Vatikán 22. septembra – „Márnivosť je osteoporóza duše“ a spolu s chamtivosťou a pýchou je koreňom všetkého zla. Tak znela hlavná myšlienka homílie Svätého Otca Františka, ktorý dnes ráno slávil omšu v Dome sv. Marty. Pápež sa nechal inšpirovať evanjeliovým úryvkom podľa Lukáša (Lk 9, 7-9), ktorý opisuje znepokojeného Herodesa, lebo po tom, ako dal sťať Jána Krstiteľa, sa cíti ohrozený Ježišom. Presne tak, ako sa znepokojoval Herodesov otec po tom, ako ho navštívili traja králi.

„V našej duši sa môžu nachádzať dva nepokoje: ten správny, ktorý nám dáva Duch Svätý a ktorý spôsobuje, že duša je nepokojná, keď nekoná dobro“ a ďalej, pokračoval Svätý Otec, je tu „zlý nepokoj, ktorý sa rodí zo špinavého svedomia“. Obaja králi našli riešenie pre svoj nepokoj v zabíjaní a v prechádzaní „cez ľudské mŕtvoly“:     

 „Títo ľudia urobili toľko zla, konajú zlo a nemajú čisté svedomie a nedokážu žiť v pokoji, lebo pociťujú nepretržité svrbenie, žihľavku, ktoré ich nenechávajú na pokoji... Títo ľudia vykonali zlo, zlo, akékoľvek zlo, však má vždy ten istý koreň: chamtivosť, márnivosť a pýchu. A ani jedno z týchto troch nenechá svedomie na pokoji; ani jedno z nich nedovolí, aby vstúpil zdravý nepokoj Ducha Svätého, ale nútia takto žiť v nepokoji, v strachu. Chamtivosť, márnivosť a pýcha sú koreňom všetkého zla.“

Svätý Otec sa vo svojej homílii vrátil aj k prvému čítaniu z Knihy Kazateľ (Kaz 1, 2-11), ktoré podobne hovorí o márnivosti:

„Márnivosť nadúva. Márnivosť nemá dlhú životnosť, lebo je ako mydlová bublina. Márnivosťneprináša ozajstný osob. «Aký osoh má človek zo všetkej svojej lopoty, ktorou sa umára pod slnkom» (Kaz 1,3) Snaží sa, aby nejako vyzeral, finguje a predstiera. To je márnivosť. Ak to chceme povedať jednoducho, tak márnivosť je maskovaním vlastného života. A to robí dušu chorou, lebo človek maskuje vlastný život kvôli zdaniam, a aby zapôsobil a všetko, čo robí, je iba predstieranie a márnivosť, čo tým nakoniec aj tak získa? Márnivosť je ako osteoporóza duše: kosti zvonku vyzerajú dobre, ale vo vnútri sú všetky zničené. Márnivosť nás privádza ku klamu“.

Tak ako podvodníci „označujú [svoje] karty“, aby vyhrali, dodal Svätý Otec, tak je potom „toto víťazstvo falošné, nie je skutočné. Je to márnivosť: žiť v pretvárke, žiť navonok. A to znepokojuje dušu“. Pápež František vzápätí pripomenul slová sv. Bernarda, ktoré adresoval márnivcom: „Veď pomysli na to, čím budeš. Budeš pokrmom pre červy. A celé to tvoje maskovanie života je klamstvom, lebo ťa zožerú červy a nebudeš ničím“. V čom však spočíva sila márnivosti? V tom, že nadutosť a zloba „nedovolia, aby bolo vidieť omyl, zakryjú všetko, všetko zakryjú“:

„Koľko ľudí poznáme, ktorí sa zdajú [navonok dobrí]... ,Aká dobrá osoba! Chodí na omšu každú nedeľu. Veľkoryso prispieva na Cirkev‘. Toto je to, čo vidíme, ale osteoporóza je skaza, ktorú majú vo vnútri. Sú takí ľudia – ale sú tiež svätí ľudia! – ktorí toto robia. To je márnivosť: navonok ukazuje [svoju] tvár ako pekný obrázok, no pravda je však iná. Kde sa však nachádza naša sila a bezpečnosť, naše útočište? Čítali sme o tom v žalme medzi čítaniami: «Pane, stal si sa nám útočišťom z pokolenia na pokolenie» (Ž 90). A pred evanjeliom sme si pripomenuli Ježišove slová: «Ja som cesta, pravda a život» (Jn 14,1-7). Toto je pravda a nie maskovanie márnivosti. Nech nás Pán oslobodí od týchto troch koreňov všetkého zla: od chamtivosti, márnivosti a pýchy. No hlavne od márnivosti, ktorá nám robí toľko zla“. -bp-

Vatikán 22. septembra – „Existuje málo profesií, ktoré majú tak veľký vplyv na spoločnosť, ako žurnalistika.“ Týmito slovami sa dnes Svätý Otec František prihovoril delegácii Rádu novinárov v Taliansku, ktorých prijal na osobitnej audiencii v Klementínskej sále.  

„Časy sa menia a mení sa tiež spôsob, akým pracuje novinár. Či už tlač alebo televízia strácajú význam v porovnaní s novými médiami digitálneho sveta – predovšetkým medzi mladými – avšak novinári, ak sú profesionálni, ostávajú nosným stĺpom, základným elementom pre vitalitu slobodnej a pluralistickej spoločnosti“.

Zmenami v oblasti komunikácie prechádza aj Svätá stolica, dodal Petrov nástupca. Pred viac než rokom vzniklo nové dikastérium Sekretariát pre komunikáciu, ktoré dostalo za úlohu riadiť a reformovať vatikánske média. Pápež František ponúkol prítomným úvahu nad troma piliermi žurnalistiky, ktorými sú milovať pravdu, byť profesionálny a napokon rešpektovať ľudskú dôstojnosť:

„Milovať pravdu znamená nielen dosvedčiť, ale tiež žiť pravdu, svedčiť o nej prostredníctvom vlastnej práce. Žiť a pracovať, teda, v súlade so slovami, ktoré sa používajú v novinárskom článku alebo televíznej správe. Otázka nestojí, či byť alebo nebyť veriacim. Otázka znie: byť alebo nebyť čestný k sebe samému a k ostatným“.

Svätý Otec vzápätí dodal, že si je vedomý toho, že „v dnešnej žurnalistike nie je vždy jednoduché dospieť k pravde alebo sa k nej aspoň priblížiť. V živote nie je všetko čierno-biele“. Na druhej strane, pokračoval pápež, „táto ťažká a zároveň potrebná práca novinára – mohli by sme povedať misia – je: priblížiť sa čo najviac k pravde faktov a nikdy nepovedať alebo nenapísať niečo, o čom vo svedomí vieme, že nie je pravda“. 

„Po druhé. Byť profesionálny predovšetkým znamená (...) pochopiť, vnútorne si osvojiť hlboký zmysel vlastnej práce. Odtiaľ sa odvíja potreba nepodrobiť vlastnú profesiu logike straníckych záujmov, či už ekonomických alebo politických. Úloha žurnalistiky, dovolím si povedať jej povolanie, je teda – prostredníctvom pozornosti, starostlivosti voči hľadaniu pravdy – napomáhať rastu sociálneho rozmeru človeka, uprednostňovať budovanie pravého občianstva“.      

Pápež František prítomných novinárov upozornil na to, že história nám ponúka mnoho dôkazov o tom, že „diktatúry – akéhokoľvek smeru alebo ,farby’ – sa vždy snažili nielen ovládnuť komunikačné prostriedky, ale tiež uvaliť nové pravidlá pre novinársku profesiu“ a vzápätí ponúkol tretí pilier žurnalistiky:

„Rešpektovať ľudskú dôstojnosť je dôležité v každej profesii a osobitným spôsobom v žurnalistike, lebo aj za jednoduchým príbehom udalosti sa nachádzajú pocity, emócie a v konečnom dôsledku život ľudí. Často hovorievam o klebetách, ako o ,terorizme’, ako sa dá zabiť človek jazykom. Ak toto platí pre jednotlivých ľudí, v rodine alebo v práci, oveľa viac to platí pre novinárov, lebo ich hlas sa môže dostať ku všetkým, a toto je veľmi mocná zbraň. Žurnalistika musí vždy rešpektovať ľudskú dôstojnosť.

Článok sa publikuje dnes a zajtra ho nahradí iný, avšak život človeka nespravodlivo pošpineného môže byť zničený navždy. Samozrejme oprávnená kritika je na mieste, a povedal by som, viac než potrebná, tak ako poukázanie na zlo, musí to však byť vždy vykonané s rešpektom voči druhému, voči jeho životu, jeho citom. Žurnalistika sa nesmie stať ,zbraňou ničenia’ ľudí, či dokonca národov. Ani nesmie živiť strach pred zmenami alebo fenoménmi, akými sú nútené migrácie kvôli vojne a hladu“.

Na záver stretnutia s členmi Rádu novinárov v Taliansku Svätý Otec vyjadril želanie, aby „žurnalistika bola nástrojom budovania, činiteľom spoločného dobra, katalyzátorom procesov zmierenia“ a dodal: „Vy, novinári, môžete každý deň všetkým pripomenúť, že neexistuje konflikt, ktorý by nemohol byť ukončený ženami a mužmi dobrej vôle“. -ej-         

Vatikán/Mexiko 21. september – Pápež František vyjadril včera prostredníctvom kondolenčného telegramu bolesť a zármutok nad smrťou dvoch mexických kňazov, ktorých v pondelok 19. septembra uniesli a zavraždili na východe krajiny v štáte Veracruz. Farár Alejo Nabor Jimenéz Juárez a vikár José Alfredo Suárez de la Cruz pôsobili vo farnosti Panny Márie Fatimskej v Poza Rica.

Telegram v mene Svätého Otca zaslal miestnemu arcibiskupovi Mons. Trinidadovi Zapatovi štátny sekretár kard. Pietro Parolin s nasledovnými slovami:

„Hlboko zarmútený smutnou správou o vražde dvoch kňazov Aleja Nabora Jiméneza Juáreza a Josého Alfreda Suáreza de la Cruz, farára a vikára farnosti Panny Márie Fatimskej z Poza Rica, Svätý Otec vyjadruje úprimnú sústrasť vašej excelencii, ako aj kléru, cirkevným komunitám a veriacim tejto milovanej diecézy; zároveň vyprosuje večné odpočinutie týmto Kristovým kňazom, obetiam neospravedlniteľného násilia. Jeho Svätosť opäť raz dôrazne odsudzujúc každý útok na život a ľudskú dôstojnosť, povzbudzuje kňazov a pastoračných pracovníkov diecézy, aby neochvejne pokračovali vo svojej cirkevnej službe napriek prekážkam, nasledujúc príklad Krista – Dobrého pastiera. S týmito pocitmi ľútosti, zatiaľ čo túži preukázať svoju blízkosť v tak bolestivej skúške aj rodinným príslušníkom, pápež František udeľuje spomínanej cirkevnej komunite posilňujúce apoštolské požehnanie, ako znak kresťanskej nádeje Zmŕtvychvstalého Pána.“

Vražda dvoch kňazov nie je v krajine ojedinelým prípadom, prezradil pre Vatikánsky rozhlas novinár Andres Beltramo, ktorý v Taliansku pracuje ako korešpondent pre mexickú tlačovú agentúru Notimex:

„Štát Veracruz je štát, ktorý sa rozprestiera pri Mexickom zálive. V minulosti bol centrom pašovania drog a preto sa vytvorili rôzne skupiny, kriminálne koridory kriminality. K tomu sa ešte pripája skutočnosť, že v týchto mesiacoch zažívame veľkú politickú krízu týkajúca sa guvernatora Veracruz, ktorý čelí obvineniam z korupcie. Táto situácia spôsobuje, že častokrát sa vytvára priestor pre tieto bandy, ktoré už nejaký čas rozmáhajú a kontrolujú niektoré sektory Veracruz, a ktoré samozrejme vidia v Cirkvi a v kňazoch nepohodlné osoby. Zatiaľ presne nepoznáme motívy; to, čo môžeme predpokladať je, že nešlo len o lúpež alebo o nejakú bezpečnostnú skutočnosť, lebo boli unesení, neskôr mučení nakoniec zastrelení“. 

Podľa slov Andresa Beltrama nejde o prípad zastrašovania, k podobným činom dochádza v Mexiku každý rok:

„Bohužiaľ to nie je prvý prípad: každý rok prichádzajú o život dvaja, traja, štyria kňazi, každý rok. Preto si nemyslím, že teraz by išlo o prípad varovania. Skôr v tom vidím následok práce, ktorú títo ľudia robia... (Otec Alejo Nabor a José Alfredo) pracovali s ľuďmi, čo hovorí za všetko. Na druhej strane je to bežná práca kňazov v týchto oblastiach medzi mestom a vidiekom, vidiekom často nie veľmi bezpečným. A potom ľudia chodievajú prosiť o pomoc, prezradia mnoho vecí... Preto je bežné, že sú to kňazi, ktorí sú blízko ľuďom práve pre svoju prácu. Častokrát majú títo ľudia strach. Kňazi tak často majú prístup k veľmi nebezpečným informáciám. Niektorí potom kážu a to sa dostáva do uší druhých a tam sa začínajú hrozby. I keď, čo sa týka týchto kňazov, zatiaľ sa nevie, či sa im vyhrážali. Každopádne, ide o vec pomerne bežnú v týchto končinách“. -ej-         

Assisi – „Prosím nášho Pána, aby požehnal bratov tohto kláštora. Nech ich naplní svojim pokojom, aby tak mohli odovzdávať tento pokoj každému z nás, ktorí sme ich bratia. Nech zachová ich «kláštorný a minoritný spôsob života», budú tak schopní rozvíjať spoločenstvo medzi ľuďmi a ako menší [bratia] byť príkladom služby.“ Tieto slová napísal pápež František na rozlúčku menším bratom františkánom v Assisi, ktorí v utorok 20. septembra spolu s Komunitou sv. Egídia a miestnou Cirkvou hostili medzináboženské stretnutie za pokoj. Rukou podpísané venovanie v španielskom jazyku Svätý Otec zakončil slovami: „Toto je želanie tohto menšieho brata a služobníka“. -ej-  

Vatikán 22. septembra – Dnes vyšiel štatút Sekretariátu pre komunikáciu, ktorý bližšie definuje úlohy a kompetencie dikastéria zodpovedného za reorganizáciu komunikačných prostriedkov Vatikánu. Stanovy, ktoré obsahujú päť kapitol, nadobudnú účinnosť od 1. októbra 2016 a potrvajú tri roky. Dopĺňajú pritom dokument s názvom „Aktuálny komunikačný kontext“, ktorým pápež František vo forme motu proprio ustanovil Sekretariát pre komunikáciu v júni 2015.

Štatút v úvode podčiarkuje hlavný cieľ dikastéria, ktorým je zjednotiť „všetky inštitúcie Svätej stolice, ktoré sa zaoberajú komunikáciou, aby celkový systém dôsledne odpovedal na potreby evanjelizačnej misie Cirkvi“.

Dokument špecifikuje, že Svätý Otec bude menovať jednotlivých členov dikastéria na obdobie piatich rokov, pričom ďalej upresňuje právomoci jednotlivých riaditeľstiev. Budú nimi riadenie pre všeobecné záležitosti, riaditeľstvo Tlačového strediska, ako aj redakčné, technologické a napokon teologicko-pastoračné vedenie.

Nový štatút s dátumom 6. septembra 2016 vymedzuje aj nábor pracovníkov, jeho zodpovednosť za archiváciu obsahov a vyzýva príslušné inštitúcie, aby pokračovali vo svojej činnosti až do ich zlúčenia pod Sekretariát pre komunikáciu. -bp-

Čím viac sa necháme objať Božou láskou, tým viac sa obnoví náš život (Tvít pápeža Františka, 22. septembra 2016). -ej-

Vatikán 21. septembra – Pápež František dnes vo svojej katechéze pri pravidelnej generálnej audiencii bližšie priblížil motto aktuálneho jubilejného roka Milosrdenstva «Milosrdní ako Otec», ktoré pochádza z Lukášovho evanjelia. Keď od nás Ježiš žiada byť milosrdnými ako Otec, žiada nás, aby sme sa stali znamením, kanálmi a svedkami jeho milosrdenstva, povedal Svätý Otec a pútnikom na Vatikánskom námestí predstavil aj dva piliere milosrdenstva: odpúšťanie a dávanie.

Na Námestí sv. Petra aj dnes viali slovenské zástavy. Medzi viac než 800 pútnikmi boli prítomní účastníci 11. púte Ordinariátu ozbrojených síl a ozbrojených zborov SR pod vedením biskupa Mons. Františka Rábeka. Na audiencii sa zúčastnil aj biskup diecézy Reykjavík na Islande Mons. Dávid Bartimej Tencer. Ďalej veriaci z farností: Humenné – Sídlisko III, Oponice, Oravské Veselé, Rabča, Solčany, Šoporňa/Hájske, Trenčín – Juh, Trnava – Tulipán, Gréckokatolícke farnosti z Košíc (Staré Mesto/Belža), ako aj pútnici z Gymnázia sv. Mikuláša zo Starej Ľubovne a Spevokolu sv. Jozefa pri Bazilike sv. Ducha z Michaloviec.  

Pápež František venoval slovenským pútnikom osobitný pozdrav, ktorý v slovenskom jazyku prečítal Mons. Jozef Krištof:  

„S láskou vítam slovenských veriacich, osobitne farské skupiny, školy ako aj účastníkov 11. púte Ordinariátu ozbrojených síl a ozbrojených zborov, vedených ordinárom Mons. Františkom Rábekom. Bratia a sestry, dnes slávime v liturgii sviatok svätého Matúša, apoštola a evanjelistu. Jeho veľkodušná odpoveď na Kristovo povolanie nech osvecuje váš kresťanský život. S týmto želaním zo srdca žehnám vás i vaše rodiny vo vlasti. Pochválený buď Ježiš Kristus!“

Dnes si svet pripomína Svetový deň Alzheimerovej choroby. Pri tejto príležitosti vyslovil nasledujúci apel:

„Na dnes pripadá XXIII. svetový deň Alzheimerovej choroby, ktorý má za tému «Pamätaj na mňa». Pozývam všetkých prítomných „pamätať“ so starostlivosťou Márie a nežnosťou milosrdného Ježiša na tých, čo trpia týmto ochorením a na ich rodinných príslušníkov, aby cítili našu blízkosť. Modlime sa za osoby, ktoré sa nachádzajú po boku chorých vediace pochopiť ich potreby, aj tie najnepostrehnuteľnejšie, lebo sú videné očami plnými lásky.“

Na úvod katechézy Svätého Otca zaznel úryvok z Evanjelia podľa Lukáša:

«Buďte milosrdní, ako je milosrdný váš Otec! Nesúďte a nebudete súdení. Neodsudzujte a nebudete odsúdení! Odpúšťajte a odpustí sa vám. Dávajte a dajú vám: mieru dobrú, natlačenú, natrasenú, vrchovatú vám dajú do lona. Lebo akou mierou budete merať vy, takou sa nameria aj vám». (6,36-38)

Plné znenie katechézy pápeža Františka

„Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Vypočuli sme si úryvok Lukášovho evanjelia (6, 36-38), z ktorého bolo prevzaté motto tohto mimoriadneho Svätého roku: Milosrdní ako Otec. Kompletný výraz znie: «Buďte milosrdní, ako je milosrdný váš Otec!» (v. 36). Nejde o efektívny slogan, ale o celoživotný záväzok. Aby sme dobre porozumeli tomuto výrazu, môžeme ho porovnať s tou paralelou Matúšovho evanjelia, v ktorej Ježiš hovorí: «Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec» (5,48). V takzvanej reči na vrchu, ktorá sa otvára Blahoslavenstvami, Pán učí, že dokonalosť spočíva v láske, v naplnení všetkých predpisov Zákona. V tejto istej perspektíve svätý Lukáš jasne vyjadruje, že dokonalosťou je milosrdná láska: byť dokonalými znamená byť milosrdnými. Je človek, ktorý nie je milosrdný, dokonalý? Nie! Je osoba, ktorá nie je milosrdná dobrá? Nie! Dobrota a dokonalosť sú zakorenené v milosrdenstve. Iste. Boh je dokonalý. Avšak, ak o ňom takto zvažujeme, cieliť k tejto absolútnej dokonalosti sa pre ľudí stane nemožným. Ak ho však máme pred očami ako milosrdného, dovoľuje nám to lepšie chápať tomu, v čom spočíva jeho dokonalosť a podnecuje nás to byť ako on – plní lásky, súcitu, milosrdenstva.  

Kladiem si však otázku: sú Ježišove slová realistické? Je skutočne možné milovať tak ako miluje Boh a byť milosrdnými ako on?

Ak hľadíme na dejiny spásy, vidíme, že celé Božie zjavenie je jednou ustavičnou a neúnavnou láskou k ľuďom: Boh je ako otec či ako mama, ktorá miluje bezmedznou láskou a hojne ju vylieva na každé stvorenie. Ježišova smrť na kríži je kulmináciou dejín lásky Boha k človeku. Lásky tak veľkej, že jedine Boh to môže uskutočniť. Je zrejmé, že v porovnaní s touto láskou, ktorá nemá miery, naša láska bude vždy nedostatočnou. Avšak keď od nás Ježiš žiada, aby sme boli milosrdní ako Otec, nemyslí na kvantitu! Žiada svojich učeníkov, aby sa stali znamením, kanálmi, svedkami jeho milosrdenstva.

Cirkev nemôže ináč, než byť sviatosťou Božieho milosrdenstva vo svete, v každom čase a voči celému ľudstvu. Každý kresťan je teda povolaný byť svedkom milosrdenstva a toto sa uskutočňuje na ceste svätosti. Pomyslime len koľko svätých sa stalo milosrdnými, lebo si nechali naplniť srdce Božím milosrdenstvom. Darovali Pánovej láske telo vylievajúc ju na rôznorodé potreby trpiaceho ľudstva. V tomto prekvitaní mnohých foriem lásky k blížnemu je možné badať odrazy Kristovej milosrdnej tváre.

Kladieme si otázku: Čo pre učeníkov znamená byť milosrdnými? Ježiš to vysvetľuje dvoma slovesami: «odpúšťať» (v. 37) a «dávať» (v. 38).

Milosrdenstvo je vyjadrené predovšetkým v odpustení: « Nesúďte a nebudete súdení. Neodsudzujte a nebudete odsúdení! Odpúšťajte a odpustí sa vám». (v. 37). Ježiš nemá v úmysle rozvracať priebeh ľudskej spravodlivosti, pripomína však učeníkom, že pre to, aby sme mali bratské vzťahy, je treba odložiť posudzovanie a odsudzovanie. Veď práve odpustenie je pilierom nesúcim život kresťanského spoločenstva, lebo v ňom sa ukazuje nezištnosť lásky, ktorou nás Boh miloval ako prvý.

Kresťan musí odpúšťať! Ale prečo? Lebo mu bolo odpustené. Nám všetkým, čo sme tu dnes na námestí, nám všetkým bolo odpustené. Nikto z nás sa vo svojom živote nezaobíde bez Božieho odpustenia. A pretože nám bolo odpustené, musíme odpúšťať. Veď to každý deň hovoríme v Otčenáši: „Odpusť nám naše hriechy; odpusť nám naše viny, ako aj my odpúšťame našim vinníkom“. Čiže odpúšťať urážky, odpúšťať mnohé veci, lebo nám bolo odpustených mnoho urážok, mnoho hriechov. A takto odpúšťať je jednoduché: ak Boh odpustil mne, prečo nemôžem odpustiť druhým? Som väčším než Boh? Rozumiete tomu dobre? Tento pilier odpustenia nám ukazuje nezištnosť lásky Boha, ktorý nás miloval ako prvý. Súdenie a odsudzovanie brata, ktorý hreší, je nesprávne. Nie preto, že by sme nechceli rozpoznať hriech, ale preto, že odsúdenie hriešnika láme puto bratstva viažuce nás s ním a znevažuje milosrdenstvo Boha, ktorý sa naopak nechce zriecť nikoho zo svojich detí. Nemáme moc odsudzovať nášho brata, ktorý chybí, nie sme od neho vyšší: máme skôr povinnosť pomôcť mu k dôstojnosti dieťaťa Otca a sprevádzať ho na jeho ceste obrátenia.   

Svojej Cirkvi, nám, Ježiš ukazuje aj druhý pilier: „dávať“. Odpúšťať je prvým pilierom; dávať je druhým pilierom. «Dávajte a dajú vám [...] akou mierou budete merať vy, takou sa nameria aj vám» (v. 38). Boh dáva ďaleko ponad naše zásluhy, avšak bude ešte oveľa veľkodušnejším k tým, čo tu na tejto zemi boli veľkodušní. Ježiš nehovorí, čo sa stane tým, čo nedávajú, avšak obraz „miery“ predstavuje isté varovanie: mierou lásky, ktorú dávame my sami, rozhodujeme ako budeme súdení, ako budeme milovaní. Ak sa na to dobre pozrieme, existuje s tým spätá logika: v tej miere, v akej prijímame od Boha, dávame bratovi a v tej miere, akou dávame bratovi, prijímame od Boha!

Milosrdná láska je preto jedinou cestou, ktorou treba ísť. Ako len všetci potrebujeme byť trochu viac milosrdní, neohovárať iných, nesúdiť, [takpovediac] „neošklbávať“ druhých kritizovaním, závisťami, žiarlivosťami. Nie! Odpúšťať, byť milosrdní, prežívať náš život v láske a v dávaní. Ona – láska k blížnym – je touto láskou, ktorá dovoľuje Ježišovým učeníkom nestrácať od neho prijatú identitu a rozpoznať v sebe deti toho istého Otca. V láske, ktorú oni – čiže my – v živote uskutočňujeme sa tak odráža to Milosrdenstvo, ktorému nikdy nebude konca (porov. 1Kor 13,1-12). No nezabudnite na toto: milosrdenstvo a dar; odpustenie a dar. Tak sa rozširuje srdce, zväčšuje sa v láske. Naopak egoizmus, hnev robia srdce malým, malinkým, maličkým a zatvrdzuje sa ako kameň. Čomu vy dávate prednosť? Srdcu z kameňa? Pýtam sa vás, odpovedzte: [ľudia odpovedajú: Nie!] Nepočujem dobre... [ľudia odpovedajú: Nie!] Srdcu plnému lásky? [ľudia odpovedajú: Áno!] Ak dávate prednosť srdcu plnému lásky, buďte milosrdní!“

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -zk-     

Dialóg sa rodí vtedy, keď som schopný uznať, že druhý človek je Božím darom a má mi čo povedať (Tvít pápeža Františka, 21. septembra 2016). 

Vatikán/OSN 22. septembra – Vatikánsky štátny sekretár kardinál Pietro Parolin v pondelok 19. a v utorok 20. septembra vystúpil na 71. zasadnutí Valného zhromaždenia OSN v New Yorku. Na konferenciách, ktoré sa týkali migrácie a extrémizmu vo svete, tlmočil slová Svätého Otca Františka. Stretnutie sa konalo v spoluorganizácii Svätej stolice a Úradu stáleho pozorovateľa Svätej stolice pri OSN.

Vo svojom pondelkovom prejave na konferencii o migrácii kard. Parolin vyzval náboženské organizácie, aby identifikovali a rokovali o hlavných príčinách, ktoré nútia milióny ľudí opustiť domovy a riskovať život pri hľadaní pokoja. Vatikánsky diplomat tiež pripomenul, že v súvislosti s migráciou je stále aktuálne náboženské prenasledovanie: ,,Niektorí z prenasledovaných musia čeliť obťažovaniu aj v azylových krajinách. Nesmieme ich opustiť.“

Svätá stolica žiada obmedzenie výroby a predaja zbraní a prosí o spoločný záväzok zo strany jednotlivých vlád a medzinárodných spoločenstiev o ukončenie bojov, nenávisti a o usilovanie sa o zmierenie. ,,Pápež František často uvádza, že spôsob ako vyriešiť otvorené otázky musí viesť cestou diplomacie a dialógu“, citoval kard. Parolin pápeža Františka.

V utorok 20. septembra kard. Parolin vystúpil na dvoch zasadnutiach, ktoré sa týkali extrémizmu a zločinov proti ľudskosti. Vo svojom prejave okrem iného povedal: ,,Myšlienka náboženstva sa stala zámienkou pre šírenie neznášanlivosti“. Na pôde OSN pripomenul úlohu náboženských organizácií, ktoré majú podľa jeho slov jedinečný predpoklad bojovať proti násiliu vo svete cestou vzdelávania a podpory ohrozených.

Štátny sekretár Vatikánu zdôraznil, že náboženskí predstavitelia majú dôležitú úlohu formovať zodpovednosť občanov a čeliť provokáciám, ktoré vyvolávajú radikalizmus: ,,Náboženské spoločenstvá musia byť prístupné vzájomnému dialógu medzi sebou a voči širšej spoločnosti. Je to jediná cesta ako poraziť nezáujem“.

Kard. Parolin takisto žiadal o užšiu spoluprácu medzi svetskými a náboženskými komunitami ako aj o praktickú alebo finančnú podporu náboženských organizácií, ktoré sa snažia pomáhať ohrozeným rodinám, ktoré čelia riziku radikalizácie. -mp-

Svätá zem 22. septembra – „Prijímať, počúvať, rozlišovať a spoločne nasmerovať cestu Cirkvi na najbližšie roky“ a „budovať cesty a mosty a nie múry.“ Týmito slovami charakterizoval svoju službu nový apoštolský administrátor Jeruzalemského latinského patriarchátu Mons. Pierbattista Pizzaballa počas včerajšej slávnosti oficiálneho vstupu do Jeruzalema.

„Po radosti z premenenia je tu zostup z vrchu do bežného, každodenného života, ktorý má iste radosti, ale aj problémy, utrpenie a rozdelenia. A v Jeruzaleme a ešte viac vo Svätej zemi vo všeobecnosti rozdelenia nechýbajú... Sme toho neprestajne svedkami: v politickom i sociálnom živote,“ povedal vo svojom úvodnom  príhovore v katedrále latinského patriarchátu Mons. Pizzaballa.

Taliansky arcibiskup pripomenul, že odpoveďou na rozdelenia je „byť Cirkvou, teda vydať naše svedectvo jednoty. Na tomto mieste, v tomto kontexte rozkolov a rozdelenia, vskutku prvým ohlasovaním, ktoré treba urobiť, je jednota, ktorá sa začína od nás, vo vnútri nášho domu.“

Na záver apoštolský administrátor „sede vacante“ Jeruzalemského latinského patriarchátu Mons. Pizzabala vyjadril ochotu spolupracovať na jednote aj s gréckym pravoslávnym patriarchom Svätého mesta: „Nemôžeme si dovoliť poúčať svet o dialógu, ak medzi nami vládnu rozdelenia a nedôvera! Musíme a chceme sa teda stať odborníkmi na život, ktorý pochádza z kríža, ktorý sa nevzdáva pred smrťou, ale nad ňou víťazí láskou“. -bp-

Irak/Nemecko 22. septembra – „V priebehu najbližšieho mesiaca sa rozhodne, či má kresťanstvo po 2000 rokoch prítomnosti v Iraku budúcnosť, alebo zanikne, možno s výnimkou nepatrných pozostatkov určených pre múzea“. Tieto slová adresoval chaldejský katolícky arcibiskup Mons. Bashar Warda z Erbilu účastníkom plenárneho zasadnutia Nemeckej biskupskej konferencie, ktorí sa zišli v pondelok 19. septembra v nemeckom meste Fulda.

Podľa agentúry Sir sa počet kresťanov v Iraku znížil z 1,4 milióna na necelých 300-tisíc veriacich. Arcibiskup Warda tiež nemeckým katolíkom poďakoval za ich finančnú pomoc pre kresťanov na Blízkom východe, ktorá je najvyššia v porovnaní s ostatnými krajinami. Konferencia biskupov Nemecka spolu s charitatívnymi organizáciami za rok 2015 vyzbierali 42 miliónov eur na podporu kresťanov na Blízkom východe.

Výnos zo zbierky pôjde, podľa slov Mons. Wardu, na základnú zdravotnú starostlivosť, výstavbu škôl, vzdelávacie aktivity a na tvorbu pracovných miest. Ako dodal iracko-chaldejský arcibiskup, takto sa budú snažiť opätovne motivovať kresťanov, aby zostali v krajine a neboli nútení utiecť do Európy. -bp-  

Assisi 21. septembra – Medzináboženské stretnutie v rodisku sv. Františka s názvom „Smäd po mieri“, ktoré sa konalo tridsať rokov po prvom historickom stretnutí za účasti Jána Pavla II., malo obrovský význam. Zhodli sa na tom viacerí zástupcovia rôznych svetových cirkví a náboženstiev, ktorí sa včera zúčastnili na Dni modlitby za pokoj v Assisi. 

Prítomných počas záverečnej slávnosti, na ktorej sa zúčastnil aj Svätý Otec František, privítal miestny biskup Mons. Domenico Sorrentino, podľa ktorého je «Duch Assisi» „duchom modlitby, zhody a pokoja, ktorý chce byť odpoveďou na svet zarmútený toľkými vojnami“:

„Je možné, aby sa ľudstvo cítilo ako jediná rodina? My veriaci si myslíme, že áno, a pre to pracujeme na hľadaní toho, čo nás spája idúc poza to, čo nás rozdeľuje. Príklad Františka z Assisi je pre nás veľkou pomocou“.

Bývalý predseda Pápežskej rady na podporu kresťanov kardinál Walter Kasper vyzdvihol dialóg ako „jedinú odpoveď na násilie“ v dnešnom svete. A čo môže podľa kardinála vzísť zo včerajšieho stretnutia?

„Dve veci: v prvom rade priateľstvo; priateľstvo je puto každej spoločnosti a bez priateľstva nemôžeme mať nič. V druhom rade hodnota modlitby, lebo modlitba mení naše srdce a Boh tiež môže vstúpiť do srdca druhého a zmeniť ho. A tak je modlitba kľúčová pre pokoj vo svete.“

Hlavným organizátorom stretnutia v Assisi bola Komunita sv. Egídia, ktorej zakladateľ Andrea Riccardi vyjadril radosť z toho, že Svetový deň modlitby za pokoj sa už 30 rokov snaží o šírenie mieru vo svete:

„Dnes mnohí hovoria o strate ideálov a hodnôt. Priatelia, je tu však obrovský ideál, je tu pokoj! Nie je vyhradený politikom, odborníkom, vojakom: my všetci sa môžeme stať tvorivými umelcami pokoja so tzv. «slabou silou modlitby» a dialógu. Tak sa premôžu ,páni vojny‘ a stratégovia... Dialóg odkrýva, že nevávisť a nedorozumenia nie sú neporaziteľné. S dialógom nie je nič stratené. S pokojom je možné všetko!“

Kustód miestneho františkánskeho kláštora otec Mauro Gambetti zdôraznil, že „kto neustále čerpá z duchovného života, má srdce pripravené prijať druhých, lebo ich považuje za natoľko podobných jemu samému v tajomnej hĺbke bytia, že sa s nimi cíti byť jedno. Tí, ktorí prišli na svetové modlitbové stretnutie do Assisi, sú si podľa slov františkána vedomí svojej pripravenosti zomrieť za pokoj: „Sú priateľmi, ktorí garantujú bezpečnosť pre nás všetkých“.

Sýrska kresťanka Tamar Mikalli z Aleppa, ktorá utiekla pred vojnou do Talianska, vo svojom svedectve prezradila, že neprestajne myslí na mnohých svojich moslimských a kresťanských priateľov:

„Teraz sa robia rozdiely medzi kresťanmi a moslimami, pred vojnou však neexistovali rozdiely. Každý z nás praktizoval svoje náboženstvo v krajine, ktorá vytvárala mozaiku skrze rozličné kultúry, jazyky a náboženstvá“.

Ekumenický patriarcha Bartolomej apeloval vo svojom príhovore na to, že pokoj nemožno dosiahnuť bez vzájomnej úcty, spravodlivosti a osožnej spolupráce medzi všetkými národmi sveta. „Toto všetko dnes treba novým spôsobom a novými gestami opäť šíriť“, vyzval konštantinopolský patriarcha a dodal, že spravodlivosť sa týka obnovenej svetovej ekonomiky, záchrany životného prostredia i kultúrnych, náboženských a umeleckých tradícií:

„Musíme byť schopní spýtať sa samých seba, kde sme možno pochybili alebo kde sme neboli dostatočne pozorní, lebo sa objavili fundamentalizmy, ktoré ohrozujú nielen dialóg s inými, ale aj dialóg vo vnútri každého z nás, naše samotné spolužitie. Musíme byť schopní izolovať ich a očistiť vo svetle našej viery, premeniť ich v bohatstvo pre všetkých“.

Na medzináboženskom stretnutí v Assisi sa zúčastnil aj cantenburský arcibiskup Justin Welby, podľa ktorého je kľúčovým faktorom pri spoločnom šírení pokoja dialóg:

,,Dialóg znamená veľmi starostlivé načúvanie, ktoré má niekedy väčšiu hodnotu, ako rozprávanie. Prial by som si, aby nastal prielom v ekumenizme vo vnútri Cirkvi, prielom smerom k rozoznávaniu nášho spoločného učeníctva v Ježišovi Kristovi“.

Podľa Eugenia Bernardiniho z Valdénskej cirkvi môžeme vďaka dialógu dospieť k spoločným riešeniam:

„Dialóg je začiatkom riešenia, lebo bez dialógu nemožno nájsť spoločné riešenia; a ak riešenia nie sú spoločné, tak nie sú skutočnými riešeniami. A to bohužiaľ zakúšame v našich časoch“.

Izraelský rabín David Brodman, ktorý ako 7-ročný prežil koncentračný tábor, sa poďakoval za to, že sa už po desiatykrát môže zúčastniť na medzináboženskom stretnutí v Assisi. Ako povedal, v pápežovi Františkovi rozpoznal „jasný príklad pokory a svätosti pre našu dobu, tak ako bol svätý František pre svoju“:

„Pre mňa je ,duch Assisi‘ najlepším príkladom pokory a svätosti a je odpoveďou na tragédiu šoa a všetky vojny. Lebo na tomto mieste hovoríme svetu, že je možné spriateliť sa a  žiť spoločne v pokoji, i keď sme rozdielni“.

Aj islamský zástupca z Indonézie Din Syamsuddin ocenil, že už niekoľko rokov sa môže sa môže na stretnutí zúčastniť. Vo svojom príhovore zdôraznil, že ovocím Dňa modlitieb za pokoj je okrem iného aj spolupráca medzi indonézskou moslimskou organizáciou a Komunitou sv. Egídia, na základe ktorej sa snažia o pokoj na juhu Filipín:

„,Duch Assisi‘ nás od roku 1986 vedie k spoločnému stretnutiu, aby sme zhmotnili naše spoločné ideály pre mierové spolužitie a spoluprácu; aby sme povedali a konkrétnymi činmi ukázali, že násilný extrémizmus v mene náboženstva je naozaj zneužitím a dokonca zneužitím náboženstva. Násilie nesmie nikdy využiť meno náboženstva, nikdy!“

Indický hinduista Sudheendra Kulkarni vo svojom príhovore uviedol, že „posolstvo z Assisi je univerzálne“:

„Nie je len pre Assisi, nie je len pre Taliansko, a nie je len pre kresťanský svet. Najväčší svätec ľudstva, jeden z najväčších svätých, sv. František, bol  z Assisi a my v Indii rešpektujeme sv. Františka i medzináboženskú konferenciu, ktorá bola zorganizovaná po prvý raz pred 30 rokmi. Bol to míľnik v medzináboženskej harmónii po celom svete“.

Hlavný predstaviteľ budhistickej školy Tendai v Japonsku Koei Morikawa vo svojom príhovore po skončení včerajšej modlitby za pokoj pripomenul, že „sv. František z Assisi nás učí prinášať lásku tam, kde existuje nenávisť“. Rovnako sa zmienil o tom, že stretnutie za pokoj v Assisi ich inšpirovalo k stretnutiu s podobným zameraním aj v Japonsku:

„Budúci rok pôjde o tridsiate (stretnutie) v poradí, odkedy sme začali ,Modlitebné stretnutie za pokoj svetových náboženských lídrov‘, ktoré prebieha na vrchu Hiei v Japonsku v ,duchu Assisi‘. Úprimne si prajem, aby sa nepretržité modlitby rôznych náboženských organizácií od Východu až po Západ, ktoré majú za cieľ zjednotiť ľudstvo, s istotou dostali k Bohu a k Budhovi“. -bp-

Slovensko 22. septembra – „Slovenský Michelangelo“ – aj tak prezývajú pátra Kamila Drába, gréckokatolíckeho redemptoristu, ktorý sa už viac než desať rokov venuje ikonopisectvu, freskám a umeniu sakrálnej mozaiky.

V roku 2007 založil ateliér Centro Arte v kláštore Kongregácie najsvätejšieho vykupiteľa v Stropkove, kde v súčasnosti pôsobí. V minulosti absolvoval dvojročné štúdia mozaiky v Ríme pod vedením Marka Ivana Rupnika SJ. K najznámejším z jeho diel patrí mozaika v Chráme Premenenia Pána v Spišskej Novej Vsi, či v Chráme sv. Cyrila a Metoda v Novej Hute v Rumunsku. 

V Mimoriadnom svätom roku milosrdenstva absolvoval púť do Ríma spolu so študentmi Gymnázia zo Starej Ľubovne. ,,V tento Milosrdný rok vnímam enormný dopyt po motíve milosrdného Ježiša. Naposledy sme tento motív spracovali vo farnosti Hertník na cintoríne. Milosrdenstvo môže zaznieť aj na tomto mieste pre tých, ktorí prichádzajú s pietnou myšlienkou za svojimi zosnulými,“ prezradil p. Dráb v nasledujúcom rozhovore pre Vatikánsky rozhlas.  

AUDIO 

Rozhovor pripravili: Eva Jánošíková a Magda Paluchová

Štvrtkové vysielanie vo zvukovej podobe:  

Stredajšie vysielanie vo zvukovej podobe: