Vatikán 9. októbra – Cirkev dostane sedemnásť nových kardinálov. Stane sa tak pri najbližšom konzistóriu, ktoré sa zíde vo Vatikáne 19. novembra, v deň záveru Svätého roka milosrdenstva. Ich mená dnes oznámil Svätý Otec František na záver svätej omše na Vatikánskom námestí, ktorou vyvrcholilo slávenie Mariánskeho jubilea v rámci Svätého roka milosrdenstva.

Okrem trinástich kardinálov v produktívnom veku menoval Svätý Otec ďalších štyroch vo vyššom veku, medzi nimi aj 87-ročného albánskeho kňaza, na znak uznania ich zásluh v pastoračnej službe a ich celoživotného svedectva viery.

Skupina nových kardinálov má pestré geografické zloženie od Európy cez obe Ameriky, Áziu, Afriku a Oceániu. Zastúpené sú i krajiny ako Stredoafrická republika, Bangladéš, Papua Nová Guinea či ostrov Maurícius. Ide najmä o arcibiskupov významných miest, ale tiež o vedúceho jedného z vatikánskych dikastérií či o apoštolského nuncia. Nasleduje zoznam novomenovaných kardinálov:

1. Mons. Mario Zenari, apoštolský nuncius v Sýrii (Taliansko)

2. Mons. Dieudonné Nzapalainga CSSp, arcibiskup Bangui (Stredoafrická republika)

3. Mons. Carlos Osoro Sierra, arcibiskup Madridu (Španielsko)

4. Mons. Sérgio da Rocha, arcibiskup Brasílie (Brazília)

5. Mons. Blase J. Cupich, arcibiskup Chicaga (USA)

6. Mons. Patrick D’Rozario CSC, arcibiskup Dháky (Bangladéš)

7. Mons. Baltazar Enrique Porras Cardozo, arcibiskup Méridy (Venezuela)

8. Mons. Jozef De Kesel, arcibiskup Malines-Bruxelles (Belgicko)

9. Mons. Maurice Piat, arcibiskup Port Louis (ostrov Maurícius)

10. Mons. Kevin Joseph Farrell, prefekt Dikastéria pre laikov, rodinu a život (USA)

11. Mons. Carlos Aguiar Retes, arcibiskup Tlalnepantly (Mexiko)

12. Mons. John Ribat MSC, arcibiskup Port Moresby (Papua Nová Guinea)

13. Mons. Joseph William Tobin CSSR, arcibiskup Indianapolisu (USA).

Ako vysvetlil pápež František, ďalší štyria „reprezentujú biskupov a kňazov, ktorí v celej Cirkvi povzbudivo vedú Boží ľud ohlasovaním Božej milosrdnej lásky v každodennej starostlivosti o Pánovo stádo a vo vyznávaní viery“. Sú nimi:

1. Mons. Anthony Soter Fernandez, emeritný arcibiskup Kuala Lumpuru (Malajzia)

2. Mons. Renato Corti, emeritný arcibiskup Novary (Taliansko)

3. Mons. Sebastian Koto Khoarai OMI, emeritný biskup Mohale’s Hoek (Lesotho)

4. Veľadôst. Ernest Simoni, kňaz Arcidiecézy Shkodrë-Pult (Albánsko).

Oznámenie svojho rozhodnutia o doplnení kardinálskeho zboru zakončil Svätý Otec nasledovnou výzvou veriacim: „Modlime sa za nových kardinálov, aby potvrdzujúc svoju vernosť Kristovi, milosrdnému a vernému Veľkňazovi (por. Hebr. 2,17), pomáhali mi v mojej službe Rímskeho biskupa a «večného, viditeľného princípu a základu jednoty viery i spoločenstva» (Druhý vatikánsky koncil, Vieroučná konštitúcia o Cirkvi Lumen gentium, 18).“

Po spoločnej modlitbe Anjel Pána a apoštolskom požehnaní pápež František okrem vymenovania kardinálov tiež vyjadril svoju blízkosť obyvateľom Karibskej oblasti a osobitne Haiti, ktorých v uplynulých dňoch postihla živelná pohroma uragánu Matthew. K solidarite s nimi povzbudil celú univerzálnu Cirkev.

Pripomenul tiež štyroch nových blahoslavených mučeníkov z obdobia Španielskej občianskej vojny. Kňaz Fueyo Castañón a traja laici, ktorí vydali mučenícke svedectvo v roku 1936, boli včera beatifikovaní v Oviede na severe Španielska.

V závere pápež František poďakoval všetkým, ktorí sa zúčastnili na trojdňovom slávení Mariánskeho jubilea v Ríme. Pripomenul pri tom sv. Jána Pavla II. a jeho akt zverenia ľudstva pod ochranu Panny Márie dňa 8. októbra 2000 v rámci Veľkého jubilea: «Ó, Mária, chceme Ti zveriť budúcnosť, ktorá nás čaká. Ľudstvo môže urobiť z tohto sveta záhradu, alebo ho zmeniť na hromadu ruín.» K tomuto citátu svojho predchodcu  pápež František dodal: „Nech nám na tejto križovatke Panna Mária pomôže vybrať si život, prijatím a praktickým žitím Evanjelia Krista Spasiteľa.“ -jb-

Vatikán 9. októbra – V plnom znení prinášame homíliu Svätého Otca Františka pri dnešnom eucharistickom slávení 28. nedele v cezročnom období na Námestí sv. Petra v rámci mariánskeho jubilea vo Svätom roku milosrdenstva:

Evanjelium tejto nedele (por. Lk 17,11-19), nás pozýva prijať s úžasom a vďačnosťou Božie dary. Ježiš, na ceste, ktorá ho privádza k smrti a zmŕtvychvstaniu stretáva desať malomocných, ktorí mu idú oproti a zastanúc zďaleka hlasno kričia o svojom nešťastí tomuto človeku, v ktorom ich viera vycítila možného záchrancu: «Ježišu, učiteľ, zmiluj sa nad nami!» (v. 13). Sú chorí a hľadajú niekoho, kto by ich uzdravil. Ježiš im odpovedá slovami, aby sa šli ukázať kňazom, ktorí podľa Zákona mali za úlohu potvrdiť prípadné uzdravenie. Týmto spôsobom sa však neobmedzuje na prisľúbenie, ale skúša ich vieru. V tej chvíli desať malomocných vlastne ešte nie je uzdravených. Nadobudnú zdravie popri tom ako kráčajú, keď poslúchli na Ježišovo slovo. A tak sa všetci plní radosti ukážu kňazom a potom idú každý svojou cestou, zabudnúc však na Darcu, ktorým je Otec, ktorý ich uzdravil prostredníctvom Ježiša, svojho Syna, ktorý sa stal človekom. 

Výnimkou je len jeden: cudzinec žijúci na okraji vyvoleného národa, skoro ako pohan! Tento muž sa neuspokojí s tým, že sa mu dostalo uzdravenia prostredníctvom vlastnej viery, ale dosiahne to, že toto uzdravenie nadobudne svoju plnosť tým, že sa vracia späť, aby vyjadrí svoju vďačnosť za prijatý dar uznajúc Ježiša za pravého Kňaza, ktorý po tom ako ho pozdvihol a zachránil, môže ho priviesť na cestu a prijať medzi svojich učeníkov.

Vedieť sa poďakovať, vedieť chváliť Pána za všetko čo pre nás robí, aké je to dôležité! A môžeme sa teda pýtať: sme schopní povedať ďakujem? Koľko krát si povieme ďakujem v rodine, v spoločenstve, v cirkvi? Koľko krát povieme ďakujem tomu, kto nám pomáha, kto nám je nablízku, a kto nás sprevádza životom? Často berieme všetko ako samozrejmosť! A to isté sa stáva aj s Bohom. Je jednoduché ísť k Pánovi a žiadať od neho niečo, ale vrátiť sa mu poďakovať... Preto Ježiš dôrazne poukazuje na nedostatok deviatich nevďačných malomocných: «Neočistilo sa ich desať? A tí deviati sú kde? Nenašiel sa nik okrem tohto cudzinca, čo by sa bol vrátil a vzdal Bohu slávu?» (Lk 17,17-18).

V tento deň slávenia Jubilea sa nám ponúka vzor, ba viac, ten [pravý] vzor na ktorý nám treba hľadieť: Mária, naša Matka. Ona po anjelovom zvestovaní dala vytrysknúť zo svojho srdca hymnu chvály a vďaky Bohu: «Velebí moja duša Pána ...» Prosme Pannu Máriu, aby nám pomohla chápať, že všetko je darom od Boha, a vedieť sa poďakovať: vtedy - uisťujem vás - bude naša radosť úplná. Len ten, kto vie poďakovať, zakusuje plnosť radosti.

Aby sme vedeli poďakovať, je potrebná aj pokora. V prvom čítaní sme počuli pozoruhodný príbeh Námana, veliteľa sýrskeho kráľa (por. 2 Kr 5,14-17). Chorý na malomocenstvo, pre to, aby sa uzdravil akceptuje návrh úbohej otrokyne a zverí sa do starostlivosti proroka Elizea, ktorý je však pre neho nepriateľom. Náman je však ochotný sa pokoriť. A Elizeus od neho nič nevyžaduje, ale mu prikáže ponoriť sa do vody v rieke Jordán. Takáto žiadosť Námana zaráža, dokonca je rozčúlený: môže byť naozaj Bohom ten, čo žiada takú banálnu vec? Chcel by sa vrátiť naspäť, ale potom súhlasí s tým, aby sa ponoril do Jordánu, a hneď sa uzdraví.

Máriino srdce, viac ako ktorékoľvek iné, je srdcom pokorným a schopným prijímať Božie dary. A Boh, na to aby sa stal človekom, zvolil si práve ju, toto jednoduché dievča z Nazaretu, ktoré nežilo v palácoch moci a bohatstva, ktoré nepodalo mimoriadne výkony. Položme si otázku - prospeje nám to -, či sme ochotní prijať Božie dary, alebo či sa radšej uzatvárame v materiálnom zabezpečení, v intelektuálnych istotách, v istotách našich plánov.

Významné je to, že Náman a Samaritán sú dvaja cudzinci. Koľko cudzincov, a tiež osôb iného vierovyznania, nám dáva príklad skutočných hodnôt, na ktoré niekedy zabúdame alebo ich prehliadame. Tí, ktorí žijú blízko nás, možno opovrhnutí a nachádzajúci sa na okraji spoločnosti, pretože sú cudzinci, nás však môžu naučiť ako kráčať po ceste, ktorú chce Pán. Dokonca i Matka Božia, spolu so svojím manželom Jozefom, zakúsila odlúčenie od svojej krajiny. Počas dlhého obdobia bola aj ona cudzinkou v Egypte, vzdialená od príbuzných a priateľov. Jej viera však dokázala zvíťaziť nad ťažkosťami. Držme sa pevne tejto jednoduchej viery svätej Matky Božej, vyprosujme si od nej, aby sme sa vždy vedeli vrátiť k Ježišovi a povedať mu naše ďakujem za toľké dobrodenia jeho milosrdenstva.

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -as, jb-

Homília Svätého Otca pri modlitbovej vigílii Mariánskeho jubilea

Páter Peter Dufka SJ v októbrovom pokračovaní rubriky venovanej spiritualite hovorí o význame nového začiatku, pre ktorý potrebujeme čisté srdce. 

Koniec septembra sa na vysokých školách obyčajne spája so začiatkom akademického roka. Väčšina študentov začína akoby s čistým štítom. Podľa vlastného výberu alebo podľa predpísaného študijného programu si zvolia kurzy, ktoré začnú  navštevovať a oboznamovať sa postupne s novou matériou. Tu je dobre akoby začať znova, s novým očakávaním bez zaťažujúcich predsudkov. 

I v spiritualite je tento nový začiatok tiež dôležitý. Hlavne na kresťanskom Východe duchovní autori hovoria o podmienke dobrého začiatku, ktorou je čisté srdce. Čisté srdce je obraz, ktorý zachytáva akúsi duchovnú hygienu potrebnú hlavne na začiatku, ale i v priebehu a na konci akéhokoľvek poznávacieho či formačného procesu. Ide o zbavenie sa vášní a zlých návykov, ktoré sú neraz prekážkou pre prijatie nových poznatkov či skúseností.

Ako si však ustrážiť čisté srdce a ako ho neustále očisťovať? Predovšetkým kontrolou toho, čo doň vstupuje, ale i postupným odstraňovaním škodlivých nánosov, ktorými sú hlavne vášne a zlé návyky. Za tieto nemožno pokladať hocijaký prirodzený sklon, ako je napríklad chuť do jedla alebo radosť z mnohých aktivít. Ide skôr o prekročenie istej miery.

Sv. Bazil nezľahčuje zodpovednosť každého človeka za toto prekročenie, keď hovorí: „Nedávaj vinu ani diablovi a ani svetu, ale iba sebe samému.“ Podľa neho diabol podsúva zlo v podobe myšlienky, ale nie je schopný prekročiť bránu slobodného rozhodnutia. Hlavne spiritualita kresťanského Východu zdôrazňuje, že zlé myšlienky nepochádzajú z nášho srdca, pretože to bolo stvorené Bohom. Prichádzajú zvonka a do vnútra vstúpia až vtedy, keď sa im človek otvorí.

Jeden zo starodávnych mystických autorov Pseudo-Makarius prirovnáva našu dušu k veľkému mestu. Uprostred neho je krásny hrad. Vedľa neho je trhovisko a periféria. Nepriateľ, ktorým je dedičný hriech, môže zabrať len perifériu, totiž naše zmysly. Preto sme práve tam neraz znepokojení. Tento nepokoj často prenikne i na tržnicu, totiž tam, kde sa začína diskutovať. V diskusii ide o to, či máme myšlienku prijať za svoju, alebo ju odmietnuť ako cudziu. Ale do vnútorných priestorov hradu neprenikne nič bez nášho súhlasu.   

Postupná vnútorná deštrukcia však nemá charakter len myšlienky, ale často ide o zlé obrazy či fantázie.

Sv. Maxim Vyznavač napríklad hovorí, že peniaze a víno nie sú zlé, a predsa sa môžu stať kameňom, o ktorý sa človek potkne kvôli nečistým pohnútkam, ktoré sa k nim pridružia. A tak hovoríme, že je čisté to, k čomu sa nepridružuje nič ostatné. Napríklad: čisté zlato alebo čistá voda - sú bez znehodnocujúcich prvkov. Tak sú i myšlienky čisté, pokiaľ sa k nim nepridruží nejaká pohnútka, ktorá vedie zlým smerom. 

Čisté srdce je podmienkou akejkoľvek sústredenej činnosti, dobrej modlitby či životného pokoja. Skúsme si bližšie všimnúť niekoľko stupňov jeho postupnej straty. Obyčajne možno pomerne ľahko rozlíšiť medzi piatimi stupňami prenikania zlej myšlienky do nášho srdca.

Ponuka je  prvý obraz, myšlienka alebo podnet, ktorý sa objaví v našej mysli. Lakomec napríklad zaregistruje zle stráženú peňaženku a momentálne ho napadne zobrať si ju. Takýmto spôsobom sa nám ponúka veľké množstvo  obrazov alebo   myšlienok. Vonkajší podnet môže vyprovokovať zlú myšlienku, ktorá však ešte nie je hriechom.  Hovorí sa, že sv. Anton zaviedol jedného zo svojich žiakov, ktorý si veľmi sťažoval na svoje zlé myšlienky, na terasu a prikázal mu, aby chytal vietor holými rukami. Po komickej námahe mu povedal. Ani zlé myšlienky nechytíš – podobne, ako sa ti to nepodarilo s vetrom. Tie sa podobajú muchám, ktoré nás tým viac obťažujú, čím viac sa stávame netrpezlivými.

Po ponuke nasleduje vnútorný rozhovor. O prvom rozhovore, ktorý viedol k hriechu, hovorí kniha Genezis v 3. kapitole. Eva začala rozhovor s hadom. Ak by si nevšímala jeho ponuku, rozhovor a jeho dôsledky by sa neuskutočnili. Avšak obyčajne sme príliš všímaví na rôzne ponuky a necháme sa nimi vyprovokovať. Uvažujeme ako spomínaný lakomec, ktorý zbadá zle stráženú peňaženku. Chce si ju vziať, ale obáva sa toho, že ho niekto uvidí. Nakoniec ju neukradne, ale jeho myseľ je celý deň obsadená touto myšlienkou, ktorú pokladá za premárnenú šancu. Koľko životnej energie človek stratí úvahou nad zavádzajúcimi podnetmi. 

Boj je až na treťom mieste. Po rozhovore sa myšlienka môže zahniezdiť do srdca a odtiaľ už tak ľahko neodíde. Zmyselný človek má napríklad fantáziu tak presiaknutú nečistými obrazmi, že sa ich nemôže zbaviť. Ešte je síce slobodný a môže z tohto svojho boja vyjsť víťazne, ale stojí ho to veľmi veľa námahy. Navyše prehraté boje z minulosti ho silne determinujú a oslabujú jeho pozíciu v novej bojovej situácii. 

Súhlas je až na štvrtom mieste a je dôsledkom prehratého vnútorného zápasu. V tomto štádiu dochádza k hriechu. Súhlasom do srdca človeka vnikne nečistota i vtedy, keby sa zámer nerealizoval. Súhlas so zlom je viac ako len ponuka alebo rozhovor. Je to prehratý boj. Človek je tým, pre čo sa rozhodne a nie tým, čo ho priťahuje.  

Vášeň a zlý návyk je posledný stupeň poškodenia, ktoré znečisťuje srdce človeka. Je to stála náklonnosť ku zlu, ktorá sa môže stať tak silná, že jej takmer nemožno odporovať. Vášeň robí z človeka otroka alkoholu, zmyselnosti, hnevu, lenivosti atď. Sloboda je u takéhoto človeka takmer zničená. O takomto človeku sa niekedy povie, že je ako zmyslov zbavený. Počína si ako nenormálny, pretože k normálnosti človeka patrí vláda nad zmyslami. Sv. Ján Zlatoústy je však presvedčený o tom, že i takýto človek nemá svoju vôľu ešte celkom potlačenú. Stačí chcieť, hovorí. Jeho vôľa akoby spala a treba ju len prebudiť.  

Milí priatelia, o úspechu či neúspechu nových etáp nášho života do istej miery rozhodujeme ešte pred ich začiatkom. Ak do nich vstupujeme s čistým srdcom, je väčší predpoklad, že ich dobre zvládneme. Skúsme si preto bedlivo strážiť tento vzácny poklad, ktorým je čisté srdce.

Vo zvukovej podobe prinášame prehľad hlavných udalostí uplynulého týždňa vo Vatikáne.

Týždenný 10-minútový spravodajský súhrn Vatikánskeho rozhlasu vysiela RTVS každú nedeľu ráno o 6.05 a v repríze večer o 17.50 na okruhoch Rádia Regina.

Nedeľňajšie vysielanie vo zvukovej podobe: