Vatikán 27. septembra – Čo sa deje v našom srdci, keď na nás doľahne „duchovná neútecha“? Túto otázku položil Svätý Otec v rannej homílii v Kaplnke Domu sv. Marty, v ktorej sa sústredil na dôležitosť ticha a modlitby pri prekonávaní temných okamihov života. Pápež František slávil svätú omšu za členky Spoločnosti Dcér kresťanskej lásky známe ako vincentky, ktoré slúžia v Dome sv. Marty, a to symbolicky na dnešný sviatok ich zakladateľa - sv. Vincenta de Paul.

Svätý Otec sa v dnešnej homílii nechal inšpirovať prvým liturgickým čítaním z Knihy Jób (Jób 3,1-3.11-17.20-23), ktorá hovorí o tom, ako Jób prišiel o všetko, o každý statok i o svoje deti a cíti sa stratený, no nerepce proti Bohu.

„Jób bol v problémoch: stratil všetko,“ prežíval „duchovnú neútechu“, a tak bedáka „ako syn pred otcom“, vysvetlil Svätý Otec a pripomenul, že tak to robil aj prorok Jeremiáš, ktorý bedákal pred Pánom, ale nepreklínal ho:

„Duchovná neútecha je niečo, čo sa prihodí nám všetkým: môže byť silnejšia či slabšia... Ale ten temný stav duše bez nádeje, nedôverčivý, bez vôle žiť, bez toho, že by sme videli na koniec tunela, s toľkým nepokojom v srdci a aj v myšlienkach... V duchovnej neúteche sa cítime ako so zgniavenou dušou, ktorá nedokáže, ba ani nechce žiť: ,Radšej smrť!‘ Tak znie Jóbovo bedákanie. Radšej smrť ako taký život. Musíme pochopiť, kedy je náš duch v tomto stave veľkého smútku a keď lapáme po dychu: toto sa deje nám všetkým: s väčšou či menšou intenzitou... nám všetkým. Treba chápať, čo sa deje v našom srdci...“

V tejto súvislosti je tu jedna „otázka, ktorú si môžeme položiť: ,Čo treba robiť, ak prežívame tieto temné okamihy kvôli rodinnej tragédii, chorobe, niečomu, čo ma zráža k zemi“. Niekto pomyslí na to, že by si vzal „tabletku na spanie“ a vzdialil sa „od skutočností“ alebo by si dal „dva, tri, štyri poháriky“. To však nepomôže, upozornil Petrov nástupca. Naopak dnešné liturgické čítanie „nám ukazuje, ako sa zachovať voči tejto  duchovnej neúteche, keď sme vlažní, cítime sa mizerne, bez nádeje“.

Odpoveď sa nachádza v Žalme: „Kiež prenikne k tebe moja modlitba, Pane“ (porov. Ž 88,3), pokračoval pápež František a prítomným poradil, že sa treba modliť, úpenlivo modliť tak ako to robil Jób: kričať dňom i nocou, aby k nám Boh naklonil svoj sluch:

„Je to modlitba, ktorou klopeme na dvere, ale mocne! «Moja duša je plná utrpenia a môj život sa priblížil k ríši smrti. Už ma počítajú k tým, čo zostupujú do hrobu, majú ma za človeka, ktorému niet pomoci» (Ž 88,4-5). Koľko ráz sa takto cítime, sme bezmocní... A toto je modlitba. Sám Pán nás učí, ako sa modliť v týchto drsných okamihoch: «Pane, hodil si ma do hlbokej priepasti. Doľahlo na mňa tvoje rozhorčenie. Kiež prenikne k tebe moja modlitba» (porov. Ž 88,7-8). Toto je modlitba: takto sa musíme modliť v najdrsnejších, najtemnejších, najbezútešnejších, najťaživejších okamihoch, ktoré nás najväčšmi gniavia. Toto znamená modliť sa autenticky. A aj bedákanie - tak ako bedákal Jób nad deťmi. Ako syn.“

Kniha Jób tiež hovorí o mlčaní priateľov. Trpiacej osobe „môžu slová ublížiť“, poznamenal pápež František.  To, čo sa ráta, je byť nablízku, vyjadriť blízkosť, „ale nie rečniť“, upozornil Svätý Otec a pokračoval: „Keď človek trpí, keď je v duchovnom zúfalstve, treba hovoriť čo najmenej a treba pomáhať tichom, blízkosťou, pohladením, modlitbou pred Pánom“.

„Po prvé, musíme v sebe rozpoznať okamihy duchovnej neútechy, keď sme v tme, bez nádeje, a položiť si otázku prečo. Po druhé, treba sa modliť k Pánovi, tak ako nás to dnes učí liturgia týmto 88. žalmom v okamihu tmy. ,Kiež prenikne k tebe moja modlitba, Pane‘ (porov. Ž 88,3). A po tretie, keď sa priblížim k osobe, ktorá trpí či už chorobou, alebo akýmkoľvek súžením, ale ktorá je v neúteche, (je potrebné) ticho; ale ticho s veľkou láskou, blízkosťou, pohladením. A nerečniť, lebo to v konečnom dôsledku nepomôže, ba i ublíži.“

Na záver homílie pápež František pozval k prosbe o nasledovné dary od Boha:

„Modlime sa k Pánovi, aby nám dal tieto tri milosti: milosť rozpoznať duchovnú neútechu, milosť modliť sa, keď budeme vystavení tomuto stavu duchovnej neútechy, a aj milosť vedieť sprevádzať osoby, ktoré zakusujú drsné okamihy smútku a duchovnej neútechy“. -bp-

Vatikán 27. septembra - „Podporujme udržateľný cestovný ruch, ktorý prináša rozvoj a stretnutie s miestnym obyvateľstvom a vyhýba sa každému druhu diskriminácie.“ Tento tvít dnes rozoslal pápež František pri príležitosti Svetového dňa cestovného ruchu vyhláseného zo strany OSN, pričom tento rok má tému „Cestovný ruch pre všetkých: podpora univerzálnej dostupnosti“. -bp-

Kolumbia 27. septembra – Latinskoamerická krajina po vyše 50 rokov trvajúcom ozbrojenom konflikte opäť zažíva mier. Kolumbijský prezident Juan Manuel Santos a veliteľ Revolučných ozbrojených síl Kolumbie (FARC) Rodrigo Londono podpísali v pondelok 26. septembra v meste Cartagena mierovú dohodu.

Na 70-minútovej slávnostnej ceremónii sa zúčastnilo 2500 hostí, ktorí mali oblečené košele bielej farby symbolizujúce dosiahnutý mier. Prítomní boli aj generálny tajomník OSN Pan Ki-mun, predstaviteľka Európskej únie Federica Mogherini, 15 prezidentov, 27 ministrov zahraničných vecí.

Katolícku cirkev, ktorá má veľký podiel na úspešnom mierovom procese, zastupoval štátny sekretár kard. Pietro Parolin. Pred podpísaním mierovej dohody slúžil slávnostnú omšu, ktorý počas homílie okrem iného povedal: „My všetci, dnes tu zídení, sme si vedomí toho, že sme na konci rokovaní, ale tiež na začiatku procesu, ktorý je ešte otvorený pre zmeny, ktorý vyžaduje príspevok a rešpekt všetkých Kolumbijčanov“.  

Historickú udalosť na mieste sledovali aj členovia Komunity sv. Egídia, ktorá – ako vo svojom príhovore dodal kard. Parolin – predstavovala „veľkú podporu“ od začiatku mierového procesu „medzi kolumbijskou vládou a FARC“. Svätý Otec František povzbudil Kolumbiu po nástupe mieru k svornosti a zmiereniu a neskôr vyjadril túžbu navštíviť krajinu v priebehu budúceho roka.

Miestna Cirkev privítala podpísanie mierovej dohody s veľkým nadšením. Viac pre Vatikánsky rozhlas prezradil kolumbijský kňaz otec Gonzalo Flórez:

„Je to dosť dôležitý krok, lebo vďaka tejto dohode krajina môže dosiahnuť mier. Môžeme povedať, že je to začiatok. S týmto podpisom sa dá hovoriť o tom, že mier je pre náš národ skutočne reálny“.  

O budúcnosti mierovej dohody budú ešte v nedeľňajšom referende rozhodovať občania. Najnovšie prieskumy ukazujú, že Kolumbijčania s dohodou súhlasia, i keď odporcovia kritizujú mierne tresty pre povstalcov. Ďalej už otec Gonzalo:  

„Povedzme, že situácia je trochu komplexná: sú tu niektorí, ktorí veria, že nájsť mier je možné, a naopak iní  si nemyslia, že je to možné. Myslia si, že ešte chýbajú niektoré veci na to, aby sme mohli hovoriť o skutočnom riešení. Teraz sa predovšetkým musíme zaujímať o tých najslabších: deti a mládež. Tak budeme môcť skutočne vybudovať pravú spoločnosť. Toto je (len) začiatok. K skutočnému zmiereniu ešte nedošlo. Pravé zmierenie sa musí budovať každý deň, predovšetkým v srdci, ktoré je zranené v dôsledku celej tejto histórie, počas ktorej sa stali mnohé strašné veci“.

Európska únia podpisom mierovej dohody vyškrtla ľavicovú povstaleckú organizáciu zo zoznamu teroristických organizácií. Vojenský konflikt v Kolumbii si od roku 1964 vyžiadal viac než 220-tisíc mŕtvych a 45-tisíc nezvestných. Medzi bojovníkmi FARC boli tisíce detských vojakov. -ej-  

Francúzsko 27. septembra – Len dva mesiace po brutálnej vražde otca Jacquesa Hamela v kostole Saint-Etienne du Rouvray vychádza kniha z pera belgického cirkevného historika Jan De Voldera s názvom „Mučeník – život a smrť otca Jacquesa Hamela“. „Mučeník znamená svedok, svedok viery: otec Hamel ním bol v okamihu svojej strašnej vraždy, ale tiež počas svojho života,“ vysvetlil pre agentúru AFP autor diela, ktoré vychádza vo francúzskom nakladateľstve Cerf.

Historik sa stretol s kňazmi a veriacimi, z ktorých mnohí si na otca Hamela spomínajú ako na „veľmi jednoduchého [kňaza], ktorý vždy hľadal len svetlo a celý svoj život prežil na periférii Rouenu v službe Cirkvi“. Kniha má byť nielen ukazovateľom na mučenícku smrť a bezúhonný život nasledovateľa Krista. Podľa slov historika Jan De Voldera mal i svoje „muchy“ a opísal ho tiež ako „striktného, prísneho a náročného“.

„Dnes, vďaka osobnosti, akou otec Hamel bol, o to viac, že bol pokorný, vzniká tendencia znovu zhodnocovať život darovaný pre druhých, pre tých najchudobnejších, v anonymite a tichu,“ dodal na záver autor najnovšej knihy o francúzskom otcovi Jacquesovi Hamelovi. 85-ročného kňaza zavraždili v utorok 26. júla dvaja džihádisti priamo v kostole, keď slúžil omšu. -ej-     

Sýria 27. septembra – Kresťanské i moslimské deti v Aleppe sa budú modliť za Sýriu, aby prestalo násilie a vojna v krajine. Iniciatíva františkánskych pátrov sa uskutoční vo štvrtok 6. októbra a bude zameraná najmä na žiakov, informoval agentúru Fides arménsko-katolícky arcibiskup Aleppa Boutros Marayati. „Budú sa modliť za všetkých svojich rovesníkov. A spoliehame sa na skutočnosť, že modlitba detí je mocnejšia ako tá naša“, vysvetlil aleppský arcibiskup.

Mladí účastníci stretnutia podpíšu apel na pokoj určený mocným sveta, aby sa ukončilo krviprelievanie, ktoré postihuje obzvlášť deti.

Bombardovanie a vraždenie civilistov narušilo krehké prímerie približne spred dvoch týždňov. Arménsko-katolícky arcibiskup Aleppa uviedol, že v stredu 21. septembra vláda a armáda prostredníctvom televízie a sociálnych sietí vyzvali obyvateľstvo opustiť cez voľné priechody nebezpečné zóny mesta a ujsť do bezpečia:

„Vskutku mnohé rodiny opustili tie štvrte a boli prijaté v zóne, ktorú kontrolujú vládne vojská, čo znamená, že apel istým spôsobom dosiahol svoj cieľ. Pre skupiny, ktoré prichádzali, boli vopred pripravené aj miesta, kde mohli prenocovať a miesta prijatia. Nešlo však o masovú evakuáciu. Je možné, že mnohí nemohli ujsť.“ -bp-

Utorkové vysielanie vo zvukovej podobe: