Vatikán 17. septembra – Otvoriť brány, budovať mosty, nadväzovať vzťahy, šíriť jednotu, byť mužmi modlitby, bez podľahnutiu logike byrokracie. Tak znela výzva pápeža Františka, s ktorou sa dnes ráno v Klementínskej sále obrátil na viac než sto apoštolských nunciov. Diplomati, ktorí zastupujú Svätého Otca na celom svete, sa zišli v týchto dňoch vo Večnom meste pri príležitosti Jubilea pre nunciov.

Rímsky biskup sa na úvod svojho rozsiahleho príhovoru poďakoval „za oddanosť a rýchlu a veľkodušnú pripravenosť“ diplomatov Svätej stolice a zdôveril sa: „Skoro každodenne čítam, prevažne ráno a večer, vaše ,správy’ spolu s informáciami o realite miestnych cirkví, o udalostiach v krajinách, pri ktorých ste akreditovaní a o témach, ktoré sa týkajú života medzinárodných komunít. Vedzte, že vás sprevádzam každý deň s priateľskou spomienkou a s modlitbou plnou dôvery“. Svätý Otec, ktorý ako povedal, si na nunciov spomína nielen v osobnej modlitbe, ale tiež počas slávenia eucharistie, ďalej pokračoval:    

„Vďaka za vernosť, s akou interpretujete - s nerozdeleným srdcom, s čestnou mysľou, so slovom bez dvojzmyselnosti - všetko, čo Duch Svätý žiada od Petra, aby povedal Cirkvi v tejto chvíli. Vďaka za jemnocit, s akým ,odborne načúvate’ môjmu srdcu univerzálneho pastiera a snažíte sa, aby jeho tep dorazil k cirkvám, ktorým som povolaný predsedať v láske“.

Svätý Otec pozval nunciov, aby „prinášali každému láskyplnú starostlivosť toho, koho zastupujú, stanúc sa tak tým, kto podopiera a ochraňuje, ktorý je pripravený povzbudiť a nie iba napomínať“. Pokora nuncia, podľa slov pápeža, prechádza „skrze lásku ku krajine a k Cirkvi, v ktorej bol povolaný slúžiť“:

„Nestačí ukazovať prstom alebo útočiť na tých, čo nezmýšľajú tak ako my. To je mizernou taktikou dnešných politických a kultúrnych vojen, avšak nemôže to byť metódou Cirkvi. Náš pohľad musí byť rozsiahly a hlboký. Formácia svedomí je našou prvoradou povinnosťou lásky, a to si vyžaduje citlivosť a vytrvalosť v jej uskutočňovaní“.

Pápež František nunciov povzbudil, aby prekonali „logiku byrokracie, ktorá sa môže často zmocniť vašej práce, činiac ju uzavretou, ľahostajnou a nepriechodnou“. Sídlo nunciatúry, ktorú Svätý Otec nazval „domom pápeža“, je podľa jeho slov „miestom, kde celá cirkevná realita musí nachádzať podporu a radu a civilné autority východiskový bod“. „Dbajte, aby sa vaše nunciatúry nikdy nestali útočiskom ,pre priateľov a ich kamarátov’. Utečte pred klebetníkmi a karieristami“:     

„Pri obrovskej úlohe zabezpečiť slobodu Cirkvi tvárou v tvár každej forme moci, ktorá chce umlčať Pravdu, nenechajte sa oklamať, že táto sloboda je iba výsledkom zmlúv, dohôd a diplomatických rokovaní, nech sú akokoľvek dokonalé a úspešné. Cirkev bude slobodná len vtedy, ak jej inštitúcie budú pracovať tak, aby «hlásali evanjelium všetkým, na všetkých miestach, pri všetkých príležitostiach, bez váhania, bez zdráhania a bez strachu» (Apoštolská exhortácia Evangelii gaudium, 23), ale tiež vtedy, ak sa [Cirkev] prejaví ako opravdivé znamenie protikladu k bežiacim módnym trendom, k popieraniu evanjeliovej Pravdy a ľahkým formám pohodlia, ktoré často infikujú aj pastierov a ich stádo“.

Petrov nástupca prítomných nunciov povzbudil, aby sa nebáli navštevovať diecézy, rehoľné inštitúty, farnosti či semináre, „aby pochopili, čo Boží ľud prežíva, ako myslí a čo chce“. „Buďte skutočným vyjadrením Cirkvi ,v pohybe’; ,poľnej nemocnice’, schopnými žiť dimenziu miestnej Cirkvi, krajiny a inštitúcie, ku ktorej ste vyslaní,“ pokračoval ďalej Svätý Otec a podelil sa o jedno zo svojich znepokojení: 

„Moje hlboké znepokojenie sa týka výberu budúcich biskupov. Hovoril som vám o tom v roku 2013... Vo svojom prejave Kongregácii pre biskupov pred nejakým časom som načrtol profil pastierov, ktorý považujem za nevyhnutný pre dnešnú Cirkev: [aby boli] svedkami Zmŕtvychvstalého a nie vlastníkmi životopisu; biskupmi modliacimi sa, ktorí majú dôvernú skúsenosť s vecami ,zhora’ a nie zgniavení váhou toho ,zdola’; biskupmi schopnými vstupovať ,trpezlivo’ do Božej prítomnosti, aby tak získali slobodu nezradiť kerygmu im zverenú; [aby boli] biskupmi pastiermi a nie kniežatami a funkcionármi. Prosím vás o to!“

Pápež František sa na nunciov obrátil tiež slovami: „Vy ste tí prví, ktorí musíte skúmať polia, aby ste zistili, kde sa skrývajú malí Dávidovia (porov. 1 Sam 16,11-13): sú tam, Boh nedovolí, aby ich nebolo! Ak však vždy chodievame loviť [iba] do akvária, nenájdeme ich!“.

Svätý Otec zároveň nunciov povzbudil, aby sprevádzali národy, v ktorých je prítomná „Kristova Cirkev“ a podčiarkol význam milosrdenstva:

„Milosrdenstvo musí byť ozdobou diplomatickej misie apoštolského nuncia, ktorá – okrem osobného etického úsilia – musí vlastniť pevné presvedčenie, že Božie milosrdenstvo sa zapája do záležitostí tohto sveta, do záležitostí spoločnosti, skupín ľudí, rodín, spoločenstiev a národov. Aj v medzinárodnom prostredí milosrdenstvo znamená, že nikdy nič a nikoho neslobodno považovať za strateného. Ľudská bytosť sa nikdy nedá nahradiť. Žiadna situácia nie je nepreniknuteľne uzavretá pred jemnou a neodolateľnou silou Božej dobroty, ktorá sa nikdy nevzdá, keď ide o človeka a jeho osud.

Tento radikálne nový pohľad na vnímanie diplomatickej misie oslobodzuje pápežského reprezentanta od bezprostredných geopolitických, ekonomických alebo vojenských záujmov, volajúc ho k tomu, aby u svojich prvoradých vládnych, politických a sociálnych partnerov a vo verejných inštitúciách rozpoznal túžbu slúžiť spoločnému dobru a oprieť sa o túto skutočnosť, hoci je niekedy zatienená alebo potlačená osobnými a skupinovými záujmami alebo rôznymi formami ideológií, populizmu či nacionalizmu.“

„Buďte si istí, že posledným slovom dejín a života nie je konflikt, ale  jednota, po ktorej dychtí srdce každého človeka. Jednota dosiahnutá premenou dramatického konfliktu kríža na zdroj nášho pokoja, lebo tam bol zbúraný múr rozdelenia (porov. Ef 2,14).“

Na vatikánskych diplomatov, ktorí sa dnes zišli v Apoštolskom paláci pri príležitosti Jubilea pre nunciov sa Svätý Otec František na záver obrátil s výzvou: „Otvorte brány, budujte mosty, nadväzujte vzťahy, udržujte priateľstvá, šírte jednotu. Buďte mužmi modlitby!“ Svoj príhovor zakončil mocným povzbudením: „Strach vždy prebýva v temnote minulosti a je dočasný. Budúcnosť patrí svetlu! Budúcnosť patrí Kristovi!“ -ej-  

Vatikán 17. septembra 2016 – Vyjsť zo seba samých, aby sa ohlasovalo evanjelium v každom kúte sveta. Tak znela hlavná výzva, s ktorou sa pápež František dnes ráno pri slávení omše v Dome sv. Marty obrátil na apoštolských nunciov. Svätý Otec sa počas homílie nechal inšpirovať podobenstvom o rozsievačovi z Lukášovho evanjelia (Lk 8,4-15).

Vatikánskych diplomatov povzbudil, aby boli vždy pripravení začať s radosťou a zápalom, dokonca aj v ťažkých chvíľach. Nuncius by mal byť podľa slov Svätého Otca človekom „vychádzajúcim“, a to v trojakom pohybe smerom von:

„Vyjsť fyzicky: zbaliť si kufre, ako kočovný život; vyjsť kultúrne: osvojiť si kultúru, naučiť sa jazyk... a tretie vyjdenie je modlitba, adorácia... Tri druhy vyjdenia von a tri spôsoby služby Ježišovi Kristovi a Cirkvi. A Cirkev vám za to ďakuje. A aj ja osobne vám chcem poďakovať“.

Po slávení eucharistie prijal Svätý Otec František na osobitnej audiencii apoštolských nunciov v Klementínskej sále Apoštolského paláca. -ej-

Vatikán 17. septembra – „Povzbudzujem vás napomôcť k premene vašich komunít na miesta prijatia, kde majú všetky Božie deti príležitosť nielen jednoducho prežiť, ale rásť, prosperovať a priniesť ovocie.“ S týmito slovami sa dnes Svätý Otec obrátil na účastníkov konferencie, ktorú v Ríme zorganizovala Európska konfederácia a Svetová únia bývalých študentov jezuitských škôl. Ich členovia sa v dňoch 14.-16. septembra zišli na konferencii s hlavnou témou „Globálna migračná a utečenecká kríza: Čas kontemplovať a konať“ (Global Migration and Refugee Crisis: Time to Contemplate and Act).

Pápež František pri stretnutí pripomenul osobnosť inšpirátora a zakladateľa Jezuitskej utečeneckej služby pátra Pedra Arrupeho, ktorý bol kedysi ako generálny predstavený jezuitov pohnutý nad osudom vietnamských migrantov.

„Dnes - viac než kedykoľvek predtým – zatiaľ čo zúri vojna v rôznych častiach sveta, zatiaľ čo pri prechode Stredozemným morom, ktoré sa stalo cintorínom, zomierajú utečenci v počte vyššom než kedykoľvek predtým, alebo strávia roky a roky v (utečeneckých) táboroch, Cirkev potrebuje, aby ste načerpali z odvahy a z príkladu pátra Arrupeho.“

Svätý Otec ďalej absolventov jezuitských škôl povzbudil, aby utečencov prijali vo svojich domoch a komunitách a pamätali na to, že „autentická pohostinnosť je skutočná evanjeliová hodnota, ktorá živí lásku a je našou najväčšou istotou pred nenávistnými teroristickými činmi“.

Pápež František hovoril aj o tom, že vzdelanie získané u jezuitov človeka pozýva stať sa „Ježišovým spoločníkom“, človekom „pre iných a s inými“, schopným „počuť volanie chudobných“:

„Veľa brán sa vám otvorilo vďaka vzdelaniu, ktoré sa vám dostalo od jezuitov, zatiaľ čo utečenci nachádzajú veľa brán zatvorených. Veľa ste sa naučili od utečencov, ktorých ste stretli. Keď opustíte Rím a vrátite sa do vašich domovov, povzbudzujem vás napomôcť k premene vašich komunít na miesta prijatia, kde majú všetky Božie deti príležitosť nielen jednoducho prežiť, ale rásť, prosperovať a priniesť ovocie.“ -bp-

Vatikán 17. septembra - Pápež František prijal v piatok 16. septembra na súkromnej audiencii účastníkov formačného kurzu pre nových biskupov, medzi ktorými bol aj košický pomocný biskup Mons. Marek Forgáč. Prinášame rozhovor s Mons. Forgáčom v audiopodobe: 

V rámci prestávky nabitého programu Mons. Forgáč pre Vatikánsky rozhlas okrem iného prezradil, že medzi novými biskupmi latinského obradu je najmladší.

So svojím osobným prežívaním duchovného rozmeru stretnutia s pápežom Františkom sa podelil týmito slovami: „Mohol som sa stretnúť s tým najvyšším pozemským Pastierom, ktorý ma povolal do tejto služby v mene najvyššieho Večného Pastiera.“

Obsahom kurzu pre nových biskupov sú podľa Mons. Forgáča sú rozhovory na viaceré aktuálne teologicko-pastorálne témy, ktoré sa zvlášť týkajú služby biskupa, ako napr. otázka kolegiality, zodpovednosti nielen za miestnu ale aj univerzálnu Cirkev, vzťah ku kňazom v diecéze, vzťah k laikom, ako aj právne a ekonomické aspekty, reforma Rímskej kúrie, problematika ochrany maloletých a ďalšie témy.

Pri otázke o svojom budúcom pôsobení v rámci slovenského biskupského zboru Mons. Forgáč vyjadril ochotu vložiť svoje schopnosti do akejkoľvek služby, ktorou bude poverený. Ako vysvetľuje, plné odovzdanie sa do služby je podstatnou charakteristikou biskupa, čo účastníkom kurzu prízvukoval aj osobne pápež František, keď im v úvode príhovoru pripomenul, že si ich Boh ulovil ako rybár do svojich sietí práve pre službu.

Mons. Forgáč prezradil, že služba sa mu naozaj začala od prvého dňa. Hneď po biskupskej vysviacke, ktorú prijal 1. septembra sa v Košiciach zaradil do práce.

Týždňový kurz pre novovymenovaných biskupov zorganizovala od 12. do 18. septembra v Ríme Kongregácia pre biskupov v spolupráci s Kongregáciou pre východné cirkvi. Zúčastňuje sa na ňom okolo 160 biskupov vymenovaných za posledných 12 mesiacov. Paralelný kurz pre nových biskupov misijných oblastí s približne 90 účastníkmi zorganizovala Kongregácia pre evanjelizáciu národov. -jb-

Pápež František novým biskupom: Pretavte milosrdenstvo do vašej pastoračnej služby

Vatikán 17. septembra – Členovia vatikánskeho žandárstva si v týchto dňoch pripomínajú 200. výročie svojho založenia. Pri tejto príležitosti bude v nedeľu 18. septembra pápež František predsedať slávnostnej omši v Bazilike sv. Petra. 

130-člennému Vatikánskemu žandárskemu zboru (Corpo della Gendarmeria dello Stato della Città del Vaticano) v súčasnosti velí Domenico Giani. Hlavný veliteľ bezpečnostných zložiek Vatikánu, ktorého novinári prezývajú „strážny anjel pápeža“, je v službách Svätého Otca už desať rokov.

Ako by ste zhodnotili dvestoročné pôsobenie žandárstva v službách Petrovho nástupcu?

„Myslím si, že ide skutočne o dôležitý časový úsek. Som vďačný Pánovi za to, že v tomto historickom okamžiku môžem slúžiť ako vedúci tohto slávneho útvaru, ktorý má za sebou krásnu históriu, ktorá by sa dala zhrnúť do dvoch konceptov: vernosť pápežovi a solidarita. Rád pripomínam tieto dva koncepty, pretože napríklad počas moru, ktorý zasiahol stredné Taliansko ku koncu roku 1700, žandári pomáhali v prvej línii, tak ako tomu bolo počas zemetrasení v L´Aquile a v Amatrice. Alebo počas Druhej svetovej vojny, keď sa Vatikán a Castel Gandolfo stali miestom útočiska pre mnoho ľudí: väzňov, dezertérov, tých, čo odmietali narukovať, a samozrejme pre Židov – alebo pre veľvyslanectvá, ktoré viac v tom historickom okamihu nemohli byť vo vnútri rímskeho teritória, ale boli nútené utiecť do Vatikánu. Pri tejto príležitosti žandári urobili veľkú službu, tiež prichýlením ľudí podľa vtedajších direktív Štátneho sekretariátu a Governatorátu. Sú to veľmi pekné príbehy, ktoré sa opakujú aj dnes napríklad pri prijatí utečencov pápežom Františkom. Naši žandári, aj v tomto prípade, boli prítomní na ostrove Lesbos a ponúkli svoju pomoc, spoločne s Komunitou sv. Egídia, pri presune niektorých rodín do Ríma“.

Vaša služba sa okrem služby Svätému Otcovi rozširuje aj na obranu civilného obyvateľstva, ako tomu bolo napríklad v spomínanom Amatrice, ktoré postihlo zemetrasenie...

„Civilná ochrana je ďalší veľmi dôležitý prvok. Nepochybne zemetrasenie v Amatrice ukázalo, akú veľkú ochotu, veľkú a okamžitú túžbu pomôcť má Vatikán. Neodišli sme okamžite, pretože najskôr museli zasiahnuť požiarnici. Prvú noc vyrazil prvý tím, zatiaľ čo žandári sa pridali až na druhý deň... Mnoho ľudí volalo, aby ponúkli svoju pomoc v akejkoľvek forme; urobila sa zbierka oblečenia, vybavenia, ktoré sú potrebné v zónach zemetrasenia. Sme v stálom kontakte s biskupom Rieti... Žandári mali tiež na starosti kontrolu územia po boku talianskych bezpečnostných síl, predovšetkým pre to, aby sa predišlo nedovolenému obchodu s nezákonne získaným tovarom. Chamtiví ľudia sa bohužiaľ vždy v týchto prípadoch nájdu. Žandári rovnako pomáhali pri kontrole zóny, kde sa staval stanový tábor“.  

Komunikácia s talianskymi bezpečnostnými zložkami je pochopiteľná. Komunikujete však – v dnešnej dobe rozmáhajúcich sa teroristických útokov v Európe – aj s bezpečnostnými silami arabských krajín?

„Samozrejme. Už mnoho rokov prostredníctvom vzťahov s políciou a informačnými agentúrami máme každodenný kontakt s policajnými zbormi ostatných krajín, medzi ktorými sú aj moslimské krajiny. Môžem dosvedčiť, že existuje veľká úcta k postave Svätého Otca. Moji kolegovia z mnohých arabských krajín, či už z východnej Afriky, Blízkeho východu alebo Východu majú osobitnú úctu k Svätému Otcovi: vidia v ňom osobnosť, na ktorú sa možno odvolať. Môžem povedať, že je naozaj považovaný za proroka, človeka mieru, človeka dialógu. Pre nás je milé niekedy sa stretnúť s predstaviteľmi týchto zložiek, môcť sa objať skutočne ako bratia a povedať si, že prítomnosť kresťanov v mnohých oblastiach sveta je dôležitá“. -ej-

Konkrétnym znakom, že sme naozaj stretli Ježiša, je radosť, ktorú zakúšame, keď sa o to delíme s druhými. (Tvít pápeža Františka, 17. septembra 2016)

Taliansko 17. septembra – Vo veku 91 rokov zomrel včera svetoznámy taliansky exorcista Gabriele Amorth, ktorý od roku 1986 pôsobil v Rímskej diecéze. Počas svojej viac než 30-ročnej služby vykonal stovky exorcizmov.

Otec Amorth, ktorý bol členom Spoločnosti sv. Pavla, tiež založil a stal sa predsedom Medzinárodnej asociácie exorcistov a napísal mnoho kníh o exorcizme. Na Slovensku patria medzi najznámejšie publikácie s názvom „Exorcista rozpráva“ a „Exorcista: Ďalšie príbehy“, v ktorých opisuje svoju osobnú skúsenosť.  

„Exorcizmus je modlitba vyslovená v mene Cirkvi, z toho dôvodu má väčšiu silu, ako jednoduchá modlitba alebo jednoduché osobné vzývania, pre oslobodenie ľudí posadnutých démonom alebo magickými vplyvmi,“ uviedol v rozhovore pre Vatikánsky rozhlas v roku 2006 otec Amorth.

Podľa exhorcistu môže démon ovládať nielen jednotlivcov, ale aj skupiny: „Som presvedčený o tom, že nacisti boli všetci posadnutí démonom. Ak si spomenieme na to, čo urobili ľudia ako Stalin, Hitler... určite boli posadnutí démonom. Dá sa to vidieť z ich činov, z ich správania, z hrôz, ktoré vykonali alebo ktoré nútili robiť“. -ej-

Vatikán/Slovensko 17. septembra – Veriaci z košických gréckokatolíckych farností Košice-Západ, Staré mesto, Nad jazerom, Furča a Ťahanovce absolvovali v dňoch od 13. do 16. septembra púť vo Večnom meste. Pre mnohých z nich bol prechod Svätými bránami všetkých štyroch pápežských bazilík v Ríme splneným snom.

,,Na jednej porade sme rozprávali o tom, čo ľuďom ponúknuť v tomto Mimoriadnom svätom roku milosrdenstva. Jedna z takých túžob bola prejsť všetkými Svätými bránami v Ríme,“ prezradil pre Vatikánsky rozhlas protopresbyter košického dekanátu Jozef Miňo, ktorý je duchovným otcom  farnosti Košice-Západ.

Špecifikom púte bolo jej zameranie čisto na Večné mesto, čo umožnilo účastníkom viac do hĺbky prežiť duchovný odkaz Ríma. ,,Keď sme slávili liturgiu, a potom sme sa všetci zjednotili v speve, aj keď sme všetci z iných častí Košíc, tak som cítila hrdosť na to, že tvoríme spoločenstvo,“ povedala pútnička z Košíc.

Súčasťou programu púte bola tiež účasť na stredajšej generálnej audiencii pápeža Františka, na sviatok Povýšenia Svätého kríža, počas ktorej osobitne pozdravil slovenských pútnikov. Sprievodcom pútnikov po Ríme bol o. Martin Mráz, ktorý má v Košickej eparchii na starosti pastoráciu vysokoškolákov.

V rozhovore, ktorý prinášame vo zvukovej podobe sa účastníci delia so svojimi zážitkami a približujú aj významné symbolické momenty charakterizujúce Svätý rok milosrdenstva v košických gréckokatolíckych farnostiach, od ktorých vzniku uplynie zakrátko 20 rokov. AUDIO:

-jb, ej- 

Zamyslenie pátra Milana Bubáka SVD na 25. nedeľu cez rok, cyklus C (Lk 16,1-13): Moc a peniaze – test charakteru 

V dnešnú nedeľu budeme v evanjeliu, milí priatelia, počuť dosť kontroverzné podobenstvo. Bude to podobenstvo o nepoctivom správcovi. Tento správca zneužíval svoje postavenie, a predsa Ježiš ho na záver kladie svojím poslucháčom akoby za vzor. Toto je však klamná interpretácia. Čo Ježiš kladie za vzor, je správcova vynachádzavosť, keď zistil, že mu prihára. Jeho správanie sa ako správcu však úplne jasne Ježiš odsudzuje.

Pozrime sa na tohto správcu zblízka a skúsme zistiť čo sa stalo, že z – pravdepodobne na počiatku – dobrého a spoľahlivého človeka sa nakoniec vykľul podvodník, zlodej a zneužívateľ.  

Abrahám Lincoln kedysi dávno povedal: „Takmer každý človek je schopný obstáť v protivenstvách, ale ak chceš vyskúšať jeho charakter, daj mu moc.“[1]  Čo tým chcel povedať bolo toto: je veľa vecí v živote človeka, ktoré svedčia o jeho charaktere, napríklad schopnosť znášať trápenia, súženia a protivenstvá. Myslí sa tu napríklad na nepriazeň „osudu“, na prenasledovania zo strany iných ľudí, na kríže rozličného druhu, na skúšky a súženia každodenného života. Nie je ľahké vo všetkých týchto protivenstvách obstáť. Niektorí ľudia sa pod ťarchou svojich životných krížov lámu. No väčšina ľudí je predsa schopná obstáť. Buď sa snažia vo svojej nepriaznivej situácii nájsť riešenie alebo ju ak riešenie nejestvuje, nesú s trpezlivosťou. A takýto postoj hovorí o zrelosti charakteru.

No znášanie protivenstiev, aj keď je to veľká vec, nie je tým najvýrečnejším dôkazom sily charakteru človeka. Tým je moc. Až na moci vidíme, čo sa naozaj v človekovi nachádza. Na tom, ako sa správa voči svojim podriadeným a ako šafári so zdrojmi, ktoré má k dispozícii. V tomto zmysle je zaujímavé pozorovať už malé deti. Keď im náhodou zveríte nejakú malú zodpovednosť, napríklad dohliadať na hru na ihrisku, alebo na poriadok v triede materskej škôlky, z malého príjemného chlapčeka či dievčatka sa zrazu stane malý tyran. Na moci, ktorú má momentálne v rukách vidíme, čo je naozaj v ňom. Preto treba človeka už od detstva presne v tejto oblasti vychovávať, aby neskôr keď vyrastie, mohol obstáť vo veciach, ktoré sú veľké a ktoré presahujú piesok ihriska, na ktorom sa hrával ako dieťa.

Preto hovorí aj Ježiš v dnešnom evanjeliu: „Kto je verný v maličkostiach, je verný aj vo veľkom. Kto je nepoctivý v maličkostiach, je nepoctivý aj vo veľkom.“ Človeka treba postupne zaťažovať mocou a zodpovednosťou a pozorovať ho, ako si počína a či obstojí. A iba vtedy, keď obstojí, ho možno poverovať vyššími úlohami a väčšou mocou. Inak nie. Inak by sa z neho mohol stať nezodpovedný tyran.

Toto bol prípad nepoctivého správcu z evanjelia. Ktovie ako sa dostal na tento post. Buď bol dobrým hercom, keď sa uchádzal o miesto v zamestnaní u spomínaného pána, alebo mohol predtým mať dobrú povesť v zachádzaní s mocou, no teraz, keď zrazu stál pred veľkými možnosťami, vyplývajúcimi z jeho postavenia, pred silnými zdrojmi či už finančnými alebo inými, sa mu zrazu zakrútila hlava. A zo – na začiatku možno poctivého správcu – sa postupne stal správca nepoctivý. Tento človek zrazu začal zneužívať ľudí, zneužívať peniaze, vplyv, prostriedky... no predovšetkým dôveru svojho pána.

Stať sa zneužívateľom moci a peňazí nie je ťažké. Stačí, aby človek nebol chvíľu v strehu. Preto si musí neustále uvedomovať, že veci, ktorými momentálne disponuje, má v správe len dočasne a že jedného dňa bude z nich vydávať počet. Na tomto sa zakladá väčšina funkcií a úradov nielen v občianskej ale aj v cirkevnej správe. Preto sa vo väčšine prípadov úrad zveruje len na vymedzený čas, aby sa predišlo jeho zneužívaniu. Totalitné režimy sú práve tým známe, že isté úrady neohraničujú časovým limitom, a tak ten dotyčný je slobodný ich zneužívať, ako sa mu len páči. Každý zdravý organizmus stavia na dočasnosti a na zodpovednosti.

A preto je tu ten test: Ak sa človek osvedčí, vládne ďalej, ak sa neosvedčí, buď ide preč, alebo pred súd. Moc a peniaze naozaj korumpujú. Je len málo tých, ktorí dokážu uprostred bezhraničných finančných možností a iných prostriedkov si uvedomiť, že nič z toho nie je ich, že to majú len v správe.

Preto sa v tomto zmysle treba pýtať samého seba: aký mám vzťah k úradu, ktorý momentálne vykonávam a k zdrojom a výhodám, ktoré sú s ním spojené. Možno nie pre každého je táto otázka relevantná, no verím, že pre väčšinu z nás je. Napríklad bol si vybratý do nejakej komisie, rady, grémia či čohosi podobného. Ako užívaš prostriedky, ktoré máš k dispozícii? Ako sa správaš k ľuďom, ktorým máš slúžiť. Pamätám si, že keď sme kedysi dávno v Bratislave rekonštruovali bývalú internátnu jedáleň a prerábali ju na univerzitné pastoračné centrum, našli sme tam za radiátorom starý zošit sťažností. Nachádzalo sa tam veľa sťažností na kuchárky a personál jedálne, ktorý sa správal voči študentom arogantne. Tento personál bol v istom zmysle v pozícii moci nad študentmi. Niečo podobné máme s policajtmi alebo s úradníkmi, alebo s predavačkami, učiteľmi, lekármi v nemocniciach, nami kňazmi... Mohli by sme menovať množstvo pozícií moci, kde sú ľudia schopní zneužívať, ako správca z evanjelia, svoju moc.

Peniaze a moc sú nebezpečné. Je pravda, že sú ľudia, ktorí nosia vo svojich génoch akoby imunitu pred chorobou závislosti na týchto dvoch veciach. No takíto jedinci sú skôr výnimkami (hoci neviem či vôbec jestvujú). Peniaze a moc v sebe obsahujú potenciál k závislosti, ak človek nie je v strehu. 

Čo robiť? Veľmi účinným prostriedkom na riešenie tohto všetkého je to, čo hovorí Ježiš v dnešnom evanjeliu: „Robte si priateľov z nespravodlivej mamony, aby vás, až sa pominie, prijali do večných príbytkov.“ Mysli na zadné kolieska. Mysli na budúcnosť. Buď kreatívny a svojou vynachádzavosťou, poctivosťou a dobrotou si buduj nie imaginárne, ale skutočné vzťahy, ktoré ti pomôžu vtedy, keď sa všetko to, čo máš dnes, pominie.

Milí priatelia, želám vám požehnanú nedeľu.

---

Sobotňajšie vysielanie vo zvukovej podobe: