Vatikán 25. septembra – Nedeľnou svätou omšou na Námestí sv. Petra, ktorej predsedal pápež František vyvrcholilo v Ríme Jubileum katechétov. Svätý Otec sa katechétom poďakoval za ich nasadenie v službe evanjelizácie. V homílii zdôraznil, že centrom katechézy musí byť vždy radostné a svieže ohlasovanie zmŕtvychvstalého Krista, čiže kerygma.

Na pozadí evanjeliového príbehu o boháčovi a Lazárovi poukázal na dôstojnosť trpiaceho Lazára, ktoré ho meno znamená „Boh pomáha“. Upozornil   i na nebezpečenstvo straty našej vnímavosti na potreby chudobných, pričom zdôraznil morálnu povinnosť neodkladať pomoc núdznemu človeku na ďalší deň.

Počas liturgie zástupcovia katechétov zo všetkých kontinentov predniesli biblické čítania a modlitby vo svojich jazykoch. V závere svätej omše pápež František pripomenul osobnosť blahoslaveného kňaza Engelmara Unzeitiga, ktorý podstúpil mučeníctvo v nacistickom tábore v Dachau a včera ho blahorečili v nemeckom Würzburgu.

Vyslovil aj duchovnú podporu veriacim v Mexiku, ktorí masovým verejným zhromaždením vyjadrili postoj za rodinu a za úctu k životu. Rovnako prejavil aj solidaritu s mexickou cirkvou po vraždách a únose kňazov v posledných dňoch.

Svätý Otec pripomenul veriacim aj dnešný Svetový deň nepočujúcich a pozdravil osoby so sluchovým hendikepom, ktoré sa zúčastnili na slávnosti: „Dnes slávime Svetový deň nepočujúcich. Chcem pozdraviť všetky nepočujúce osoby, ktoré sú aj tu zastúpené, a povzbudiť ich, aby aktívne prispievali k stále väčšej otvorenosti Cirkvi a spoločnosti pre prijatie všetkých.“  

Homília Svätého Otca Františka

„Apoštol Pavol v druhom čítaní adresuje Timotejovi, ale aj nám, niektoré odporúčania, ktoré má na srdci. Medzi týmito žiada «zachovať prikázanie bez poškvrny a bez úhony» (1 Tim 6,14). Hovorí jednoducho o prikázaní. Zdá sa, že chce, aby sme mali pohľad upretý na to, čo je kľúčové pre vieru. Svätý Pavol vskutku neodporúča mnohé veci a aspekty, ale zdôrazňuje jadro viery. Týmto stredom, okolo ktorého sa všetko točí, týmto pulzujúcim srdcom, ktoré dáva život všetkému, je veľkonočná zvesť, prvotné ohlasovanie: Pán Ježiš vstal z mŕtvych, Pán Ježiš ťa miluje, za teba dal svoj život; vzkriesený a živý je ti nablízku a každý deň ťa čaká. Na to nesmieme nikdy zabudnúť. V tomto Jubileu katechétov sa od nás žiada, aby sme neúnavne dávali na prvé miesto ohlasovanie podstaty viery: Pán vstal z mŕtvych. Niet takých obsahov, ktoré by boli dôležitejšie, nič nie je pevnejšie a aktuálnejšie. Každý obsah viery sa stáva krásnym, ak zostáva napojený na tento stred, ak je preniknutý veľkonočným ohlasovaním. Ak sa však izoluje, stráca zmysel a silu. Sme neustále povolaní žiť a ohlasovať novosť Pánovej lásky: „Ježiš ťa naozaj miluje, takého aký si. Vytvor mu priestor, napriek sklamaniam a ranám života, daj mu možnosť, aby ťa miloval. Nesklame ťa.“     

Prikázanie, o ktorom hovorí sv. Pavol nás vedie aj k uvažovaniu nad Ježišovým novým prikázaním: «Aby ste sa milovali navzájom, ako som ja miloval vás» (Jn 15,12). Práve tým, že milujeme, ohlasujeme Boha-Lásku. Nie silou presviedčania, nikdy nie natláčaním pravdy, ani nie zatvrdením sa v bazírovaní na určitej náboženskej alebo morálnej povinnosti. Boha ohlasujeme v stretávaní sa s ľuďmi, vnímavosťou na ich životný príbeh a ďalšie napredovanie. Pretože Pán nie je nejakou ideou, ale živou Osobou: jeho posolstvo prechádza cez jednoduché a pravdivé svedectvo, cez načúvanie a pohostinné prijatie, cez radosť, ktorá vyžaruje. Nehovoríme dobre o Ježišovi, keď sme smutní; ani Božia krása sa nešíri iba peknými kázňami. Boh nádeje sa ohlasuje tým, že v dnešnom dni žijeme evanjelium dobročinnej lásky, bez strachu dosvedčovať ho aj novými formami ohlasovania.“ (Pokračovanie bude doplnené…)

Program Jubilea katechétov prebiehal vo Večnom meste už od piatka 23. septembra. Katechéti z talianskych farností, ako aj reprezentanti katechétov z iných krajín sa vzájomne delili so svedectvami, spoločne slávili sviatosti a putovali k Svätým bránam vo Večnom meste. V Bazilike sv. Pavla za hradbami sa v sobotu večer zišli na modlitbe vešpier. Počas Jubilea katechétov zdobia pútnickú trasu pozdĺž triedy Via della Conciliazione didaktické panely približujúce vybraných svätcov zo všetkých kontinentov. -jb-

Vatikán/Mexiko 25. septembra - Svätý Otec František vyslovil verejnú podporu úsiliu Mexičanov na podporu prirodzenej rodiny a úcty k životu od počatia po prirodzenú smrť. Pápež vyjadril svoju podporu v závere dnešnej svätej omše na Námestí sv. Petra týmito slovami:

„Veľmi ochotne sa pripájam k biskupom Mexika na podporu úsilia Cirkvi a občianskej spoločnosti v prospech rodiny a života, čo si v tejto dobe žiada osobitnú pozornosť v rámci pastorácie i kultúry na celom svete.“

Na pokojnom sprievode v hlavnom meste Mexika sa včera zúčastnilo 400-tisíc ľudí symbolicky oblečených v bielom. Spoločnú iniciatívu viacerých združení zastrešil Národný front za rodinu (Frente Nacional por la Familia), ktorý sa pretransformoval na stále občianske hnutie s cieľom ovplyvňovať politickú agendu v Mexiku.

Mexičania len nedávno formou občianskeho protestu hromadne odmietli navrhovanú zmenu definície rodiny v ústave krajiny. Protestné zhromaždenie v Mexico City 10. septembra malo vyše miliónovú účasť. Podobné celonárodné vyjadrenie podpory rodine v auguste vyjadrili aj občania Kolumbie.

Pápež František dnes reagoval aj na tragické udalosti posledných dní v Mexiku, kde po nedávnej vražde dvoch kňazov na východe krajiny v štáte Veracruz, bol unesený katolícky kňaz v štáte Michoacan. Pápež vyjadril svoju solidaritu po dnešnej modlitbe Anjel Pána:

„Uisťujem o mojej modlitbe za drahý mexický ľud, aby utíchlo násilie, ktoré v týchto dňoch zasiahlo aj niekoľkých kňazov.“ -jb-

Smäd po pokoji

Pred tridsiatimi rokmi pozval dnes už svätý pápež Ján Pavol II. do Assisi, mesta sv. Františka, hlavných vedúcich svetových náboženstiev. Ľudstvo žilo v napnutí medzi viacerými národmi na rôznych svetadieloch. Hrozilo, že miestne konflikty sa rozšíria a prepuknú v tretiu svetovú vojnu, ktorá by bola oveľa hrozivejšia a strašnejšia. Niektoré štáty mali už nielen ničivé obvyklé zbrane, ale aj atómovú bombu. Ľudia mali ešte v živej pamäti následky takej bomby v Hirošime. Zaháňali svoj strach vyrábaním zbraní, ale zbrojenie prekážalo celkový ekonomický rast národov a ešte viac ničilo dôveru v srdciach ľudí a medzi národmi.

Atmosféra vo svete bola výbušná a hrozivá. Smäd po pokoji rástol stále viac, ale nenachádzal východisko ani u politikov, ani u obchodníkov a hospodárov, ani u utláčateľov alebo utláčaných. Všetci sa prehlasovali za obrancov a strojcov mieru, všetci si žiadali mier, dokonca aj tí, čo viedli vojnu. Dobre to vystihol veľký Augustín, „ani tí nie že by nechceli pokoj, ale chcú taký pokoj, aký sa im páči“ (De civitate Dei 19,12).

Otázke pokoja medzi národmi sa katolícka Cirkev venovala oddávna. Najmä rímski pápeži sa neustále zasadzovali za mierové riešenie sporných otázok medzi národmi. Tak to bolo najmä v našej dobe, pred prvou i pred druhou svetovou vojnou. Pius XII. sa preslávil svojimi mierovými posolstvami, Ján XXIII. zanechal ľudstvu encykliku „Pacem in terris“. Biskupi z celého sveta, zídení na Druhom vatikánskom koncile, vypracovali v pastorálnej konštitúcii „Radosti a nádeje“ veľmi účinné pojednanie o vojne a mieri. Pápež Pavol VI. odsúdil vojnu najmä v pamätnom prejave na zhromaždení Spojených národov dňa 4. októbra 1965 v New Yorku.

Keď však nastali nové hrozby tretej svetovej vojny, mal pápež Ján Pavol II. odvahu zvolať do mesta pokoja Assisi vedúcich veľkých náboženstiev, aby sa spolu zasadili za pokoj v celom ľudstve. Tak sa uskutočnilo dňa 27. októbra 1986 medzináboženské stretnutie predstaviteľov svetových náboženstiev tohto druhu. Každý z nich sa tam modlil za mier osobitne podľa svojej viery a svedomia teda oddelene. Nebol to teda nijaký synkretizmus, čiže akési vyznávanie mnohobožstva. Ako to ujasnil podľa svedectva kardinála Dziwisza, jeho tajomníka, sám Ján Pavol II., keď povedal: „Boli sme tam spolu, aby sme sa modlili, ale nie na to, aby sme sa modlili spolu“. Kardinál sa rázne ohradil aj proti tvrdeniu, že vtedajší kardinál Ratzinger bol proti stretnutiu v Assisi.

Keď sa Ratzinger stal pápežom, už ako Benedikt XVI. sám sa zúčastnil nového stretnutia v Assisi. Vtedy predniesol hlbokú úvahu o zmysle týchto stretnutí v dnešnej svetovej situácii. Medziiným povedal: „Prešlo 25 rokov od chvíle, keď Ján Pavol II. pozval po prvý raz zástupcov náboženstiev celého sveta do Assisi na modlitbu za pokoj. Čo sa odvtedy udialo? V akom bode sa dnes nachádza kauza pokoja? Vtedy pokoj vo svete ohrozovalo nebezpečenstvo vyplývajúce z rozdelenia planéty na dva proti sebe stojace bloky. Viditeľným symbolom tohto rozdelenia bol Berlínsky múr, ktorý prechádzal uprostred mesta a bol hranicou medzi dvoma svetmi. V roku 1989, tri roky po Assisi, múr padol – bez preliatia krvi. Zrazu obrovské arzenály, ktoré boli za múrom, stratili význam. Stratili schopnosť terorizovať. Vôľa národov po slobode bola silnejšia ako arzenál násilia“.

„Duch Assisi“

Nie všetci ľudia chápu toto neustále úsilie Katolíckej cirkvi za pokoj. Viacerí ešte pripúšťajú úlohu náboženstva, keď ide o zachovanie vnútorného, duchovného pokoja a mieru, považujú však otázku mieru za politickú, čisto praktickú, ktorej riešenie treba ponechať vládam, medzinárodným spoločenstvám a diplomacii. Ale stačí sa len trochu hlbšie pozrieť na korene politického problému mieru a ihneď narazíme na otázky mravného charakteru o právach, povinnostiach a zákonoch, ktoré majú zaručovať spravodlivý pokoj a mier medzi štátmi, ale aj medzi občanmi a spoločenstvami vo vnútri jednotlivých štátov. Mier medzi ľuďmi nakoniec závisí od toho, či srdce ľudí je otvorené pre iných, či sa dá viesť pochopením, alebo egoizmom, závisťou ba aj nenávisťou a ziskuchtivosťou. Aj pokoj medzi národmi závisí od toho, čím je naplnené srdce každého človeka. V tom zmysle vyslovil veľkú pravdu pápež Pavol VI. v mierovom posolstve roku 1973: „Srdcom mieru je mier srdca“.

Smäd po pokoji rastie aj dnes. Aj naša doba pozná vojnu a jej nebezpečenstvo. Sme svedkami masového presunu ľudí, ktorí stratili vlasť, domov, prácu a živobytie. Je to ako novodobé sťahovanie národov, ktoré hľadajú pokoj. Vojnové konflikty trvajú, a to nielen v blízkej Ázii.

Pápež František len nedávno navštívil ostrov Lesbos, aby poukázal svetu na problém utečencov a vysťahovalcov. Aj tých spomenul: „S ekumenickým patriarchom Bartolomejom sme videli v očiach utečencov bolesť vojny, obavy národov smädných po pokoji; rodiny, ktorých život bol obrátený na ruby; deti, ktoré v živote nepoznali nič iné, iba násilie; na starých, donútených opustiť vlastnú zem“.

Modlitebné stretnutie s predstaviteľmi rôznych svetových cirkví a náboženstiev v Assisi je dôležitý krok pri hľadaní mieru. Svätý Otec položil všetkým otázku: „Je vojna ďaleko? – Nie, je veľmi blízko. Vojna sa dotýka všetkých... vojna sa začína v srdci! Nech nám Pán dá pokoj v srdci, odníme od nás každú chamtivú, nenásytnú túžbu i túžbu bojovať. Nie! Pokoj, pokoj!  Aj napriek rozdielom medzi náboženstvami... Lebo všetci sme Božími deťmi. A Boh je Bohom pokoja. Neexistuje boh vojny: ten, kto vojnu spôsobuje, je zlomyseľník, je diabol....Neunavíme sa opakovať, že Božie meno nemôže nikdy ospravedlniť násilie. Iba pokoj je svätý, iba pokoj, nie vojna!“

Pápež František ukončil svoju homíliu povzbudením: „Nestačí ďakovať Bohu za to, že vojna „sa nás nedotýka“. Áno, ďakujme za to, ale myslime aj na ostatných. Pomyslime dnes nielen na bomby, na mŕtvych, na zranených; ale aj na ľudí – deti a starých – ku ktorým nemôže doraziť humanitárna pomoc, aby sa nasýtili. Nemôžu doraziť lieky. Sú hladní, chorí! Pretože bomby tomu zabraňujú... Nech nám tento nárek otvorí srdce pre milosrdenstvo, lásku a zachráni nás od egoizmu.“

Jozef kard. Tomko

AUDIO: 

Vo zvukovej podobe prinášame prehľad hlavných udalostí uplynulého týždňa vo Vatikáne. 

Týždenný 10-minútový spravodajský súhrn Vatikánskeho rozhlasu vysiela RTVS každú nedeľu ráno o 6.05 a v repríze večer o 17.50 na okruhoch Rádia Regina.

Nedeľňajšie vysielanie vo zvukovej podobe: