Vatikán 15. októbra – Mesiac pred záverom Svätého roka milosrdenstva sa Svätý Otec osobitne stretol s dôchodcami v rámci Sviatku starých rodičov. Hovoril o ich dôležitej úlohe v Cirkvi a spoločnosti, pretože predstavujú korene a pamäť národa. Dnešné podujatie Jubilea seniorov v Aule Pavla VI. zorganizovala Pápežská rada pre novú evanjelizáciu v spolupráci s talianskou Národnou asociáciou dôchodcov (Associazione Nazionale Lavoratori Anziani). Svätý Otec sa jeho účastníkom prihovoril týmito slovami:

„Cirkev hľadí na starších ľudí s láskou, uznaním a veľkou úctou. Oni sú dôležitou súčasťou kresťanskej komunity a spoločnosti. Neviem, či ste počuli dobre: starí ľudia sú dôležitou súčasťou kresťanskej komunity a spoločnosti. Predstavujú predovšetkým korene a pamäť národa. Vy ste dôležitou prítomnosťou, lebo vaša skúsenosť tvorí vzácny dar, nevyhnutný na to, aby sa hľadelo do budúcnosti s nádejou a zodpovednosťou. Vaša zrelosť a múdrosť, nazbierané rokmi, môžu pomôcť mladým, povzbudzujúc ich na ceste rastu a otvorenosti pre budúcnosť, v hľadaní ich cesty. Starí ľudia, vskutku, svedčia o tom, že aj v tých najťažších skúškach, nikdy netreba stratiť dôveru v Boha a v lepšiu budúcnosť. Sú ako stromy, ktoré naďalej prinášajú ovocie: aj pod ťarchou rokov môžu originálnym spôsobom prispieť k spoločnosti bohatej na hodnoty a k potvrdeniu kultúry života“.  

Svätý Otec vo svojom príhovore poukázal na obrovský prínos, ktorý starí ľudia pre Cirkev a pre spoločnosť predstavujú. „Niektorí sa angažujú pri skrášľovaní Pánovho domu, ďalší ako katechéti, animátori pri liturgii,“ vysvetlil pápež a pokračoval:

„A čo povedať o ich úlohe v rodinnom prostredí? Koľkí starí rodičia sa starajú o vnúčatá, odovzdávajúc s jednoduchosťou tým najmenším skúsenosť života, duchovné a kultúrne hodnoty komunity a národa! V krajinách, kde došlo k vážnemu prenasledovanie kresťanov to boli starí rodičia, ktorí odovzdali vieru novým generáciám, vedúc deti k prijatiu krstu v situácii nanúteného postavenia mimo zákon“.  

Staršia generácia má podľa slov pápeža „poslanie svedčiť o hodnotách, ktoré sú skutočne dôležité a ktoré trvajú naveky, lebo sú zapísané v srdci každého človeka a sú garantované Božím slovom“:

„Práve ľudia tzv. tretieho veku, ako ste vy, alebo lepšie povedané my, lebo aj ja k nim patrím, sme povolaní pracovať na rozvoji kultúry života, svedčiac o tom, že každé obdobie života je Božím darom a má svoju krásu a svoju dôležitosť, i keď je poznačené krehkosťou“.   

Svätý Otec sa vo svojom príhovore špeciálne poďakoval asistentom a pracovníkom, ktorí pomáhajú starším ľuďom v ich neľahkej životnej situácii často poznačenej chorobou. „Ústavy, ktoré prijímajú starých ľudí, sú povolané byť miestami ľudskosti a láskavej pozornosti, kde sa nezabúda alebo sa zle nezaobchádza s tými najslabšími“, pripomenul pápež a dodal:

„Je tiež dôležité podporovať vzťahy medzi generáciami. Budúcnosť národa si vyžaduje stretnutie medzi mladými a staršími: mladí sú vitalitou národa na ceste a starší posilňujú túto vitalitu s pamäťou a múdrosťou“.

Svätý Otec sa na záver stretnutia poďakoval dôchodcom za ich „príklad lásky, oddanosti a múdrosti“ a povzbudil ich, aby s odvahou pokračovali a svedčili o týchto hodnotách. Svoj príhovor zakončil tichou modlitbou k sv. Anne a prítomných vyzval, aby Ježišovu starú mamu poprosili o milosť byť „dobrými a múdrymi starými rodičmi“. -ej-

Vatikán 15. októbra – Pri kanonizačnej omši v nedeľu 16. októbra vyhlási Svätý Otec František sedem nových svätých. Na slávení so začiatkom o 10.15 na Námestí sv. Petra sa očakáva účasť pútnikov z krajín pôvodu svätorečených osobností, ako aj viacero oficiálnych delegácií.

Kto sú siedmi blahoslavení, ktorých Cirkev zapíše do zoznamu svätých?

Mladý mexický mučeník bl. José Sanchez del Rio (1913-1928) ako 15-ročný položil život v období tvrdého prenasledovania Cirkvi. Mučeníkom je aj bl. Salomone Leclercq (1745-1792) z rehole Školských bratov, zavraždený v revolučnom Francúzsku, keď odmietol porušiť vernosť pápežovi.

Diecézny kňaz bl. José Gabriel del Rosario Brochero (1840-1914) bol na prelome 19. a 20. storočia ľudovým misionárom argentínskeho vidieku, kde si vyslúžil prezývku farár gaučo. Hrdinsky znášal utrpenie po tom, ako sa pri návštevách biednych ľudí nakazil leprou. Portrétisti ho zobrazujú v sedle na mulici a s pončom na pleciach.

Mladou sväticou je karmelitánska mystička bl. Alžbeta od Najsvätejšej Trojice, rodným menom Elisabeth Catez (1880-1906). Dcéra francúzskeho dôstojníka vstúpila do kláštora v Dijone. Hrdinsky prežívala ťažkú chorobu i duševné mučeníctvo vnútornej prázdnoty, no rovnako i hlbokú mystiku Boha v troch osobách. Zomrela ako 26-ročná.

Ďalšími novými svätými sa stanú španielsky biskup bl. Manuel González García (1877-1940), ktorý založil dve kongregácie s eucharistickou spiritualitou, ako aj talianski kňazi a zakladatelia reholí bl. Lodovico Pavoni (1784-1849) a bl. Alfonso Maria Fusco (1839-1910).

V zozname prihlásených štátnych delegácií figuruje päť krajín. Osobne príde prezident Argentíny Mauricio Macri, ďalej španielsky minister vnútra Jorge Fernández Díaz, francúzska ministerka životného prostredia Ségolène Royal, talianska ministerka  Maria Elena Boschi a Mexiko bude zastupovať riaditeľ úradu pre náboženské záležitosti Roberto Herrera Mena. -jb-

Dnes nás sv. Terézia z Avily pozýva modliť sa viac, aby sme boli bližšie k Bohu a žili lepší život. (Tvít pápeža Františka, 15. októbra 2016) -ej- 

Vatikán 15. októbra – Svätý Otec František na jar navštívi severotaliansku metropolu Miláno. Už skôr avizovaná návšteva, ktorú Svätý Otec presunul kvôli iným naliehavým programom sa napokon uskutoční 25. marca 2017. Tento dátum dnes oznámilo Tlačové stredisko Svätej stolice. -jb- 

Vatikán 15. októbra – V mesiaci november bude pápež František  predsedať nasledovným liturgickým sláveniam:

V deň Pamiatky verných zosnulých v pondelok  2. novembra o 16. hodine bude Svätý Otec sláviť svätú omšu na rímskom cintoríne Prima Porta.

V piatok 4. novembra bude o 11.30 vo Vatikánskej bazilike predsedať Eucharistii obetovanej za kardinálov a biskupov zosnulých v priebehu roku.

Na 32. nedeľu v cezročnom období 6. novembra je naplánovaná svätá omša o 10.00 v Bazilike sv. Petra v rámci Jubilea väzňov.

Nasledujúcu 33. nedeľu v cezročnom období 13. novembra bude pápež František o 10.00 vo Vatikánskej bazilike sláviť svätú omšu pri príležitosti Jubilea bezdomovcov.

V sobotu 19. novembra o 11.00 bude Svätý Otec predsedať vo Vatikánskej bazilike Konzistóriu pre kreovanie nových kardinálov.

Nakoniec na Slávnosť Krista Kráľa v nedeľu 20. novembra bude Svätý Otec celebrovať svätú omšu, pri ktorej zatvorí Svätú bránu Baziliky sv. Petra a ukončí Mimoriadny svätý rok milosrdenstva. -zk-

Vatikán 15. októbra – Pápežská komisia pre sakrálnu archeológiu má päť nových členov z Nemecka, Francúzska a Talianska. Pápež František za členov tejto inštitúcie založenej pápežom Piom IX. v roku 1852 vymenoval odborníkov, ktorými sú kňaz a teológ Hubertus R. Drobner, docent cirkevných dejín a patristiky na Teologickej fakulte v Paderborne, prof.  Michel‑Yves Perrin, ktorý vyučuje kresťanské dejiny a doktrínu na École Pratique des Hautes Études v Paríži, prof. Danilo Mazzoleni, rektor Pápežského inštitútu kresťanskej archeológie v Ríme, ďalej Matteo Braconi z rímskej univerzity „Roma Tre“ a Paola De Santis z Univerzity v Bari.

Komisiu pre sakrálnu archeológiu založil pápež Pius IX. s poslaním uchovávať antické sakrálne pamatky a napomáhať ďalšiemu bádaniu. Ide najmä o katakomby, ale aj baziliky v Ríme a na okolí, či v niektorých iných diecézach. Pápež Pius XI. v roku 1925 rozšíril kompetenciu komisie a povýšil ju na pápežskú. Súčasným predsedom Pápežskej komisie pre sakrálnu archeológiu je kard. Gianfranco Ravasi, ktorý je aj predsedom Pápežskej rady pre kultúru. -jb-

Zamyslenie pátra Milana Bubáka SVD na 29. nedeľu cez rok, cyklus C (Ex 17, 8-13; Lk 18, 1-8): Vytrvalosť a dôvera

Za istým slávnym učiteľom prišli dvaja mladíci a prosili ho, aby ich naučil múdrosti života. „Veríte, že som toho schopný?“, pýta sa ich. „Veríme“, odpovedali. Prijal ich teda a oni sa chodili k nemu učiť. Po istom čase sa učiteľ rozhodne svojich žiakov vyskúšať, či sa niečomu naučili. Povie im: „Chcem sa presvedčiť, či som vás niečomu naučil a či teda má zmysel pokračovať s vami v ďalšom učení. Preto vás vystavím skúške. Súhlasíte?“, pýta sa ich. „Súhlasíme“, odpovedajú. „No dobre teda. Pamätajte ale, že nie  slová, ale vaše činy dajú odpoveď na to, či ste skúšku zložili alebo nie. Pôjdete kopať studne. Počúvajte dobre. Ak budete kopať do večera a vykopete sedem metrov zeme, ručím vám, že budete mať vodu“, povedal im. A každému ukázal miesto, kde má kopať.

Žiaci sa dali do kopania. Keď slnko zapadalo, učiteľ sa prišiel pozrieť na výsledok. Obaja žiaci kopali celý deň a obaja vykopali sedem metrov zeme. Avšak vodu mal len jeden. Čo sa stalo? Prvý z nich vykopal sedem jám, každú o hĺbke jeden meter. K vode neprišiel ani v jednej. Druhý vykopal iba jednu jamu, avšak sedem metrov hlbokú. Na jej dne sa nachádzala voda. „Kopali ste usilovne obaja,“ povedal majster. „Avšak obstál z vás len jeden.“ Obaja máte vytrvalosť. Ale iba jeden z vás mal dôveru v to, čo som vám povedal. Nemôžem preto byť učiteľom tomu z vás, kto nedôveruje tomu, čomu vás učím.“

Vytrvalosť a dôvera. Tieto dve čnosti, milí priatelia, sú základnou témou aj dnešného Božieho slova. V prvom čítaní, ktoré pochádza z Knihy Exodus počujeme o bitke proti Amalekitom, do ktorej sa dostali Izraeliti putujúci z Egypta do zasľúbenej zeme. Zatiaľ čo Jozue viedol bitku, Mojžiš sa so zdvihnutými rukami modlil za jej úspech na pahorku nad bojiskom. Modlil sa, lebo veril, že Boh Izraelitom pomôže. Nebolo to ľahké, lebo bitka trvala dlho a vystreté ruky ho už boleli. No Áron a Hur mu ich podopierali, pretože aj oni verili, že Boh im pomôže a Izraeliti bitku vyhrajú. A aj vyhrali. Vyhrali ju, nie preto, lebo boli silnejší, ako Amalekíti, ale preto, lebo dôverovali Bohu, že ich vypočuje, ak vo svojej prosbe a dôvere vytrvajú.

V evanjeliu zasa počujeme o dôvere a vytrvalosti vdovy. Vdova vedela, že sudca má moc pomôcť jej a obrániť ju pred zlým človekom. Bola o tom presvedčená. A tak vložila všetky svoje sily do vytrvalosti vo svojej prosbe. Nezačala kopať sedem studní, každú niekde inde. Inými slovami svoje sily netrieštila a neobracala sa na rôznych vplyvných ľudí, aby jej pomohli. Vsadila iba na jednu kartu, svoje úsilie sústredila iba na jedného človeka, na sudcu, o ktorom vedela, že jej je schopný pomôcť, ak mu dostatočne dokáže, že o to stojí, že jej na veci záleží. A sudca jej naozaj aj pomohol. Áno, jeho motívy mohli byť otázne, ale vdove pomohol. Pomohol jej preto, lebo vo svojej prosbe bola vytrvalá a lebo mu dôverovala. Kombinácia týchto dvoch – vytrvalosti a dôvery – spôsobila úspech.

Kombinácia vytrvalosti a dôvery, milí priatelia, spôsobuje vždy úspech. Spôsobuje ho u nás ľudí a spôsobuje ho aj u Boha. Čo sa týka nás ľudí, len si spomeňte koľkým ľuďom ste nakoniec pomohli, keď boli dosť vytrvalí a neodbytní vo svojej prosbe voči vám a keď ste vycítili, že vám naozaj dôverujú, a že vás – len vás a nikoho iného – považujú za jediného, ktorý im naozaj môže pomôcť. Na vytrvalosti spojenej s dôverou je čosi čarovného ba až priam magického. Aj keby ste nemali moc takémuto človeku vyhovieť – nie vždy takúto moc máme –, určite spravíte maximum toho, čo je vo vašich silách, aby ten človek aspoň cítil, že ste s ním a že ho chápete.

Podobne to funguje aj s Bohom. Nedávno ma zaujalo jedno miesto v knihe amerického katolíckeho novinára Johna Thavisa Vatikánske tajomstvá. V kapitolke o vyhlasovaní svätých píše, ako sa robia skúmania zázrakov, ktoré sú potrebné pre svätorečenie svätcov.  Možno viete, že na to, aby niekto mohol byť svätorečený, musia sa stať na jeho príhovor aspoň dva zázraky. Keď vatikánska komisia potom taký zázrak skúma, dôležitá je táto otázka: či človek, ktorý sa k danému svätcovi modlil napríklad za svoje uzdravenie, sa v tom istom čase modlil aj k niekomu inému. Ak áno, prípadné uzdravenie sa nemôže brať ako zázrak v prospech toho jedného svätého. Počíta sa iba zázrak, ktorý sa stane na naliehavú prosbu dotyčného človeka iba k jednému jedinému svätcovi. Teda jednoducho povedané, človek nemôže prosiť raz jedného, inokedy druhého a potom zasa ďalších. Samozrejme môže, prečo nie, ale na to, aby vypočutie jeho modlitby bolo uznané za zázrak v prospech jedného svätého je dôležité, aby bola zachovaná tá naša dvojica čností: vytrvalosť spojená s dôverou. Človek musí vytrvalo a naliehavo prosiť s dôverou, že bude vypočutý. Samozrejme, nemusíme pripomínať, že je to Boh, kto vypočúva naše modlitby, nie svätí. Svätí sú len naši orodovníci. A je to Boh, kto korunuje našu vytrvalú a dôverujúcu modlitbu – na príhovor daného svätého – jej vypočutím. A tak Boh čaká na našu dôveru a na našu vytrvalosť.

My by sme ale mohli namietať: „Prečo treba Bohu hovoriť, čo potrebujeme, a to dokonca opakovanie a naliehavo. Veď či on nevie, čo potrebujeme?“ Odpoveď je jednoduchá: on to vie, len otázka je, či to vieme aj my. Či naozaj veríme, že on je náš Otec, ktorému na nás záleží, a teda, že on nás nenechá bez vypočutia. Spisovateľ Donders naliehavú a dôverujúcu modlitbu prirovnáva k cukru a vode. Hovorí: „Do pohára s vodou nasypeš lyžičku cukru. Zamiešaš. Cukor sa roztopí. Pridáš ďalšiu, zamiešaš, cukor sa roztopí. A potom ďalšiu a ďalšiu až do bodu, kým sa voda cukrom nenasýti. A presne v tomto bode – vtedy, keď voda už nebude schopná prijať žiaden cukor – stačí keď pridáš už len jedno jediné zrnko cukru, najmenší možný kryštálik, a celá situácia sa zrazu zmení. V tom okamihu všetok cukor v pohári náhle skryštalizuje.“ Neskúšal som to, milí priatelia, no verím Pátru Dondersovi. Takáto je dôverujúca a vytrvalá modlitba. Robí ľudí, robí Boha, robí nás presýtenými, a to až tak, že nezostáva nič iné, iba to, aby nastala zmena.

Každá vytrvalá a dôverujúca modlitba prináša do života toho, čo  prosí zmenu. Možno nie takú, akú si čakal, no určite takú, akú potrebuješ. Neveríš tomu? Nie nadarmo Ježiš končí dnešné evanjelium slovami: „Nájde Syn človeka vieru na zemi, keď príde?”

Milí priatelia, želám vám požehnanú nedeľu. 

Sobotňajšie vysielanie vo zvukovej podobe: