Slovenská rodina Vatikánskeho rozhlasu

01/11/2016

Aktuálne správy z Vatikánu

Zo života Cirkvi vo svete

Dnešné vysielanie

Aktuálne správy z Vatikánu



Svätý Otec sa rozlúčil so Švédskom slávením omše s katolíckou komunitou

◊  

Švédsko 1. novembra – „Potrebujeme jedni druhých, aby sme sa stávali svätými.“ Aj týmito slovami sa dnes ráno na sviatok Všetkých svätých v meste Malmö prihovoril veriacim pápež František. Slávnostnou omšou za účasti tisícok veriacich v hľadisku futbalového štadióna pod otvoreným nebom zakončil svoju 17. apoštolskú cestu vo Švédsku, ktoré navštívil pri príležitosti 500. výročia reformácie.

Po príchode na štadión Svätý Otec venoval takmer polhodinu jednotlivému požehnávaniu chorých na vozíčkoch pri okraji trávnatej plochy. Omšu začal sláviť tesne pred 10. hodinou. So Svätým Otcom koncelebroval štokholmský biskup Anders Arborelius a ďalší biskupi a kňazi latinského obradu i niektorých východných rítov. Zhromaždenie veriacich malo pestré národnostné a etnické zloženie, odrážajúce charakter katolíckeho spoločenstva vo Švédsku, zloženého z veľkej časti s prisťahovalcov. Medzi spoločnými modlitbami preto zaznela napríklad aj poľština. V krajine je len niečo cez 100-tisíc katolíkov, čo je jedno percento obyvateľstva krajiny. Štadión Swedbank s kapacitou 18-tisíc miest bol dnes takmer plný.

homílii Svätý Otec predstavil svätosť ako pravé šťastie človeka. Zdôraznil, že každý je ku svätosti povolaný, pričom pri napĺňaní tohto povolania si máme navzájom pomáhať. V stati o blahoslavenstvách z Ježišovej Reči na vrchu osobitne vyzdvihol blahoslavenstvo, vzťahujúce sa na tých, ktorí sú „tichí“ a svojou miernosťou dokážu prispieť k prekonaniu rozdelení. Pripomenul pri tom dve veľké kresťanské osobnosti Švédska: sv. Brigitu (1303-1373), ktorá je spolupatrónkou Európy, a sv. Máriu Alžbetu Hesselbladovú, ktorá neskôr v 20. storočí dokázala obnoviť rehoľu založenú svojou veľkou krajankou. Pápež František to vyjadril týmito slovami:   

„Miernosť je spôsob bytia a života, ktorý nás približuje k Ježišovi a robí nás jednotnými medzi sebou. Umožňuje nám zanechať všetko, čo nás rozdeľuje a stavia proti sebe a hľadať vždy nové spôsoby ako napredovať na ceste jednoty, ako to robili synovia a dcéry tejto zeme, a medzi nimi Mária Alžbeta Hesselbladovú, nedávno kanonizovaná, a svätá Brigita, Birgitta Vadstena, spolupatrónka Európy. Modlili sa a pracovali, aby utužili putá jednoty a spoločenstva medzi kresťanmi. Výrečným znamením je, že práve tu, v ich krajine, charakteristickej spolunažívaním veľmi rozdielnych národov si spoločne pripomíname päťsté výročie reformácie. Svätí dosahujú zmeny vďaka tichosti srdca. Vďaka nej chápeme veľkosť Boha a úprimne sa mu klaniame; a ďalej je to postoj človeka, ktorý nemá čo stratiť, pretože jeho jediným bohatstvom je Boh.“

Pri svätej omši na slávnosť Všetkých svätých na štadióne Swedbank v Malmö ako ceremoniár asistoval slovenský kňaz Mons. Ján Dubina, ktorý často sprevádza Svätého Otca na jeho apoštolských cestách.

Pred záverečnou modlitbou Anjel Pána ešte Svätý Otec krátko povzbudil veriacich v krajinách Škandinávie, aby boli soľou a svetlom vo svojom prostredí. Potom už jeho kroky smerovali na medzinárodné letisko v Malmö, odkiaľ sa po oficiálnej rozlúčke pred 13. hodinou vydal na takmer trojhodinový spiatočný let do Ríma. Na palube Airbusu 321 spoločnosti Alitalia bude pápež odpovedať na otázky novinárov pri tlačovej konferencii. Prílet do Ríma je naplánovaný na 15.30. -jb-

inizio pagina

Homília Svätého Otca pri omši v Malmö: Pomáhajme si stať sa svätými

◊  

Švédsko 1. novembra – V plnom znení prinášame homíliu Svätého Otca Františka pri svätej omši na slávnosť Všetkých svätých 1. novembra 2016 v Malmö na štadióne Swedbank.

Dnes s celou Cirkvou slávime sviatok Všetkých svätých. Pripomíname si tak nielen tých, ktorí boli vyhlásení za svätých v priebehu dejín, ale aj mnohých našich bratov a sestry, ktorí prežili svoj kresťanský život v plnosti viery a lásky ako život jednoduchý a skrytý. Iste sú medzi nimi mnohí naši príbuzní, priatelia a známi.

Slávime teda sviatok svätosti. Tej svätosti, ktorá sa neraz neprejavuje veľkými skutkami či mimoriadnymi úspechmi, ale ktorá dokáže každodenne vo vernosti žiť krstné záväzky. Svätosti, ktorá sa tvorí z lásky k Bohu a blížnym. Z lásky vernej, ktorá zabúda na seba samého a úplne sa daruje iným, tak ako životy tých matiek a otcov, ktorí sa obetujú pre svoje rodiny a vedia sa ochotne zriekať toľkých vecí, toľkých osobných plánov a programov, hoci to nie je vždy ľahké.

Ale ak niečo charakterizuje svätých, tak je tým to, že sú skutočne šťastní. Objavili tajomstvo pravého šťastia, ktoré prebýva v hĺbke duše a má svoj prameň v Božej láske. Preto svätých nazývame blaženými. Blahoslavenstvá sú ich cestou, ich cieľom smerom k vlasti. Blahoslavenstvá sú životnou cestou, ktorú nám Pán ukazuje, aby sme mohli nasledovať jeho šľapaje. V dnešnom evanjeliu sme počuli, ako ich Ježiš vyhlásil pred veľkým zástupom na vrchu blízko Galilejského jazera.

Blahoslavenstvá sú profilom Krista a následne i kresťana. Chcel by som z nich zdôrazniť jedno: «Blahoslavení tichí». Ježiš hovorí o sebe samom: «Učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom» (Mt 11,29). Toto je jeho duchovná podobizeň a odhaľuje nám bohatstvo jeho lásky. Miernosť je spôsob bytia a života, ktorý nás približuje k Ježišovi a robí nás jednotnými medzi sebou. Umožňuje nám zanechať všetko, čo nás rozdeľuje a stavia proti sebe a hľadať vždy nové spôsoby ako napredovať na ceste jednoty, ako to robili synovia a dcéry tejto zeme, a medzi nimi Mária Alžbeta Hesselblad, nedávno kanonizovaná, a svätá Brigita, Birgitta Vadstena, spolupatrónka Európy. Modlili sa a pracovali, aby utužili putá jednoty a spoločenstva medzi kresťanmi. Výrečným znamením je, že práve tu, v ich krajine, charakteristickej spolunažívaním veľmi rozdielnych národov si spoločne pripomíname päťsté výročie reformácie. Svätí dosahujú zmeny vďaka tichosti srdca. Vďaka nej chápeme veľkosť Boha a úprimne sa mu klaniame; a ďalej je to postoj človeka, ktorý nemá čo stratiť, pretože jeho jediným bohatstvom je Boh.

Blahoslavenstvá sú istým spôsobom preukazom totožnosti kresťana, ktorý ho identifikuje ako Ježišovho nasledovníka. Sme pozvaní byť blahoslavenými, byť Ježišovými nasledovníkmi, čeliac bolestiam a úzkostiam našich čias s Ježišovým duchom a s jeho láskou. V tomto zmysle by sme mohli poukázať na nové situácie, aby sme ich prežívali s obnoveným a vždy sviežim duchom – blahoslavení tí, čo s vierou znášajú zlo, ktoré im iní spôsobujú a odpúšťajú zo srdca; blahoslavení tí, čo hľadia do očí vydedencom a vytískaným na okraj, preukazujúc im blízkosť; blahoslavení tí, čo spoznávajú Boha v každom človekovi a bojujú, aby ho objavili aj iní; blahoslavení tí, čo chránia a starajú sa o spoločný domov; blahoslavení tí, čo sa vzdávajú svojho pohodlia pre dobro iných; blahoslavení tí, čo sa modlia a pracujú pre plné spoločenstvo kresťanov... Všetci títo sú nositeľmi Božieho milosrdenstva a nežnosti a iste od neho dostanú zaslúženú odmenu.

Drahí bratia a sestry, pozvanie k svätosti platí pre všetkých a treba ho od Pána prijať v duchu viery. Svätí nás povzbudzujú svojím životom a svojím orodovaním u Boha. My potrebujeme jedni druhých, aby sme sa stávali svätými. Pomáhali si stávať sa svätými. Vyprosme si spoločne milosť prijať toto povolanie s radosťou a svorne pracovať na jeho naplnení. Našej nebeskej Matke, Kráľovnej všetkých svätých, zverme naše úmysly i dialóg v hľadaní plného spoločenstva všetkých kresťanov, aby sme boli požehnaní v našich snahách a dosiahli svätosť v jednote.

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -ak, jb-

inizio pagina

Anjel Pána s pápežom Františkom vo Švédsku: Buďte soľou a svetlom

◊  

Príhovor Svätého Otca Františka pred modlitbou Anjel Pána na záver eucharistického slávenia vo švédskom Malmö 1. novembra 2016

Na záver tejto slávnosti chcem poďakovať Mons. Andersovi Arboreliusovi, biskupovi Štokholmu za jeho milé slová, ako aj verejným predstaviteľom a všetkým tým, ktorí sa zúčastnili na príprave a realizácii tejto návštevy za ich vynaložené úsilie.

Srdečne zdravím predsedu a generálneho sekretára Svetového luteránskeho zväzu a arcibiskupku Cirkvi Švédska. Pozdravujem členov ekumenických delegácií a diplomatického zboru prítomných pri tejto príležitosti a všetkých tých, ktorí sa rozhodli s nami spojiť pri tejto eucharistickej slávnosti.

Ďakujem Bohu, že mi dal možnosť prísť do tejto zeme a stretnúť sa s vami, ktorí mnohí pochádzate z rôznych kútov sveta. Ako katolíci sme súčasťou jednej veľkej rodiny, ktorú drží samotné spoločenstvo. Povzbudzujem vás, aby ste žili vašu vieru v modlitbe, vo sviatostiach a vo veľkodušnej službe núdznym a trpiacim. Nabádam vás, aby ste boli soľou a svetlom v situáciách, v akých sa nachádzate, s vaším spôsobom bytia a konania podľa Ježišovho štýlu a s veľkou úctou a solidaritou voči bratom a sestrám iných cirkví a kresťanských spoločnestiev a voči všetkým osobám dobrej vôle.

V našom živote nie sme sami, máme vždy pomoc a spoločnosť Panny Márie, ktorá sa nám dnes predstavuje ako prvá medzi svätými, prvá Pánova učeníčka. Utiekajme sa pod jej ochranu a predkladajme jej naše bolesti a naše radosti, obavy a túžby. Všetko dávajme pod jej ochranu s istotou, že na nás hľadí a stará sa o nás s materinskou láskou.

Drahí bratia, prosím vás, aby ste sa nezabudli modliť za mňa. Aj ja na vás veľmi myslím v mojej modlitbe.

A teraz spoločne pozdravme Pannu Máriu modlitbou Anjel Pána.

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -bp, jb-

inizio pagina

Spoločné vyhlásenie katolíkov a luteránov v Lunde pri 500. výročí reformácie

◊  

Švédsko 1. novembra – Pri ekumenickej modlitbe v katedrále v Lunde v sobotu 31. októbra pápež František a predseda Svetového luteránskeho zväzu biskup Munib Younan podpísali Spoločné vyhlásenie pri príležitosti spoločnej katolícko-luteránskej pripomienky reformácie. Text koncipovaný v piatich častiach sa začína citátom z Jánovho evanjelia: „Ostaňte vo mne a ja vo vás. Ako ratolesť nemôže prinášať ovocie sama od seba, ak neostane na viniči, tak ani vy, ak neostanete vo mne.“ (Jn 15,4)

V prvom bode nazvanom „S vďačným srdcom“ Spoločné vyhlásenie vyjadruje vďačnosť Bohu za cestu dialógu a zbližovania medzi katolíkmi a evanjelikmi: „Vďaka dialógu a zdieľanému svedectvu nie sme si viac cudzími. Skôr sme sa naučili, že to, čo nás spája je väčšie než to, čo nás rozdeľuje.“

Druhý bod spočíva v prosbe za uzdravenie rán a nesie nadpis „Od konfliktu k spoločenstvu“. „Hoci minulosť zmeniť nemožno, to, na čo sa spomína a spôsob, akým sa to pripomína zmeniť možno“, uvádza sa v texte. Tretí a najrozsiahlejší bod hovorí o úsilí o spoločné svedectvo a obsahuje aj túžbu po spoločnom eucharistickom stole.

Katolíci a luteráni ďalej pozývajú k spoločnej ceste k jednote aj ďalších ekumenických partnerov. Spoločné vyhlásenie sa končí výzvou katolíkom a luteránom celého sveta „byť vernými ohlasovateľmi Božej bezhraničnej lásky k celému ľudstvu.“ Nasleduje celý text  dokumentu:

Spoločné vyhlásenie pri príležitosti spoločnej katolícko-luteránskej pripomienky reformácie

Lund 31. októbra 2016

„Ostaňte vo mne a ja vo vás. Ako ratolesť nemôže prinášať ovocie sama od seba, ak neostane na viniči, tak ani vy, ak neostanete vo mne.“ (Jn 15,4)

S vďačným srdcom

Týmto spoločným vyhlásením vyjadrujeme Bohu radostnú vďaku za tento okamih spoločnej modlitby v Lundskej katedrále, ktorým začíname spomienkový rok päťstého výročia reformácie. Päťsto rokov nepretržitého a plodného ekumenického dialógu medzi katolíkmi a luteránmi nám pomohlo prekonať mnohé rozdiely a prehĺbilo naše vzájomné porozumenie a dôveru. Zároveň sme sa k sebe vzájomne priblížili cez spoločnú službu našim blížnym, nachádzajúcim sa často v situáciách utrpenia a perzekúcie. Vďaka dialógu a zdieľanému svedectvu nie sme si viac cudzími. Skôr sme sa naučili, že to, čo nás spája je väčšie než to, čo nás rozdeľuje.

Od konfliktu k spoločenstvu

Zatiaľ čo sme hlboko vďační za duchovné a teologické dary nadobudnuté skrze reformáciu, rovnako vyznávame a pred Kristom oplakávame to, že luteráni a katolíci zasadili ranu viditeľnej jednote Cirkvi. Teologické rozdielnosti boli sprevádzané predsudkom a konfliktami a náboženstvo bolo využívané pre politické ciele. Naša spoločná viera v Ježiša Krista a náš krst od nás žiadajú každodenné obrátenie, ktorým odvrhneme nesúlady a konflikty minulosti, ktoré bránia službe zmierenia. Hoci minulosť zmeniť nemožno, to, na čo sa spomína a spôsob, akým sa to pripomína zmeniť možno. Modlíme sa za uzdravenie našich rán a spomienok, ktoré zahmlievajú náš pohľad na seba navzájom. Dôrazne odmietame všetky prejavy nenávisti a násilia, minulé i súčasné, zvlášť tie konané v mene náboženstva. Dnes počujeme zaznievať Božie prikázanie, aby sme odložili všetky konflikty bokom. Uznávame, že sme boli oslobodení milosťou, aby sme napredovali smerom k spoločenstvu, ku ktorému nás Boh neustále volá.

Naša oddanosť spoločnému svedectvu

Ako zanechávame epizódy dejín, ktoré nás ťažia, zaväzujeme sa, že budeme spoločne vydávať svedectvo o Božej milosrdnej milosti, ktorá sa stala viditeľnou v ukrižovanom a vzkriesenom Kristovi. Vedomí si toho, že spôsob akým navzájom komunikujeme ovplyvňuje naše svedectvo o Evanjeliu, zaväzujeme sa k ďalšiemu rastu v spoločenstve, ktoré má svoje korene v krste, tým, že sa budeme usilovať odstrániť zostávajúce prekážky, ktoré nám bránia dosiahnuť plnú jednotu. Kristus túži, aby sme boli jedno, aby tak svet mohol uveriť (porov. Jn 17,21).

Mnoho členov našich spoločenstiev si túžobne želá prijímať Eucharistiu pri jednom stole, ako konkrétny prejav plnej jednoty. Zažívame bolesť tých, ktorí zdieľajú svoje celé životy, ale nemôžu mať spoločnú účasť na Božej vykupiteľskej prítomnosti pri eucharistickom stole. Uznávame našu spoločnú pastoračnú zodpovednosť odpovedať na duchovný smäd a hlad nášho ľudu po jednote v Kristovi. Vrúcne túžime po tom, aby táto rana na Kristovom Tele bola uzdravená. To je cieľ našich ekumenických snažení, v ktorých si želáme pokročiť, a to aj cez obnovenie nášho záväzku k teologickému dialógu.

Modlíme sa k Bohu, aby katolíci a luteráni dokázali spoločne vydávať svedectvo Evanjelia Ježiša Krista, pozývajúc ľudstvo počúvať a prijať dobrú zvesť o Božom vykupiteľskom diele. Vyprosujeme od Boha inšpiráciu, povzbudenie a silu, aby sme mohli svorne napredovať v službe, obraňovaním ľudskej dôstojnosti a ľudských práv, osobitne vzhľadom na chudobných, prácou na spravodlivosti a odmietaním všetkých foriem násilia. Boh nás povoláva k tomu, aby sme boli blízko všetkým, čo túžia po dôstojnosti, spravodlivosti, pokoji a zmierení. Obzvlášť dnes pozdvihujem náš hlas za ukončenie násilia a extrémizmu, ktoré postihujú tak mnohé krajiny a spoločenstvá a nespočetné sestry a bratov v Kristovi. Povzbudzujeme luteránov a katolíkov, aby spoločne pracovali na prijímaní cudzincov, pomáhali tým, čo sú nútení utekať kvôli vojne a prenasledovaniu a obraňovali práva utečencov a tých, čo hľadajú azyl.

Viac ako kedykoľvek predtým si uvedomujeme, že naša spoločná služba v tomto svete sa musí rozšíriť na Božie stvorenstvo, ktoré trpí zneužívaním a následkami nenásytnej chamtivosti. Uznávame, že budúce generácie majú právo na to, aby sa mohli tešiť zo sveta, Božieho diela, so všetkými jeho možnosťami a nádherou. Modlíme sa za zmenu sŕdc a myslí, ktorá povedie k láskyplnej a zodpovednej starostlivosti o stvorenstvo.

Jedno v Kristovi

Pri tejto priaznivej príležitosti vyjadrujeme vďaku našim bratom a sestrám reprezentujúcim rôzne kresťanské svetové spoločenstvá a spolky, ktorí sú tu prítomní a zjednotení s nami v modlitbe. Keď sme sa opätovne zaviazali prejsť od konfliktu k spoločenstvu, urobili sme tak ako súčasť jediného Kristovho Tela, do ktorého sme včlenení skrze krst. Pozývame našich ekumenických partnerov, aby nám pripomínali naše záväzky a povzbudzovali nás. Prosíme ich, aby pokračovali v modlitbe za nás, aby naďalej kráčali s nami, aby nás podporovali v uskutočňovaní nábožných záväzkov, ktoré sme dnes vyjadrili.

Výzva ku katolíkom a luteránom celého sveta

Vyzývame všetky luteránske a katolícke farnosti a spoločenstvá, aby boli odvážne a kreatívne, radostné a naplnené nádejou v ich záväzku pokračovať na veľkej ceste, ktorá je pred nami. Namiesto konfliktov z minulosti, nech Boží dar jednoty medzi nami vedie spoluprácu a prehlbuje našu solidaritu. Primknutím sa vo viere ku Kristovi, spoločnou modlitbou, vzájomným načúvaním, životom Kristovej lásky v našich vzťahoch, my, katolíci a luteráni, otvárame sa sile Trojjediného Boha. Zakorenení v Kristovi a vydávajúci o ňom svedectvo, obnovujeme naše odhodlanie byť vernými ohlasovateľmi Božej bezhraničnej lásky k celému ľudstvu.

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -mk, jb-

inizio pagina

Pápež na sviatok Všetkých svätých tvítuje o svätcoch a o Otcovom pohľade

◊  

Vatikán 1. novembra - Tieto dva tvíty rozposlal pápež František na dnešný sviatok Všetkých svätých:

„Svätí objavili tajomstvo pravého šťastia, ktoré prebýva v hĺbke duše a má svoj prameň v Božej láske.“

„Otec na nás hľadí a jeho láskavý pohľad nás povzbudzuje očistiť našu minulosť a kráčať v jednote.“ -bp-

inizio pagina

Zo života Cirkvi vo svete



Týždeň modlitieb za jednotu sa v roku 2017 zameria na výročie reformácie

◊  

Nemecko 1. novembra – Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov sa v roku 2017 sústredí na 500. výročie reformácie, pričom jeho motto bude znieť „Kristova láska nás pobáda k zmiereniu“ (porov. 2 Kor 5,14). Na príprave materiálov spolupracovala skupina kresťanských cirkví v Nemecku.

V teologicko-pastoračnom úvode k materiálu, ktorý je pomôckou pre zorganizovanie spoločnej ekumenickej modlitby  sa píše, že „to bola apoštolská exhortácia pápeža Františka Evangelii gaudium, ktorá inšpirovala tému tohto roku citátom z jej deviateho bodu: „Lebo nás ženie Kristova láska“ (2 Kor 5,14). Z tohto verša braného v kontexte  celej piatej kapitoly Druhého listu Korinťanom nemecká rada sformulovala tému Týždňa modlitieb na rok 2017.“

Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov, označovaný aj ako „Ekumenický týždeň“ prebieha každoročne od 18. do 25. januára. -bp, jb-

inizio pagina

V irackom Karakoši slávili prvú omšu po vyhnaní teroristov

◊  

Irak 1. novembra – V Katedrále Nepoškvrneného počatia Panny Márie v Karakoši po období okupácie mohli konečne opäť sláviť prvú svätú omšu.  Slávil ju sýrskokatolícky arcibiskup Youhanna Boutros Moshe spolu so štyrmi kňazmi po tom, ako vládne vojská oslobodili mesto z rúk džihádistov. Chrám v meste s významným podielom kresťanov stále nesie stopy po zničení, avšak arcibiskup Mosulu, Kirkúku a celého Kurdistanu Mons. Moshe hovorí, že „tento kostol je pre nás symbolom“.

Ako ďalej informuje agentúra AsiaNews, arcibiskup Moshe po návrate do Karakoša na severe Iraku v nedeľu 30. októbra povedal, že ak by bola katedrála úplne zničená, ľudia by sa nechceli vrátiť. Počas prvej omše v tamojšej katedrále taktiež pripomenul, že je nutné očistiť mesto od každej stopy po samozvanom Islamskom štáte a od nenávisti, ktorej obeťami boli všetci. Ako dodal, treba začať nanovo budovať infraštruktúru a zneškodniť míny, ktoré sa v meste nachádzajú, aby sa tak ľuďom uľahčil návrat do Karakoša, uvádza na záver agentúra AsiaNews. -bp-

inizio pagina

Dnešné vysielanie



Vysielanie z 1. novembra 2016

◊  

Utorkové vysielanie vo zvukovej podobe:  

inizio pagina