Vatikán 28. októbra – „Zasvätený život je duchovný kapitál, ktorý prispieva na dobro celého Kristovho tela, nielen rehoľných rodín.“ Aj s týmito slovami sa dnes obrátil pápež František na účastníkov Medzinárodného kongresu biskupských vikárov a delegátov pre zasvätený život, ktorých prijal v Klementínskej sále. Svätý Otec vo svojom príhovore povzbudil biskupov, aby prejavili „osobitnú starostlivosť“ pri podporovaní „rôznych chariziem, či už starobylých alebo nových“:  

„«Zasvätený život je darom Cirkvi, rodí sa v Cirkvi, rozvíja sa v Cirkvi a celý je zameraný na Cirkev» (Apoštolský list pápeža Františka všetkým zasväteným osobám pri príležitosti Roku zasväteného života, 5). Toto je princíp, na ktorý nemožno zabúdať ani zo strany pastierov, ani zo strany zasvätených. Zasvätený život vyjadruje vskutku «emblematicky» a s celkom osobitnou silou «prínos charizmatického daru pre krstné i služobné kňazstvo» a «ako taký nachádza svoje miesto v charizmatickom rozmere Cirkvi» (Kongregácia pre náuku viery, Iuvenescit Ecclesia, 15. mája 2016, 22c). Biskupi ho majú prijať «s radosťou a vďačnosťou» (tamtiež, 8), preukazujúc prajnosť, otcovstvo a bedlivú lásku“.  

Svätý Otec František inšpirujúc sa dogmatickou konštitúciou o Cirkvi Lumen gentium prítomných povzbudil, že zasvätený život «prispieva na dobro celého Kristovho tela a nielen rehoľných rodín» (porov. Lumen gentium, 43) a pokračoval:

„Zasväteným osobám pripomínam, že správna autonómia a exempnosť sa nemôžu zamieňať s izoláciou a nezávislosťou. Dnes viac než kedykoľvek predtým je potrebné žiť oprávnenú autonómnosť a exemptnosť v inštitútoch, ktorých sa to týka, v úzkom vzťahu so zapojením sa, a to takým spôsobom, aby sa charizmatická sloboda a katolicita zasväteného života mohla prejaviť rovnako v kontexte partikulárnej Cirkvi“.    

Pápež František sa vo svojom príhovore zamyslel aj nad pôsobením Ducha Svätého, ktorý „neprestáva vanúť kam chce a kedy chce“ (porov. Jn 3,8). Práve z toho dôvodu naďalej vznikajú nové inštitúty zasväteného života po celom svete. Svätý Otec tiež upozornil na to, že je na zodpovednosti biskupov „rozlišovať a uznať autenticitu charizmatických darov a zriadiť inštitúty zasväteného života“ vo svojich diecézach. Pripomenul povinnosť vždy konzultovať rozhodnutia s Kongregáciou pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života. Takéto rozhodnutia totiž znamenajú prevziať „zodpovednosť v mene univerzálnej Cirkvi“. V tejto súvislosti citoval aj nedávno vydaný dokument Kongregácie pre náuku viery „Cirkev sa omladzuje“ (Iuvenescit Ecclesia) o vzťahu hierarchických a charizmatických darov.  

Rímsky biskup tiež podčiarkol dôležitosť vzájomných vzťahov medzi pastiermi a zasvätenými osobami. Problematikou sa zaoberá dokument Mutuae relationes z roku 1978, o ktorého aktualizáciu žiadala už biskupská synoda v roku 1994, venovaná poslaniu zasvätenému života v Cirkvi a vo svete.  „Sme trošku pozadu“, poznamenal pápež František a vysvetlil, že táto vec je momentálne predmetom štúdia  dvoch vatikánskych dikastérií: pre rehoľníkov a pre biskupov.

„Okrem aktualizácie noriem, ktoré majú usmerňovať vzájomné vzťahy medzi biskupmi a všetkými formami zasväteného života, mužskými i ženskými, ide tu o prehĺbenie hodnoty reciprocity, ktorá zaväzuje pastierov i zasvätených. Neexistujú vzájomné vzťahy tam, kde niektorí velia a druhí sa podriaďujú, zo strachu alebo z pohodlnosti. Vzájomné vzťahy naopak existujú tam, kde sa pestuje dialóg, načúvanie s rešpektom, vzájomná pohostinnosť, stretnutie a poznanie, spoločné hľadanie pravdy, túžba po bratskej spolupráci pre dobro Cirkvi, ktorá je ,domom spoločenstva’. Toto všetko je zodpovednosť ako pastierov, tak aj zasvätených. Všetci sme v tomto zmysle povolaní byť „pontifexmi“, budovateľmi mostov. Naša doba si vyžaduje spoločenstvo v rešpektovaní rozličnosti. Nemajme strach z rozmanitosti, ktorá pochádza z Ducha Svätého“.

Na záver Svätý Otec odporúčal účastníkom Medzinárodného kongresu vikárov a biskupských delegátov pre zasvätený život, aby venovali osobitnú pozornosť úlohe kontemplatívnych sestier. Citujúc apoštolskú konštitúciu „Hľadanie Božej tváre“ (Vultum Dei qaerere) vydanú pred troma mesiacmi pripomenul, že „táto forma nasledovania Krista (sequela Christi), zakorenená «v tichu klauzúry», reprezentuje v Cirkvi a pre Cirkev «modliace sa srdce, strážcu nezištnosti a bohatej apoštolskej plodnosti, ktorá plodí vzácne ovocie milosti a milosrdenstva a mnohoraké formy svätosti» (č. 5). Cirkev, aj partikulárna Cirkev, potrebuje tieto «majáky, ktoré vyznačujú trasu na dosiahnutie prístavu», tieto «pochodne, ktoré sprevádzajú mužov a ženy na ceste v tmavej noci doby», túto «rannú stráž, ktorá ohlasuje východ slnka» (č. 6)“. -ej-

Program kongresu

Vatikán 28. októbra – Základom nášho kresťanského života je to, že Ježiš prosí za nás. Tak znela hlavná myšlienka dnešnej rannej homílie pápeža Františka, ktorú predniesol v Dome sv. Marty. Svätý Otec podčiarkol, že každá Ježišova voľba, každý jeho čin až po smrť na kríži sa vyznačuje modlitbou. Z toho dôvodu povzbudil veriacich, aby dôverovali Pánovej modlitbe.

Petrov nástupca sa v úvode svojej homílie zastavil nad dnešným evanjeliovým čítaním, v ktorom sv. Lukáš opisuje, ako Ježiš strávil celú noc v modlitbe a vyvolil si dvanástich apoštolov (Lk 6,12-19). „Uholný kameň je sám Ježiš,“ zopakoval Svätý Otec výrok sv. Pavla. „Bez Ježiša niet Cirkvi,“ pokračoval a dodal: 

„,Ježiš vyšiel na vrch modliť sa a strávil celú noc v modlitbe s Bohom.’ A potom prichádza všetko ostatné: ľudia, voľba učeníkov, uzdravenia, vyháňanie démonov... Uholný kameň je Ježiš, áno: avšak Ježiš, ktorý sa modlí. Modlil sa a pokračuje v modlitbe za Cirkev. Uholný kameň Cirkvi je Pán pred Otcom, ktorý prosí za nás, ktorý sa za nás modlí. My sa tiež modlíme k nemu, ale základ je, že on sa modlí za nás“.

„Ježiš sa vždy za nás modlil,“ doplnil Svätý Otec, dokonca aj počas Poslednej večere. Ježiš „pred tým, než ide urobiť zázrak, sa modlí. Spomeňme si na vzkriesenie Lazára: modlí sa k Otcovi.“ Pápež ďalej vysvetlil:

„Ježiš sa modlí na Olivovej hore. Na kríži končí modliac sa: jeho život sa zakončil v modlitbe. A toto je naša istota, toto je náš základ, toto je náš uholný kameň: Ježiš, ktorý sa za nás modlí! Ježiš, ktorý sa modlí za mňa! A každý z nás to môže povedať: som si istý, som si istá, že Ježiš sa za mňa modlí; stojí pred Otcom a vyslovuje moje meno. Toto je uholný kameň Cirkvi: Ježiš v modlitbe“.

„Pomyslime na ten krok pred umučením, keď sa Ježiš obracia na Petra s varovaním: ,Peter...  Satan si vás vyžiadal, aby vás preosial ako pšenicu. Ale ja som prosil za teba, aby neochabla tvoja viera’ (Lk 22,31)“. Toto sa nevzťahuje len na Petra, zdôraznil na záver Svätý Otec:

„A to čo hovorí Petrovi, hovorí tebe, tebe a tebe, i mne a nám všetkým: ,Prosil som za teba, modlím sa za teba, ja práve teraz za teba prosím’. A keď prichádza na oltár, prichádza sa prihovárať, modliť sa za nás. Tak ako na kríži. A to nám dáva veľkú istotu. Patrím do tejto komunity, pevnej, lebo má za uholný kameň Ježiša, a to Ježiša, ktorý za mňa prosí, ktorý prosí za nás. Dnes by nám pomohlo myslieť na kríž; uvažovať nad týmto tajomstvom Cirkvi. Všetci sme ako jedna stavba, avšak základom je Ježiš, je to Ježiš, ktorý za nás prosí. Je to Ježiš, ktorý sa za mňa modlí“. -ej-  

Vatikán 28. októbra – Svätý Otec vymenoval členov Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí. Medzi 27 menami, ktoré reprezentujú všetky kontinenty, je desať kardinálov, traja z nich sú z Rímskej kúrie. Medzi vymenovanými členmi je aj arcibiskup Piero Marini, dlhoročný majster liturgických slávení za pontifikátu sv. Jána Pavla II., v súčasnosti predseda Pápežského výboru pre medzinárodné eucharistické kongresy. -jb-

Švédsko 28. októbra – „V rigídnych perspektívach niet reformy.“ Aj týmito slovami odpovedal pápež František pred blížiacou sa cestou do Švédska na otázky pátra Ulfa Jonssona, ktorý vedie časopis švédskych jezuitov s názvom Signum. Rozsiahly rozhovor vyšiel aj v taliančine aj v jezuitskom časopise La Civiltà Cattolica.

Svätý Otec si zaspomínal na svoje priateľstvá s luteránmi z čias, keď bol ešte malý chlapec a neskôr arcibiskup v Argentíne. Okrem významu návštevy škandinávskej krajiny pri príležitosti 500. výročia reformácie, Petrov nástupca hovoril aj o duchovnej výzve „zostarnutých“ Cirkví, či o dôležitosti znepokojenia v spoločnosti poznačenej pocitom blahobytu. Čo sa týka ekumenického dialógu, Svätý Otec podčiarkol nevyhnutnosť „spoločného kráčania“, aby sme nezostali „uzavretí v rigidných perspektívach, lebo v nich niet možnosti na reformu“.

Pápež František navštívi Švédsko od 31. októbra do 1. novembra, pričom ho čaká bohatý program. Krajinu pred ním navštívil len jediný pápež v histórii, Ján Pavol II. v roku 1989. -ej-

Modlime sa za našich bratov a sestry ktorí sa stretávajú s diskrimináciou a osobne platia cenu za svoju vernosť Evanjeliu. (Tvít pápeža Františka, 28. októbra 2016)

Švédsko 27. októbra – Pápež František už o tri dni zavíta do Švédska na pozvanie Svetovej luteránskej federácie. Okrem účasti na ekumenickej pripomienke 500. výročia reformácie sa stretne aj s miestnou katolíckou komunitou. Prinášame kontextové informácie o prítomnosti Katolíckej cirkvi vo Švédsku.

Katolícka cirkev v severskej krajine predstavuje  jedno percento obyvateľstva popri luteránskej väčšine. Z 9,9 milióna obyvateľov Švédska je 113 tisíc katolíkov (1,15%).

Na konci 16. storočia švédsky kráľ Gustáv I. nariadil na synode v Uppsale reformáciu, ktorá formálne premenila švédsku cirkev na Národnú luteránsku cirkev. Od roku 1593 až do 19. storočia neboli v krajine povolené iné náboženské kulty, pričom do roku 2000 mala Luteránska cirkev pozíciu štátneho náboženstva.

Tak ako aj v ostatných škandinávskych krajinách aj vo Švédsku existuje len malá komunita katolíkov charakterizovaná rastúcim počtom cudzincov z dôvodu migrácie. Najpočetnejšie zastúpenie katolíkov tak tvoria Poliaci, Chorváti, hispánci (najmä z Čile a Mexika) a kresťania z Blízkeho východu, teda z melchitskej, maronitskej, chaldejskej, arménsko-katolíckej a sýrskej cirkvi. Do severskej krajiny začali prichádzať hlavne od 80. rokov a ich príchod sa zintenzívnil v posledných rokoch následkom konfliktov na Blízkom východe.

Švédska cirkev má jedinú diecézu v Štokholme priamo podriadenú Svätej stolici, na ktorej čele stojí biskup Anders Arborelius. V roku 2003 oslávila Štokholmská diecéza 50 rokov existencie. Je súčasťou Škandinávskej biskupskej konferencie, ktorá vznikla v roku 1960 a na svojich stretnutiach dvakrát za rok predstavuje sedem diecéz v Dánsku, Fínsku, na Islande, v Nórsku a vo Švédsku.

Okrem minoritného postavenia popri protestantskej väčšine je pre Katolícku cirkev v Škandinávii hlavnou výzvou rýchlo napredujúca sekularizácia spoločnosti. Švédski biskupi boli naposledy na návšteve Ad limina v Ríme za pontifikátu Benedikta XVI. v roku 2010. Tamojšia biskupská konferencia sa v poslednom desaťročí sústredila najmä na tieto témy: rodina, ochrana nedele ako dňa pokoja, problematika zneužívania maloletých, evanjelizácia, prenasledovanie kresťanov vo svete, zasvätený život.

V roku 2009 získal Newmanov inštitút v Uppsale štátne uznanie statusu Katolíckej univerzity, prvej od doby reformácie. Inštitút založili v roku 2001 jezuiti v spolupráci s katolíckym časopisom „Signum“. V roku 2012 sa v Štokholme konalo z iniciatívy Pápežskej rady pre kultúru stretnutie tzv. „Nádvoria hľadajúcich“ na tému vzťahu vedy a viery, pod vedením kardinála Ravasiho.

V roku 1989 navštívil Švédsko pápež Ján Pavol II. v rámci cesty po piatich škandinávskych krajinách. Zastavil sa v Štokholme, Uppsale a vo Vadstene, ktorá sa spája so životom sv. Brigity Švédskej. V roku 2014 sa konalo zasvätenie škandinávskych národov Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie pri príležitosti 25. výročia návštevy sv. Jána Pavla II. Pri slávnostnej omši predsedal kardinál Kurt Koch, predseda Pápežskej rady pre jednotu kresťanov.

Vo Švédsku je 45 katolíckych farností. Pôsobí tu 141 kňazov, z nich 88 sú členovia reholí, ďalej 32 stálych diakonov, 235 rehoľníčok a 419 katechétov, na kňazstvo sa pripravuje celkovo 15 bohoslovcov. V krajine je 13 škôl v cirkevnej správe a dve charitatívne centrá. -bp, jb-

Irak 28. októbra - Chaldejský patriarcha Louis Raphael Sako navštívil niekoľko miest a dedín Ninivskej roviny, ktoré boli oslobodené počas vojenskej operácie irackých a kurdských síl proti samozvanému Islamskému štátu. Ide o obce Bartella, Karmles, Karakoš, Teleskof, Bakofa a Batnaya. Ich obyvatelia utiekli pred džihádistami a väčšinou žijú ako utečenci v irackom Kurdistane. Takmer všetci sú kresťania.

Arcibiskup Bagdadu v sprievode irackých vojakov vstúpil aj do poškodených kostolov. V niektorých si počas okupácie islamistickí bojovníci spravili vojenské základne. Patriarcha Sako sa na týchto miestach zastavil a pomodlil za návrat pokoja a stability do regiónu, uvádza agentúra Fides. Určité časti oslobodených území sú naďalej neprístupné kvôli mínam, ktoré za sebou zanechali džihádisti.

Prímas chaldejskej cirkvi vyjadril nádej, že do miest sa vrátia kresťania, ktorí tu bývali po stáročia. Navrhol tiež vyhlásiť rok 2017 za „Rok pokoja v Iraku“ s podporou cirkví a kresťanských komunít prostredníctvom ekumenických modlitieb, cirkevných a kultúrnych iniciatív. Takto sa podľa patriarchu Saka môže do Iraku vrátiť „kultúra pokoja a delenia sa“. -bp-

Francúzsko 28. októbra – Delegácia islamskej univerzity Al-Azhar navštívila v stredu 26. októbra kostol v meste Rouen, kde počas svätej omše zavraždili islamistickí teroristi katolíckeho kňaza Jacquesa Hamela. Pripomienku brutálnej vraždy kňaza z 26. júla tohto roku zorganizovala „Rada múdrych moslimov“ v rámci iniciatívy s názvom „Karavána pokoja“.

Delegáciu prijal tamojší arcibiskup Dominique Lebrun a vzápätí skupina islamsko-kresťanského dialógu z Rouenskej diecézy a ďalšie asociácie, ktoré sa angažujú v medzináboženských vzťahoch.

Práve so sunnitskou Univerzitou Al-Azhar v Káhire pripravuje Pápežská rada pre medzináboženský dialóg začiatok oficiálnych rozhovorov, ktoré by sa mali uskutočniť pravdepodobne v apríli roku 2017. -bp-

Piatkové vysielanie vo zvukovej podobe: