Vatikán 7. októbra – Pápež František prijal dnes ráno v Klementínskej sále približne sto členov Generálnej kapituly misionárov oblátov Panny Márie Nepoškvrnenej, ktorí sa v týchto dňoch nachádzajú v Ríme. Misijný rehoľný rád, ktorý založil v dobe po napoleonských vojnách francúzsky šľachtic sv. Eugèn de Mazenod, slávi tento rok 200. výročie svojho vzniku. Z francúzskeho Marseille sa rýchlo rozšíril na všetkých päť kontinentov, pričom hlavnou úlohou oblátov je misijná činnosť najmä na miestach, kde je nedostatok kňazov. Prvé misie boli v Kanade, na Srí Lanke a v Južnej Afrike.

Svätý Otec František prítomným rehoľníkom pripomenul, že 200. výročie založenia rehole sa odohráva v čase, kedy Katolícka cirkev slávi Jubilejný rok milosrdenstva:

„Vskutku, obláti Panny Márie Nepoškvrnenej sa zrodili zo skúsenosti milosrdenstva, ktorú prežil Eugèn jeden Veľký piatok pred Ukrižovaným Kristom. Nech je milosrdenstvo vždy srdcom vašej misie, vášho evanjelizačného úsilia v dnešnom svete“.  

Podľa slov Svätého Otca „Cirkev spolu s celým svetom prežíva veľké zmeny v tých najrôznejších oblastiach“. Z toho dôvodu „potrebuje ľudí, ktorí by v srdci niesli tú istú lásku ku Kristovi, ktorá prebývala v srdci mladého Eugèna de Mazenoda“:

„Zdá sa, že dnešné misijné pole sa každým dňom zväčšuje, objímajúc stále nových chudobných, mužov a žien s tvárou Krista, ktorí prosia o pomoc, útechu, nádej v najzúfalejších životných situáciách. Preto ste tu potrební, je potrebná vaša misijná odvaha, vaša pripravenosť priniesť všetkým Radostnú zvesť, ktorá oslobodzuje a utešuje“.  

Na záver svojho príhovoru pápež František prítomných misionárov oblátov Panny Márie Nepoškvrnenej povzbudil, aby sa pri vstupe do tretieho storočia svojej existencie nebáli nasledovať príklad svojho zakladateľa a utiekali sa k Božej Matke:

„Ste obláti Panny Márie Nepoškvrnenej. Toto meno určené sv. Eugènom ako «cestovný pas pre nebo», nech je pre vás neprestajným úsilím v misii. Nech Matka sprevádza vaše kroky, predovšetkým v čase skúšok. Prosím vás, modlite sa aj za mňa. Nech vás sprevádza na vašej ceste moje požehnanie, ktoré zo srdca udeľujem vám i celej vašej kongregácii“. -ej- 

Rím 7. októbra – Od dnešného dňa, v ktorý Cirkev slávi liturgickú spomienku Panny Márie Ružencovej prebieha vo Večnom meste Mariánske jubileum. Zúčastňujú sa na ňom najmä cirkevné hnutia a združenia s osobitnou úctou k Panne Márii, ako aj rehole či farnosti, ktoré sú jej zasvätené. Program sa začne v hlavnej mariánskej bazilike Santa Maria Maggiore svätou omšou o 18. hodine.

Súčasťou podujatia, ktoré je súčasťou centrálneho slávenia Svätého roka milosrdenstva je modlitba ruženca, adorácia, slávenie sviatostí v jubilejných rímskych kostoloch. V sobotu večer je na Námestí sv. Petra naplánovaná procesia s rímskou mariánskou ikonou Salus Populi Romani, po ktorej bude nasledovať  slávenie vešpier spolu s pápežom Františkom. Vešpery sú naplánované na 18.30, pričom program modlitby a svedectiev sa začne už o dve hodiny skôr.

Mariánske jubileum vyvrcholí v nedeľu 9. októbra svätou omšou, ktorú bude sláviť Svätý Otec na Námestí sv. Petra o 10.30. -bp-

Rím 7. októbra – V plnom znení prinášame text spoločnej deklarácie, ktorú podpísali pápež František a canterburský arcibiskup Justin Welby na záver slávenia ekumenických vešpier 5. októbra 2016 v rímskom Kostole sv. Gregora na vŕšku Celio pri príležitosti 50. výročia obnovy ekumenických vzťahov katolíkov a anglikánov.

Spoločná deklarácia Jeho Svätosti pápeža Františka a Jeho Milosti Justina Welbyho, arcibiskupa Canterbury

Pred päťdesiatimi rokmi sa naši predchodcovia, pápež Pavol VI. a arcibiskup Michael Ramsey, stretli v tomto meste posvätenom účinkovaním a krvou apoštolov Petra a Pavla. Neskôr sa pápež Ján Pavol II. a arcibiskupi Robert Runcie a George Carey, pápež Benedikt XVI. a arcibiskup Rowan Williams spoločne modlili v tomto Kostole sv. Gregora na Céliu, odkiaľ pápež Gregor poslal Augustína evanjelizovať anglosaské národy. Na púti k hrobom týchto apoštolov a otcov, katolíci a anglikáni sa uznávajú za dedičov pokladu Evanjelia Ježiša Krista a povolania podeliť sa oň s celým svetom. Prijali sme Dobrú zvesť Ježiša Krista prostredníctvom životov svätých mužov a žien, ktorí ohlasovali Evanjelium slovom i skutkom, a my sme boli poverení a uschopnení Duchom Svätým byť Kristovými svedkami „až po kraj zeme“ (Sk 1,8). Zhodli sme sa v presvedčení, že „kraj zeme“ dnes nepredstavuje len geografický termín, ale aj povolanie priniesť zachraňujúce posolstvo Evanjelia zvlášť tým, ktorí sú na okraji a perifériách našej spoločnosti.

Pri svojom historickom stretnutí v roku 1966 pápež Pavol VI. a arcibiskup Ramsey založili Medzinárodnú anglikánsko-katolícku komisiu s cieľom uskutočňovať seriózny teologický dialóg, ktorý „spočívajúc na evanjeliách a na starobylých spoločných tradíciách povedie k tej jednote v Pravde, za ktorú sa modlil Kristus“. Po päťdesiatich rokoch ďakujeme za výsledky Medzinárodnej anglikánsko-katolíckej komisie, ktorá preskúmala náuky, ktoré vytvorili rozdelenia v priebehu dejín, z novej perspektívy vzájomného rešpektu a lásky. Dnes sme vďační najmä pokiaľ ide o dokumenty druhej fázy stretnutí Medzinárodnej anglikánsko-katolíckej komisie (ARCIC II.), ktoré preveríme, a očakávame závery rozhovorov tretej fázy (ARCIC III.), ktorá sa snaží pokročiť v nových situáciách a nových výzvach pre jednotu medzi nami.

Pred päťdesiatimi rokmi naši predchodcovia uznali „vážne prekážky“, ktoré bránili opätovnému obnoveniu úplného zdieľania viery a sviatostného života medzi nami. Avšak, vo vernosti modlitbe Pána, aby jeho učeníci boli jedno, nenechali sa odradiť začať cestu i bez toho, že by vedeli, aké kroky sa budú dať podniknúť v jej priebehu. Veľké pokroky sa dosiahli v mnohých oblastiach, ktoré nás vzďaľovali. Avšak, nové okolnosti priniesli medzi nás nové nezhody, najmä pokiaľ ide o svätenie žien a najnovšie otázky týkajúce sa ľudskej sexuality. Popri týchto rozdieloch pretrváva odveká otázka o spôsobe vykonávania autority v kresťanskom spoločenstve. Toto sú dnes niektoré problematické aspekty, ktoré predstavujú vážne prekážky pre našu úplnú jednotu. Avšak rovnako ako naši predchodcovia ani my, hoci ešte nevidíme riešenia prekážok pred nami, nie sme odradení. S dôverou a radosťou v Duchu Svätom veríme, že dialóg a vzájomné úsilie prehĺbia naše porozumenie a pomôžu nám rozpoznať Kristovu vôľu pre jeho Cirkev. Dôverujeme v Božiu milosť a prozreteľnosť vediac, že Duch Svätý otvorí nové dvere a uvedie nás do plnej pravdy (por. Jn 16,13).

Spomenuté rozdiely nám nemôžu zabrániť, aby sme sa navzájom uznali ako bratia a sestry v Kristovi, pretože ide o náš spoločný krst. Rovnako by nás nikdy nemali zastaviť v objavovaní a radovaní sa z hlbokej kresťanskej viery a svätosti, ktoré nachádzame v tradíciách tých druhých. Tieto rozdiely nás nesmú priviesť k umenšeniu nášho ekumenického úsilia. Kristova modlitba počas poslednej večere, aby všetci boli jedno (por. Jn 17,20-23) je imperatívom pre jeho učeníkov dnes rovnako ako vtedy, vo chvíli jeho blížiaceho sa umučenia, smrti a vzkriesenia, a následného zrodu jeho Cirkvi.

Naše rozdiely by nemali znemožňovať ani našu spoločnú modlitbu: nielenže sa môžeme modliť spoločne, ale musíme sa spoločne modliť, dajúc hlas viere a radosti, ktoré zdieľame v Kristovom evanjeliu, v starobylých vyznaniach viery a v moci Božej lásky sprítomnenej Duchom Svätým, za prekonanie každého hriechu a rozdelenia. Takto spolu s našimi predchodcami povzbudzujeme naše duchovenstvo a veriacich, aby nezanedbali a nepodcenili toto spoločenstvo, aj keď nedokonalé, ktoré už zdieľame.

Širšie a hlbšie než naše rozdiely sú viera, ktorú zdieľame a naša spoločná radosť v evanjeliu. Kristus sa modlil, aby jeho učeníci mohli byť všetci jedno, „aby svet uveril“ (Jn 17,21). Živá túžba po jednote, ktorú vyjadrujeme v tejto Spoločnej deklarácii je úzko spätá so spoločnou túžbou, aby muži a ženy mohli dospieť k viere, že Boh poslal svojho Syna, Ježiša, na svet, aby ho zachránil od zla, ktoré utláča a oslabuje celé stvorenie. Ježiš dal svoj život z lásky a zmŕtvychvstaním premohol i smrť. Kresťania, ktorí prijali túto vieru sa stretli s Ježišom a s víťazstvom jeho lásky vo svojich vlastných životoch, a pobáda ich to deliť sa s ostatnými o radosť z tejto Dobrej zvesti. Naša schopnosť zjednotenia sa vo chvále a modlitbe k Bohu a vydávaní svedectva svetu je založená na dôvere, že zdieľame spoločnú vieru a v podstatnej miere sa vo viere zhodujeme.

Svet musí vidieť, ako vo vzájomnej súčinnosti dosvedčujeme túto spoločnú vieru v Ježiša. Môžeme a musíme spoločne pracovať na ochrane a zachovaní nášho spoločného domova: žijúc, učiac a konajúc tak, aby sa čím skôr prestalo s ničením životného prostredia, ktoré uráža Stvoriteľa a degraduje jeho tvory, a vytvárali sa individuálne i sociálne vzory správania, ktoré podporujú udržateľný a integrovaný rozvoj pre dobro všetkých. Môžeme a musíme byť spoločne zjednotení  vo veci podpory a ochrany dôstojnosti všetkých ľudí. Ľudskú osobu vážne postihuje osobný a spoločenský hriech. V kultúre ľahostajnosti nás múry odcudzenia izolujú od ostatných, od ich zápasov a utrpení, ktoré dnes podstupuje aj veľa našich bratov a sestier v Kristovi. V kultúre plytvania sú životy tých najzraniteľnejších v spoločnosti často vytískané na okraj a vyraďované. V kultúre nenávisti sme svedkami nevýslovných skutkov násilia, často ospravedlňovaných pokriveným chápaním náboženskej viery. Naša kresťanská viera nás vedie k uznaniu neoceniteľnej hodnoty každého ľudského života a k tomu, aby sme si ho ctili prostredníctvom skutkov milosrdenstva, poskytujúc vzdelanie, zdravotnú starostlivosť, jedlo, čistú vodu a prístrešie, vždy sa snažiac o riešenie konfliktov a budovanie pokoja. Ako Kristovi učeníci pokladáme ľudskú osobu za posvätnú a ako Kristovi apoštoli  musíme byť jeho advokátmi.

Pred päťdesiatimi rokmi sa pápež Pavol VI. a arcibiskup Ramsey inšpirovali slovami Apoštola: „zabúdam na to, čo je za mnou, a uháňam za tým, čo je predo mnou. Bežím k cieľu, za víťaznou cenou Božieho povolania zhora v Kristovi Ježišovi“ (Flp 3,13-14). Dnes, „to čo je za nami“ - bolestné stáročia rozdelenia - bolo čiastočne obnovené päťdesiatimi rokmi priateľstva. Vzdávame vďaky za päťdesiat rokov Anglikánskeho centra v Ríme, ktorého cieľom je byť miestom stretávania sa a priateľstva. Stali sme sa priateľmi a spolupútnikmi, čeliac rovnakými ťažkostiam a vzájomne sa posilňujúc, učiac sa oceniť dary, ktoré Boh dal tomu druhému a prijímať ich ako vlastné, v pokore a s vďačnosťou.

Sme nedočkaví postupovať napred, aby sme mohli byť plne jednotní v hlásaní spásonosného a uzdravujúceho Kristovho evanjelia všetkým ľuďom, slovom i skutkom. Preto sa nám dostáva veľkého povzbudenia zo stretnutí týchto dní medzi toľkými katolíckymi a anglikánskymi duchovnými pastiermi z Medzinárodnej anglikánsko-rímskokatolíckej komisie pre jednotu a misiu (IARCCUM), ktorí na základe toho, čo je spoločné a čo generácia bádateľov ARCIC (Medzinárodnej anglikánsko-katolíckej komisie) starostlivo priviedla na svetlo, majú veľkú ochotu aj naďalej pokračovať v poslaní spolupracovať a vo vydávaní svedectve až po „kraj zeme“. Dnes sa tešíme z ich poverenia a vyslania napred po dvojiciach, tak ako Pán poslal sedemdesiatich dvoch učeníkov. Ich ekumenická misia zameraná na tých, čo sú na okraji spoločnosti nech je svedectvom pre všetkých nás, a nech sa z tohto posvätného miesta, tak ako tá Dobrá zvesť pred toľkými stáročiami, šíri posolstvo, že katolíci a anglikáni budú spoločne pracovať na tom, aby dali hlas spoločnej viere v Pána Ježiša Krista, prinášajúc úľavu tam, kde je utrpene, pokoj tam, kde je konflikt, dôstojnosť tam, kde sa táto upiera a pošliapava.

V tomto Kostole sv. Gregora Veľkého vrúcne vyprosujeme požehnanie Najsvätejšej Trojice pre pokračovanie práce ARCIC a IARCCUM a pre všetkých tých, ktorí sa modlia a prispievajú k obnoveniu jednoty medzi nami.

Rím, 5. októbra 2016

Jeho Milosť Justin Welby, Jeho Svätosť František

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -as, jb-

CCEE/Monako 7. októbra – Členovia Rady biskupských konferencií Európy (CCEE) sa v dňoch od 6. do 9. októbra zúčastňujú na plenárnom zasadnutí v Monackom kniežatstve na pozvanie Mons. Bernarda Barsiho, arcibiskupa Monaka. Plenárne zhromaždenie pod vedením súčasného predsedu CCEE, ktorým je arcibiskup Ostrihomu a Budapešti kardinál Péter Erdő, bude voliť nové predsedníctvo na nasledujúce päťročné obdobie. Slovensko na stretnutí zastupuje predseda KBS, bratislavský arcibiskup metropolita Stanislav Zvolenský.

Členovia zasadnutia hodnotia poslanie biskupskej rady CCEE pre súčasnú Cirkev v Európe a venujú sa správam o situácii kresťanov v Európe s osobitnou pozornosťou na problematiku neznášanlivosti a diskriminácie. Pri tejto príležitosti sa budú zaoberať aj výročnou správou Svätej stolice pre Organizáciu pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OSCE/OBSE). Medzi témy patria aj vzťahy s Pravoslávnou cirkvou a situácia Cirkvi na iných kontinentoch.

Biskupi včera absolvovali prijatie u monackého kniežaťa Alberta II. Voľba nového predsedníctva CCEE sa očakáva na sobotňajšom zasadnutí. Stretnutie vyvrcholí v nedeľu svätou omšou v Monackej katedrále.

Účastníkom plenárneho stretnutia CCEE v Monackom kniežatstve zaslal pozdravné posolstvo Svätý Otec František. Okrem iného v ňom píše:

„Chcem vyjadriť živé ocenenie významného príspevku, ktorý CCEE prináša v rozvíjaní bratských a cirkevných vzťahov, ktoré dávajú najavo význam spoločenstva a radosť z viery. Povzbudzujem vás pokračovať s dôverou po ceste zacielenej na službu obyvateľom kontinentu s docenením „oboch pľúc“, východu i západu. Dbajte starostlivo o vnášanie svetla do svedomí veriacich, predkladajúc im kritériá úsudku a rozlišovania, aby sa nedali strhnúť z cesty kultúrou svetskosti.“

Pápež František v liste vyjadruje osobitnú vďaku maďarskému kardinálovi Erdőovi za jeho desaťročné obetavé nasadenie v čele európskej biskupskej rady: „Dokázali ste slúžiť s miernosťou a prezieravosťou, kladúc nadovšetko evanjeliovú lásku. Vďaka za Vašu pastoračnú horlivosť!“

Napokon Svätý Otec uisťuje členov CCEE o svojej modlitbe, „aby sa na príhovor Panny Márie a svätých patrónov Benedikta, Cyrila a Metoda, Cirkev, ktorá je v Európe mohla stávať stále väčšmi ‚Cirkvou vychádzajúcou von‘, radostnou ohlasovateľkou Evanjelia milosrdenstva a svedkom nádeje.“           

Rada biskupských konferencií Európy so sekretariátom vo švajčiarskom St. Gallene si tento rok pripomenula 45. výročie svojho založenia. CCEE má 39 členov a vzťahuje sa na územia 45 krajín.  Okrem predstaviteľov 33 biskupských konferencií sú v nej začlenení arcibiskupi Luxemburgu, Monackého kniežatstva, maronitský arcibiskup Cypru, biskup moldavského Kišineva, eparcha ukrajinského Mukačeva a apoštolský administrátor Estónska. -jb, mp- 

Vatikán/Haiti 7. októbra – Oblasťou Karibiku sa prehnal hurikán Matthew, ktorý za sebou zanechal veľký počet obetí. Na Haiti sa počet mŕtvych blíži k 350, celkom zničené je tamojšie mesto Jérémia. Hurikán Matthew sa ďalej pohybuje smerom k brehom USA, pričom v štátoch Florida a Južná Karolína už vyhlásili stav núdze.

V súvislosti s prírodným nešťastím zaslal pápež František kondolenčný telegram predsedovi Haitskej biskupskej konferencie kardinálovi Chiblymu Langloisovi. Vyjadril v ňom  sústrasť a spoluúčasť na smútku všetkých, ktorí stratili svojich drahých, i svoju duchovnú blízkosť osobám, ktoré prišli o strechu nad hlavou.

Ide o najhoršiu prírodnú katastrofu na Haiti od tragédie zemetrasenia v roku 2010. -bp-

Čína 7. október – V nedeľu 25. septembra zomrel vo veku 81 rokov Mons. Anton Xu Jiwei, biskup diecézy Linhai (Taizhou), ktorá sa nachádza v čínskej provincii Zhejiang na juh od Šanghaja. Na poslednej rozlúčke vo štvrtok 29. septembra sa zúčastnili tisíce veriacich.

V životnom príbehu Mons. Antona Xu Jiweia, pôvodom zo Šanghaja, sú prítomné viaceré momenty znášania utrpenia pre vieru. Ako seminaristu ho v roku 1960 zadržali a odsúdili na päť rokov vo väzení a následne na nútené práce. V roku 1985 mohol nanovo vstúpiť do seminára v Šanghaji, pričom pokračoval  v prerušených teologických štúdiách, až sa ako 50-ročný stal kňazom.

Svätá stolica ho vymenovala za biskupa diecézy Linhai, ale jeho vysviacka sa z rôznych dôvodov odložila o 11 rokov.  V roku 2010 sa tak Mons. Xu Jiwei stal historicky druhým biskupom diecézy Linhai. Jeho predchodca Mons. Jou Hou-shan bol jedným z prvých šiestich čínskych biskupov vysvätených pápežom Piom XI. v roku 1926.

Biskupskú službu Mons. Xu Jiweia charakterizovala rozvaha, horlivosť, ako aj vernosť Petrovmu nástupcovi a univerzálnej Cirkvi. V priebehu šiestich rokov vysvätil približne polovicu aktuálneho počtu kňazov v diecéze. -bp-

Mexiko 7. októbra – Mexický štát Michoacán je opätovne svedkom násilia voči príslušníkom Cirkvi: štyroch mladých katechétov uniesli, mučili a usmrtili zatiaľ neidentifikovaní páchatelia. Telá obetí, ktorými sú Willibaldo Hernández, Adán Valencia, Jesús López Urbina a Jesús Ayala Aguilar objavili 5. októbra v priestore citrónovej plantáže neďaleko mesta Apatzingán a nesú evidentné stopy mučenia.

Učiteľov náboženstva odviedla v sobotu 1. októbra ozbrojená skupina v meste La Ruana, kde pôsobili ako dobrovoľníci. Za zločinom môže byť jeden z kartelov, ktoré v krajine prevádzkujú obchod s drogami.

Len pred niekoľkými dňami pritom v štáte Michoacán našli mŕtveho kňaza Josého Alfreda Lopeza Guilléna. Od začiatku roku prišli o život traja kňazi a štyria katechéti. Svoje znepokojenie nad únosom a vraždou mexických kňazov v uplynulých dňoch vyjadril aj Svätý Otec František prostredníctvom telegramu či počas modlitby Anjel Pána. -bp-

Piatkové vysielanie vo zvukovej podobe: