Slovenská rodina Vatikánskeho rozhlasu

28/09/2016

Aktuálne správy z Vatikánu

Zo života Cirkvi vo svete

Dnešné vysielanie

Aktuálne správy z Vatikánu



Generálna audiencia: Cirkev je tu pre dobrých aj zlých ako milosrdenstvo

◊  

Vatikán 28. septembra – Pápež František pri dnešnej generálnej audiencii vyslovil naliehavú výzvu na ukončenie vojny v Sýrii a vyjadril solidaritu s ťažko trýzneným obyvateľstvom Aleppa.

Svätý Otec pokračoval v sérii katechéz o milosrdenstve, tentoraz na tému odpustenia na kríži. Ako vysvetlil, Cirkev je tu pre všetkých, dobrých aj zlých, „lebo Cirkev je milosrdenstvo“. Svätý Otec pútnikom a veriacim zhromaždeným na Námestí sv. Petra a zvlášť trpiacim pripomenul, aby hľadeli na kríž, kde Kristus zomrel bez toho, aby sa zachránil, avšak zachránil pritom nás. Boh je s vami a sprevádza vás, povedal im pápež František a dodal, že meno Ježiš znamená „Pán zachraňuje“, a práve smrťou na kríži sa završuje jeho misia na zemi: záchrana hriešnikov.

Aj dnes bolo na generálnej audiencii vyše dvoch stoviek pútnikov zo Slovenska, osobitne z farností Súľov (Jablonové), Lazy pod Makytou, Makov, Ražňany, Spišská Nová Ves a Žilina-Mesto. Na námestí dali o sebe vedieť aj členovia Slovenskej katolíckej misie zo švajčiarskeho Zürichu a spevácky zbor Chorus Salvatoris z Bratislavy.  Prítomní boli aj pracovníci Slovenského národného múzea, ktorí prišli do Ríma v súvislosti s inštaláciou výstavy sakrálneho umenia „Poklady gotiky zo Slovenska“, ktorú zajtra otvoria v prezidentskom paláci na Kvirináli za prítomnosti prezidentov Talianska a Slovenskej republiky.

Svätý Otec v závere audiencie pozdravil českých pútnikov z Ostravsko-opavskej diecézy pod vedením ich biskupa Mons. Františka Václava Lobkowicza OPraem a zveril ich príhovoru sv. Václava, ktorého sviatok si dnes pripomíname.

Pred samotnou katechézou Svätého Otca zaznel biblický úryvok z Evanjelia podľa sv. Lukáša (Lk 23,34):

«Keď prišli na miesto, ktoré sa volá Lebka, ukrižovali jeho i zločincov: jedného sprava, druhého zľava. A jeden zo zločincov, čo viseli na kríži, sa mu rúhal: „Nie si ty Mesiáš?! Zachráň seba i nás!“ Ale druhý ho zahriakol: „Ani ty sa nebojíš Boha, hoci si odsúdený na to isté? Lenže my spravodlivo, lebo dostávame, čo sme si skutkami zaslúžili. Ale on neurobil nič zlé.“ Potom povedal: „Ježišu, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva.“ On mu odpovedal: „Veru, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji.“» (Lk 23,33.39-43).

Plné znenie katechézy Svätého Otca

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Slová, ktoré Ježiš vyslovuje počas svojho utrpenia nachádzajú svoje vyvrcholenie v odpustení. Ježišove slová nachádzajú vrchol v odpustení. Ježiš odpúšťa: «Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia» (Lk 23,34). Nie sú to len slová, lebo sa stávajú konkrétnym skutkom v odpustení ponúknutom „kajúcemu lotrovi“, ktorý bol po jeho boku. Svätý Lukáš hovorí o dvoch zločincoch ukrižovaných s Ježišom, ktorí sa naňho obracajú s protichodnými postojmi.

Ten prvý ho uráža – tak ako ho tam urážali všetci ľudia, ako to robili aj vodcovia ľudu –, avšak tento úbohý muž to robí pohnutý zúfalstvom: „Ak si ty Mesiáš, zachráň seba i nás!“ (porov. Lk 23,39). Tento výkrik svedčí o mučivej úzkosti človeka tvárou v tvár tajomstvu smrti a o tragickom uvedomovaní si, že jedine Boh môže byť oslobodzujúcou odpoveďou: preto je nemysliteľné, aby Mesiáš poslaný Bohom mohol byť na kríži bez toho, aby neurobil nič pre svoju záchranu. Tomuto nerozumeli. Nerozumeli tajomstvu Ježišovej obety. A naopak Ježiš nás zachránil zotrvávajúc na kríži. A my všetci vieme, že nie je jednoduché „zotrvať na kríži“, na našich malých každodenných krížoch, nie je to ľahké.

On na tomto veľkom kríži, v tomto veľkom utrpení zotrval a tam nás spasil; tam nám ukázal svoju všemohúcnosť a tam nám odpustil. Tam sa napĺňa jeho darovanie lásky a navždy tam pramení naša spása. Umierajúc na kríži, nevinný medzi dvoma kriminálnikmi, potvrdzuje, že Božia spása môže dosiahnuť každého človeka v akomkoľvek stave, aj v tom najnegatívnejšom a najbolestnejšom. Božia spása je pre všetkých. Pre všetkých! Nikto nie je vylúčený. Je to ponuka pre všetkých. Preto je Jubileum časom milosti a milosrdenstva pre všetkých, dobrých aj zlých, pre tých, čo sú zdraví, aj pre tých čo trpia.

Len si spomeňte na to podobenstvo, ktoré rozpovedal Ježiš, o svadobnej hostine syna pozemského mocnára: keď na ňu pozvaní nechceli ísť, hovorí svojim služobníkom: „Choďte na križovatky ciest, zvolajte všetkých, dobrých aj zlých...“ Cirkev nie je len pre dobrých či pre tých, čo sa zdajú byť dobrými alebo čo sa považujú za dobrých; Cirkev je pre všetkých a aj prednostne pre zlých, lebo Cirkev je milosrdenstvo. A tento čas milosti a milosrdenstva nám pripomína, že nič nás nemôže oddeliť od Kristovej lásky! (porov. Rim 8,39). Tomu, kto je pribitý na nemocničnú posteľ, kto žije uzavretý vo väzení, tým, čo sú uviaznutí vo vojnách, hovorím: hľaďte na Ukrižovaného; Boh je s vami, zostáva s vami na kríži a všetkým sa ponúka ako Spasiteľ. On nás sprevádza, nás všetkých, vás, ktorí tak veľmi trpíte, ukrižovaný za vás, za nás, za všetkých. Dovoľte, aby sila Evanjelia prenikla do vášho srdca a utešila vás, dodala vám nádej a vnútornú istotu, že nikto nie je vylúčený z jeho odpustenia. Vy sa ma však môžete spýtať: „Povedzte mi, otče: tomu, čo v živote vykonal tie najohyzdnejšie veci, je možné, aby mu bolo odpustené?“ – „Áno! Áno: nikto nie je vylúčený z Božieho odpustenia. Len aby sa priblížil k Ježišovi, kajúcny a s vôľou byť objatý“.

Toto bol prvý lotor. Druhý je takzvaným „kajúcim lotrom“. Jeho slová sú úžasným vzorom kajúcnosti, koncentrovanou katechézou, aby sme sa naučili prosiť Ježiša o odpustenie. Najprv sa obracia na svojho spoločníka: Ty sa nebojíš Boha, hoci si odsúdený na to isté? (Lk 23,40). Tak zdôrazňuje východiskový bod kajúcnosti: bázeň pred Bohom. Nie však strach z Boha, to nie: synovskú bázeň pred Bohom. Nie je to strach, ale tá úcta, ktorá Bohu prináleží, lebo on je Bohom. Je to synovská úcta, lebo on je Otcom. Kajúci hriešnik pripomína základný postoj, ktorý otvára [dvere] dôvere v Boha: uvedomovanie si jeho všemohúcnosti a jeho nekonečnej dobroty. Toto je dôveryplná úcta, ktorá pomáha vytvárať priestor Bohu a odovzdať sa jeho milosrdenstvu.

Potom kajúci lotor prehlasuje Ježišovu nevinnosť a otvorene vyznáva svoju vinu: „My spravodlivo, dostávame, čo sme si skutkami zaslúžili. Ale on neurobil nič zlé.“ (Lk 23,41). Tak hovorí. Takže Ježiš je tam na kríži, aby zotrvával s vinníkmi: skrze túto blízkosť im ponúka spásu. To, čo je škandálom pre vodcov a pre prvého lotra, pre tých, čo tam boli a robili si z Ježiša posmech, to je naopak pre kajúceho lotra základom viery. A tak sa kajúci hriešnik stáva svedkom Milosti; stalo sa to, čo je nemysliteľné: Boh ma miloval až do tej miery, že za mňa umrel na kríži. Samotná viera tohto muža je ovocím Kristovej milosti: jeho oči kontemplujú v Ukrižovanom lásku Boha k nemu, úbohému hriešnikovi. Je to pravda, bol lotrom, bol zlodejom. Je to tak. Kradol celý svoj život. Avšak nakoniec, ľutujúc to, čo urobil, hľadiac na Ježiša tak dobrého a milosrdného, dokázal si ukradnúť nebo: je to jeden šikovný zlodej!

Kajúci lotor sa nakoniec obracia priamo na Ježiša, prosiac o jeho pomoc: «Ježišu, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva» (Lk 23,24). Volá ho po mene, „Ježišu“, s dôverou, a tak vyznáva to, čo to meno naznačuje: „Pán zachraňuje“, toto znamená meno „Ježiš“. Ten muž Ježiša žiada, aby si naňho spomenul. Koľká neha v tomto vyjadrení, koľko ľudskosti! Je potrebou ľudskej bytosti nebyť opustený, aby jej bol Boh vždy nablízku. Týmto spôsobom sa odsúdenec na smrť stáva vzorom kresťana, ktorý sa odovzdáva Ježišovi. Toto má hĺbku: odsúdenec na smrť je pre nás vzorom. Vzorom človeka, kresťana, ktorý sa zveruje Ježišovi; a je tiež vzorom Cirkvi, ktorá pri liturgii mnohokrát vzýva Pána hovoriac: „Rozpamätaj sa... Rozpamätaj sa... Rozpamätaj sa na tvoju lásku...“.

Zatiaľ čo kajúci lotor hovorí o budúcnosti: «keď prídeš do svojho kráľovstva», Ježišova odpoveď na seba nenecháva dlho čakať. Hovorí v prítomnosti: «Dnes budeš so mnou v raji» (v. 43). V hodine kríža Kristova spása dosahuje svoj vrchol; a jeho prísľub kajúcemu lotrovi zjavuje naplnenie jeho misie: ktorou je záchrana hriešnikov. Na počiatku svojej služby, v nazaretskej synagóge, Ježiš ohlásil „prepustenie zajatých“ (Lk 4,18); v Jerichu, v dome hriešneho mýtnika Zacheja vyhlásil, že «Syn človeka – čiže on sám – prišiel hľadať a zachrániť, čo sa stratilo» (Lk 19,9). Na kríži v poslednom čine potvrdzuje realizáciu tohto spásonosného plánu. Od počiatku až do konca sa zjavil ako Milosrdenstvo, zjavil sa ako definitívne a neopakovateľné vtelenie lásky Otca. Ježiš je skutočne tvárou milosrdenstva Otca. A kajúci lotor ho volal po mene: „Ježiš“. Je to kratučká modlitba, a my všetci ju môžeme počas dňa mnohokrát vysloviť: „Ježiš“. Jednoducho: „Ježiš“. Urobíme tak spoločne trikrát? Všetci spolu? „Ježiš“ [pápež spolu so zhromaždením trikrát opakuje]. A tak robte počas celého dňa. Ďakujem.

(Preklad: Slovenská redakcia VR)

Výzva za mier v sýrskom Aleppe

Pápež František v osobitnej výzve opätovne vyjadril znepokojenie nad situáciou v meste Aleppo a vyzval na ukončenie bojov v Sýrii, aby v krajine zavládol pokoj:

„Opätovne myslím na milovanú a trýznenú Sýriu. Naďalej sa ku mne dostávajú dramatické správy o osude ľudí v Aleppe, s ktorými sa cítim zjednotený v utrpení prostredníctvom modlitby a duchovnej blízkosti. Vyjadrujem hlbokú bolesť a znepokojenie nad tým, čo sa deje v tomto trýznenom meste, kde umierajú deti, starci, chorí, mladí i starí, toľkí ľudia... Znovu apelujem na všetkých, aby sa všetkými silami usilovali o ochranu civilistov ako záväzný a naliehavý imperatív. Apelujem na svedomie tých, ktorí sú zodpovední za bombardovanie, a ktorí budú musieť zložiť účet pre Bohom!“

-zk, bp-

inizio pagina

Zármutok pápeža nad smrťou bývalého izraelského prezidenta Peresa

◊  

Vatikán/Izrael 28. septembra – Pápeža Františka „hlboko zarmútila“ správa o smrti bývalého izraelského prezidenta Šimona Peresa. Píše sa v kondolenčnom telegrame, ktorý Svätý Otec adresoval súčasnému prezidentovi Reuvenovi Rivlinovi. Úprimnú sústrasť vyjadril aj celému izraelskému ľudu a zaspomínal si na stretnutie s nositeľom Nobelovej ceny za mier:  

„S láskou spomínam na čas s p. Peresom vo Vatikáne a znovu pripomínam svoj veľký obdiv za neúnavné úsilie zosnulého prezidenta v prospech mieru. Zatiaľ čo Izraelský štát oplakáva p. Peresa, verím, že jeho pamiatka a mnohoročná služba nás všetkých inšpirujú k tomu, aby sme pracovali s ešte väčšou naliehavosťou za pokoj a zmierenie medzi ľuďmi. Takto sa jeho odkazu dostane skutočná úcta a spoločné dobro, pre ktoré tak usilovne pracoval sa prejaví v nových podobách pri súčasnej namáhavej snahe ľudstva pokročiť na ceste k trvalému mieru“.

Bývalý izraelský prezident Šimon Peres prekonal pred dvoma týždňami mŕtvicu a odvtedy sa jeho zdravotný stav zhoršil. Podľa lekárov 93-ročný politik utrpel ťažké poškodenie a krvácanie do mozgu. Štátny pohreb, na ktorom sa zúčastnia svetové politické špičky, bude v piatok 7. októbra. -ej-

inizio pagina

Pápež František prijal členov Svetového židovského kongresu

◊  

Vatikán 27. septembra – Pápež František prijal v pondelok 26. septembra v Dome sv. Marty členov Svetového židovského kongresu (angl. World Jewish Congress) na súkromnej audiencii. Jednou z hlavných tém, ktoré členovia delegácie zhrnuli do šiestich otázok, bol pokoj vo svete.

„Naša blízkosť je podstatná! Kresťanstvo sa nedá pochopiť bez svojich židovských koreňov. A z toho dôvodu kresťan nemôže byť antisemita,“ vysvetlil Svätý Otec a pokračoval, že dialóg medzi katolíkmi a Židmi „znamená kráčať spolu, priblížiť sa jeden k druhému, lepšie sa spoznať, rozprávať sa, spriateliť sa a ísť vpred. Sme Abrahámove deti“. Argentínsky pápež zároveň dodal: „Mám mnoho židovských priateľov, ktorých mám veľmi rád. Pre mňa je to prirodzené. A hovorím s vami a so svojimi priateľmi o svetovom mieri, po ktorom všetci túžime. Je to úloha, ktorú musíme robiť spoločne“.    

Ďalšou z hlavných tém rozhovorov bol vzťah s islamom. Svätý Otec jasne odsúdil fundamentalizmus, ktorý považuje „za nepriateľa dialógu“  a pri tejto príležitosti sa vrátil k svojej apoštolskej návšteve na gréckom ostrove Lesbos. Na spiatočnej ceste sa totiž ozvali kritické hlasy, že so sebou priviezol tri moslimské rodiny na čo reagoval slovami: „My v Argentíne máme skúsenosť spolunažívania na celkom dobrej úrovni. Zažili sme totiž vlny migrácie z východu, z Blízkeho východu a my všetci sme mali v škole židovských spolužiakov a nejakých moslimov“. Zaspomínal si pápež a dodal, že medzi nimi vládol rešpekt a priateľstvo. 

Jedna z otázok, ktorú položili členovia Svetového židovského kongresu pápežovi Františkovi, sa týkala migrácie. Pri tomto bode Svätý Otec vyzdvihol dôležitosť integrácie: „Existuje nebezpečenstvo, riešenie je však integrácia. Integrácia, ktorá okrem iného musí byť ,dvojaká: aj oni musia akceptovať, že sú integrovaní’“.

Na priateľskom stretnutí sa zúčastnili významní predstavitelia židovských komunít z Európy, Spojených štátov i Argentíny. Svätému Otcovi predstavili sedemramenný svietnik, ktorý bude po prvýkrát vystavený pri príležitosti blížiacej sa spoločnej výstavy Vatikánu a Židovského múzea v Ríme. Pri príležitosti blížiacich sa osláv židovského nového roku Roš ha-šana, ktorý pripadá na nedeľu 2. októbra, priniesli Petrovmu nástupcovi ako dar tradičný medový koláč.

Členovia kongresu sa na záver stretnutia dodatočne poďakovali pápežovi za jeho návštevu koncentračného tábora v Osvienčime, ktorú absolvoval počas apoštolskej cesty v Poľsku. Svätý Otec súhlasil s tým, že ohľadom niektorých tém v súčasnosti „je príliš veľké ticho“, predovšetkým „o prenasledovaniach“ sa hovorí málo, napríklad ako je prenasledovanie „chudobných jezídov“. Petrov nástupca sa preto na členov Svetového židovského kongresu obrátil slovami: „Musíme spoločne hovoriť: spoločne za spolunažívanie, za pokoj, za bratstvo, za priateľstvo. Všetci sme bratia!“ -ej- 

inizio pagina

Tvít pápeža Františka: Zanechajme za sebou lepší svet

◊  

Aké krásne by bolo zanechať svet lepší, než ako sme ho našli! (Tvít pápeža Františka, 28. septembra 2016). -ej-

inizio pagina

Zo života Cirkvi vo svete



Katolícka komunita v Gruzínsku očakáva pápeža s radosťou

◊  

Gruzínsko 28. septembra – Svätý Otec František už tento piatok navštívi Gruzínsko, kde sa stretne aj s členmi minoritnej katolíckej komunity. V samotnom hlavnom meste Tbilisi sú len dve katolícke farnosti. Medzi prvými kongregáciami, ktoré po páde komunizmu začali pôsobiť v krajine, boli kamiliáni alebo tiež nazývaní Služobníci chorých. O začiatkoch misie sme sa porozprávali s pátrom Ninom Martinim:  

„Pápež teraz nájde krajinu úplne premenenú. Môžeme povedať, že keď sme prišli do Gruzínska, čiastočne sa istým spôsobom po komunizme uznala Katolícka cirkev, lebo hovoríme o roku 1992. Hovorili nám, aby sme do Gruzínska v tom čase nechodili, lebo tam bola občianska vojna. Išli sme za Ševarnadzem (od roku 1992 bol hlavou štátu – pozn. red.), väčšia časť mesta bola zničená bombami; na cestách boli ešte vojenské autá; počet obetí bol veľmi vysoká. Samotný Ševarnadze sa musel brániť, lebo mohol byť cieľom atentátu“.

Gruzínsky národ napriek početným nájazdom, ničeniu a dočasnému podrobeniu Peržanmi (6. stor.), Arabmi (7. až 9. stor.), Seldžuckými Turkami (11. stor.), Mongolmi (13.-14. stor.), Osmanskými Turkami (15.-16. stor.) a Iráncami (17. stor.) tvrdo bojoval proti podmaniteľom a snažil sa získať slobodu. V minulosti patrilo Gruzínsko do Sovietskeho zväzu; Južné Osetsko a Abcházsko sú ešte aj dnes formálne nezávislými ruskými satelitmi. O prítomnosti Katolíckej cirkvi v krajine v 90. rokoch pokračuje páter Martini:

„Začali sme so zdravotníckym strediskom potom, ako sme sa vlády opýtali, čo bolo v tom čase najnaliehavejšie. Bola to najmä zdravotná starostlivosť, ľudia k nej nemali prístup. Tiež sme chorým rozdávali lieky zadarmo. Neskôr aj štát istým spôsobom zmobilizoval svoje sily. Naša komunita následne pridružila k zdravotníckemu stredisku ďalšie dielo, ktoré sme postavili pre zdravotne znevýhodnených, a ktoré v týchto dňoch navštívi pápež. Takže sme spolupracovali na zmene vlády zo zdravotnícko-sociálneho pohľadu, lebo sme sa stali referenčným bodom pre perifériu Tbilisi a starali sme sa o približne 500-tisíc ľudí“.  

Prvé bratské vzťahy medzi Katolíckou cirkvou a Pravoslávnou cirkvou v Gruzínsku siahajú do obdobia Druhého vatikánskeho koncilu. Dôležitou etapou bola návšteva pápeža Jána Pavla II. v Gruzínsku v roku 1999. Viac si už na historickú udalosť spomína kamilián páter Martini: 

„Ján Pavol II. prispel predovšetkým k otvoreniu sa voči pravoslávnym, ktoré prinieslo istý pokoj. Došlo k dôležitému zblíženiu. Myslím si, že pápež František so svojou návštevou tiež postaví dôležitý základ... Môžeme skutočne povedať, že Katolícka cirkev, i keď je Cirkvou s extrémnou menšinou, sa stala dôležitou z každého uhla pohľadu“.

Gruzínsko je jedno z najstarších kresťanských krajín na svete. Už samotný názov krajiny pochádza od sv. Juraja (Georgios). Dôležitý symbol kaukazskej krajiny tvorí kríž vytvorený z halúzok vínnej révy, ktoré sú zviazané prameňom vlasov sv. Niny. Podľa tradície ide o „apoštolku“ Gruzínska, ktorá prišla z Arménska a evanjelizovala krajinu. V súčasnosti sa ku Gruzínskej pravoslávnej cirkvi hlási viac než 80% obyvateľstva, zvyšok tvoria veriaci z Arménskej apoštolskej cirkvi, Ruskej pravoslávnej cirkvi a prívrženci islamu. Páter Martini pozerá do budúcnosti s nádejou:    

„Naše komunity sa (za obdobie nášho pôsobenia v krajine) rozrástli o seminaristov, viac než 20-25 miestnych kňazov a okolo 30 rehoľných sestier z Gruzínska... Ako v tomto čase neprestajne hovorí pápež: ,Sú to skutky, ktoré sa rátajú’. A prostredníctvom týchto skutkov sme v ľuďoch vzbudili mnoho otáznikov, ktorých odpoveď je, že toto všetko robíme v duchu služby, v kresťanskom duchu. A ako takí sme vždy boli rešpektovaní: nepriamo sme robili obrovský kus pastoračnej práce, lebo išlo o neprestajné svedectvo života. Našou úlohou je starať sa o chorých a pomáhať chudobným: sme – tak povediac – zónou za frontom alebo priekopníkmi tejto našej pastorácie“.

Podľa štatistických údajov má Katolícka cirkev v Gruzínsku približne 112 000 pokrstených členov z celkového počtu obyvateľstva vo výške 4,5 miliónov, pričom 85 percent z nich je pravoslávneho vierovyznania a je 11 percent sa hlási k islamu. Mierne prevažujú katolíci arménskeho a latinského obradu, ale sú tu takisto tri komunity asýrsko-chaldejského obradu. Spravuje ich asi dvadsať kňazov, z ktorých sú mnohí cudzinci (z Fidei donum), a vypomáha im deväť stálych diakonov, rehoľníci a rehoľníčky z rôznych kongregácií: predovšetkým Misionárky lásky, sestry a pátri karmelitáni, stigmatíni, saleziáni, sestry Svätej Niny a napokon františkáni. Všetky tieto komunity spadajú pod Apoštolskú latinskú správu na Kaukaze, ktorú vedie biskup Giuseppe Pasotto.

Tieto komunity sa nachádzajú najmä v hlavnom meste Tbilisi, kde je asi tisíc veriacich, väčšinou Gruzíncov a Arménov s malou asýrskou-chaldejskou komunitou, a ďalej v južnej časti krajiny, kde sú niektoré dediny aj čisto katolícke. V Tbilisi sú dva katolícke kostoly: Katedrála Nanebovzatia Panny Márie v historickom centre mesta a farský Kostol sv. Petra a Pavla, jediný kostol, ktorý zostal v hlavnom meste otvorený počas obdobia komunistickej totality. Od roku 1991 je pri tomto kostole aj misia Neokatechumenátnej cesty pozostávajúca z kňazov, misionárskych rodín a laikov, pričom sväté omše sa tu slávia aj v angličtine pre katolíckych migrantov z Ameriky, Európy a Indie. Ďalšie kostoly sa nachádzajú v mestách Vale, Gori, Batumi a v Suchumi v Abcházsku. -ej, bp-

inizio pagina

V Azerbajdžane sú katolíci maličkou menšinou, vedie ich slovenský salezián

◊  

Vatikán/Azerbajdžan 28. septembra – Už v najbližšiu nedeľu navštívi Svätý Otec František Azerbajdžan. Priblížme si stručne náboženskú situáciu v krajine. Azerbajdžan je na rozdiel od susedných kresťanských krajín Arménska a Gruzínska štát s moslimskou majoritou, pričom 62 percent sa hlási k šíitom a 26 percent k sunnitom. Dlhodobo sú tu prítomné malé kresťanské a židovské komunity. Z kresťanov najväčšia časť patrí k pravosláviu, najmä k Moskovskému patriarchátu a ku Gruzínskej pravoslávnej cirkvi. Veriaci Arménskej apoštolskej cirkvi boli pôvodne prítomní na viacerých miestach krajiny, avšak po vojne o Náhorný Karabach, ktorá vypukla začiatkom 90. rokov medzi Arménskom a Azerbajdžanom, sú sústredení v tomto autonómnom regióne. Protestantov je v Azerbajdžane niekoľko tisíc.

Počet katolíkov sa v Azerbajdžane počíta na stovky. Spoločenstvo veriacich pozostáva z miestnych obyvateľov, ale hlavne z cudzincov, ktorí v krajine pracujú: z diplomatov, pracovníkov ropných spoločností, technických poradcov a podobne. Medzi nimi je približne 600 cudzincov a 200 domácich Azerbajdžancov. Sú zhromaždení okolo jedinej farnosti Krista Spasiteľa v hlavnom meste Baku, ktorú spravujú slovenskí saleziáni. Na čele katolíckej komunity v Azerbajdžane je apoštolský prefekt don Vladimír Fekete SDB, ktorý od roku 2009 najprv pôsobil v Baku ako predstavený Misie sui iuris a v roku 2011 ho pápež Benedikt XVI. vymenoval za apoštolského prefekta, čo znamená, že ako duchovný správca podlieha priamo Svätej stolici. Saleziáni dona Bosca majú v Baku komunitu so šiestimi kňazmi a troma rehoľnými bratmi, pričom vo farnosti pracuje aj päť sestier Misionárok lásky a dve sestry saleziánky. -bp, jb-

inizio pagina

Kanadskí biskupi na plenárnom zasadnutí reagovali na zákon o eutanázii

◊  

Kanada 28. septembra – Konferencia katolíckych biskupov Kanady (CCCB) v tomto týždni od 26. do 30. septembra usporadúva každoročné plenárne zasadnutie. Pri príležitosti jubilejného Svätého roku budú podnety na rokovanie zasvätené prosbe o milosrdenstvo. Súčasťou zasadnutia, ktoré sa koná v Cornwalle v provincii Ontario je aj dnešná púť k Bráne milosrdenstva chrámu Sainte-Croix, kde sa členovia zúčastnia vešpier a eucharistickej modlitby.

Biskupi sa v prvej časti zasadnutia zaoberali dôsledkami zákona o eutanázii, ktorý bol v Kanade prijatý v júni tohto roku. Zákonom sa zlegalizovalo právo na prerušenie liečby, takzvaná pasívna eutanázia. Aktívna eutanázia – zámerný medicínsky akt ukončenia života je v Kanade zakázaný. Hlavný prejav k tejto téme predniesol ako pozvaný hosť kardinál Willem Eijk, arcibiskup Utrechtu v Holandsku, ktorý už vyše štyridsať rokov aktívne vystupuje proti šíreniu eutanázie vo svojej krajine.

Kard. Eijk na zasadnutí vysvetlil zákon o eutanázii v Holandsku: ,,Zákon sa nevzťahuje na legalizáciu eutanázie a asistovanej samovraždy. Tieto činy ostávajú naďalej zakázané, nie sú však stíhateľné, ak boli vykonané v súlade s dodržaním náležitej starostlivosti („due care“).“ Zákroky posudzuje Komisia pre eutanáziu, ktorá rozhodne, či boli dodržané všetky práva pacienta: ,,Ak odborník pri zákroku dodržal všetky podmienky náležitej starostlivosti, nemôže byť potrestaný“, vysvetlil kard. Eijk, ktorý vyštudoval medicínu a lekársku etiku na univerzitách v Amsterdame a Leidene.

Holandský arcibiskup zdôraznil, že starostlivosť o nevyliečiteľne chorých si žiada pomáhať im znovuobjaviť vlastnú dôstojnosť a ľudskú hodnotu a týmto spôsobom bojovať proti šíreniu eutanázie: ,,Musíme zmierniť utrpenie chorých a snažiť sa o znesiteľný rozmer choroby. Zahŕňa to láskyplnú a profesionálnu starostlivosť – lekársku, sociálno-psychologickú a pastoračnú. To nie je úloha len pre ošetrujúceho lekára, ale pre všetkých príbuzných.

V rámci zasadnutia si členovia pripomenú kanadského mučeníka sv. Jána Brébeufa a jeho spoločníkov, ktorí svoje životy obetovali domorodým obyvateľom. Otázka prítomnosti pôvodných obyvateľov Kanady v živote Cirkvi je tiež jednou z tém zasadnutia. Biskupi sa budú zaoberať aj témou kresťanskej nejednoty a rastúcou popularitou tzv. „transgender“ ideológie. -mp-

inizio pagina

Dnešné vysielanie



Vysielanie z 28. septembra 2016

◊  

Stredajšie vysielanie vo zvukovej podobe: 

inizio pagina