Slovenská rodina Vatikánskeho rozhlasu

30/09/2016

Aktuálne správy z Vatikánu

Zo života Cirkvi vo svete

Dnešné vysielanie

Aktuálne správy z Vatikánu



Pápež František dnes odletel na Kaukaz

◊  

Vatikán/Gruzínsko 30. septembra – «Pokoj vám». S týmto mottom z Evanjelia podľa Jána (Jn 20,19) začal dnes ráno Pápež František svoju 16. apoštolskú cestu do Gruzínska a Azerbajdžanu, ktorá má silný ekumenický a medzináboženský charakter.

Svätý Otec opustil rímske letisko Fiumicino o 9.00 s plánovaným príletom do hlavného mesta Gruzínska Tbilisi o 15.00 miestneho času (GMT+4). Na medzinárodnom letisku Petrovho nástupcu privítajú gruzínsky prezident Giorgi Margvelašvili a patriarcha Gruzínskej pravoslávnej cirkvi Iľja II. Prítomní budú aj apoštolský nuncius, miestne autority a diplomati.

Svätý Otec podľa svojho zvyku pozdravil z lietadla prostredníctvom telegramu jednotlivých prezidentov krajín, nad ktorými preletel na ceste do Gruzínska. V pozdravnom telegrame talianskemu prezidentovi Sergiovi Mattarellovi vysvetľuje hlavný zámer svojej cesty, ktorým je „podporiť stretnutie a dialóg medzi odlišnými kultúrami a náboženstvami, posilniť cestu jednoty kresťanov a utvrdiť katolícku komunitu vo viere“. Ďalšími krajinami na ceste z Ríma do Tbilisi sú Chorvátsko, Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Srbsko, Bulharsko a Turecko.

Pápeža bude na trojdňovej ceste po Kaukaze sprevádzať viac než 70 novinárov z celého sveta. Apoštolská cesta do Gruzínska a Azerbajdžanu, ktorá potrvá do nedele 2. októbra, je druhou etapou pápežovej cesty po Kaukaze. Predchádzala jej návšteva Arménska v júni tohto roku. -ej-   

inizio pagina

Prvý deň apoštolskej cesty pápeža Františka v Gruzínsku

◊  

Gruzínsko 30. septembra – Svätý Otec František má za sebou prvý deň svojej apoštolskej cesty na Kaukaze. Po odlete z Ríma sa Svätý Otec v krátkosti poďakoval viac než 60 novinárom, ktorí ho sprevádzajú na palube lietadla, za ich prácu: „Ďakujem za pomoc, ďakujem vám všetkým za vašu prácu. Táto cesta bude krátka, vďaka Bohu: o tri dni sa vrátime domov“. Zároveň verejne privítal nového hovorcu Svätej stolice Grega Burka, pre ktorého je 16. apoštolská cesta pápeža Františka do Gruzínska a Azerbajdžanu prvou v jeho súčasnej funkcii.

Na medzinárodnom letisku v Tbilisi Petrovho nástupcu privítali gruzínsky prezident Giorgi Margvelašvili a patriarcha Gruzínskej pravoslávnej cirkvi Iľja II. Prítomní boli aj apoštolský nuncius, miestne autority a diplomati.

Stretnutie s predstaviteľmi štátu, občianskej spoločnosti a diplomatmi

Po privítacom ceremoniáli sa Svätý Otec odobral do prezidentského paláca, aby sa súkromne stretol s hlavou štátu. Následne sa obaja prihovorili politickým a náboženským predstaviteľom, členom diplomatickému zboru a zástupcom kultúrnej a občianskej spoločnosti. Ako prvý vystúpil gruzínsky prezident Margvelašvili, podľa ktorého „Gruzínsko nie je len súčasťou európskej civilizácie, ale tiež jedným z jej tvorcov. Je to krajina zlatého rúna, ktorá počas storočí slúžila ako most medzi rôznymi civilizáciami“:

„Svätosť, vaša návšteva v Gruzínsku je ďalším volaním po mieri. Som presvedčený, že táto návšteva posilní nielen spoluprácu medzi Svätou stolicou a Gruzínskom, ale bude tiež silným posolstvom pre zaistenie bezpečnosti a blahobytu v regióne“.

Gruzínsko privítalo Petrovho nástupcu vo svojej histórii už po druhýkrát, prvým bol v roku 1999 Ján Pavol II. Svätý Otec František vo svojom príhovore poukázal na cestu slobody, na ktorú sa kaukazská krajina vydala pred 25 rokmi od vyhlásenia svojej nezávislosti. Prajem si, aby cesta pokoja a rozvoja pokračovala so solidárnym úsilím všetkých zložiek spoločnosti tak, aby sa vytvorili tie podmienky stability, rovnosti a rešpektovania zákonnosti, ktoré umožňujú rast a väčšie príležitosti pre všetkých,“ povedal pápež a pokračoval:

„Je potrebné, aby všetci mali na srdci na prvom mieste osudy ľudí v ich konkrétnom živote a trpezlivo vynakladali každú snahu zamedziť tomu, že by nezhody vyústili do násilia, ktoré spôsobuje obrovské škody pre človeka a spoločnosť. Akékoľvek odlišnosti etnického, jazykového, politického alebo náboženského charakteru nech majú ďaleko od toho, aby sa zneužili za zámienku premieňať rozdiely na konflikty a konflikty na nekonečné tragédie. Tieto odlišnosti môžu a musia byť pre všetkých prameňom vzájomného obohatenia v prospech spoločného dobra.

Katolícka cirkev, po stáročia prítomná v tejto krajine a vyznačujúca sa osobitne svojím úsilím na pozdvihnutie človeka a charitatívnymi dielami, zdieľa radosti i obavy gruzínskeho ľudu a chce prispievať k prosperite a pokoju krajiny, aktívne spolupracujúc so štátnymi predstaviteľmi i občianskou spoločnosťou. Živo si prajem, aby aj naďalej prinášala svoj nefalšovaný príspevok k rastu gruzínskej spoločnosti, a to vďaka spoločnému svedectvu kresťanskej tradície, ktorá nás spája, vďaka svojmu nasadeniu v prospech najnúdznejších a prostredníctvom obnoveného a rastúceho dialógu so starobylou Gruzínskou pravoslávnou cirkvou a ďalšími náboženskými komunitami krajiny. Nech Boh žehná Gruzínsko a obdarí ho pokojom a prosperitou!“

Stretnutie s katolikosom a patriarchom celého Gruzínska

Po stretnutí s politikmi a diplomatmi v prezidentskom paláci sa Svätý Otec odobral do hlavného sídla patriarchu Gruzínskej pravoslávnej cirkvi Iľju II. Po súkromnej audiencii sa obaja za spevu zboru odobrali do starodávnej audienčnej sály vyzdobenej ikonami. 83-ročný katolikos a patriarcha celého Gruzínska Iľja II. vo svojom príhovore poukázal na problémy, ktorým čelí dnešná spoločnosť: globalizácia, udalosti na Blízkom východe, migrácia, vojny, choroby, či ekologické problémy. V tejto súvislosti upozornil na povinnosť kresťanov:

„Je našou povinnosťou pripomínať ľuďom duchovné hodnoty, pripomínať, že bez viery v Boha sa situácia nielen že nebude môcť zlepšiť, ale naopak sa zhorší; tento proces naberie väčšie rozmery a stane sa stále závažnejším. A to preto, lebo človek bez Boha uprednostňuje také formy rozvoja a vytvára okolo seba také prostredie, ktoré svoju prirodzenosťou protirečí Božiemu stvoreniu“.

Po tom, ako patriarcha vyzdvihol spoluprácu medzi Katolíckou cirkvou a Gruzínskou pravoslávnou cirkvou najmä v oblasti bioetiky a rodiny, prevzal slovo Svätý Otec a prítomným sa prihovoril v príhovore nasledovne: 

„Ako pútnik a priateľ som prišiel do tejto požehnanej zeme, zatiaľ čo pre katolíkov vrcholí Jubilejný rok milosrdenstva. Aj svätý pápež Ján Pavol II. sem prišiel, prvý medzi Petrovými nástupcami, v nanajvýš dôležitom momente na prahu Jubilea v roku 2000: prišiel upevniť «hlboké a silné putá» s Rímskym stolcom (Príhovor pri uvítacej ceremónii, Tbilisi, 8. nov. 1999) a pripomenúť, ako nevyhnutne potrebný  bol na prahu tretieho tisícročia «príspevok Gruzínska, starobylej križovatky kultúr a tradícií, pre budovanie civilizácie lásky» (Príhovor v Paláci Patriarchátu, Tbilisi, 8. nov. 1999).

Teraz nám Božia prozreteľnosť umožnila opätovné stretnutie a zoči-voči svetu smädnému po milosrdenstve, jednote a pokoji nás žiada, aby tie putá medzi nami dostali nový impulz, obnovené nadšenie, ktorého výrečným znakom sú už samotný bozk pokoja a naše bratské objatie. Gruzínska pravoslávna cirkev, zakorenená v apoštolskom ohlasovaní osobitne v osobe apoštola Andreja a Rímska cirkev, založená na mučeníctve apoštola Petra tak majú tú milosť, že dnes môžu obnoviť v Kristovom mene a v jeho sláve krásu apoštolského bratstva. Peter a Andrej boli vskutku bratmi: Ježiš ich zavolal, aby zanechali siete a spoločne sa stali rybármi ľudí (porov. Mk 1,16-17). Drahý brat, nechajme sa opäť zasiahnuť Ježišovým pohľadom, nechajme sa pritiahnuť jeho pozvaním zanechať to, čo nás zdržiava od toho, aby sme boli spoločne ohlasovateľmi jeho prítomnosti“.

Pokojom a odpustením sme povolaní poraziť našich skutočných nepriateľov, ktorí nie sú z mäsa a krvi, ale sú to zlí duchovia mimo nás i v našom vnútri (porov. Ef 6,12). Táto požehnaná zem je bohatá na odvážnych hrdinov v duchu Evanjelia, ktorí ako sv. Juraj vedeli poraziť zlo. Myslím na mnohých mníchov a osobitne na početných mučeníkov, ktorých život triumfoval «s vierou a trpezlivosťou» (Ioane Sabanisze, Abovo mučeníctvo, III): prešiel ,lisom‘ bolesti vytrvajúc v spojení s Pánom a tak priniesol veľkonočné ovocie, zavlažiac tak gruzínsku pôdu krvou preliatou z lásky. Ich príhovor nech uteší mnohých kresťanov, ktorí ešte i dnes vo svete zakúšajú prenasledovania a urážky, a posilní v nás dobrú túžbu byť bratsky zjednotení v ohlasovaní evanjelia pokoja“.

Po príhovoroch a výmene darov ponúkol patriarcha Gruzínskej pravoslávnej cirkvi Svätému Otcovi podľa miestnej tradície šálku čaju.

Stretnutie s asýrsko-chaldejskou komunitou

Po stretnutí s patriarchom Gruzínskej pravoslávnej cirkvi sa Svätý Otec autom presunul do chaldejsko-katolíckeho chrámu svätého Šimona Bar Sabbu, mučeníka zo 4. storočia.  Svätý Otec sa tu stretol s asýrsko-chaldejskou komunitou. Po spevoch v arménčine predniesol modlitbu za mier vo svete a udelil prítomným apoštolské požehnanie. Pri východe z kostola vypustil pápež František holubicu ako symbol pokoja a vrátil sa späť na nunciatúru.

Prípravy na 2. deň apoštolskej cesty

Zajtra ráno bude Svätý Otec predsedať omši na štadióne v Tbilisi. Popoludní absolvuje stretnutie s kňazmi, rehoľníkmi a rehoľníčkami a neskôr sa stretne s klientmi a pracovníkmi diel milosrdenstva Cirkvi pred Charitatívnym strediskom kamiliánov. V závere návštevy Gruzínska zavíta aj do pravoslávnej patriarchálnej katedrály Svetitskhoveli v Mtskhete.

Očakávania a atmosféru v katolíckej komunite v hlavnom meste Azerbajdžanu Baku nám v rozhovore pre Vatikánsky rozhlas prezradili salezián don Vladimír Baxa a saleziánka sestra Slávka Butková.

Trojdňová apoštolská cesta do Gruzínska a Azerbajdžanu, ktorá potrvá do nedele 2. októbra, je druhou etapou pápežovej cesty po Kaukaze. Predchádzala jej návšteva Arménska v júni tohto roku. -ej-

inizio pagina

Príhovor pápeža Františka politickej a spoločenskej elite v Gruzínsku

◊  

Gruzínsko 30. septembra - Svätý Otec František sa po prílete do Tbilisi stretol s gruzínskym prezidentom Giorgim Margvelašvilim na súkromnej audiencii. Následne spoločne predstúpili so svojimi prejavmi na dvore Prezidentského paláca a prihovorili sa predstaviteľom štátu, občianskej spoločnosti a členom diplomatického zboru. Gruzínsky prezident sa poďakoval pápežovi za návštevu, ktorá má pre krajinu „obrovský" význam a vyzdvihol podporu Cirkvi v čase oslobodzovania sa spod nadvlády Sovietského zväzu.  

Plné znenie príhovoru pápeža Františka politickým predstaviteľom Gruzínska

Pán prezident, ctené autority, vážení členovia diplomatického zboru, dámy a páni,

ďakujem Všemohúcemu Bohu, že mi dal možnosť navštíviť túto požehnanú zem, miesto stretnutia a živej výmeny medzi kultúrami a civilizáciami, ktorá našla v kresťanstve, počnúc ohlasovaním svätej Niny na začiatku 4. storočia, svoju najhlbšiu identitu a bezpečný základ pre svoje hodnoty. Ako uviedol svätý Ján Pavol II. počas návštevy vašej vlasti: „Kresťanstvo sa stalo semenom následného rozkvetu gruzínskej kultúry“ (Príhovor pri uvítacej ceremónii, 8. nov. 1999), a toto semeno aj naďalej prináša svoje ovocie. Spomínam si s vďačnosťou na naše minuloročné stretnutie vo Vatikáne a dobré vzťahy, ktoré Gruzínsko udržiava so Svätou stolicou a z celého srdca Vám, pán prezident, ďakujem za Vaše pozvanie a za srdečné slová privítania, s ktorými ste sa na mňa obrátili v mene predstaviteľov štátu a celého gruzínskeho ľudu.

Mnohostáročné dejiny vašej vlasti ukazujú zakorenenie v hodnotách, ktoré vyjadruje vaša kultúra, jazyk, tradície, a začlenenie plným právom, plodným i osobitým spôsobom do európskej civilizácie. Zároveň, ako to ukazuje aj vaša geografická poloha, ste prirodzeným mostom medzi Európou a Áziou, spojnicou, ktorá uľahčuje komunikáciu a vzťahy medzi národmi, čo umožnilo v priebehu storočí nielen obchodovať, ale aj viesť dialóg a konfrontovať myšlienky a skúsenosti medzi rôznymi svetmi. Ako s hrdosťou uvádza vaša národná hymna: „Mojou ikonou je moja vlasť, [...] nádherné vrchy a údolia si delíme s Bohom“. Vlasť je ako ikona, ktorá definuje identitu, vyznačuje smer a dejiny, zatiaľ čo hory, zdvíhajúce sa slobodné do nebies a nie sú neprekonateľným múrom, pridávajú údoliam lesk, odlišujú ich a dávajú do vzťahov, jedno rozdielne od druhého a všetky solidárne so spoločným nebom, ktoré ich prevyšuje a ochraňuje.

Pán prezident, prešlo 25 rokov od vyhlásenia nezávislosti Gruzínska, ktoré počas tohto obdobia nanovo objavilo plnú slobodu, vybudovalo a upevnilo svoje demokratické inštitúcie a hľadalo cesty na zaručenie čo najviac inkluzívneho a autentického rozvoja. Toto všetko nie bez veľkých obetí, ktorým ľud čelil s odvahou, aby si zaistil tak vytúženú slobodu. Prajem si, aby cesta pokoja a rozvoja pokračovala so solidárnym úsilím všetkých zložiek spoločnosti tak, aby sa vytvorili tie podmienky stability, rovnosti a rešpektovania zákonnosti, ktoré umožňujú rast a väčšie príležitosti pre všetkých.

Takýto autentický a trvalý pokrok je založený na nevyhnutnej podmienke pokojného spolunažívania medzi všetkými národmi a štátmi tohto regiónu. To si vyžaduje, aby rástla vzájomná úcta, ale zároveň sa nemôže opomenúť rešpektovanie výsostných požiadaviek každej krajiny v rámci medzinárodného práva. S cieľom otvoriť cesty, ktoré povedú k trvalému pokoju a ku skutočnej spolupráci, je potrebné mať na zreteli, že princípy relevantné pre stabilný a spravodlivý vzťah medzi štátmi sú v službe konkrétneho, usporiadaného a pokojného spolunažívania medzi národmi. Zdá sa totiž, že na príliš mnohých miestach zeme prevažuje taká logika, pri ktorej je ťažké udržať legitímne rozdiely a kontroverzie – ktoré môžu vždy vyvstať – v rozmedzí občianskej konfrontácie a dialógu, kde preváži rozum, umiernenosť a zodpovednosť. Tým viac je to potrebné v tejto historickej chvíli, keď nechýbajú ani násilné extrémizmy, ktoré manipulujú a prekrúcajú princípy občianskej i náboženskej povahy, aby si nimi poslúžili pre temné plány nadvlády a smrti.

Je potrebné, aby všetci mali na srdci na prvom mieste osudy ľudí v ich konkrétnom živote a trpezlivo vynakladali každú snahu zamedziť tomu, že by nezhody vyústili do násilia, ktoré spôsobuje obrovské škody pre človeka a spoločnosť. Akékoľvek odlišnosti etnického, jazykového, politického alebo náboženského charakteru nech majú ďaleko od toho, aby sa zneužili za zámienku premieňať rozdiely na konflikty a konflikty na nekonečné tragédie. Tieto odlišnosti môžu a musia byť pre všetkých prameňom vzájomného obohatenia v prospech spoločného dobra. To si vyžaduje, aby každý mohol naplno prinášať ovocie svojej osobitosti, a predovšetkým mal možnosť žiť v pokoji vo svojej zemi alebo sa do nej slobodne vrátiť, ak ju z nejakého dôvodu musel opustiť. Vyjadrujem túžbu, aby verejne zodpovední ľudia aj naďalej mali na srdci situáciu týchto ľudí a angažovali sa v hľadaní konkrétnych riešení, prekračujúc aj nevyriešené politické otázky. Vyžaduje sa tu prezieravosť a odvaha uznať autentické dobro národov a dosahovať ho s rozhodnosťou a rozvážnosťou. Je tiež nevyhnutné mať vždy pred očami utrpenie ľudí, aby sme odhodlane a trpezlivo mohli kráčať po namáhavej, ale zároveň oslobodzujúcej ceste budovania pokoja.

Katolícka cirkev, po stáročia prítomná v tejto krajine a vyznačujúca sa osobitne svojím úsilím na pozdvihnutie človeka a charitatívnymi dielami, zdieľa radosti i obavy gruzínskeho ľudu a chce prispievať k prosperite a pokoju krajiny, aktívne spolupracujúc so štátnymi predstaviteľmi i občianskou spoločnosťou. Živo si prajem, aby aj naďalej prinášala svoj nefalšovaný príspevok k rastu gruzínskej spoločnosti, a to vďaka spoločnému svedectvu kresťanskej tradície, ktorá nás spája, vďaka svojmu nasadeniu v prospech najnúdznejších a prostredníctvom obnoveného a rastúceho dialógu so starobylou Gruzínskou pravoslávnou cirkvou a ďalšími náboženskými komunitami krajiny.

Nech Boh žehná Gruzínsko a obdarí ho pokojom a prosperitou!

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -ľm, jb-

inizio pagina

Príhovor pápeža Františka pri stretnutí s gruzínskym patriarchom Iľjom II.

◊  

Gruzínsko 30. septembra – V plnom znení prinášame príhovor Svätého Otca Františka pri stretnutí s katolikosom a patriarchom celého Gruzínska Iľjom II. v sídle patriarchátu v Tbilisi dňa 30. septembra 2016.

Ďakujem Vašej Svätosti, som hlboko dojatý, keď som si vypočul Ave Maria, ktoré ste, Vaša Svätosť, osobne skomponovali. Len zo srdca, ktoré veľmi miluje svätú Matku Božiu, zo srdca syna a aj dieťaťa, môže vyjsť niečo tak krásne.

Je pre mňa veľkou radosťou a osobitnou milosťou stretnúť sa s Vašou Svätosťou a Blaženosťou a ctihodnými metropolitmi, arcibiskupmi a biskupmi, členmi Svätej synody. Pozdravujem pána predsedu vlády a vás, vážení zástupcovia akademického a kultúrneho sveta.

Svätosť, otvorili ste novú stránku vo vzťahoch medzi Gruzínskou pravoslávnou cirkvou a Katolíckou cirkvou, keď ste vykonali historicky prvú návštevu Vatikánu ako gruzínsky patriarcha. Pri tej príležitosti ste si dali s rímskym biskupom bozk pokoja a prísľub vzájomnej modlitby. Tak sa mohli posilniť významné vzťahy, ktoré medzi nami existujú už od prvých storočí kresťanstva. Vyvinuli sa a pokračujú v úcte a srdečnosti, ako sa to ukazuje aj vo vrelom prijatí, akého sa tu dostáva mojim vyslancom a zástupcom, v študijnej a bádateľskej činnosti vo Vatikánskych archívoch a na pápežských univerzitách zo strany gruzínskych pravoslávnych veriacich, v prítomnosti vašej komunity v Ríme, ktorú hostí jeden z kostolov mojej diecézy, v spolupráci s miestnou katolíckou komunitou, predovšetkým kultúrneho charakteru.

Ako pútnik a priateľ som prišiel do tejto požehnanej zeme, zatiaľ čo pre katolíkov vrcholí Jubilejný rok milosrdenstva. Aj svätý pápež Ján Pavol II. sem prišiel, prvý medzi Petrovými nástupcami, v nanajvýš dôležitom momente na prahu Jubilea v roku 2000: prišiel upevniť «hlboké a silné putá» s Rímskym stolcom (Príhovor pri uvítacej ceremónii, Tbilisi, 8. nov. 1999) a pripomenúť, ako nevyhnutne potrebný  bol na prahu tretieho tisícročia «príspevok Gruzínska, starobylej križovatky kultúr a tradícií, pre budovanie civilizácie lásky» (Príhovor v Paláci Patriarchátu, Tbilisi, 8. nov. 1999).

Teraz nám Božia prozreteľnosť umožnila opätovné stretnutie a zoči-voči svetu smädnému po milosrdenstve, jednote a pokoji nás žiada, aby tie putá medzi nami dostali nový impulz, obnovené nadšenie, ktorého výrečným znakom sú už samotný bozk pokoja a naše bratské objatie. Gruzínska pravoslávna cirkev, zakorenená v apoštolskom ohlasovaní osobitne v osobe apoštola Andreja a Rímska cirkev, založená na mučeníctve apoštola Petra tak majú tú milosť, že dnes môžu obnoviť v Kristovom mene a v jeho sláve krásu apoštolského bratstva. Peter a Andrej boli vskutku bratmi: Ježiš ich zavolal, aby zanechali siete a spoločne sa stali rybármi ľudí (porov. Mk 1,16-17). Drahý brat, nechajme sa opäť zasiahnuť Ježišovým pohľadom, nechajme sa pritiahnuť jeho pozvaním zanechať to, čo nás zdržiava od toho, aby sme boli spoločne ohlasovateľmi jeho prítomnosti.

V tomto nás podporuje láska, ktorá premenila život apoštolov. Je to láska, ktorá nemá páru, ktorú Ježiš stelesnil: «Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí život za svojich priateľov» (Jn 15,13); a ktorú nám daroval, aby sme sa milovali navzájom ako on miloval nás (porov. Jn 15,12). Zdá sa, že aj na nás sa v tomto zmysle obracia veľký básnik tejto zeme v jeho slávnych slovách: «Čítal si ako píšu apoštoli o láske, ako o nej hovoria, ako ju velebia? Spoznaj ju, obráť svoju myseľ na tieto slová: láska nás pozdvihuje» (S. Rustaveli, Junák v tigrej koži, Tbilisi 1988, č. 785). Pánova láska nás naozaj pozdvihuje, lebo nám umožňuje povzniesť sa ponad nedorozumenia minulosti, kalkulácie dneška a obavy o budúcnosť.

Gruzínsky ľud po stáročia dosvedčoval veľkosť tejto lásky. Práve v nej našiel silu opäť vstať po nespočetných skúškach; práve v nej sa pozdvihol až po vrcholy neobyčajnej umeleckej krásy. Vskutku, bez lásky, ako napísal ďalší veľký básnik, «nekraľuje slnko na nebeskej kupole» a pre ľudí «nejestvuje ani krása, ani nesmrteľnosť» (G. Tabidze: „Bez lásky“, In: Galaktion Tabidze, Tbilisi 1982, 25). V láske nachádza svoj zmysel nesmrteľná krása vášho kultúrneho dedičstva, ktoré sa vyjadruje v mnohorakých formách, ako sú napríklad hudba, maľba, architektúra a tanec. Vy, drahý brat, ste tomu dali dôstojné vyjadrenie osobitne komponovaním skvostných posvätných chválospevov, niektorých dokonca v latinskom jazyku a osobitne cenných pre katolícku tradíciu. Tieto obohacujú váš poklad viery a kultúry, jedinečný dar kresťanstvu a ľudstvu, ktorý si zasluhuje, aby ho všetci spoznali a ocenili.

Slávny príbeh Evanjelia v tejto zemi vďačí osobitným spôsobom sv. Nine, ktorá sa prirovnáva k apoštolom. Vieru šírila v osobitnom znamení kríža vytvoreného z viničného dreva. Nejde o obnažený kríž, lebo podobizeň viniča predstavuje okrem ovocia, ktoré je v tejto zemi znamenité, samotného Pána Ježiša. On je vskutku «pravý vinič» a žiada od svojich apoštolov, aby s ním ostali silne spojení ako ratolesti, aby prinášali ovocie (porov. Jn 15,1-8). Aby evanjelium prinieslo ovocie aj dnes, žiada sa od nás, drahý brat, aby sme zostali ešte pevnejší v Pánovi a jednotní medzi sebou. Nech nás množstvo svätcov, ktorí sa pripisujú tejto krajine, povzbudí uprednostniť Evanjelium pred všetkým a evanjelizovať ako v minulosti, a viac než v minulosti, oslobodení od osídel predpojatosti a otvorení neustálej novosti Boha. Nech ťažkosti nie sú zábranami, ale podnetmi, aby sme sa lepšie spoznali, podelili sa o životodarnú miazgu viery, zintenzívnili modlitbu za seba navzájom a spolupracovali s apoštolskou láskou v spoločnom svedectve na Božiu slávu na nebesiach a v službe pre pokoj na zemi.

Gruzínsky ľud miluje oslavovať, pripíjať plodom viniča na tie najvzácnejšie hodnoty. Spolu s láskou, ktorá pozdvihuje, sa osobitné miesto pripisuje priateľstvu. «Kto nehľadá priateľa, je sám sebe nepriateľom», pripomína opäť básnik (S. Rustaveli, Junák v tigrej koži, Tbilisi, č. 847). Želám si byť úprimným priateľom tejto zeme a tohto drahého národa, ktorý nezabúda na prijaté dobro a ktorého typická črta pohostinnosti sa snúbi so životným štýlom autenticky plným nádeje, hoc aj uprostred ťažkostí, ktoré nikdy nechýbajú. Aj tento pozitívny prístup nachádza svoje korene vo viere, ktorá privádza Gruzíncov k tomu, že pri svojom stole vyprosujú pokoj pre všetkých a pamätajú dokonca i na nepriateľov.

Pokojom a odpustením sme povolaní poraziť našich skutočných nepriateľov, ktorí nie sú z mäsa a krvi, ale sú to zlí duchovia mimo nás i v našom vnútri (porov. Ef 6,12). Táto požehnaná zem je bohatá na odvážnych hrdinov v duchu Evanjelia, ktorí ako sv. Juraj vedeli poraziť zlo. Myslím na mnohých mníchov a osobitne na početných mučeníkov, ktorých život triumfoval «s vierou a trpezlivosťou» (Ioane Sabanisze, Abovo mučeníctvo, III): prešiel ,lisom‘ bolesti vytrvajúc v spojení s Pánom a tak priniesol veľkonočné ovocie, zavlažiac tak gruzínsku pôdu krvou preliatou z lásky. Ich príhovor nech uteší mnohých kresťanov, ktorí ešte i dnes vo svete zakúšajú prenasledovania a urážky, a posilní v nás dobrú túžbu byť bratsky zjednotení v ohlasovaní evanjelia pokoja.

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -bp, jb-

inizio pagina

Modlitba pápeža Františka v Tbilisi za pokoj vo svete

◊  

Gruzínsko 30. septembra – Prinášame slová modlitby za pokoj vo svete, ktorú predniesol Svätý Otec František pri návšteve chaldejsko-katolíckeho chrámu v gruzínskom Tbilisi dňa 30. septembra 2016:

Pane Ježišu,

klaniame sa tvojmu krížu, ktorý nás oslobodzuje od hriechu, počiatku každého rozdelenia a každého zla;

ohlasujeme tvoje zmŕtvychvstanie, ktoré vykupuje človeka z otroctva zlyhania a smrti;

očakávame tvoj príchod v sláve, ktorý privádza tvoje kráľovstvo spravodlivosti, radosti a pokoja k naplneniu.

Pane Ježišu,

pre tvoje slávne utrpenie, zvíťaz nad tvrdosťou sŕdc, zotročených nenávisťou a egoizmom;

pre silu tvojho zmŕtvychvstania, vytrhni obete nespravodlivosti a útlaku z podmienok, v ktorých sa nachádzajú;

pre vernosť tvojho príchodu, zmeť kultúru smrti a daj zažiariť víťazstvu života.

Pane Ježišu,

pripoj k tvojmu krížu utrpenia mnohých nevinných obetí: detí, starých ľudí, prenasledovaných kresťanov;

zahrň svetlom Veľkej noci tých, čo sú hlboko ranení: osoby zneužívané, obraté o slobodu a dôstojnosť;

daj zakúsiť stabilitu tvojho kráľovstva tým, čo žijú v neistote: vyhnancom, utečencom, tým, čo stratili chuť do života.

Pane Ježišu,

rozprestri tieň tvojho kríža nad národy vedúce vojnu: nech sa naučia ceste zmierenia, dialógu a odpustenia;

daj zakúsiť radosť tvojho zmŕtvychvstania národom vysileným bombardovaním: pozdvihni z pustošenia Irak a Sýriu;

zjednoť pod svojím lahodným kraľovaním tvoje roztratené deti: podopri kresťanov žijúcich v diaspóre a daruj im jednotu viery a lásky.

Panna Mária,

kráľovná pokoja, ty, ktorá si stála pod krížom, vypros od tvojho Syna odpustenie našich hriechov;

ty, ktorá si nikdy nepochybovala o víťazstve zmŕtvychvstania, posilni našu vieru a našu nádej;

ty, ktorá si kráľovnou v sláve, nauč nás kráľovskému majestátu služby a sláve lásky.

Amen.

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -zk-

inizio pagina

Tvít pápeža František o sile Ježišovho kríža pre krajiny vo vojne

◊  

Pane Ježišu, rozprestri tieň tvojho kríža nad národmi, ktoré sú vo vojne: aby sa naučili životu zmierenia, dialógu a odpustenia. (Tvít pápeža Františka, 30. septembra 2016) -ej-

inizio pagina

Zo života Cirkvi vo svete



Don Vladimír a sestra Slávka o očakávaní pápeža Františka v Baku

◊  

Azerbajdžan 30. septembra - Hlavné mesta Azerbajdžanu Baku privíta Svätého Otca už o dva dni, v nedeľu 2. októbra. Očakávania a atmosféru v miestnej katolíckej komunite približujú salezián don Vladimír Baxa a saleziánka sestra Slávka Butková, ktorí v Baku pôsobia ako misionári.

AUDIO  

(Pripravil: Rastislav Hamráček SDB)

inizio pagina

Gruzínski pravoslávni: Pápežova návšteva pomôže prekonať radikálne postoje

◊  

Vatikán/Gruzínsko 30. septembra – Svätý Otec František sa počas svojej apoštolskej cesty v kaukazskej krajine stretne v hlavnom meste Tbilisi s patriarchom Gruzínskej pravoslávnej cirkvi Iljom II. a s jej klérom. Rovnako navštívi jej najdôležitejšie duchovné centrum – patriarchálnu katedrálu Svetitskhoveli v Mtskhete.  Aké sú očakávania Gruzínskej pravoslávnej cirkvi v súvise s návštevou pápeža Františka vysvetlil v rozhovore s vyslaným redaktorom Vatikánskeho rozhlasu o. Viktorom Vladymyrovom zástupca tlačového oddelenia Patriarchátu v Tbilisi hieromonach o. Michail:

„Dúfame a veríme, že stretnutie hláv našich dvoch starobylých cirkví bude mať vždy pozitívny záver. Ako viete, v istom bode v dejinách Katolícka cirkev a Pravoslávne cirkvi stratili jednotu v modlitbe a v eucharistii, tú jednotu, ktorá existovala pred 11. storočím, a s Gruzínskou cirkvou až do 12. storočia. Následne sa medzi nami začali rysovať vnútorné rozdiely vierovyznania: my máme nášho patriarchu a katolíci svojho, máme rozličné presvedčenia. Ale tieto rozdiely nesmú byť príčinou radikálnych postojov medzi veriacimi. Verím, že toto stretnutie vyrieši takéto otázky. A predsa ľudia jasne vidia, že medzi nami nie je nevraživosť ako medzi inými veriacimi, ktorí nechápu tragédiu schizmy a komplexnosť opätovného zjednotenia. Preto očakávame, že toto je krokom k budúcnosti...

Vždy, keď sa počas liturgie modlíme prvú ekténiu, stále sa modlíme ,za pokoj na celom svete, za blaho svätých Božích Cirkví a za jednotu všetkých‘. Naša modlitba je vždy takou, aby nastal moment, v ktorom sa vyriešia problémy, ktoré medzi nami existujú a aby sme – s Božou milosťou – boli úplne zjednotení v Kristovi. Preto je táto návšteva ešte ďalším rozhodným krokom vpred, aby sme sa k sebe priblížili a vyriešili radikálne impulzy skryto prítomné u niektorých veriacich. Veľmi sa na to spoliehame.“ -bp-

inizio pagina

Dnešné vysielanie



Vysielanie z 30. septembra 2016

◊  

Piatkové vysielanie vo zvukovej podobe:  

inizio pagina