Vatikán 18. októbra – Statočný pastier, ktorý nasleduje Ježiša a nie moc, peniaze a skupinové záujmy, i keď ho všetci opustia, vždy bude mať po boku Pána, pocíti zdrvenie, ale nikdy nie zatrpknutosť. Týmito slovami sa dnes ráno na sviatok sv. Lukáša, evanjelistu v Dome sv. Marty prihovoril v homílii veriacim pápež František. Svätý Otec vo svojej úvahe vychádzal z Druhého listu Timotejovi (2 Tim 4,10-17b). Sv. Pavol, podobne ako ďalší apoštoli, zakúšal na konci svojho života osamotenosť uprostred ťažkostí: bol nahý, opustený, stal sa obeťou nenávisti:

„Sám, ako žobrák, obeť znevažovania, opustený. Je to ten veľký Pavol, ktorý počul Pánov hlas, Pánovo povolanie! Ten, ktorý chodil z jednej strany na druhú, ktorý toľko pretrpel a podstúpil toľké skúšky pre ohlasovanie evanjelia, ktorý pomohol apoštolom pochopiť, že Pán chcel, aby pohania vstúpili do Cirkvi, veľký Pavol, ktorý v modlitbe vystúpil až do siedmeho neba a počul veci, ktoré nikto predtým nepočul: veľký Pavol, tam, v tej malej izbičke v jednom dome, tu v Ríme, čakajúc, ako skončí tento vnútorný zápas medzi tábormi v Cirkvi, medzi tvrdošijne židovsky zmýšľajúcimi a učeníkmi vernými jemu. A takto končí život veľkého Pavla: v neúteche; nie v zášti či zatrpknutosti, ale s vnútornou skľúčenosťou“. 

Podobný osud čakal aj Petra a veľkého Jána Krstiteľa, ktorý „v cele, osamote, v úzkosti“ poslal svojich učeníkov, aby sa spýtali Ježiša, či je on Mesiáš a potom skončil sťatý „z  rozmaru jednej tanečnice a z pomsty jednej cudzoložnice“, pokračoval pápež František. Tak skončil Maximilián Kolbe, „ktorý rozvinul po celom svete apoštolské hnutie a mnoho veľkých vecí“, a zomrel v cele lágru. „Keď je apoštol verný, nečaká pre seba iný koniec než ten, aký mal Ježiš,“ dodal Svätý Otec a pokračoval: Pán však ostáva nablízku, „neopustí ho a v tom nachádza svoju silu“. Tak zomrel aj Pavol. „Toto je zákon evanjelia: ak zrno neodumrie, neprinesie úrodu“. A potom prichádza vzkriesenie. Krv mučeníkov je semenom kresťanov, ako hovorieval jeden z teológov prvých storočí – pripomenul pápež František:

„Zomrieť tak ako mučeníci, ako Ježišovi svedkovia je semenom, ktoré odumiera a prináša ovocie a naplní zem novými kresťanmi. Ak takto pastier žije, nie je zatrpknutý: možno zakúša skľúčenosť, avšak má tú istotu, že Pán je pri ňom. Ak sa však pastier vo svojom živote zapodieva inými záujmami, než sú veriaci – napríklad je pripútaný k moci, pripútaný k peniazom, ku klikám, k mnohým veciam –, nakoniec nebude sám, no možno tam budú jeho príbuzní v očakávaní, kedy už zomrie, aby videli, čo si môžu so sebou odniesť“.

Svätý Otec zakončil svoju rannú homíliu nasledovne:

„Keď idem navštíviť domov dôchodcov pre starých kňazov, nachádzam toľko týchto dobrých, skvelých [pastierov], ktorý dali život za veriacich. A sú tam, chorí, paralyzovaní, na vozíčku, ale hneď vidieť ten úsmev. ,Pán je dobrý, Pán je dobrý’, lebo cítia, že Pán je im veľmi nablízku. A so žiariacimi očami sa pýtajú: ,Ako ide Cirkev? Ako ide diecéza? Ako sú na tom povolania?’. Až do samého konca, lebo sú otcami, lebo dali život za druhých. Vráťme sa k Pavlovi. Sám, žobrajúci, obeť znevažovania, všetkými opustený, okrem Pána Ježiša: ,Len Pán mi stál nablízku!’ A dobrý pastier, ako pastier musí mať túto istotu: ak kráča po Ježišovej ceste, Pán mu bude nablízku až do konca. Modlime sa za pastierov, ktorí sú na konci svojho života a ktorí čakajú, že Pán si ich vezme k sebe. A modlime sa, aby im Pán dal silu, útechu a istotu, že i keby sa cítili chorí a aj osamotení, Pán je s nimi, je im nablízku. Nech im Pán dá silu“. -ej-

.

Vatikán 18. októbra – Po ratifikácii Dohody medzi Svätou stolicou a vládou Talianskej republiky z 1. apríla 2015 o daňových záležitostiach vydala Svätá stolica príslušnú aplikačnú vyhlášku. Držitelia bankových účtov v Inštitúte pre náboženské diela (IOR, tzv. „Vatikánska banka“), sú povinní predpísanou formou informovať o svojich finančných aktivitách príslušné talianske úrady. Daňové nariadenie treba splniť do pol roka od 15. októbra, kedy medzištátna dohoda vošla do platnosti.

Ako pri včerajšom stretnutí s novinármi vysvetlil riaditeľ Tlačového strediska Svätej stolice Greg Burke, spomenuté aktivity sa týkajú súm, ktoré nie sú osobitne významné. -bp-

Pane, ty sám nám pomôž! Daruj nám mier, veď nás k pokoju. Mária, naša Matka, oroduj za nás! (Tvít pápeža Františka, 18. októbra 2016)

Medzi siedmimi novými svätými, ktorých kanonizoval pápež František v uplynulú nedeľu, sú aj dvaja mučeníci. Mexický mučeník svätý José Sánchez del Río vzbudzuje pozornosť svojím mladým vekom, život za Krista totiž položil ako 14-ročný. José sa narodil 28. marca 1913 v Sahuayo, vo vnútrozemskej časti Mexika. Keď mal 13 rokov, vypukla v krajine takzvaná „vojna kristerov“ (Cristeros). Protest katolíckych obyvateľov proti tvrdej proticirkevnej politike prezidenta Plutarca Eliasa Callesa prerástol v roku 1926 až do občianskej vojny. Keď násilný Callesov režim prikazoval zabíjať kňazov a páliť kostoly, kňazi tajne ostali v Sahuayo a napriek prenasledovaniu nikdy neopustili veriacich. Tajne im vysluhovali sviatosti, na ktorých sa mladý José vytrvalo zúčastňoval.

Po vypuknutí povstania sa Josého dvaja bratia pridali k povstaleckým silám, ktorých heslom bolo „Viva Cristo Rey!“ – „Nech žije Kristus Kráľ!“ On sám tiež napísal list generálovi kristerov, aby sa tiež mohol pripojiť. Generál Prudencio Mendoza mu udelil povolenie. Štrnásťročný José bol zajatý v januári 1928 po tom, čo sa obetoval pre generála kristerov a daroval mu svojho koňa. Uväznili ho vo farskom kostole v Sahuayo, ktorý bol v tom čase znesvätený a vyplienený federalistami. Počas väznenia nútili Josého vzdať sa svojej viery, ale odmietol. Bol mučený a musel sledovať obesenie chlapca, ktorý bol uväznený s ním.

V deň popravy Josému najprv strhli kožu z chodidiel a nútili ho s otvorenými ranami kráčať k cintorínu. Pred pripraveným hrobom ho spočiatku iba postrelili a opakovane ho žiadali, aby sa vzdal viery v Boha. José napriek všetkým spôsobeným ranám odpovedal: „Nech žije Kristus Kráľ a Guadalupská Panna Mária!“ Následne ho popravili. Stalo sa tak 10. februára a mladý José nemal ešte ani pätnásť rokov. Tri dni predtým napísal svojej matke: ,,Dôveruj v Božiu vôľu. Zomieram šťastný, pretože zomriem po boku nášho Pána.“

Sv. José je mimoriadnym príkladom odvážnej viery. Pápež Benedikt XVI. ho v roku 2005 vyhlásil za blahoslaveného spolu s ďalšími 11 mučeníkmi prenasledovania Cirkvi v Mexiku. Od 16. októbra 2016 si ho ctí ako svätého Cirkev na celom svete. Jeho telesné pozostatky sa uchovávajú v rodnom Sahuayo.   

Druhým kanonizovaným mučeníkom je francúzsky rehoľník svätý Salomon Leclercq. Krstným menom Guillaume Nicolas Louis, narodil sa 14. novembra 1745 v Boulogne-sur-Mer na pobreží pri Calais v rodine bohatého obchodníka. V Kongregácii školských bratov (De La Salle) prijal rehoľné meno Salomon. Pôsobil ako učiteľ v rehoľnej škole v Maréville, kde mal neskôr na starosti dom s tisíckou zverencov. Vždy preukazoval veľkú lásku k ľuďom a oddanosť svojej práci.

V dobe Francúzskej revolúcie boli školskí bratia v roku 1791 donútení zanechať svoje školy. V civilnom oblečení, aby nevzbudzoval pozornosť, brat Salomon zostal dohliadať na budovu. Dňa 15. augusta 1792 však strážnici vtrhli do budovy a odviedli ho do väzenia v priestoroch bývalého karmelitánskeho konventu spoločne s niekoľkými ďalšími biskupmi a kňazmi. Tu ho nútili k prísahe na tzv. „Civilnú konštitúciu kléru“. Zložiť prísahu znamenalo poprieť podriadenosť pápežovi, keďže civilná konštitúcia definovala duchovných ako zamestnancov plne podriadených štátu. Keď brat Salomon Leclercq podobne ako väčšina duchovných odmietol zložiť prísahu, bol 2. septembra 1792 popravený mečom. Zomrel vo veku 46 rokov.

Školského brata Salomona Leclercqa spolu so 190 ďalšími mučeníkmi blahorečil 17. októbra 1926 pápež Pius XI. Za svätého ho vyhlásil pred dvoma dňami pápež František. -mp, jb-

Portugalsko 18. októbra – Biskupi katolíckych cirkví východného obradu v Európe sa tento týždeň zídu vo Fatime, aby diskutovali o pastoračnej starostlivosti o  východných katolíkov, ktorí sú migrantmi. Na štvordňové stretnutie od štvrtka 20. októbra prídu aj prefekt Kongregácie pre východné cirkvi kard. Leonardo Sandri a nový predseda CCEE kard. Angelo Bagnasco. Nebude chýbať ani sekretár Kongregácie pre východné cirkvi Cyril Vasiľ.

V mariánskej svätyni privítajú okrem zástupcov gréckokatolíckych cirkví zo strednej a východnej Európy, taktiež zo sýrskej, maronitskej, grécko-melchitskej i arménskej katolíckej cirkvi, aj niektorých biskupov zo západoeurópskych krajín.

Rada európskych biskupských konferencií (CCEE), ktorá toto stretnutie podporuje, vydala pri tejto príležitosti aj tlačovú správu, v ktorej poukazuje na dôležité pastoračné otázky spojené so začlenením migrantov po náboženskej stránke:

„Po dvadsiatich rokoch sústavného prílivu nových migrantov a so zrodom druhej generácie medzi prvými prišelcami čelia miestne cirkvi, ktoré ich prijímajú a ktoré sú predovšetkým latinského obradu, novým výzvam v zmysle uchovania kultúrnej a cirkevnej identity týchto migrantov.“

Podujatie, ktoré sa uskutoční v čase príprav na 100. výročie zjavení Panny Márie vo Fatime bude mať vo svojom programe viacero osobných svedectiev. Účastníci si vypočujú analýzu integrácie migrantov z pohľadu ekonóma, svedectvá rumunskej rodiny či učiteľa, ktorý každodenne pracuje s deťmi migrantov. Diskutovať sa bude aj o vzťahu medzi prijímajúcou cirkvou a cirkvou pôvodu.

Stretnutie vyvrcholí v nedeľu 23. októbra svätou liturgiou, ktorú bude viesť kyjevsko-haličský arcibiskup Sviatoslav Ševčuk v Kostole Najsvätejšej Trojice, po ktorej bude nasledovať prechod Svätou bránou milosrdenstva. -bp-

USA 18. októbra – Konferencia katolíckych biskupov Spojených štátov sa zíde na generálnom zhromaždení v dňoch od 14. do 16. novembra v Baltimore na východe krajiny. Počas pracovných stretnutí prednesie arcibiskup Louisvillu Mons. Joseph E. Kurtz svoj posledný príhovor ako predseda konferencie. Tento rok mu vyprší trojročný mandát a americkí biskupi si na zasadnutí zvolia nového predsedu. Hlasovať budú aj o novom podpredsedovi a šéfoch piatich komisií, ktoré sa zaoberajú kánonickými záležitosťami, ekumenizmom a medzináboženským dialógom, evanjelizáciou a katechizáciou, medzinárodnou spravodlivosťou a pokojom, ochranou detí a mladistvých.

Hlavnými témami pracovných stretnutí bude podľa agentúry Fides predovšetkým strategický plán Konferencie biskupov USA na nasledujúce tri roky. Už minulý rok v novembri schválili päť priorít, na ktoré sa chcú zamerať v najbližšom období. Sú nimi evanjelizácia, rodina a sviatosť manželstva, ľudský život a dôstojnosť, povolania a trvalá formácia a napokon náboženská sloboda. -ej-

Mjanmarsko 18. októbra – „Ázia je matkou veľkých náboženstiev: hinduizmu, budhizmu, džinizmu, kresťanstva, islamu, judaizmu. Ale dnes je náboženská neznášanlivosť jedom pre spoločnosť.“ Týmito slovami sa arcibiskup Rangúnu (Yangonu) kardinál Charles Maung Bo prihovoril na prezentácii publikácie s názvom „Na pokraji“ (On the Edge), ktorá mapuje život náboženských menšín v ázijských krajinách. Podujatie v  mjanmarskom hlavnom meste Rangúne zorganizovala pápežská spravodajská agentúra Fides v piatok 14. októbra.

Sériu správ o náboženskej slobode s názvom „Na pokraji“ editoval jezuita Michael Kelly z agentúry UCAnews. Publikácia rozpráva o protikresťanskom násilí v Indii, o náboženskej neznášanlivosti v Bangladéši, taktiež o útrapách „podzemných“ kresťanov v Číne či o extrémistických mníchoch na Srí Lanke, informoval magazín Global Pulse.

Kardinál Bo sa v tejto súvislosti postavil za slobodu vierovyznania, keď povedal:

„Sloboda veriť, riadiť sa svedomím a žiť tak podľa svojej viery je posvätným princípom, ktorý sa dnes v Ázii zneužíva nielen v teokratickej spoločnosti, ale aj v demokratických štátoch, kde sa prenasledujú menšiny.“

Ako dodal arcibiskup Rangúnu, Cirkev v Mjanmarsku sa naďalej angažuje v medzináboženskom dialógu a v podpore mierových iniciatív, pričom práve náboženská sloboda je v tomto kľúčová.

Kardinál Bo zároveň odsúdil krvavé strety medzi vládnymi jednotkami a ozbrojenými skupinami, ktoré sa v uplynulých dňoch vyskytli v Mjanmarsku. Vo svojej výzve k dialógu uviedol, že krajina „je vybudovaná na náboženských základoch“ a „mjanmarský ľud, ktorý je veľmi nábožný, sa riadi pokynmi náboženských lídrov“. Bude preto podľa jeho slov prospešné, „aby sa  hlavní náboženskí predstavitelia podieľali na mierovom procese“. Rangúnsky arcibiskup tiež odporučil vláde, aby menovala do príslušných funkcií predstaviteľov „rôznych náboženstiev, budhistov, katolíkov, protestantov, moslimov, hinduistov a ďalších, aby na tom pracovali.“ -bp-

Etiópia 18. októbra – Východoafrická krajina vyhlásila šesťmesačný celonárodný výnimočný stav. Dôvodom sú niekoľkomesačné protivládne nepokoje a násilie, ktoré stále neutíchajú. Uplynulých dvanásť mesiacov si vyžiadali viac než 500 ľudských životov. Tento mesiac násilie dosiahlo vrchol, keď počas náboženského festivalu v meste Bishoftu zahynulo 55 ľudí.

Dôvodom nepokojov sú najmä spory o pôdu, etnicky motivované sťažnosti, ale aj kritika za obmedzovanie slobody slova. Takmer dvojročné násilie sa sústreďuje najmä v Oromii, ktoré je najväčším a najľudnatejším štátom Etiópie, ako aj v susednom štáte Amhara. V oboch štátoch sa nachádzajú dve najväčšie etnické skupiny v krajine. OSN a Európska únia už vyzvali etiópsku vládu, aby zasiahla a nastolila mier. O pokojné riešenie situácie žiadajú aj miestni biskupi. Ďalej už generálny sekretár Konferencie biskupov Etiópie otec Hagos Hayish:

„Biskupi sa stretli s inými náboženskými lídrami v krajine, aby spoločne hovorili o situácii. Hlavná výzva sa týka vlády, mladých ľudí a vzťahov vo vnútri spoločnosti. Chceme ich povzbudiť, aby prišli a viedli spolu otvorený dialóg a aby sa snažili problémy riešiť a nie podporovať násilie“.

Otec Hayish pre Vatikánsky rozhlas prezradil, že medzináboženská rada, ktorá spája siedmich kresťanských a moslimských lídrov sa snaží o zorganizovanie stretnutia, na ktorom by zainteresovaní mohli otvorene hovoriť o problémoch. Generálny sekretár Konferencie biskupov Etiópie verí, že okrúhly stôl medzi vládou, mládežou a „staršími“, ktorý sa rada snaží usporiadať, je jedna z možností ako nájsť pokojné riešenie situácie v krajine:

„Členovia rady sa neprestajne snažia hovoriť o probléme. Veríme, že ľudia budú schopní počúvať jeden druhého. Po tom snáď budeme môcť vstúpiť do hlavného programu jednania týchto všetkých problémov, ktorým sa snažíme porozumieť“.

Zatiaľ nie je jasné, kedy presne by k stretnutiu malo dôjsť. Do protestov sa celkovo zapojilo približne 60% Etiópčanov, pričom polícia zadržala veľký počet ľudí. Etiópski biskupi v septembri vyzvali veriacich, aby sa zapojili do 30-dňovej modlitby za pokoj v krajine. Iniciatívu sa rozhodli predĺžiť do stredy 19. októbra. -ej- 

Utorkové vysielanie vo zvukovej podobe: