Rím 5. októbra – Pápež František sa dnes večer spolu s anglikánskym prímasom Justinom Welbym zúčastnil na vešperách v Kostole sv. Gregora na vŕšku Celio neďaleko Kolosea. Išlo o významné podujatie pri príležitosti 50. výročia historického stretnutia medzi bl. Pavlom VI. a vtedajším anglikánskym prímasom Michaelom Ramseym. Rovnako pred polstoročím vzniklo v Ríme aj Anglikánske centrum, ktoré dodnes vyvíja ekumenickú činnosť. Pri historickom stretnutí 23. marca 1966 v Bazilike sv. Pavla za hradbami urobil pápež Pavol VI. symbolické gesto, keď sňal zo svojej ruky prsteň a nasadil ho canterburskému arcibiskupovi Michaelovi Ramseymu. 

Počas vešpier sa prihovorili duchovným slovom pápež František i prímas Welby. V závere podpísali text spoločnej deklarácie pri príležitosti polstoročia obnovených vzťahov oboch cirkví a tiež založenia Medzinárodnej anglikánsko-katolíckej komisie. Na dnešnej modlitbe so začiatkom o 18. hodine bolo prítomných aj 20 anglikánskych a 20 katolíckych biskupov, ktorí pochádzajú z krajín, kde je prítomná Katolícka i Anglikánska cirkev. Ako gesto vzájomnej spolupráce medzi katolíkmi a anglikánmi boli biskupi vo dvojiciach symbolicky rozoslaní na misiu späť do svojich krajín.

Zajtra Svätý Otec František prijme  vo Vatikáne cirkevných predstaviteľov z približne polovice všetkých anglikánskych provincií na svete. Pri tejto príležitosti sa na Pápežskej Gregoriánskej univerzite uskutoční diskusia o dialógu medzi anglikánmi a katolíkmi.

Plné znenie homílie Svätého Otca Františka pri ekumenických vešperách

Prorok Ezechiel s výrečným obrazom opisuje Boha ako Pastiera, ktorý zhromažďuje svoje roztratené ovce. Ony sa oddelili jedny od druhých «v oblačný a hmlistý deň» (Ez 34,12). Pán sa tak zdá na nás dnes večer obracia s dvojitým posolstvom. Na prvom mieste: posolstvo jednoty. Boh, ako Pastier, chce vo svojom ľude jednotu a túži po tom, aby to zažívali predovšetkým pastieri. Po druhé, je nám povedaný motív rozdelenia stáda: v oblačný a hmlistý deň sme stratili z pohľadu brata, ktorý bol vedľa nás, stali sme sa neschopnými rozpoznať sa a tešiť sa z našich príslušných darov a prijatej milosti. Toto sa stalo, lebo sa okolo nás nahromadili hmly nepochopenia a podozrenia a nad nami temné mraky rozkolov a kontroverzií, častokrát utvorené pre historické a kultúrne dôvody a nie len pre teologické motívy.    

Máme však pevnú istotu, že Boh rád prebýva medzi nami, svojim stádom a vzácnym darom. On je neúnavný Pastier, ktorý pokračuje v práci (porov. Jn 5,17), povzbudzujúc nás, aby sme kráčali k väčšej jednote, ktorú možno dosiahnuť jedine s pomocou jeho milosti. Preto naďalej dôverujme, lebo do nás, i keď sme krehkými hlinenými nádobami (porov. 2 Kor 4,7), Boh rád vlieva svoju milosť. On je presvedčený o tom, že môžeme prejsť z hmiel do svetla, z roztrúsenia do jednoty, z nedostatku do plnosti. Táto cesta spoločenstva je cestou všetkých kresťanov a je vašou zvláštnou misiou, ako pastierov Medzinárodnej anglikánsko-katolíckej komisie pre jednotu a misiu.

Pôsobiť ako nástroje spoločenstva vždy a všade je veľkým povolaním. Znamená to zároveň šíriť jednotu kresťanskej rodiny a jednotu ľudskej rodiny. Obe oblasti si nielenže neodporujú, ale sa navzájom obohacujú. Keď ako Ježišovi učeníci ponúkame svoju službu spoločným spôsobom, jedny vedľa druhých, keď podporujeme otvorenosť a stretnutie, víťaziac nad pokušením uzatvorenia a izolácií, súčasne tak konáme, či už v prospech jednoty kresťanov alebo jednoty ľudskej rodiny. Uznávame sa ako bratia, ktorí patria do rôznych tradícií, ale sú poháňaní tým istým evanjeliom, aby vo svete podnikli tú istú misiu. Takže bolo by vždy dobré, ešte pred tým, než sa podnikne nejaká aktivita, aby ste si položili tieto otázky: prečo to nerobíme spolu s našimi bratmi anglikánmi?; môžeme svedčiť o Ježišovi spolu s našimi bratmi katolíkmi?

Keď konkrétne zdieľame ťažkosti a radosti služby, vtedy sa približujeme jedni k druhým. Kiež vám Boh udelí, aby ste boli šíriteľmi odvážneho a skutočného ekumenizmu, vždy na ceste za hľadaním otvorenia nových ciest, z ktorých budú mať osoh na prvom mieste vaši spolubratia v provinciách a v biskupských konferenciách. Ide vždy a predovšetkým o nasledovanie Pánovho príkladu, jeho pastoračnej metodológie, ktorú nám pripomína prorok Ezechiel: vydať sa hľadať stratenú ovcu, odohnané zavrátiť, poranené obviazať, nemocné posilniť (porov. Ez 34,16). Jedine tak sa zhromaždí roztrúsený ľud.

Chcel by som hovoriť o našej spoločnej ceste v nasledovaní Krista Dobrého Pastiera, inšpirujúc sa pastierskou palicou sv. Gregora Veľkého, ktorá by mohla dobre symbolizovať veľký ekumenický význam tohto nášho stretnutia. Pápež Gregor si z tohto východiskového miesta misie zvolil a vyslal sv. Augustína z Canterbury a jeho mníchov k anglosaským národom, slávnostne otvoriac veľkú etapu evanjelizácie, ktorá predstavuje našu spoločnú históriu a ktorá nás nerozlučne zaväzuje. Preto je správne, aby táto pastierska palica bola spoločným symbolom našej cesty jednoty a misie.

V strede zatočenej časti palice je zobrazený Zmŕtvychvstalý Baránok. Takým spôsobom, zatiaľ čo nám pripomína Pánovu vôľu zhromaždiť stádo a ísť hľadať stratenú ovcu, sa zdá, že palica nám tiež naznačuje ústredný obsah ohlasovania: Božiu lásku v Ukrižovanom a Zmŕtvychvstalom Ježišovi, obetovanému a žijúcemu Baránkovi. Je to láska, ktorá prenikla tmou zapečateného hrobu a dokorán otvorila dvere svetlu večného života. Láska víťazného Baránka nad hriechom a smrťou je skutočným inovačným posolstvom, ktoré treba spoločne priniesť tým, ktorí sú dnes zatúlaní a ktorí ešte nemajú radosť poznať súcitnú tvár a milosrdné objatie Dobrého Pastiera. Naša služba spočíva v osvetľovaní temnôt s týmto jemným svetlom, so silou bezbrannej lásky, ktorá víťazí nad hriechom a prekonáva smrť. Máme radosť poznať a sláviť spoločne srdce viery. Na toto sa sústreďme, bez toho, aby sme sa rozptyľovali nechajúc sa zlákať duchom sveta, ktorý by nás chcel obrať o pôvodnú sviežosť evanjelia. Odtiaľ pramení naša spoločná zodpovednosť, jednotné poslanie slúžiť Pánovi a ľudstvu.

Niektorí autori tiež poukázali na to, že pastierske palice majú často na druhom konci hrot. Možno tak myslieť na to, že palica nepripomína len poslanie viesť a zhromažďovať ovce v mene Ukrižovaného Zmŕtvychvstalého, ale tiež postrkávať tie, ktoré sa snažia byť príliš blízko seba a uzavreté, nútiac ich tak vyjsť von. Misia pastierov je pomôcť stádu, ktoré im bolo zverené, aby vyšlo von, bolo v pohybe pri ohlasovaní radosti Evanjelia; nie uzatvorené v úzkych kruhoch, v cirkevných „mikroklímach“, ktoré by nás viedli k oblačným a hmlistým dňom. Prosme spoločne Boha o milosť napodobňovať ducha a príklad veľkých misionárov, skrze ktorých Duch Svätý obnovil Cirkev, aby tak ožila, keď vyjde zo seba samej, aby zažila a ohlasovala evanjelium na cestách sveta. Myslime na to, čo sa udialo v Edinburgu  pri začiatkoch ekumenického hnutia: bol to vskutku oheň misie, ktorý umožnil začiatok a prekonanie bariér a povalenie plotov, ktoré nás izolovali a spoločnú cestu robili nemožnou. Modlime sa spolu za toto: aby Pán dovolil, že z tohto miesta vytryskne nový impulz spoločenstva a misie.“

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -ej, jb-   

Správa bude doplnená

Vatikán 5. októbra – Pápež František sa dnes prihovoril účastníkom medzinárodnej konferencie „Šport v službe ľudstva“, pri ktorej otvorení v Aule Pavla VI. vystúpili aj generálny tajomník OSN Pan Ki-mun, anglikánsky prímas Justin Welby, predseda Medzinárodného olympijského výboru Thomas Bach či bývalý taliansky futbalista Alessandro Del Piero. Program podujatia organizovaného Pápežskou radou pre kultúru za účasti spoločnosti Allianz potrvá do piatka 7. októbra.

Prítomným náboženským lídrom, športovým osobnostiam sveta a reprezentantom športového sektoru, ktorí zaplnili audienčnú sálu pápež František poďakoval, že podujatím chcú podporiť zdravý životný štýl i kultúru a sformovať hnutie ľudí, ktorí budú túto myšlienku naďalej podporovať. Medzi výzvami spomenul najmä požiadavku inkluzívnosti športu a jeho obrany pred manipuláciami a komercializáciou. Šport musí podľa jeho slov podporovať dôstojnosť ľudskej osoby. Pápež František okrem iného povedal:

„Som rád, že v strede vašej pozornosti je v týchto dňoch záväzok, aby sa šport stal stále viac inkluzívnym a aby jeho dobrodenia boli naozaj dostupné všetkým. Naše náboženské tradície zdieľajú záväzok zabezpečiť úctu voči dôstojnosti každej ľudskej bytosti. Preto je pekné dozvedieť sa, že svetové športové inštitúcie si s toľkou odvahou vzali k srdcu hodnotu inkluzívnosti. Paralympijské hnutie a iné športové asociácie na podporu osôb so znevýhodnením, ako je Špeciálna Olympiáda (Special Olympics), mali rozhodujúcu úlohu v tom, že pomohli verejnosti rozpoznať a obdivovať výnimočné výkony športovcov s odlišnými spôsobilosťami a schopnosťami. Tieto udalosti nám odovzdávajú skúsenosti, v ktorých obdivuhodne vynikajú veľkosť a rýdzosť športového gesta.“

Petrov nástupca taktiež povzbudil všetkých k spoločnej práci, aby deti a mladí z chudobných a spoločensky vylúčených rodín mali prístup k športu za dôstojných podmienok:

„Mám taktiež v úmysle naznačiť úlohu a výzvu pre vás, reprezentanti športu a firiem, ktoré sponzorujú športové udalosti. Výzvou je to, aby ste udržiavali autentický charakter športu, ochraňovali ho pred manipuláciami a pred komerčným vykorisťovaním. Bolo by smutné pre šport a pre ľudstvo, ak by viac ľudia nedokázali dôverovať pravdivosti športových výsledkov alebo ak by cynizmus a sklamanie prevážili nad nadšením  a nad radostnou a nezištnou účasťou. V športe tak ako v živote je dôležité bojovať o výsledok, ale hrať dobre a s oddanosťou je ešte dôležitejšie! Nezabúdajte, my všetci nesmieme zabúdať na to krásne slovo, akým sa označuje pravý šport: šport zo záľuby („sport amateur“). Ďakujem preto vám všetkým za vaše úsilie o vykorenenie každej formy korupcie a manipulácie.“

Napokon pápež František pripomenul aktívny postoj Katolíckej cirkvi k oblasti športu: „Čo sa týka Katolíckej cirkvi, angažuje sa vo svete športu, aby prinášala evanjeliovú radosť, inkluzívnu a bezpodmienečnú Božiu lásku voči každému človeku.“

Súčasťou otváracieho programu konferencie v Aule Pavla VI. boli aj exhibičné prvky športového umenia, napr. tanca či karate. -bp, jb-

Vatikán 5. októbra – Pápež František dnes ráno pred generálnou audienciou prijal zástupcov Nadácie Vodafone. Vedenie spoločnosti v jednej z audienčných miestností Auly Pavla VI. predstavilo Svätému Otcovi iniciatívu s názvom «Bleskové školy pre Afriku» (Instant Schools for Afrika). Projekt má za cieľ sprístupniť internet na niektorých školách v Afrike, aby mali študenti lepší prístup k výchovným materiálom. Zaujímavosťou je, že do projektu sa zapojili aj školy v utečeneckých táboroch.

Podľa slov Petrovho nástupcu „tento projekt zapadá do širokého a rozmanitého horizontu verejných a súkromných snáh podporovať svet, ktorý je otvorenejší, solidárnejší a schopnejší ponúknuť možnosť rozvoja ľuďom a sociálnym skupinám, ktorým hrozí vylúčenie“:

„Oceňujem takúto iniciatívu a dovoľujem si navrhnúť, aby sa pri jej realizácii dbalo na to, že sa mladým poskytne aj metodické vedenie, aby sa naučili tieto prostriedky nielen používať, ale využívali ich ako užitočné nástroje, aby boli schopní používať ich slobodným a kritickým spôsobom“.

Podľa posledných štatistík má v Afrike prístup k internetu len 10% obyvateľstva, čo znamená najnižšie percento v porovnaní s ostatnými kontinentmi. -ej-

Svätý Otec František sa pri dnešnej generálnej audiencii vrátil k 16. apoštolskej ceste, ktorá uplynulý týždeň viedla jeho kroky do Gruzínska a Azerbajdžanu. Na Námestí sv. Petra boli aj tento raz slovenskí veriaci v bohatom zastúpení. Prítomné boli skupiny z Lendaku, Košíc, Sobraniec, Novej Ľubovňe, Liptovskej Tepličky, Prešova, Martina a Trenčína.   

Pred katechézou pápeža Františka zaznel úryvok z Evanjelia podľa Jána: «Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam. Ale ja vám nedávam, ako svet dáva. Nech sa vám srdce nevzrušuje a nestrachuje. Počuli ste, že som vám povedal: Odchádzam – a prídem k vám. Keby ste ma milovali, radovali by ste sa, že idem k Otcovi, lebo Otec je väčší ako ja. A povedal som vám to teraz, skôr, ako sa to stane, aby ste uverili, keď sa to stane» (Jn 14,27-29).

Plné znenie príhovoru pápeža Františka

„Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Uplynulý koniec týždňa som vykonal apoštolskú cestu do Gruzínska a Azerbajdžanu. Vzdávam vďaky Pánovi, že mi to umožnil a obnovujem svoju vďačnosť verejným a náboženským autoritám týchto dvoch krajín, predovšetkým patriarchovi celého Gruzínska Iľjovi II. – jeho svedectvo ma potešilo na srdci i na duši – a šejkovi moslimov Kaukazu. Bratská vďaka biskupom, kňazom, rehoľníkom a všetkým veriacim, ktorí mi dovolili pocítiť ich vrúcnu lásku.

Táto cesta bola pokračovaním a dokončením cesty do Arménska z mesiaca jún. Takým spôsobom som mohol – vďaka Bohu – navštíviť všetky tri tieto kaukazské krajiny, aby som utvrdil Katolícku cirkev, ktorá v nich žije a povzbudil tieto národy na ceste k mieru a bratstvu. Vystihujú to tiež obe mottá tejto poslednej cesty: pre Gruzínsko „Pax vobis“ (Pokoj vám) a pre Azerbajdžan „Všetci sme bratia“.

Obe tieto krajiny majú historické, kultúrne a náboženské korene veľmi starobylé, ale zároveň zažívajú novú fázu: vskutku, obidve tento rok oslavujú 25. výročie ich nezávislosti, keďže boli veľkú časť 20. storočia pod sovietskym režimom. A v tejto fáze sa obe stretávajú s viacerými ťažkosťami v rôznych oblastiach sociálneho života. Katolícka cirkev je povolaná byť prítomná, byť nablízku hlavne v znamení lásky a ľudskej podpory; a snaží sa to robiť v spoločenstve s druhými cirkvami a kresťanskými komunitami a v dialógu s inými náboženskými komunitami v presvedčení, že Boh je Otec všetkých a že my sme bratia a sestry.

V Gruzínsku sa táto misia prirodzene uskutočňuje skrze spoluprácu s pravoslávnymi bratmi, ktorí tvoria väčšinu obyvateľstva. Preto bola veľmi dôležitým znakom skutočnosť, že keď som prišiel do Tbilisi, na letisku ma prijal spolu s prezidentom republiky aj ctihodný patriarcha Iľja II. Stretnutie s ním v to popoludnie bolo dojímavé, ako ním bola na druhý deň návšteva patriarchálnej katedrály, kde sa uctieva relikvia Kristovej tuniky, symbol jednoty Cirkvi. Táto jednota je upevnená krvou mnohých mučeníkov z rôznych kresťanských denominácií. Medzi najviac skúšanými komunitami je tá asýrsko-chaldejská, s ktorou som zažil v Tbilisi intenzívny moment modlitby za mier v Sýrii, v Iraku a na celom Blízkom východe.

Omša s katolíckymi veriacimi v Gruzínsku – latinskými, arménskymi a asýrsko-chaldejskými – bola slávená v rámci spomienky sv. Terézie od dieťaťa Ježiša, patrónky misií: ona nám pripomína, že pravá misia nie je nikdy prozelytizmom, ale príťažlivosťou ku Kristovi, ktorá vychádza zo silnej jednoty s ním v modlitbe, v adorácii a v konkrétnej láske, ktorou je služba Ježišovi prítomnému v tom najmenšom z bratov. To je to, čo robia rehoľníci a rehoľníčky, ktorých som stretol v Tbilisi, ako tiež neskôr v Baku: robia to modlitbou a prostredníctvom charitatívnych a podporných diel. Povzbudil som ich, aby boli pevní vo viere, nezabúdali, mali odvahu a nádej. A potom sú tam kresťanské rodiny: aká vzácna je ich prítomnosť prijatia, sprevádzania, rozlišovania a integrácie v komunite!

Tento štýl evanjeliovej prítomnosti, ako semeno Božieho kráľovstva je, ak je to možné, ešte viac potrebné v Azerbajdžane, kde väčšinu obyvateľstva tvoria moslimovia a katolíkov je niekoľko stovák, ale vďaka Bohu majú dobré vzťahy so všetkými, predovšetkým udržiavajú bratské vzťahy s pravoslávnymi kresťanmi. Preto v Baku, hlavnom meste Azerbajdžanu, sme zažili dva momenty, ktoré vie viera udržať v správnom vzťahu: eucharistiu a medzináboženské stretnutie. Eucharistia s malou katolíckou komunitou, kde Duch zosúlaďuje odlišné jazyky a dáva silu svedectva; a toto spojenie v Kristovi nezabraňuje, naopak, povzbudzuje k vyhľadávaniu stretnutia a dialógu so všetkými tými, ktorí veria v Boha, aby sa spoločne budoval spravodlivejší a bratský svet. Z tejto perspektívy, obrátiac sa na azerbajdžanské autority, som vyjadril túžbu, aby otvorené otázky mohli nájsť správne riešenia a všetci obyvatelia Kaukazu žili v mieri a vzájomnom rešpekte. 

Nech boh žehná Arménsko, Gruzínsko a Azerbajdžan a na ceste sprevádza svoj svätý putujúci ľud v týchto krajinách. Ďakujem.“

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -ej-

Rím 4. októbra - V rámci predsedníctva Slovenska v Európskej únii pripravilo Slovenské národné múzeum (SNM) v spolupráci so slovenskými a talianskymi inštitúciami unikátnu výstavu neskorého gotického umenia v Kvirinálskom paláci v Ríme. Zrod expozície ,,Poklady gotiky zo Slovenska“ a jej obsah priblížili pre Vatikánsky rozhlas komisárka výstavy Gabriela Podušelová a obe kurátorky výstavy: Alena Piatrová a Mária Novotná.

Podnet prišiel zo strany talianskych partnerov po dobrých ohlasoch výstavy umenia neskorej gotiky v Musée de Cluny v Paríži v roku 2013: „Umenie stredoveku sa v Ríme nenachádza, pripravili sme výber, ktorý je slovenský a tiež odkazuje na európske hodnoty,“ vysvetlila odborníčka na sakrálne a liturgické umenie PhDr. Alena Piatrová, PhD., ktorá je kurátorkou Historického múzea SNM v Bratislave.

Výstava ponúka ukážku vrcholnej umeleckej tvorby neskorého stredoveku z územia Slovenska: ,,Základnou ideou je prezentácia života Krista prostredníctvom špičkových diel nášho najznámejšieho sochára Majstra Pavla z Levoče,“ objasnila komisárka výstavy PhDr. Gabriela Podušelová, námestníčka generálneho riaditeľa SNM. Sochársky koncept je doplnený liturgickými zlatníckymi predmetmi.

Len minimálna časť expozície pochádza z múzeí. Väčšina prezentovaných diel bola zozbieraná takmer z dvadsiatich farností Slovenska. Medzi vystavovanými kusmi sú aj súsošie Oplakávanie Krista z Baziliky sv. Jakuba či socha ukrižovaného Krista zo Spišských Vlách.

Sochy sú doplnené maľbami od súčasníkov Majstra Pavla z Levoče. Časť pašiového cyklu tabuľovej maľby z hlavného oltára v Lipanoch vytvoril Hans T., ktorý spolupracoval s Majstrom Pavlom: ,,Cyklus pochádza z roku Moháčskej bitky a je zaujímavý tým, že nekončí radostne vzkriesením, ale snímaním z kríža: práve preto, lebo objednávateľ oltára položil svoj život pri Moháči,“ vysvetlila kurátorka PhDr. Mária Novotná, ktorá je riaditeľkou Spišského múzea SNM v Levoči.  

Expozícia bola slávnostne otvorená 29. októbra za prítomnosti prezidentov Slovenskej a Talianskej republiky a slovenského ministra kultúry. Potrvá do 13. novembra. -jb, mp-

Rozhovor s kurátorkou výstavy A. Piatrovou - AUDIO:

Výstavu približujú jej komisárka G. Podušelová a kurátorka M. Novotná - AUDIO:

Fotogaléria z prvej prehliadky výstavy s kurátorským výkladom

Harmonogram apoštolskej cesty do Gruzínska a Azerbajdžanu

NÁVRAT DO RÍMA

Svätý Otec pri generálnej audiencii zhrnul cestu do Gruzínska a Azerbajdžanu

Pápež František sa po návrate z Kaukazu poďakoval v mariánskej bazilike

Tlačová konferencia pápeža Františka počas letu z Baku do Ríma

3. DEŇ: AZERBAJDŽAN

Azerbajdžan: Pápež František ukončil cestu na Kaukaze

Slová pápeža Františka na medzináboženskom stretnutí v mešite v Baku

Príhovor pápeža Františka miestnym autoritám v Baku

Tvít pápeža Františka: Boh koná divy v srdci, ktoré je otvorené a dôveruje

Homília pápeža Františka u saleziánov v Baku: Viera pretkaná službou koná divy

Pápež František začal návštevu Azerbajdžanu omšou so saleziánmi v Baku

2. DEŇ: GRUZÍNSKO

Druhý deň apoštolskej návštevy Svätého Otca v Gruzínsku

Pápež František v gruzínskej pravoslávnej katedrále: Nezošívaná tunika jednoty

Tvít pápeža Františka: Chudobní a slabí sú Kristovým telom

Gruzínsko: Pápeža Františka prijali v charitatívnom centre kamiliánov

Pápež František kňazom a rehoľníkom: Vystríhajte sa pred svetskosťou

Pri omši na štadióne v Tbilisi pápež František vyzdvihol úlohu ženy

1. DEŇ: GRUZÍNSKO

Prvý deň apoštolskej cesty pápeža Františka v Gruzínsku

Modlitba pápeža Františka v Tbilisi za pokoj vo svete

Tvít pápeža František o sile Ježišovho kríža pre krajiny vo vojne

Don Vladimír a sestra Slávka o očakávaní pápeža Františka v Baku

Príhovor pápeža Františka pri stretnutí s gruzínskym patriarchom Iľjom II.

Príhovor pápeža Františka politickej a spoločenskej elite v Gruzínsku

Gruzínski pravoslávni: Pápežova návšteva pomôže prekonať radikálne postoje

Pápež František dnes odletel na Kaukaz

PRED CESTOU

Don Fekete: Pápež v Azerbajdžane môže pomôcť v kríze Karabachu

Katolícka komunita v Gruzínsku očakáva pápeža s radosťou

V Azerbajdžane sú katolíci maličkou menšinou, vedie ich slovenský salezián

Kaukaz: Pápež František čoskoro navštívi Gruzínsko a Azerbajdžan

Rozhovor s misionárom v Azerbajdžane donom Vladimírom Baxom SDB

Stredajšie vysielanie vo zvukovej podobe: