Vatikán 25. októbra – Božie kráľovstvo rastie a vytvára sa každý deň v poslušnosti voči Duchu Svätému. Týmito slovami sa dnes Svätý Otec v rannej homílii prihovoril veriacim pri svätej omši v kaplnke Domu sv. Marty. Inšpiroval sa pritom dnešným liturgickým čítaním z Evanjelia podľa Lukáša (Lk 13,18-21), v ktorom Ježiš prirovnáva Božie kráľovstvo k horčičnému zrnku, z ktorého vyrastie mohutná rastlina, a ku kvasu, ktorý sa pridá k múke, až sa všetko prekvasí.

Na začiatku homílie pápež František zdôraznil, že Zákon tu nie je len nato, aby sa študoval, „ale aby sa v ňom kráčalo“, pričom tí, ktorí „kráčajú v Pánovom Zákone,“ sú blahoslavení. Zákon „je tu pre život, aby nám pomohol vytvárať Kráľovstvo, vytvárať život“ a dnes „nám Pán hovorí, že aj Kráľovstvo je v procese“, uviedol Svätý Otec a pokračoval:

„Čo je Božie kráľovstvo? Nuž, azda je Božie kráľovstvo dobre vybudovanou  stavbou, všetko je na svojom mieste, všetky organizačné schémy sú dobre spravené... a ten, kto do nej nevstúpi, nie je v Božom kráľovstve? Nie. S Božím kráľovstvom sa deje to isté, čo sa môže stať so Zákonom: ,uviaznutie‘, strnulosť... Zákon je tu nato, aby sa v ňom kráčalo, Božie kráľovstvo je v procese. Nie je nehybné. A navyše: Božie kráľovstvo sa vytvára každý deň.“

Ježiš vo svojich podobenstvách hovorí o „veciach každodenného života“: o kvase, „ktorý neostane kvasom“, lebo nakoniec „sa zmieša s múkou“ a tak je „v procese a vytvára chlieb“. A potom semienko, ktoré „neostane semienkom“, lebo „odumiera a dáva život stromu“, pripomenul pápež František a dodal: „Kvas a semienko sú v procese, aby niečo spravili“, ale aby tak spravili, „odumierajú“. „Nie je to otázka veľkosti, či je to vec maličká, drobná, alebo veľká  vec. Je to otázka procesu, a v procese dochádza k premene“.

Ten, kto vidí Zákon a nekráča v ňom, má podľa slov Svätého Otca nehybný prístup, „prístup strnulosti“:

„Aký prístup od nás žiada Pán, aby rástlo Božie kráľovstvo a bolo chleba pre všetkých a príbytok tiež pre všetkých? Poslušnosť. Božie kráľovstvo rastie v poslušnosti voči sile Ducha Svätého. Múka prestáva byť múkou a stáva sa chlebom, lebo je poslušná voči sile kvasu a kvas sa nechá miesiť s múkou... no neviem, múka nemá city, ale nechať sa miesiť môže znamenať isté utrpenie, nie? A potom sa nechá uvariť, nie? Ale aj Kráľovstvo... aj Kráľovstvo takto rastie a napokon je jedlo pre všetkých.“

„Múka je poddajná voči kvasu“, rastie a „také je“ Božie kráľovstvo. „Muž a žena poslušní voči Duchu Svätému rastú a sú darom pre všetkých. Aj semienko je poddajné, aby sa stalo úrodným, stráca svoju podstatu semienka a stáva sa inou vecou, omnoho väčšou: premieňa sa“, vysvetlil Petrov nástupca a povedal, že také je aj Božie kráľovstvo, teda „v procese... smerom k nádeji“, „na ceste k plnosti“:

Božie kráľovstvo „sa vytvára každý deň poslušnosťou voči Duchu Svätému“, čiže voči „tomu, kto spája náš maličký kvas alebo maličké semienko so silou a premieňa ich, aby pomohli k rastu“. Na záver svojej rannej homílie pápež František prítomných vystríhal, že ak naopak nekráčame, ustrnieme a „strnulosť z nás robí siroty bez Otca“:

„Kto je rigidný, má len pánov a nie otca. Božie kráľovstvo je ako matka, ktorá rastie a prináša ovocie, dáva samú seba, aby mali deti jedlo a príbytok podľa Pánovho príkladu. V dnešný deň prosme o milosť poslušnosti voči Duchu Svätému. Mnoho ráz sme poddajní našim vrtochom, našich názorom. ,Ale ja robím to, čo chcem...‘ Takto Božie kráľovstvo nerastie, ani my nerastieme. Je to poslušnosť voči Duchu Svätému, vďaka ktorej budeme rásť a ktorá nás premení ako kvas a semienko. Nech Pán nám všetkým dá milosť tejto poslušnosti.“ -bp-

Vatikán 25. októbra – Vyšla nová smernica Kongregácie pre náuku viery s názvom „Ad resurgendum cum Christo“ o pochovávaní zosnulých a uchovávaní popola v prípade spopolnenia osôb. V Tlačovom stredisku Svätej stolice ju dnes predstavili verejnosti prefekt kongregácie kardinál Gerhard Ludwig Müller, sekretár Medzinárodnej teologickej komisie Serge-Thomas Bonino OP a konzultor kongregácie Mons. Angel Rodríguez Luño.

Ako vysvetlil kardinál Müller, „dokument je určený biskupom Katolíckej cirkvi, ale priamo sa týka života všetkých veriacich“ a reaguje na stále častejšie uprednostňovanie „kremácie pred pochovávaním v mnohých krajinách“:

„Možno logicky usudzovať, že v najbližšej budúcnosti bude spopolnenie považované za bežnú prax. Tento vývoj sprevádza ďalší jav: uchovávanie popola v prostredí domácnosti, jeho uchovanie v podobe spomienkového predmetu alebo jeho rozptýlenie do prírody.“

Prefekt Kongregácie v tejto súvislosti pripomenul učenie Cirkvi, ktoré je obsiahnuté v Kódexe kánonického práva: «Cirkev nástojčivo odporúča, aby sa zachovával nábožný zvyk telá zomrelých pochovávať; nezakazuje však kremáciu, ak nebola zvolená z dôvodov, odporujúcich kresťanskému učeniu» (Kánon 1176, § 3). Nemecký kardinál k tomu dodal, že „pokiaľ ide o prax uchovávania popola, neexistuje špecifické kánonické nariadenie“:

„Z toho dôvodu sa niektoré biskupské konferencie obrátili na Kongregáciu pre náuku viery s otázkami týkajúcimi sa praxe uchovávania urny s popolom v domácnosti, prípadne na miestach iných než cintorín, a hlavne praxe rozptyľovania popola do prírody.“

Kongregácia pre náuku viery sa po príslušnej konzultácii rozhodla vydať dokument s dvojakým cieľom: „po prvé, aby zdôraznila vieroučné a pastoračné dôvody na uprednostnenie pochovávania zosnulých; a po druhé, aby vyhlásila normy týkajúce sa uchovávania popola v prípade spopolnenia“ (porov. Ad resurgendum cum Christo, č. 1). Kardinál Müller poukázal aj na dôvody, pre ktoré Cirkev aj naďalej dáva prednosť pochovávaniu do zeme:

„Cirkev predovšetkým naďalej vytrvalo odporúča, aby sa telá zosnulých pochovávali na cintoríne či na inom posvätnom mieste. Pri spomienke na smrť, pochovanie a zmŕtvychvstanie Pána je pochovanie najvhodnejšou formou na vyjadrenie viery a nádeje v telesné zmŕtvychvstanie... Tým, že sa Cirkev stará o telá zosnulých, potvrdzuje vieru vo zmŕtvychvstanie a dištancuje sa od prístupov a obradov, ktoré na smrť hľadia ako na definitívny zánik osoby, etapu v procese reinkarnácie či ako na splynutie duše s vesmírom (porov. č. 3).

Vtedy, keď legitímne motívy viedli k rozhodnutiu sa pre spopolnenie telesných pozostatkov veriacich, ich popol sa musí riadne uchovávať na posvätnom mieste, teda na cintoríne alebo v kostole, prípadne v priestore výhradne určenom pre tento účel (porov. č. 5). Uchovávanie popola v domácnosti sa nepovoľuje. Jedine v prípade vážnych a výnimočných okolností môže ordinár v zhode s biskupskou konferenciou či biskupskou synodou udeliť povolenie na uchovávanie popola v domácnosti (porov. č. 6). Na vylúčenie akéhokoľvek druhu panteistického, naturalistického či nihilistického omylu, nedovoľuje sa rozptýlenie popola do vzduchu, do zeme či do vody či iným spôsobom, ani premena popola na spomienkové predmety“ (porov. č. 7).

Prefekt Kongregácie pre náuku viery napokon v tejto súvislosti pripomenul, že Cirkev stojí pred novou evanjelizačnou výzvou, týkajúcou sa chápania „zmyslu smrti vo svetle viery v Zmŕtvychvstalého Krista“. To, že postoj k smrti tvorí podstatnú charakteristiku identity kresťana doložil kardinál Gerhard Ludwig Müller slovami starokresťanského autora Tertuliána z prelomu 2. a 3. storočia: «Zmŕtvychvstanie zosnulých je vskutku vierou kresťanov: tým, že v to veríme, nimi sme» (De resurrectione carnis, 1,1). -bp-

Vatikán 25. októbra – „Pápež nie je priamo nástupcom predchádzajúceho pápeža, ale každý pápež je nástupcom sv. Petra,“ hovorí o špecifikách pápeža Františka a jeho predchodcu Benedikta XVI. kardinál Gerhard Ludwig Müller. V súvislosti s vyjdením jeho novej knihy s názvom  „Benedikt a František – Petrovi nástupcovia v službe Cirkvi“ prefekt Kongregácie pre náuku viery v rozhovore pre Vatikánsky rozhlas vysvetľuje, že každý pápež ako osoba je „vedený samotným Ježišom Kristom.“

Kardinál Müller priblížil aj niektoré ďalšie témy, ktorými sa zaoberá vo svojej publikácii, akými sú teologické dielo Josepha Ratzingera,  či Františkov dôraz na „Cirkev chudobnú a pre chudobných“, ako aj reforma Rímskej kúrie.

Pokiaľ ide o Benedikta XVI., jeho dielo „Ježiš Nazaretský“ považuje kardinál za významný impulz, aký dal svojím pontifikátom pre katolícku vieru, a to na spôsob vyznania viery sv. Petra, ktorý o Ježišovi povedal: „Ty si Kristus, Mesiáš“. Kardinál Müller ďalej vysvetľuje:

„A toto je jadrom petrovskej misie! Táto kniha nie je čisto súkromným dielom: každý profesor písal na rôzne témy teológie či filozofie... Toto je kvázi jadrom primátu, pretože primát potrebujeme len kvôli tomuto, na zjednotenie všetkých veriacich v tej istej viere. Viera nie je súhrnom presvedčení, myšlienok, ale je tu stredobod viery: to je osoba Ježiša Krista, pravého Boha a pravého človeka.“

Jedna z kapitol knihy je venovaná „Cirkvi chudobnej a pre chudobných“, čiže preferenčná voľba v prospech chudobných. „Prečo táto téma ktorú pápež František uviedol do svojho pontifikátu od počiatku tak mocne zachytila a naďalej zachytáva ľudí, i nekatolíkov?“ položil otázku redaktor Alessandro Gisotti. Odpovedá kardinál Müller:

„Tento výraz „preferenčná voľba v prospech chudobných“ nie je „výlučná“, ale „preferenčná“ vzhľadom na chudobným a voči mladým, ako sa hovorí v origináli. Tento výraz má svoje korene v Druhom vatikánskom koncile, v „Gaudium et spes“ a tiež v Sociálnej náuke Cirkvi. Zaiste, nespadla ako hviezda z oblohy, ale vychádza z jadra, zo stredu poslania Cirkvi. Bezpochyby, biskupi, kňazi, laici Latinskej Ameriky majú túto preferenciu, lebo tieto témy sú naliehavé, naliehavejšie ako v našich európskych krajinách či v (Severnej) Amerike. Pápež František stále hovorí: ,To, čo my, Cirkev, môžeme dať chudobným, je predovšetkým Evanjelium‘, táto dobrá zvesť, že Ježiš zomrel a vstal z mŕtvych za všetkých ľudí. A preto sa musíme usilovať o integrálnu podporu a rozvoj  všetkých ľudí: všetci majú základné právo byť účastní na materiálnych, kultúrnych, sociálnych dobrách ľudstva. Pápež František nás opäť otvoril voči tomuto a ukázal nám to priamo i konkrétne. Toto je veľká výzva, ktorá existuje na celom svete. Preto si myslím, že pápež František má veľkú reputáciu a dáva veľký rozmach, veľký impulz nielen Cirkvi, ale aj ľudstvu. Toto je jeho dôležitosť a jeho úloha v dnešnom svete.“

Poslednú kapitolu knihy venuje Prefekt Kongregácie pre náuku viery reforme Cirkvi Rímskej kúrie. V rozhovore zdôrazňuje, že reformu neslobodno chápať povrchne. Je nutné uvedomiť si, že ide o Božie dielo a nie o akýsi „predmet v našich rukách“:

„Rímska kúria nie je byrokratický aparát, ktorý spravuje Cirkev; toto je príliš svetské myslenie! Ide predovšetkým o duchovnú reformu, kde duchovnosť pobáda a motivuje všetkých, čo sa podieľajú na práci Rímskej kúrie. Reforma Rímskej kúrie: mnohí ľudia, novinári, hovoria hlavne o reforme v zmysle novej vonkajšej organizácie, ale toto je významnosťou druhoradé. Najdôležitejšia reforma je reforma ducha ako ducha služby, ducha prijatia. V tomto zmysle potrebujeme reformu Kúrie. Sám pápež hovoril nielen o reforme Kúrie, ale aj o reforme celej Cirkvi, všetkých ordinariátov, vikariátov, rôznych diecéz... Je dôležité, aby tu bol nový duch nielen v administratíve a spravovaní.“

A aké sú podľa kardinála Müllera najväčšie dary, ktoré Cirkvi dali a naďalej dávajú dve ústredné postavy jeho nového knižného titulu?

„My všetci vieme, že pápež Benedikt XVI. je teológ na mimoriadnej úrovni, vynikajúci, ale nie je len teológ, nemôžeme upadnúť do tohto klišé. Nebol len ,nemeckým profesorom‘! Má veľa skúseností v pastorácii, napísal mnohé knihy o duchovnosti, o veľkých výzvach moderného života, písal, kázal a vysvetľoval aj na vysokej intelektuálnej úrovni a to znamená, že kresťanstvo má vlastnú intelektuálnosť. Sme schopní dať odpovede na všetky otázky, ktoré existujú na úrovni ,Logos‘, nie sme náboženstvo sentimentov, povrchnosti, ale viera vstupuje priamo do všetkých bytostných otázok človeka.

Pápež František prichádza z vlastného kontextu, Latinskej Ameriky, veľkej oblasti s katolíckou vieru už 500 rokov a s veľkou väčšinou katolíckych veriacich. Je dobré dať tomuto kultúrnemu rozmeru vstúpiť do univerzálneho katolíckeho sveta na určité prekonanie eurocentrizmu... V tomto svete globalizácie, univerzality, je to dobrým znakom a my ho môžeme interpretovať ako znak Ducha Svätého, že pápeži nepochádzajú len z Európy alebo z niektorých európskych krajín. Národnosť nie je prekážkou, aby sa niekto stal kandidátom na pápeža... Duch Svätý je slobodný vybrať si prostredníctvom kardinálov!“ -bp-

Dnes viac než kedykoľvek potrebujeme, aby sa politika a ekonomika dali do služby životu. (Tvít pápeža Františka, 21. októbra 2016)

Utorkové vysielanie vo zvukovej podobe: