morálny úpadok, kríza rodiny i ekonomiky a predovšetkým nedostatok nádeje. Dnešný svet trpí a potrebuje našu spoločnú pomoc, tak o to prosí. Uvedomte si, že toto je na míle ďaleko od konceptu prozelytizmu.    

Zároveň s bolesťou konštatujeme, že niekedy je veriaci človek zneužitý na to, aby spáchať ukrutnosti, akým je terorizmus, a aby zasial strach a násilie. Náboženstvá sú následne označované ako zodpovedné za zlo, ktoré nás obklopuje. Je nevyhnutné spoločnou a zreteľnou formou odsúdiť tieto ohavné činy a dištancovať sa od všetkého, čo sa snaží otráviť mysle, rozdeliť a zničiť spolunažívanie. (...)

Je dôležité, aby sme sa podelili o bolesti ako aj o nádeje, aby sme tak mohli spoločne kráčať starajúc sa jeden o druhého a tiež o stvorenstvo obraňujúc a šíriac spoločné dobro. Aké dobré by bolo zanechať lepší svet, aký sme našli. Je to krásne. Počas jedného rozhovoru pred mnohými rokmi istý ekologický nadšenec povedal: ‚Musíme pre naše deti zanechať lepší svet!‘ - a druhý mu na to odpovedal: ,A budú ďalšie generácie?’“.  

Svätý Otec na záver príhovoru pripomenul, že stretnutie prebieha v rámci Roku milosrdenstva, ktorý má „univerzálnu hodnotu... lebo láska milosrdného Boha nepozná hraníc: ani kultúrne, ani rasové, ani jazykové, ani náboženské; objíma všetkých, ktorí trpia na tele i na duchu“. Pápež napokon vyslovil prianie, aby stretnutie zanechalo svoje ovocie:  

„Okrem toho, Božia láska zahaľuje celé svoje stvorenstvo; a my ako veriaci máme zodpovednosť brániť, chrániť a uzdravovať toho, kto to potrebuje. Nech sa táto okolnosť Jubilejného roku stane príležitosťou pre otvorenie ďalších priestorov na dialóg, pre vyjdenie v ústrety bratovi, ktorý trpí, ako aj pre boj za náš spoločný dom, aby bol domovom, kde všetci máme priestor a kde nikto nie je vylúčený alebo odpísaný. Každá ľudská bytosť je najväčší dar, ktorý nám Boh môže dať“. -ej- 

inizio pagina

Pápež prijal prvú austrálsku veľvyslankyňu pri Svätej stolici sídliacu v Ríme

◊  

Vatikán 8. septembra – Pápež František dnes prijal novú austrálsku veľvyslankyňu pri Svätej stolici Melissu Hitchmanovú, ktorá mu odovzdala svoje poverovacie listiny. Vzťahy medzi Canberrou a Vatikánom boli oficiálne potvrdené už v roku 1973, Hitchmanová je však prvou rezidentnou ambasádorkou, ktorá bude zastupovať svoju vlasť vo vzťahu k Vatikánu priamo vo Večnom meste. -ej-   

inizio pagina

Tvít pápeža Františka: Sme povolaní vydávať svetu svedectvo milosrdenstva

◊  

Vydávať svedectvo milosrdenstva v dnešnom svete je úloha, od ktorej sa nikto z nás nesmie odťahovať (Tvít pápeža Františka, 8. septembra 2016). -ej-

inizio pagina

Zo života Cirkvi vo svete



Americkí biskupi odsúdili výskum chimérických ľudsko-zvieracích bytostí

◊  

USA 8. septembra – Konferencia biskupov Spojených štátov (USCCB) a Katolícke centrum pre bioetiku ostro kritizovali výskumný projekt Národného inštitútu zdravia v USA (NIH). Pri navrhovanom výskume by malo dôjsť k poškodzovaniu ľudských embryí a k vytváraniu chimérickej ľudsko-zvieracej DNA. Výskum sa uchádza o podporu z federálnych fondov americkej vlády.

Etická a právna kritika zo strany cirkevných predstaviteľov bola súčasťou verejného pripomienkovania výskumu, ktoré NIH spustilo 4. augusta. V dokumente, ktorým biskupi žiadajú zrušenie návrhu na výskum sa píše: ,,USCCB a Katolícka cirkev sa podieľa na tvorení a rozširovaní hodnôt v spoločnosti. Integrita nenarodeného ľudského života pred zásahom vedy či medicíny patrí k naším prvoradým hodnotám.

Obsahom plánovaného výskumu NIH je manipulácia s ľudskými kmeňovými bunkami, ktoré majú byť injekčne vstrekované do embryí rôznych druhov zvierat. USCCB protestuje, že takýmto spôsobom definitívne zanikne hranica medzi človekom a nehumánnym živočíchom. Americkí biskupi naliehajú, že veda nesmie zahŕňať ničenie embryí, produkciu čiastočného alebo úplného ľudského mozgu, ktorý je pilierom identity človeka a produkciu ľudských reprodukčných buniek. Všetky uvedené postupy by boli súčasťou výskumu.

Biskupi nesúhlasia s eventuálnou dotáciou vlády USA pre uvedený výskum. Peniaze daňových poplatníkov by podľa nich slúžili výskumu, ktorý je zo zákona zakázaný a hrubo neetický: ,,Každý má právo byť chránený pred experimentmi bez informovanosti a výslovného súhlasu. Vláda nesmie toto právo niektorým prideliť a iným nie“, uvádza sa v dokumente, pod ktorý sa podpísali Anthony R. Picarello Jr. a Michael F. Moses z úradu Konferencie biskupov Spojených štátov.  -mp-

inizio pagina

Sviatok patróna otrokov je v USA dňom modlitby za pokojné spolužitie rás

◊  

USA 8. septembra – Predseda Konferencie katolíckych biskupov Spojených štátov, arcibiskup Joseph E. Kurtz, vyzval diecézy zjednotiť sa v prosbe k Bohu za lepšie porozumenie v spoločnosti zloženej z príslušníkov rozdielnych rás. Zajtrajší Medzinárodný deň modlitby za pokoj v komunitách pripadá na sviatok svätého Petra Clavera, patróna misií medzi černochmi.

Biskupi USA cítia potrebu hlbšieho vzťahu medzi Cirkvou a jednotlivými komunitami, a to najmä po júlových útokoch v Baton Rouge, Minneapolise a Dallase, ktoré boli rasisticky orientované. ,,Je nutné zamerať sa na vytvorenie úprimného spoločenského dialógu o otázkach vzťahov medzi rasami, posilnenia spravodlivosti a zaoberať sa problémom všadeprítomného násilia a zbraní“, reagoval arcibiskup Kurtz na rasové útoky, pri ktorých zahynulo 9 ľudí. Medzinárodný deň modlitby za pokoj v komunitách je krokom k uskutočneniu tejto vízie. Biskupi USA sa zhodujú, že Katolícka cirkev vie poskytnúť potrebnú pomoc trpiacim komunitám.

Donna Grimesová, zástupkyňa riaditeľa Biskupského sekretariátu pre kultúrnu diverzitu Spojených štátov súhlasí, aby cirkev venovala zvýšenú pozornosť problému rasizmu. ,,Množstvo kňazov sa zaujíma o to, ako viesť farníkov k väčšej prívetivosti k iným komunitám“, povedala pre Catholic News Service. Podľa Grimesovej najmä seminaristi sú v minimálnom kontakte s komunitami, pričom veriaci očakávajú vyššiu zaangažovanosť cirkvi čeliť rasizmu. ,,Potrebujeme duchovných otcov, ktorí sú flexibilní a multikultúrne kompetentní“, uviedla Grimesová. 

Americkí biskupi pri príležitosti dňa modlitby vymenovali špeciálny tím, ktorý má pomôcť pri šírení myšlienky zmierenia. Jednou z jeho hlavných úloh je počúvať a riešiť obavy členov problémových komunít.

Svätý Peter Claver sa narodil v španielskom Katalánsku. Ako jezuitovi mu po vysviacke predstavení určili službu medzi otrokmi v Kolumbii. Keď Peter videl biedu, akú otroci zažívali, rozhodol sa zasvätiť im celý svoj život. K štyrom jezuitským sľubom si pridal piaty: až do smrti sa venovať černochom v núdzi. -mp-

inizio pagina

Rubrika



Komentár Mariána Gavendu: Františkove reformy

◊  

Mons. Marián Gavenda v komentári s názvom „Františkove reformy“ upozorňuje na potrebu vnímať najnovšie pápežove administratívne reformy Rímskej kúrie v kontexte samotného evanjelia, nie iba ako administratívne zmeny či filantropiu. Dôraz pápeža Františka na integrálny ľudský rozvoj mieri k podstate poslania Cirkvi, ktorá nie je uzatvorená do seba, ale plní svoje poslanie voči svetu. 

Františkove reformy

Posledného augusta bolo zverejnené rozhodnutie Svätého Otca Františka o zriadení novej zložky Rímskej kúrie, Pápežskej rady pre službu integrálneho ľudského rozvoja. Tento organizmus má lepšie koordinovať službu Katolíckej cirkvi v prospech integrálneho ľudského rozvoja. Od 1. januára 2017 má tak nahradiť štyri doterajšie pápežské rady (pre spravodlivosť a pokoj, Cor unum, radu pre pastoráciu migrantov a cestujúcich a pastoráciu v zdravotníctve). Vedením novej ustanovizne pol poverený 67- ročný kardinál Peter Turkson, pochádzajúci z Ghany, z misijného terénu Cirkvi.  

Komentátori, profesionálne zameraní na povrchné veci, uvažujú v súvise s týmto reformným krokom o pápežovom „zoštíhľovaní“ vatikánskej administratívy, rozoberajú a patrične pristrihujú ideovo-mocenským záujmom svojich chlebodarcov najmä starostlivosť pápeža Františka o migrantov. Ak zájdeme ad fontes, v samotnom motu proprio Humanum progressionem, ktorým sa zriaďuje nové dikastérium, pápež vníma tie isté svetové problémy a cirkevné angažovanie sa v nich z iného uhla. Doslova uvádza: „V celom svojom bytí a konaní je Cirkev povolaná podporovať integrálny ľudský rozvoj vo svetle evanjelia. Takýto rozvoj sa uskutočňuje prostredníctvom starostlivosti o neoceniteľné dobrá spravodlivosti, pokoja a ochrany stvorenstva. Nástupca apoštola Petra vo svojej práci v prospech upevnenia týchto hodnôt sústavne prispôsobuje inštitúcie, ktoré s ním spolupracujú, aby mohli lepšie vychádzať v ústrety potrebám ľudí, ktorým sú povolané slúžiť.“

Ak si o dianí v Katolíckej cirkvi nechceme myslieť len to, čo nám naservírujú tí, ktorým leží v žalúdku, eventuálne si ňou chcú poslúžiť pre svoje záujmy, je osožné všímať si jednotlivé cirkevné udalosti v kontexte celkového vanutia v Cirkvi. V súvise s aktuálnym reformným krokom pápeža Františka sa žiada poukázať aspoň na dva fakty.

Predovšetkým hodno zdôrazniť - sledujúc celkový kontext pontifikátu pápeža Františka -, že pri apelovaní na pomoc núdznym pápež vidí oveľa viac ohrozených nie tých, čo potrebujú pomoc, ale tých, čo ju neposkytujú. A medzi nich patria najmä kresťania blahobytnej západnej civilizácie, ktorí doslova parazitujú na svojich biednych bratoch kresťanoch a najmä nekresťanoch, v ktorých vďaka ich nekresťanskej nenásytnosti trpí sám Kristus. Pritom v štádiu vymierania (demografického i duchovného) nie sú chudobné krajiny tretieho sveta ale bohaté, pôvodne kresťanské krajiny. Odrhnuté od svojich koreňov budujú civilizáciu, v ktorej si kopú vlastný hrob. Pápež František vidí záchranu celej západnej civilizácie a prinajmenej kresťanov v nej v jej otvorení sa a vystúpení z egoistického zahľadenia do seba. Biednym môže hmotná pomoc trochu uľahčiť ich osud. Začať pomáhať je však pre bohatých otázkou prežitia alebo smrti. Citujúc Jána Pavla II. aj pápež František zdôrazňuje: „Každá obnova v Cirkvi musí mať za cieľ misiu, aby nepadla za obeť cirkevnej zahľadenosti do seba“ (Christifideles laici 26, Evangelii gaudium27).

Podstatnú motiváciu a vnútorné súvisy pohybu v Cirkvi vyjadruje slovíčko „integrálny“, ktoré sa takto dostáva aj do oficiálneho názvu a programu jednej z výkonných zložiek koordinujúcich celocirkevné aktivity. Pri zdôrazňovaní sociálnych apelov pápeža Františka sa nápadne často podčiarkuje jeho filantropizmus a ešte nápadnejšie opomína evanjeliová motivácia jeho výziev. Ucelene sa tejto téme venuje posledná encyklika pápeža Benedikta XVI. s názvom „Caritas in veritate“ o Láske v pravde, ale s podnadpisom „o integrálnom ľudskom rozvoji v láske a pravde.“ Hlavnou myšlienkou, ktorú vytrvalo rozmieňa na drobné pápež František je, že človek nevyhnutne potrebuje žiť z Bohom, inak zbožstvuje majetok, blahobyt a seba samého a spôsobuje širokú sieť sociálnych i osobných hriechov, zla a utrpenia. Ak Cirkev plní svoje základné poslanie – pomáhať ľuďom žiť v spojení s Bohom – nepriamo, ale zásadným spôsobom rieši aj príčinu všetkých sociálnych problémov.

Teda nie filantropizmus a materiálna charita, ale evanjelizácia. Všimnime si jasnú kontinuitu v tomto ohľade: „Len s láskou, osvetľovanou svetlom rozumu a viery, možno dosiahnuť ciele rozvoja, ktoré budú mať ľudskejšiu a humanizujúcejšiu účinnosť. Deliť sa o dobrá a zdroje, z ktorých pochádza autentický rozvoj, nezaručuje samotný technický rozvoj ani pravidlá spolužitia, ale potenciál lásky, ktorá premáha zlo dobrom a otvára svedomia a slobodu pre vzájomné dobro.“ (Benedikt XVI., Caritas in veritate9). A pápež František v tej istej línii dodáva: „Evanjelium predovšetkým pozýva dať odpoveď Bohu, ktorý nás miluje a ktorý nás zachraňuje tým, že ho spoznáme v druhých a vyjdeme zo seba samých, aby sme sa snažili o dobro všetkých. Všetky činnosti sú v službe tejto odpovedi lásky. Ak sa v danom pozvaní nezrkadlí sila a príťažlivosť evanjelia, morálna stavba Cirkvi sa dostáva do nebezpečenstva, že zostane len domčekom z karát, a to je naše najväčšie nebezpečenstvo. Pretože v takom prípade sa neohlasuje evanjelium, ale iba vybrané doktrinálne alebo morálne aspekty, ktoré vyplývajú z istých ideologických nasmerovaní. Posolstvo vtedy riskuje, že stratí svoju čerstvosť a nebude „vôňou evanjelia“ (Evangelii gaudium39).

Často počujeme od tých, čo o živote a činnosti Cirkvi vedia len pár bulvárnych správ podráždenú otázku: „A čo tu robí Cirkev“?“, „Čo tu robí tá vaša Cirkev?!“. A my neraz len pokrčíme ramenami. Úprimne povedané, nevieme. Nevieme o konkrétnych aktivitách a neuvedomujeme si hlboké súvisy medzi bežnými čisto náboženskými pastoračnými činnosťami - najmä vysluhovaním sviatostí - a ich obrovskom dopade na atmosféru rodinného a spoločenského života. Ak nám poukážu hneď na takých, čo tak nerobia, neznamená, že nikto tak nerobí. Mnohí muži, ktorí možno za celý život neprečítali jedinú knihu, okamžite ráno kupujú noviny alebo otvárajú internet, aby sa dozvedeli, ako hralo ich mužstvo a všetky udalosti spojené s futbalovým či hokejovým zápasom. Lebo fandia svojmu mužstvu. Isto nemáme byť náboženskými fanatikmi, ale aspoň fanúšikmi svojej Cirkvi by sme byť mohli i mali.

inizio pagina

Dnešné vysielanie



Vysielanie z 8. septembra 2016

◊  

Štvrtkové vysielanie vo zvukovej podobe:  

inizio pagina