Rím 16. septembra – Pápež František dnes mimo svojho oficiálneho programu navštívil dve zdravotnícke zariadenia. V rámci tzv. „piatkov milosrdenstva“ sa najprv zastavil v stredisku prvej pomoci a na novorodeneckom oddelení v Nemocnici sv. Jána neďaleko Lateránskej baziliky. Momentálne sa tam nachádza 12 detí a päť z nich je vo vážnom stave v inkubátoroch s intenzívnou terapiou.

Personál nemocnice prijal pápeža Františka s úžasom, pričom tak ako všetci návštevníci, aj on si pred vstupom na oddelenie nasadil masku a podriadil sa všetkým hygienickým opatreniam. Zastavil sa pri každom inkubátore a zároveň utešil a povzbudil prítomných rodičov, informuje komuniké Tlačového strediska Svätej stolice. -bp-

Vatikán 16. septembra – Svätý Otec František dnes prijal účastníkov formačného kurzu pre nových biskupov, ktorý v týchto dňoch v Ríme pripravila Kongregácia pre biskupov v spolupráci s Kongregáciou pre východné cirkvi. Medzi novozvolenými biskupmi bol aj košický pomocný biskup Mons. Marek Forgáč, ktorý prijal biskupskú vysviacku 1. septembra 2016 v Košiciach.

Na úvod stretnutia pápež poďakoval prítomným prefektom dikastérií kardinálovi Ouelletovi a kardinálovi Sandrimu a na novozvolených biskupov z celého sveta sa obrátil týmito slovami:

„Áno, Boh vás predchádza vo svojom milujúcom poznaní! On vás ,ulovil’ udicou svojho prekvapujúceho milosrdenstva. Jeho siete sa záhadným spôsobom začali zovierať a vy ste nemohli urobiť nič iné, než sa nechať chytiť. Viem dobre, že ešte aj teraz vás preniká chvenie pri spomienke na jeho volanie, ktoré prišlo skrze hlas Cirkvi, jeho Nevesty“.      

Ako príklady nasledovania Božieho volania Svätý Otec ponúkol novým biskupom postavy zo Svätého písma, akými boli Mojžiš, Natanael, Samaritánka či apoštoli. Tomuto chveniu boli vystavení dokonca i farizeji, keď „boli často odhalení Pánom, ktorý poznal ich myšlienky“. „Nech vás Boh chráni pred zmarením takého chvenia, pred navyknutím si naň ako na samozrejmosť a pozbavením ho jeho ,destabilizujúcej’ sily. Nechajte sa „destabilizovať“, toto je pre biskupa dobré.“ Po týchto slovách pápež poukázal na to, čo biskupovi prináša útechu:

„Je krásne nechať sa prebodnúť milujúcim poznaním Boha. Je potešujúce vedieť, že on naozaj vie, kto sme a nedesí ho naša nedostatočnosť. Je utešujúce uchovávať si v srdci spomienku na jeho hlas, ktorý zavolal práve nás, napriek našim nedostatkom. Dáva to pokoj, ak sa oddáme istote, že to bude on a nie my, kto privedie k naplneniu to, čo on sám začal“. 

Pápež František pozval nových biskupov, aby pri prechode Svätou bránou, ktorá predstavuje samotného Krista, pri príležitosti Roku milosrdenstva „intenzívne prežili osobnú skúsenosť vďaky, zmierenia, totálnej dôvery, odovzdania vlastného života bez výhrad Pastierovi pastierov“: 

„Vstupujúc cez Krista, jedinú bránu, zahľaďte sa do jeho pohľadu... To najvzácnejšie bohatstvo, ktoré si môžete z Ríma odniesť na začiatku vašej biskupskej služby je vedomie milosrdenstva, s akým na vás hľadel a zvolil si vás. Tým jediným pokladom, ktorý si prosím nenechajte v sebe zhrdzavieť, je istota, že nie ste ponechaní na vaše sily. Ste biskupi, účastníci na jedinom episkopáte, členovia nerozdeliteľného kolégia“.            

Značnú časť svojho príhovoru zameral Svätý Otec práve na potrebu a dôležitosť milosrdenstva v živote biskupa a jemu zverených diecéz:

„Ako učil môj ctihodný a múdry predchodca, «je to milosrdenstvo, ktoré kladie hranicu zlu. V ňom sa vyjadruje celá osobitá prirodzenosť Boha – jeho svätosť, sila pravdy a lásky»; ono je «spôsob, akým sa Boh stavia proti moci temnôt so svojou odlišnou a božskou silou»; práve «tou [mocou] milosrdenstva» (Homília pápeža Benedikta VI. z 15. apríla 2007)...  Zachovajte si neporušenú istotu tejto pokornej sily, s ktorou Boh klope na srdce každého človeka: svätosť, pravda a láska. Vniesť milosrdenstvo do pastorácie neznamená nič iné, než urobiť z cirkví, ktoré sú vám zverené, príbytky, v ktorých prebývajú svätosť, pravda a láska“.

Ako pomôcku pri vnášaní milosrdenstva do pastoračnej služby, ponúkol Svätý Otec novým biskupom tri odporúčania. Prvou radou je, aby sa stali biskupmi schopnými nadchnúť a pritiahnuť:

„Urobte z vašej služby ikonu milosrdenstva, jedinú silu, ktorá je schopná zvábiť a pritiahnuť natrvalo srdce človeka. Dokonca aj zločinec sa nechal v poslednej chvíli pritiahnuť Tým, v ktorom «našiel len dobro» (porov. Lk 23,41)“.

Druhým odporúčaním je, aby sa stali biskupmi schopnými iniciácie, zasväcovania tých, čo im boli zverení:

„Nenechajte sa pokúšať číslami a kvantitou povolaní, ale hľadajte radšej kvalitu učeníctva. Nie čísla, ani kvantita: iba kvalita. Neodopierajte seminaristom vaše pevné a nežné otcovstvo. Pomôžte im rásť až kým nenadobudnú slobodu spočívať v Bohu «pokojní a utíšení ako nasýtené deti v matkinom náručí» (porov. Ž 131,2)“.

Posledná pápežova rada znela, aby sa stali biskupmi schopnými sprevádzať. Svätý Otec sa nechal inšpirovať podobenstvom o dobrom Samaritánovi:

„Ľudia potrebujú milosrdenstvo; celkom nevedome ho hľadajú. Vedia dobre, že sú zranení, cítia to, vedia dobre, že sú «polomŕtvi» (porov. Lk 10,30), i keď majú strach priznať si to. Keď nečakane vidia, ako sa približuje milosrdenstvo, vyjdú von naťahujúc ruku, aby oň žobrali. Sú očarení jeho schopnosťou zastaviť sa, zatiaľ čo toľkí prechádzajú pomimo; [schopnosťou] skloniť sa, zatiaľ čo akýsi reumatizmus duše bráni v zohýbaní; [schopnosťou] dotknúť sa raneného tela, zatiaľ čo sa zväčša dáva prednosť len tomu, čo je sterilné [t.j. bez  rizika nákazy].“       

Na záver prítomných biskupov povzbudil Svätý Otec František týmito slovami:

„Buďte biskupmi so srdcom zraneným týmto milosrdenstvom a teda neúnavnými v pokornej úlohe sprevádzať človeka, ktorého vám ,náhodou’ Boh poslal do vašej cesty. Kamkoľvek pôjdete, spomeňte si, že cesta do Jericha nie je ďaleko. Vaše cirkvi sú plné takýchto ciest... Sprevádzajte s trpezlivou starostlivosťou váš klérus. Buďte blízko vášmu kléru. Prosím vás, aby ste odovzdali vašim kňazom pápežovo objatie a vďačnosť za ich činnú štedrosť...

Prosím vás tiež, aby ste konali s veľkou rozvážnosťou a zodpovednosťou pri prijímaní kandidátov alebo inkardinovaní (začleňovaní) kňazov vo vašich miestnych cirkvách...   

Špeciálne sprevádzanie si zachovajte pre všetky rodiny, tešiac sa s ich veľkorysou láskou a povzbudzujúc to obrovské dobro, ktorým obdarúvajú tento svet. Starajte sa najmä o tie najviac zranené... Prosím vás, aby ste ich sprevádzali v rozlišovaní a s empatiou“.       

Na záver Svätý Otec udelil všetkým prítomným apoštolské požehnanie. Plné znenie príhovoru pápeža Františka novým biskupom v talianskom originále nájdete tu. -ej-   

Vatikán 16. septembra – Kresťan sa riadi „logikou pozajtrajška“, lebo nezostáva len pri prítomnosti, ale s dôverou očakáva vzkriesenie tela. S touto ústrednou myšlienkou sa dnes Svätý Otec v rannej homílii prihovoril veriacim v Kaplnke Domu sv. Marty. Zároveň varoval pred spiritualistickou zbožnosťou zameranou čisto na „dnes“.

„Ak Kristus nebol vzkriesený, nebudeme ani my“, parafrázoval pápež František slová sv. Pavla z dnešného liturgického čítania (1 Kor 15,12-20) Upozornil, že pri recitovaní Kréda sa často stáva, že poslednú časť odriekame narýchlo, lebo sa bojíme myslieť na budúcnosť a na vzkriesenie mŕtvych.

„Je pre nás všetkých ľahké vstúpiť do logiky minulosti, lebo je konkrétna“ a taktiež je „ľahké vstúpiť do logiky prítomnosti, lebo ju vidíme“, pripomenul Svätý Otec. Keď naopak hľadíme do budúcnosti, tak si myslíme, že je „lepšie na ňu nemyslieť“. „Nie je jednoduché vstúpiť do úplnosti tejto logicky budúcnosti“, dodal pápež František a pokračoval:

„Logika včerajška je jednoduchá. Aj logika dneška je jednoduchá. Jednoduchá je i logika zajtrajška: všetci umrieme. Ale logika pozajtrajška, tá je ťažká. A práve toto chce dnes ohlasovať Pavol: logiku pozajtrajška. Čo to bude? Aké to vtedy bude? Vzkriesenie. Kristus vstal z mŕtvych. Kristus bol vzkriesený a je jasné, že nebol vzkriesený ako nejaký prízrak. [Vidíme to] v biblickom úryvku o zmŕtvychvstaní od sv. Lukáša: ,Veď sa ma dotknite‘. Prelud nemá telo, nemá kosti. ,Dotknite sa ma. Dajte mi jesť‘. Logika pozajtrajška je logikou, ktorá má dočinenia s telom.“

Vypytujeme sa „aké bude nebo“ a „či tam budeme všetci“, ale „nedochádza nám to, čo nám sv. Pavol chce dať pochopiť, teda túto logiku pozajtrajška“. A tu, vystríhal Svätý Otec, „nás zrádza istý gnosticizmus“, keď sa nazdávame, že „všetko bude duchovné“, pričom „máme strach z tela“.

Nezabúdajme, povedal ďalej Petrov nástupca, „že toto bol ten prvý blud“, ktorý odsudzuje apoštol Ján: „Kto hovorí, že Božie Slovo neprišlo v tele, je od Antikrista“:

„Bojíme sa akceptovať a brať až do posledných dôsledkov Kristovo telo. Je ľahšie mať spiritualistickú zbožnosť, akúsi zbožnosť v opare; ale vstúpiť do logiky Kristovho tela, to je ťažké. A toto je logika pozajtrajška. Vstaneme z mŕtvych tak ako vstal Kristus - s naším telom.“

Už prví kresťania sa pýtali, ako Ježiš vstal z mŕtvych, pripomenul pápež František a dodal, že „vo viere vo vzkriesenie tela sú hlboko zakorenené skutky milosrdenstva, lebo je tu trvalé spojenie.“ Na druhej strane sv. Pavol nástojí na tom, že my všetci budeme premenení, naše telo a naša telesná stránka bude premenená.

Pán „sa po vzkriesení učeníkom dal vidieť, dal sa im dotknúť a jedol s nimi“, zdôraznil Svätý Otec. A toto „je logika pozajtrajška, tá, ktorú sa s námahou snažíme pochopiť, do ktorej sa nám ťažko vchádza“. Svoju rannú homíliu uzavrel týmito slovami:

„Je znakom zrelosti, ak dobre pochopíme minulosť, je znakom zrelosti pohybovať sa v logike prítomnosti, v logike včerajška i dneška. Znakom zrelosti je tiež rozvážnosť vidieť logiku zajtrajška, budúcnosti. Chce to však veľkú milosť Ducha Svätého, aby sme pochopili túto logiku pozajtrajška, po premenení, keď on príde a  všetkých nás premenených privedie na nebesia, aby sme s ním zostali navždy. Prosme Pána o milosť tejto viery.“ -bp-

Len ten, kto sa stane malým pred Pánom môže zakúsiť veľkosť jeho milosrdenstva. (Tvít pápeža Františka, 16. septembra 2016) -ej-

Vatikán/Taliansko 16. septembra – Svätého Otca Františka zarmútila správa o smrti bývalého talianskeho prezidenta Carla Azeglia Ciampiho, ktorý dnes zomrel vo veku 95 rokov. Svoju sústrasť pápež vyjadril manželke zosnulého a celej rodine v kondolenčnom telegrame, v ktorom pripomenul aj úprimné priateľstvo, ktoré spájalo Carla Ciampiho so sv. Jánom Pavlom II.

Carlo Azeglio Ciampi bol prezidentom Talianskej republiky v rokoch 1999 – 2006. -bp-

Vatikán/Francúzsko 16. septembra – V sobotu 24. septembra napoludnie pápež František príjme v Aule Pavla VI. rodinných príslušníkov obetí teroristického útoku vo francúzskom meste Nice. Správu potvrdil riaditeľ Tlačového strediska Svätej stolice Greg Burke.

V rámci delegácie pricestuje do Večného mesta aj primátor mesta Christian Estrosi, s ktorým sa Svätý Otec krátko po útoku telefonicky spojil, aby francúzskemu ľudu vyjadril svoj zármutok a bolesť.

Medzi členmi rodín obetí útoku, ktorý si 14. júla v Nice vyžiadal 87 mŕtvych, bude aj Paolo Celi, zástupca asociácie s názvom Francúzsko-talianske priateľstvo (Amitiè France-Italie), ktorý pre médiá uviedol: „Budú tam s nami prítomní aj všetci tí, ktorí pomáhali po tragických udalostiach, bez ohľadu na vierovyznanie“. -ej-  

Vatikán/ OSN Ženeva 16. septembra – Stály pozorovateľ Svätej stolice pri OSN v Ženeve arcibiskup Ivan Jurkovič v stredu 14. septembra vystúpil na pôde organizácie na rokovaní k téme ľudských práv a práv starších osôb. Podľa slov Mons. Jurkoviča je veľmi znepokojujúce, ak v spoločnosti prestáva sociálna integrácia najstarších občanov, ktorá sa v súčasnosti transformovala až do diskriminácie.

Vatikánsky diplomat na zasadnutí upozornil na fakt starnúcej populácie: ,,V roku 2050 bude viac starších osôb než detí do 15 rokov, a to po celom svete. Môžeme predpokladať, že počet seniorov sa z 900 miliónov zvýši na takmer 2 miliardy.“ Podľa Mons. Jurkoviča starší občania musia často čeliť chudobe a neadekvátnemu prístupu k zdravotnej starostlivosti. Riešením by malo byť poskytovanie primeraných dôchodkov, ktoré by prispeli k zabezpečeniu seniorov, zníženiu ich zraniteľnosti a sociálneho vylúčenia.

Vatikán 16. septembra – Pápež František dnes prijal Mons. Pierbattistu Pizzaballu, ktorý je od 24. júna tohto roku apoštolským administrátorom „sede vacante“ Jeruzalemského latinského patriarchátu. V rozhovore pre Vatikánsky rozhlas Mons. Pizzaballa prezradil, že stretnutie so Svätým Otcom bolo „veľmi bratské a priateľské“. Zdôraznil, že pápež František je dobre oboznámený s problémami i možnými perspektívami vo Svätej zemi:

„Želá si, aby Cirkev mohla byť miestom stretnutia pre všetkých, aby kresťanská komunita ostala činná, živá a prítomná a aby robila všetko možné na udržanie kresťanskej komunity vo veľmi komplikovanom kontexte.“

Podľa talianskeho arcibiskupa tento kontext vo Svätej zemi charakterizujú vnútorné i vonkajšie výzvy:

„Z hľadiska tých vnútorných je to jednota. Je dôležité udržať jednotu, spoločenstvo, harmóniu nielen vo vnútri Katolíckej cirkvi – lebo tá už existuje – ale aj vo vnútri kresťanského sveta, teda aj s inými nekatolíckymi cirkvami. Toto je kľúčové. Keďže počet kresťanov je limitovaný – je nás málo – je dôležité, aby kresťania, všetci kresťania, mali jediný hlas a aby sa naozaj skoncovalo so žiarlivosťou medzi cirkvami. Z vonkajšieho pohľadu: aby sa zjednotená kresťanská komunita prezentovala ako dôležitý partner nie kvôli svojmu počtu – lebo nás nie je veľa – ale kvôli kvalite našej prítomnosti. Pomáhať kresťanom hlavne v Jordánsku, vo Svätej zemi, podporovať všetky iniciatívy, ktoré napomáhajú kresťanskej komunite, aby rástla na poli vzdelávania, v pracovnej sfére, lebo v tomto musíme byť vždy konkrétni.“

Mons. Pizzaballa, ktorý bol 10. septembra v talianskom Bergame vysvätený za arcibiskupa s titulárnym sídlom Verbe, povedal, že vo Svätej zemi teraz nie je vojna, ale ani mier. Obe strany konfliktu, izraelská a palestínska, totiž nepokračujú v rozhovoroch:

„Bude teda potrebné zasiahnuť aj v tomto ohľade, určite nie s domýšľavosťou, že všetci si nás budú chcieť vypočuť, ale naliehať na všetkých úrovniach, aby sa toto rokovanie – či skôr tento dialóg než rokovanie – začalo čím skôr.“

Na to je potrebná vôľa a aspoň minimum dôvery, aby obe strany medzi sebou hovorili, dodal Mons. Pizzaballa a pripomenul, že kresťanská komunita vo Svätej zemi vkladá nádej do Ježiša. Aj v ťažkej situácii „musíme naďalej pracovať, aby bol pokoj predovšetkým medzi nami“. Tak „budeme môcť byť v malom kontexte, v ktorom sa nachádzame, malým príkladom pokoja. To je naša nádej“, uviedol na záver apoštolský administrátor Jeruzalemského latinského patriarchátu „sede vacante“ Mons. Pizzaballa. -bp-

Monako 16. septembra – Plenárne zasadnutie Rady európskych biskupských konferencií (CCEE) sa tento rok uskutoční v dňoch od 6. do 9. októbra v Monackom kniežatstve na pozvanie miestneho arcibiskupa Mons. Bernarda Barsiho.

Hlavnými témami pracovných stretnutí sú výzvy, ktorým čelí dnešná Európa, ďalej misia Cirkvi, dialóg s Pravoslávnou cirkvou či služba samotnej rady, ktorá tento rok oslávila 45. výročie od svojho založenia.

Dôležitým bodom stretnutia bude voľba nového predsedníctva Rady európskych biskupských konferencií na obdobie 2016-2021. Súčasným predsedom je kard. Péter Erdő, arcibiskup Ostrihomu-Budapešti, ktorý bol do čela rady zvolený v roku 2006 a opäť v roku 2011 na druhé päťročné obdobie.

Európski biskupi sa tiež v rámci zasadnutia stretnú s monackým princom Albertom II. a ďalšími miestnymi autoritami. -ej-  

Piatkové vysielanie vo zvukovej podobe: