Slovenská rodina Vatikánskeho rozhlasu

09/09/2016

Aktuálne správy z Vatikánu

Zo života Cirkvi vo svete

Dnešné vysielanie

Aktuálne správy z Vatikánu



Ranná homília pápeža Františka: Evanjelizovať znamená nezištne vydávať svedectvo

◊  

Vatikán 9. septembra – Neredukujme evanjelizáciu na funkcionalizmus, ani na predvádzanie sa. Tak znela hlavná myšlienka pápeža Františka, ktorý dnes ráno celebroval omšu v Dome sv. Marty. Svätý Otec vyzdvihol dôležité miesto, aké musí mať v živote kresťana osobné svedectvo. Zároveň povedal, že sa treba vyhnúť akémukoľvek úsiliu o prozelytizmus, či snahe o násilné presviedčanie slovami.

Rímsky biskup si na úvod homílie položil otázku: čo znamená evanjelizovať a ako by sme to mali robiť. Inšpiráciu našiel v dnešnom čítaní z Prvého listu Korinťanom (1 Kor 9,16-19. 22b-27), v ktorom apoštol Pavol píše o ohlasovaní evanjelia. Svätý Otec predovšetkým zdôraznil, že evanjelizáciu neslobodno zužovať na akúsi účelovú „funkciu“ alebo výkon. Upozornil, že aj dnes žiaľ neraz vidno kresťanov, ktorí pristupujú k službe ako k výkonu, keď sa laici či kňazi vystatujú tým, koľko robia:

„Toto je vystatovanie, samochvála. Znamená to redukovať evanjelium na výkon či dokonca na chválenie sa: ‚Ja idem evanjelizovať a toľkých som priviedol do Cirkvi’. Prozelytizmus – to je pýcha. Evanjelizovať neznamená robiť nábor, prozelytizmus. Takže ani predvádzanie sa, ani umenšovanie evanjelia na výkon či na prozelytizmus: toto nie je evanjelizovanie. Všimnime si, čo tu hovorí Pavol: «Nemám sa čím chváliť; to je moja povinnosť» a pokračuje «ktorá mi je zverená». Kresťan má povinnosť, ale v tejto sile, ako nevyhnutnosť prinášať Ježišovo meno, ale z hĺbky srdca“.

Aký je teda správny „štýl“ evanjelizovania, položil prítomným otázku pápež: „Ako si môžem byť istý, že nie som len na prechádzke, že nerobím prozelytizmus a že neredukujem evanjelizáciu na funkcionalizmus?“ Ten štýl vyjadrujú slová sv. Pavla «pre všetkých som sa stal všetkým», vysvetlil Petrov nástupca. Tým štýlom je „zdieľať život ostatných a sprevádzať ich; sprevádzať ich na ceste viery, napomáhať ich rastu na ceste viery“.   

Musíme sa vcítiť do druhého človeka, povzbudil veriacich pápež František: „Ak je chorý, priblížim sa k nemu a nezahltím ho argumentmi“ – skrátka „byť mu na blízku, pomáhať mu“. Práve „s týmto postojom milosrdenstva treba evanjelizovať: stať sa všetkým pre všetkých. To je svedectvo, ktoré nám ponúka Božie slovo,“ vysvetlil ďalej Svätý Otec. Pri tejto príležitosti si tiež zaspomínal na obed s mladými počas Svetových dní mládeže v Krakove, počas ktorého sa ho jeden mladík spýtal, čo má povedať svojmu neveriacemu priateľovi:

„Je to dobrá otázka! My všetci poznáme ľudí, ktorí sú vzdialení od Cirkvi: čo im máme povedať? Ja som mu odpovedal takto: ‚Pozri, tým posledným čo by si mal robiť je niečo mu rozprávať! Začni konať a on uvidí, čo robíš a sám sa ťa spýta; a keď sa ťa opýta, ty mu odpovieš’. Evanjelizovať znamená dávať toto svedectvo: ja žijem takto, lebo verím v Ježiša Krista; prebudím v tebe zvedavosť k otázke: ‚Prečo to robíš?’ - ‚Lebo verím v Ježiša Krista a ohlasujem Ježiša Krista, a to nielen slovom – a treba ho aj slovom ohlasovať –, ale životom“.

Toto je evanjelizovanie, dodal Svätý Otec, „a robíme to nezištne“, „lebo sme evanjelium zadarmo dostali“.  „Milosť a spása sa nekupuje ani nepredáva: je zdarma! A zadarmo ju musíme dávať“.

Dnes si Cirkev v liturgickom kalendári pripomína postavu sv. Petra Clavera, španielskeho misionára, apoštola otrokov, ktorý pôsobil v prvej polovici 17. storočia v Cartagene v dnešnej Kolumbii. Ako misionár „šiel ohlasovať evanjelium“, vysvetlil pápež, a možno „si myslel, že jeho budúcnosť bude spočívať v kázaní: neskôr ho Pán požiadal, aby bol nablízku, stál pri tých, čo boli v tej dobe skartovaní: pri otrokoch, černochoch, ktorých tam privážali z Afriky, aby boli predaní“:

„A tento muž sa nevydal na prechádzku povediac, že evanjelizuje; nezúžil evanjelizáciu na funkcionalizmus a ani na prozelytizmus: ohlasoval Ježiša Krista gestami hovoriac k otrokom, žijúc s nimi, žijúc ako oni! A takí ako on sú v Cirkvi mnohí ďalší! Mnohí, ktorí zabúdajú na seba, aby ohlasovali Ježiša Krista. A tiež my všetci, bratia a sestry, máme povinnosť evanjelizovať, čo neznamená klopať na dvere susedovi alebo susede a hovoriť: ‚Kristus vstal z mŕtvych!’ Znamená to žiť vieru, znamená to hovoriť o nej s miernosťou, s láskou, nie v snahe niekoho presviedčať, ale nezištne. Znamená to dávať zdarma to, čo Boh dal zdarma mne: toto znamená evanjelizovať“. -ej-   

inizio pagina

Pápež František misijným biskupom: Nech evanjelizáciu nepoškodzujú rozdelenia

◊  

Vatikán 9. septembra – Diabol má dve zbrane, ktorými chce zničiť Cirkev: rozdelenia a peniaze. Týmito slovami sa dnes prihovoril misijným biskupom z celého sveta, ktorých prijal na osobitnej audiencii vo Vatikáne, pápež František. Delegáciu biskupov z misijných území, ktorí sa v týchto dňoch zúčastňujú v Ríme na seminári zameranom na misie a evanjelizáciu, viedol kardinál Fernando Filoni, prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov. Svätý Otec biskupom pripomenul, že stretnutie prebieha v milostiplnom čase Roku milosrdenstva:

„Prišli ste do Ríme v tomto Svätom roku milosrdenstva, pripojili ste sa k mnohým pútnikom z každej časti sveta: táto skúsenosť je pre nás všetkých významná; dáva nám zakúsiť, že sme všetci pútnici, pútnici milosrdenstva, všetci potrebujeme Kristovu milosť, aby sme boli milosrdní ako Otec. Každý biskup zakúša v prvej osobe túto skutočnosť a, ako vikár „Veľkého pastiera oviec“ (porov. Hebr 13,20) je povolaný dokazovať životom a biskupskou službou otcovstvo Boha, dobrotu, starostlivosť, milosrdenstvo, nehu a spoločne autoritu Krista, ktorý prišiel, aby dal život a aby zo všetkých ľudí urobil jednu rodinu, zmierenú v Otcovej láske“.

Misijní biskupi, ktorí sú podľa slov pápeža Františka „v prvej línii evanjelizácie“, povzbudil nasledovnými slovami citujúc pritom exhortáciu Evangelii gaudium:  

„Na obraz Dobrého pastiera ste pozvaní starať sa o stádo a hľadať ovce, predovšetkým tie vzdialené a stratené; rovnako skúmať nové spôsoby ohlasovania idúc v ústrety ľuďom; pomáhať tomu, kto prijal dar krstu rásť vo viere, aby veriaci, aj tí ,vlažní’ alebo nepraktizujúci nanovo objavili radosť z viery a z evanjelizačnej plodnosti (porov. Evangelii gaudium, 11). Preto vás povzbudzujem, aby ste sa stretávali aj s tými ovcami, ktoré ešte nepatria do Kristovho ovčinca: veru „evanjelizácia je spojená s ohlasovaním evanjelia tým, ktorí nepoznajú Ježiša Krista alebo ho odjakživa odmietali“ (tamtiež, 14). 

Biskupom z misijných území pomáhajú v ich evanjelizačnej službe mnohí laici a veriaci, ktorí „sú pripravení hľadať Pána a vydať o ňom svedectvo“. Vo svojom príhovore sa však Svätý Otec František zameral predovšetkým na vzťah biskupov k ich kléru:

„Nezabudnite, že tou najbližšou osobou biskupovi je kňaz. Každý kňaz musí cítiť blízkosť svojho biskupa. Ak biskup dostane telefonát od kňaza alebo mu príde pošta, musí odpovedať okamžite, okamžite! V ten istý deň, ak je to možné. Tá blízkosť však musí začať v seminári, počas formácie, a potom pokračovať. Najbližšia osoba biskupa je kňaz“.

Na záver svojho príhovoru Petrov nástupca povzbudil misijných biskupov, aby sa mali na pozore predovšetkým pred dvoma zbraňami, ktoré diabol používa, aby Cirkev zničil:

„Bdejte pozorne, aby všetko čo sa dá do služby evanjelizácii a ďalším pastoračným aktivitám, ktoré organizujete, nevyšlo nazmar alebo sa nepoškodilo rozdeleniami už prítomnými alebo tými, ktoré môžu vzniknúť. Rozdelenia sú zbraň, ktorú má diabol v ruke, aby ničil Cirkev zvnútra. Má dve zbrane, ale tou hlavnou je rozdelenie; ďalšou sú peniaze. Diabol vstupuje skrze vrecká a ničí jazykom, klebetami, ktoré rozdeľujú, a zlozvyk klebetiť je zlozvykom ‚terorizmu’. Klebetník je ‚terorista’, ktorý hádže bombu – klebetu – aby zničil. Prosím, bojujte proti rozdeleniam, lebo sú jednou zo zbraní, ktoré má diabol, aby ničil Cirkev miestnu i Cirkev univerzálnu. Zvlášť rozdiely v dôsledku prítomnosti rozličných etník na tom istom území by nemali preniknúť do kresťanských komunít a získať prevahu nad ich dobrom. Máme pred sebou ťažké výzvy, ktoré treba zvládnuť, ale s Božou milosťou, modlitbou, pokáním sa to dá“. -ej-

inizio pagina

Harmonogram apoštolskej cesty pápeža Františka do Švédska

◊  

Vatikán/Švédsko 9. septembra – Pápež František absolvuje v dňoch od 31. októbra do 1. novembra apoštolskú cestu do Švédska, ktorá bude mať ekumenický charakter. Hlavným cieľom spoločnej ceremónie Katolíckej cirkvi a Svetovej luteránskej federácie, na ktorej sa zúčastní Svätý Otec, bude pripomenutie si 500. výročia Reformácie. Tlačové stredisko Svätej stolice dnes zverejnilo oficiálny program:

Pondelok 31. októbra 2016

08.20 Odlet z rímskeho medzinárodného letiska Fiumicino

11.00 Prílet na medzinárodné letisko Malmö

Oficiálne privítanie

Návšteva kráľovskej rodiny v meste Lund

Spoločná ekumenická modlitba v Luteránskej katedrále v Lunde

Ekumenické stretnutie v Aréne Malmö

Stretnutie s ekumenickými delegáciami v Aréne Malmö

Utorok 1. novembra 2016

09.30 Svätá omša v Malmö

Rozlúčková slávnosť na medzinárodnom letisku v Malmö

12.45 Odlet z letiska v Malmö

15.30 Prílet na rímske letisko Ciampino

-ej-

inizio pagina

Tvít pápeža Františka: Pán klope na dvere nášho srdca

◊  

Pán prichádza každý deň a klope na dvere nášho srdca (Tvít pápeža Františka, 9. septembra 2016). -ej-

 

inizio pagina

Vyšli „Posledné rozhovory“ Petra Seewalda s emeritným pápežom Benediktom XVI.

◊  

Vatikán/Nemecko 9. septembra – V nemeckých a talianskych kníhkupectvách je od dnešného dňa k dispozícii ďalšia kniha rozhovorov Petra Seewalda s emeritným pápežom. Publikácia s názvom „Benedikt XVI. - Posledné rozhovory“ je v poradí už štvrtým knižný rozhovorom nemeckého novinára s Josephom Ratzingerom.

Na 288 stranách sa venuje dôležitým etapám jeho života počnúc detstvom za obdobia nacistického režimu, cez zrod povolania, ťažké vojnové roky, obdobie koncilu, roky služby vo Vatikáne a silné puto s Jánom Pavlom II., až po voľbu na pápežský stolec a napokon rozhodnutie zrieknuť sa úradu. Benedikt XVI. hovorí aj o pápežovi Františkovi, vyjadrujúc svoje prekvapenie a následnú radosť z tejto voľby, ktorá povzbudivo ukazuje, ako je Cirkev živá, dynamická a nie je uväznená v schémach.

Páter Federico Lombardi SJ, predseda Vatikánskej nadácie Josepha Ratzingera – Benedikta XVI. v rozhovore pre Vatikánsky rozhlas osobitne poukázal na dva aspekty novej publikácie. Prvým z nich je prežívanie staroby ako prípravy na stretnutie s Bohom. Hovorí P. Lombardi:

„V prvom rade je to svedectvo, ktoré nám vekom pokročilý emeritný pápež dáva o spôsobe, akým prežíva duchovne túto fázu svojho života v utiahnutí. Je to život, ktorý prežíva kráčajúc smerom ku stretnutiu s Bohom tvárou v tvár. ... Príprava na smrť, príprava na záver vlastného života, na stretnutie s veľkým tajomstvom Boha. A pápež Benedikt o tom hovorí s veľkou úprimnosťou a jasnosťou, ktoré napĺňajú úžasom a hlbokým pohnutím. Hovorí o veľkých otáznikoch, ktoré si človek kladie približujúc sa k prahu tohto tajomstva, o veľkých otázkach ako prítomnosť zla vo svete, alebo slová Ježiša v evanjeliu, ktoré znejú tak veľké a neraz náročné pre neho na interpretáciu.

A tak sa venuje meditácii slova Svätého Písma, vo veľkej pokore pre Bohom a cítiac prítomnosť veľkej postavy Krista, v očakávaní, že Pán mu dá svetlo na hlbšie pochopenie a pripraví ho na stretnutie, pri ktorom sa predstaví s veľkou pokorou, prosiac o milosrdenstvo pre svoje limity i previnenia svojho života, ktoré ochotne uznáva. A prežíva to aj s veľkou dôverou a nádejou na dosiahnutie večného života, kde bude naozaj doma. Myslím, že slová, ktorými Benedikt vyjadruje túto svoju duchovnú skúsenosť v tejto záverečnej fáze života sú veľmi krásne a povzbudivé.

Tak ako nám Ján Pavol II. dal mimoriadne svedectvo viery v nesení choroby a utrpenia v poslednej fáze života, Benedikt nám dáva svedectvo viery v príprave na stretnutie s Bohom.“

Ako druhý významný moment knihy páter Lombardi vyzdvihol pokojnú a jasnú odpoveď emeritného pápeža o motívoch a okolnostiach rozhodnutia zrieknuť sa pontifikátu. K tejto významnej výpovedi Benedikta XVI. v najnovšej knihe niekdajší hovorca Svätej stolice vysvetľuje:  

„Podstatným bodom je zrieknutie sa, resp. duch tohto zrieknutia sa. V tejto knihe sa dáva definitívne zadosť spravodlivosti ohľadom nepodložených či fantazijných interpretácií, ktoré za motív považovali nie to, čo pápež jasne a jednoducho vyjadril, čiže vnímanie ubúdania síl nevyhnutných na plnenie jeho zodpovednosti, jeho úlohy, ale naopak uvažovali o strachoch, sklamaniach, komplotoch atď., ktoré by znamenali, že zrieknutie sa by bolo výsledkom nie rozlišovania vykonaného v modlitbe pred Bohom na dosiahnutie plne zodpovedného rozhodnutia, ale ako úniku pred zodpovednosťou z dôvodu narazenia na ťažkosti. Odpovede, ktoré dáva Benedikt, sú absolútne jasné, odstraňujú akýkoľvek tieň, každú možnosť interpretácie, povedzme negatívnej, o zrieknutí sa, ktoré je naopak veľkým činom zodpovednosti vykonaným pred Bohom a pred Cirkvou s plným vedomím, s uvedomovaním si vlastnej zodpovednosti, a teda veľký čin zodpovednosti, a v istom zmysle veľký čin tohto mimoriadneho pontifikátu, ktorý Benedikt prežíval.“

Nemecký originál rozhovorov Petra Seewalda s emeritným pápežom. „Benedikt XVI. - Posledné rozhovory“ vychádza vo Verlag Droemer & Knaur („Benedikt XVI. - letzte Gespräche“), taliansky preklad paralelne vo vydavateľstve Garzanti (Benedetto XVI - Ultime conversazioni). Na budúci týždeň kniha vyjde vo francúzštine a v novembri v angličtine (s titulom „Last Testament“). -jb-

inizio pagina

Svätou bránou vo Vatikáne prešlo viac než 15 miliónov ľudí

◊  

Vatikán 9. septembra – Svätou bránou Baziliky sv. Petra prešlo od začiatku Roku milosrdenstva, teda od 8. decembra 2015, viac než 15 miliónov ľudí. Uvádza sa v oficiálnom komuniké Pápežskej rady pre novú evanjelizáciu. Otec Geson Sylva, ktorý vo vatikánskom dikastériu pracuje, pre Vatikánsky rozhlas prezradil:

„Ľudia, ktorí prichádzajú, predstavujú znak milosti a poukazujú na to, ako veľmi je milosrdenstvo dôležité pre celý svet. Tieto posledné mesiace očakávame mnohých ďalších pútnikov“.

Podľa slov otca Gesona sa čas milosrdenstva neskončí zatvorením Svätej brány, teda v nedeľu 20. novembra na slávnosť Krista Kráľa. Veriaci by mali v tomto duchu – povzbudení Svätým Otcom Františkom – pokračovať aj ďalej:

„Keď sa svätá brána zatvorí, milosrdenstvo bude pokračovať. A to je veľmi dôležité. Teraz musíme začať hovoriť v kontexte novej evanjelizácie o tom, ako šíriť milosrdenstvo. Podľa mňa, to bude ďalšia etapa“. -ej-  

inizio pagina

Zo života Cirkvi vo svete



Obsah stretnutia biskupov stredovýchodnej Európy v Bratislave

◊  

Slovensko 9. septembra -  V Bratislave sa dnes uzavrel dvojdňový samit zástupcov biskupských konferencií krajín strednej a východnej Európy venovaný najmä témam migrácie a rodiny. O obsahu stretnutia a spoločných stanoviskách biskupov informuje Tlačová kancelária KBS v tlačovej správe, ktorú uvádzame v plnom znení:

„Dvadsaťsedem rokov po páde komunistických režimov v stredovýchodnej Európe čelí európsky kontinent novým výzvam. K najväčším z nich patrí kríza rodiny, spojená s demografickou krízou, kríza viery a kríza kultúrnej identity. V poslednom období viaceré krajiny čelia prílevu migrantov z Blízkeho východu a Afriky. V dňoch 8. a 9. septembra sa predstavitelia biskupských konferencií stredovýchodnej Európy stretli na Slovensku, ktoré aktuálne predsedá Rade Európskej Únie, aby diskutovali o týchto témach.

Podľa účastníkov stretnutia je dôležité, aby medzi európskymi štátmi existovalo skutočné partnerstvo založené na rovnakej dôstojnosti všetkých národov a vzájomnej úcte. Rovnako je dôležité, aby verejné národné a európske štruktúry rozvíjali skutočný dialóg so zástupcami kresťanských cirkví a predstaviteľmi iných náboženstiev.

Biskupi pokladajú za nevyhnutné oživiť uvažovanie nad identitou Európy, ktorá vždy bola spojená s rodinou založenou na manželstve medzi jedným mužom a jednou ženou. Len spoločnosť s potomstvom je spoločnosť s nádejou.

Cirkev si je vedomá svojej povinnosti vydávať vo svete svedectvo o Kristovej dobrej zvesti. Preto oceňuje a podporuje rodinu, základné ľudské spoločenstvo vytvorené podľa plánu Stvoriteľa. Bohužiaľ, niektoré rozhodnutia európskych štruktúr rodinu a ochranu života ohrozujú. Európa v súčasnosti potrebuje predovšetkým stabilné rodiny a rozumnú demografickú politiku. Imigrácia nie je riešením demografickej krízy.

Účastníci stretnutia hlboko súcitia s utrpením ľudí, ktorí utekajú pred vojnovými konfliktmi, predovšetkým pred bojmi v Sýrii. Zároveň sa ich bolestne dotýkajú teroristické útoky, ktoré v Európe spôsobili mnoho obetí. Pokladajú preto za potrebné, aby sa venovalo viac pozornosti komunikácii s islamským svetom a viac síl pomoci najchudobnejším - na základe prikázania lásky. Biskupi pociťujú osobitnú povinnosť pomáhať prenasledovaným kresťanom, ale nevylučujú zo svojho srdca nijakú osobu, ktorá potrebuje pomoc, tak v krízových oblastiach sveta, ako aj v našich krajinách.

Pri sledovaní týchto ľudských a kresťanských cieľov treba napredovať so štedrosťou i múdrosťou, hodnotiac kultúrne, náboženské a ekonomické okolnosti európskych národov ako aj tých, ktorí prichádzajú. Biskupi si uvedomujú dôležitý rozdiel medzi situáciou v európskych krajinách, ktoré sú cieľmi migračných prúdov a situáciou v krajinách stredovýchodnej Európy, kde životná úroveň niekedy dosahuje len 20 % západnej. V týchto krajinách migranti vo všeobecnosti zostávať nechcú. Pomoc, ktorú im treba poskytnúť, si môže vyžadovať osobitné spôsoby - v istých prípadoch odlišné od tých, ktoré boli prijaté v iných krajinách. V celom tomto kontexte je legitímne i nevyhnutné uvažovať nad tým, ako poňať budúcnosť európskeho kontinentu, na akých hodnotách budovať našu spoločnosť a aké miesto v nej má mať náboženstvo.

Biskupi sa modlia za všetky obete násilia, vojny a terorizmu. Zároveň sa obracajú s vážnou výzvou na zodpovedných predstaviteľov všetkých európskych štátov, aby venovali úsilie spoločnému a zásadnému uvažovaniu o budúcnosti.

Želajú si, aby sa Európa stala kontinentom, ktorý bude na prvé miesto klásť úctu k životu - od počatia až po smrť - a aby sa podpora rodiny a manželstva dostala na prvé miesto vo vedomí verejných predstaviteľov.“ (Zdroj: TK KBS)

inizio pagina

Homília biskupa Jozefa Haľka pri „Omši za Európu“ v Bruseli

◊  

Brusel 8. septembra – Pri tradičnej „Omši za Európu“ na začiatku pracovného roka inštitúcií Európskej únie včera večer v Bruseli koncelebroval Mons. Jozef Haľko. Symbolicky sa tak stalo v období slovenského predsedníctva v Rade EÚ. Bratislavský pomocný biskup zastupuje slovenský biskupský zbor v Komisii biskupov krajín Európskeho spoločenstva (COMECE). Ako hostiteľ predsedal sláveniu domáci arcibiskup Mons. Jozef De Kesel.

Biskup Haľko sa prítomným prihovoril v homílii, v ktorej slovami Roberta Schumana poukázal na potrebu starať sa o dušu Európy. Pripomenul aj nedávne vyhlásenie Konferencie biskupov Slovenska, že „podpora rodiny je pre náš kontinent prioritou“.

Homília Mons. Jozefa Haľka pri „Omši za Európu“ 7. septembra 2016 v Bruseli

Milý otec arcibiskup, excelencie, bratia v kňazskej službe, bratia a sestry.

Na Veľký piatok roku 1955 kráčal po jeruzalemskej Via Crucis vysoký sedemdesiatnik, a to s ťažkým krížom na pleciach. Nikto nemohol tušiť, že tento muž pôsobí v najvyššej európskej politike, že ide o niekoľkonásobného ministra či predsedu francúzskej vlády Roberta Schumana. Nazývaného tiež „otec Európy“, ktorý sa svojím smelým projektom „uhlie a oceľ“ pokúsil prispieť k mieru a jednote kontinentu. Na čo tento muž myslel vo chvíľach, keď kráčal po Ježišovych stopách na úpätí Golgoty? Možno na to, čo uviedol v treťom z dvanástich bodov svojho testamentu: „Európa si musí vytvoriť dušu...“ A možno ho ťažilo, čo je naformulované v modlitbe na jeho hrobe: „dnes sa zdá, akoby Európa zostala bez duše...,“ akoby nastal „škandál kresťanstva bez kresťanov, Európy bez Európanov...“

Schumanov celoplošný a medzinárodný projekt zjednotenia evokuje otázku, kde v štruktúre spoločnosti je ten neuralgický bod zlomu, bod rozpadu s ďalekosiahlymi a dlhodobými dôsledkami? Kde v skrytom a tajomnom tkanive spoločenských vzťahov hľadať prvotnú diagnózu nejednoty, napätí a konfliktov? Je to logicky tam, kde je človek s človekom najintímnejšie. Je to tam, kde sa počína, rodí a vyzrieva život jednotlivca. Áno, intimita rodiny - to je to prostredie, v ktorom sa zakladajú dejiny veľkých spoločenstiev. V tomto duchu - pri príležitosti slovenského predsedníctva Európskej únie - došlo v našej krajine k širokému konsensu. V polovici júna tohto roku prijala Konferencia biskupov Slovenska prehlásenie, v ktorom sa po pripomenutí našich kresťanských koreňov a poukázaní na demografickú krízu i krízu rodiny konštatuje, že „podpora rodiny je pre náš kontinent prioritou“, lebo „funkčné rodiny s deťmi sú schopné opravdivej solidarity a poskytujú prevenciu pred rizikom extrémizmu a xenofóbie“.

Kým práve citovaný dokument hovorí v mene katolíckych biskupov, ďalší podpísali predstavitelia katolíckej, evanjelickej, pravoslávnej, reformovanej a bratskej cirkvi a tiež reprezentant Ústredného zväzu židovských náboženských obcí. Ich prehlásenie apeluje, aby si „celá Európa v čase sekularizácie a migračnej krízy zachovala duchovné dedičstvo, ktoré vychádza z judaizmu a kresťanstva“, pričom „nerešpektovanie tohto dedičstva v Európe má vážne spoločenské, sociálne a demografické dopady. Apelujeme na Vládu Slovenskej republiky, ale aj predstaviteľov Európskej únie, aby sa starostlivosť o rodinu stala v Európe jednou z najvyšších priorít.“

Z uvedeného je zrejmé aj riziko, vyplývajúce zo vzťahových experimentov, ktoré sa niektoré záujmové skupiny štýlom falošných prorokov snažia presadiť tým, že staré pojmy napĺňajú novými obsahmi. Tento sémantický komplot mieri najmä na pojem manželstva, rodiny, či sexuálnej identity. Nemajú byť ušetrené ani deti, ktorých predčasná sexualizácia nemôže inak ako vážne ohroziť ich zdravý duchovný, emocionálny aj intelektuálny vývoj. Hrozí tak epidémia chudoby ducha a tomu úmerná snaha vytesniť cirkvi do privátnej sféry.

Lenže citovaný postoj predstaviteľov cirkví a náboženských spoločností nie je vecou úzkej skupiny náboženských lídrov. Nie, nie je odtrhnutý od našej občianskej základne. Miliónová účasť občanov Slovenska na referende o rodine a sedemdesiattisícový viacgeneračný zástup na Pochode za život je toho dôkazom. Počas spomínaného referenda nám vtedy pápež František odkázal: „Chcem vyjadriť moju podporu Cirkvi na Slovensku, pozvbudiac všetkých pokračovať v zápase na obranu rodiny, životodarnej bunky spoločnosti.“

Kde sa človek učí solidarite, ak nie v rodine, tejto vskutku „životodarnej bunke spoločnosti“? Ako chceme integrovať utečencov, keď sa rozpadá rodina ako primárne integračné prostredie našej domácej mládeže? Ako chce byť Európa láskavá, konzekventná a pevne sama sebou v migračnej otázke, keď ju skryto
ale jednoznačne oslabuje rozpad rodinných vzťahov? „Bohatstvo nás okradlo“ - vystihol istý kňaz situáciu, keď honba za pohodlím vyprázdnila vzťahy a vedie do nepohodlia opustenosti a frustrácie.

Rôzne aspekty pápežom spomínaného „zápasu o rodinu“ vyjadruje aj dnešné evanjelium. Kategórie ako „chudobní“, „hladujúci“, „plačúci“ vyjadrujú postoje tých ľudí, ktorí svoju súčasnú realitu vnímajú ako niečo, čo je potrebné, ba nutné posunúť ďalej. No ľahostajnosť tých, čo so smiechom prepadli ilúzii nasýtenia a nechajú sa vedome klamať falošnými prorokmi za všeobecného potlesku svojich obdivovateľov, tým Ježiš adresuje viacnásobné „beda“. Naopak a paradoxne - za nenávisť, potupu a zavrhnutie pre vernosť Ježišovi sľubuje veľkú odmenu v nebi.

Za niekoľko chvíľ sa nebo dotkne so zemou. V koncelebrácii budeme s veľkou bázňou a vydanosťou vyslovovať slová eucharistického prepodstatnenia. Prichádza Ježiš, aby vstúpil do našej reality a ponúkol jej svoje vždy aktuálne svetlo. Vie dokonale, v akej situácii sa nachádzame a vie presne, kto akú mieru zodpovednosti máme. On je ten pravý Boží prorok, lebo on je jediný a jedinečný Boží Syn: on nám pomôže rozoznať znamenia čias a aj v tých najkomplikovanejších situáciách spoznávať vôľu Pána dejín, aj dejín Európy.

Nech Ježišova matka Panna Mária, ktorej koruna z dvanástich hviezd zdobí európsku zástavu, oroduje za tento kontinent, za jeho štáty, za jeho obyvateľov. Veď bola snúbenicou, ktorej vzťahu hrozil dramatický rozpad. Bola matkou ohrozeného dieťaťa. Bola utečenkyňou v cudzej krajine. Pod krížom verila napriek všetkej beznádeji. O jej orodovanie prosme, lebo je ženou nádeje. Amen. (Zdroj: TK KBS) -jb-

inizio pagina

Dnešné vysielanie



Vysielanie z 9. septembra 2016

◊  

Piatkové vysielanie vo zvukovej podobe:  

inizio pagina