Vatikán 2. novembra - V dnešný deň Pamiatky zosnulých bude pápež František o 16. hodine sláviť omšu za zosnulých na rímskom cintoríne Prima Porta. Cintorín je známy aj ako Cimitero Flaminio a nachádza sa pri starej rímskej ceste Via Flaminia. Po minulé roky zvykol Svätý Otec v rovnaký deň celebrovať na centrálnom cintoríne Campo Verano. 

Na rímskom cintoríne Prima Porta sa nachádza aj hrobka Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda. Myšlienka postaviť ju vznikla v polovici sedemdesiatych rokov, keďže pre vtedajší komunistický režim v Česko-Slovensku niektorí aktívni krajania neboli vo vlasti vítaní ani za života, ba ani po smrti. Hrobka bola dokončená v roku 1977. Boli v nej pochovaní významní činitelia exilu a rímski krajania, napr. Mons. Štefan Náhalka - prvý rektor SÚSCM, Mons. Štefan Fogaš – prvý Slovák vo vatikánskej diplomacii, don Gorazd Zvonický (vlastným menom Andrej Šándor) - saleziánsky kňaz a básnik, páter Pius Krivý - dominikán a misionár medzi Slovákmi vo Švajčiarsku, don Štefan Fabera - salezián a neúnavný sprievodca slovenských pútnikov po Ríme, básnik Eugen Vesnin (vlastným menom Ignác Zelenka) - a ďalší kňazi. Ďalej sú tam pochovaní aj niektorí laici ako napr. prof. Ing. Anton Bugan - prvý rektor Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave, s manželkou. Takisto tam našli miesto svojho posledného odpočinku aj niekoľké rehoľné sestry a bratia. Telesné pozostatky niektorých tam pochovaných krajanov boli po páde totality prevezené na rodné Slovensko (Náhalka, Fogaš, Zvonický). Desiatky ďalších krajanov sú pochované aj na iných cintorínoch v Ríme a na okolí.

​V dnešný deň Spomienky na všetkých verných zosnulých sa Svätý Otec spojil aj s tými, čo ho sledujú cez sociálnu sieť. Na Twitteri umiestnil túto výzvu k duchovnému prežívaniu dňa: „S vierou zotrvajme pri hroboch našich drahých, modliac sa aj za zosnulých, na ktorých nikto nepamätá.“

Cez sociálnu sieť komunikoval pápež František aj počas svojej nedávnej cesty vo Švédsku. Po svätej omši, ktorú slávil v Malmö na slávnosť Všetkých svätých rozoslal nasledovnú myšlienku: „Svätí objavili tajomstvo pravého šťastia, ktoré prebýva v hĺbke duše a má svoj prameň v Božej láske.“

Hneď po návrate zo Švédska pridal pápež František aj druhý tvít, v ktorom pripomenul ekumenický odkaz apoštolskej cesty: „Otec na nás hľadí a jeho láskavý pohľad nás povzbudzuje očistiť našu minulosť a kráčať v jednote.“ -jk, jb-

Vatikán 2. novembra - Svätý Otec František pri príležitosti Spomienky na všetkých verných zosnulých slávil dnes o 16. hodine eucharistiu na rímskom cintoríne Prima Porta. V homílii sa veriacim prihovoril spontánnymi slovami. Po návrate z cintorína sa Svätý Otec odobral na osobnú modlitbu k hrobkám pápežov pochovaných pod Vatikánskou bazilikou.

Plné znenie homílie na cintoríne Prima Porta

„Jób bol v tme. Bol priam pred bránou smrti. V tomto momente úzkosti, bolesti a utrpenia Jób vyjadruje nádej: «Ja viem, že môj Obranca žije a posledný sa zdvihne z prachu. A ja ho uvidím: ja sám, moje oči ho uzrú, a nie iný» (porov. Jób 19, 25.27). Spomienka na zosnulých má tento dvojitý význam: význam smútku. Cintorín je smutný, pripomína nám našich blízkych, ktorí nás opustili, pripomína nám aj budúcnosť, smrť. Ale v tomto smútku prinášame kvety ako znak nádeje a môžem tiež povedať, že aj slávnosti, ale až neskôr, nie teraz. A smútok sa mieša s nádejou a to je to, čo pociťujeme dnes pri tomto slávení: spomienku na našich zosnulých pred ich ostatkami, a nádej. Ale tiež cítime, že táto nádej nám pomáha, lebo aj my musíme prejsť touto cestou. My všetci ňou pôjdeme. Skôr či neskôr, ale všetci. S bolesťou, s väčšou či menšou bolesťou, ale všetci. Ale s kvetom nádeje, s tým pevným lanom, ktoré je ukotvené v záhrobí: a hľa, táto kotva nesklame, je nádejou vzkriesenia.

A ten, kto prvý prešiel touto cestou, je Ježiš. My kráčame cestou, ktorú on vyšliapal. Tým, kto nám otvoril bránu, je on sám, Ježiš. Svojím krížom nám otvoril bránu nádeje, otvoril nám bránu, ktorou vchádzame, aby sme kontemplovali Boha: «Ja viem, že môj Obranca žije a posledný sa zdvihne z prachu. A ja ho uvidím: ja sám, moje oči ho uzrú, a nie iný».

Vráťme sa dnes domov s touto dvojitou spomienkou: so spomienkou na minulosť, na našich blízkych, ktorí nás opustili; a so spomienkou na budúcnosť, na cestu, ktorou pôjdeme. S istotou, a bezpečne, vďaka tej istote, ktorá vyšla z Ježišových pier: «Ja ho vzkriesim v posledný deň» (Jn 6,40).“

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -bp, jb-

Vatikán/Švédsko 2. novembra – Pápež František sa včera podvečer vrátil z dvojdňovej ekumenickej návštevy Švédska pri príležitosti 500. výročia reformácie. Ešte cestou z letiska zastavil na krátku modlitbu v Bazilike Santa Maria Maggiore. Pri spiatočnom lete z Malmö do Ríma Svätý Otec odpovedal na otázky novinárov. V rámci 40-minútovej tlačovej konferencie, ktorú moderoval riaditeľ Tlačového strediska Svätej stolice Greg Burke, dominovali témy ako prijímanie utečencov, ekumenické vzťahy s turíčnymi kresťanskými spoločenstvami a prítomnosť charizmatických hnutí v Katolíckej cirkvi, výzva sekularizácie Európy, otázka svätenia žien, postoj Vatikánu k politickej kríze vo Venezuele či boj proti obchodovaniu s ľuďmi a modernému otroctvu.   

Pápež František verejne poďakoval Švédsku za pohostinnosť voči utečencom a zároveň zdôraznil nevyhnutnosť spájať prijatie cudzincov s ich integráciou do miestnej kultúry. „Neslobodno si zatvoriť srdce pred utečencom, ale žiada sa aj rozvážnosť predstaviteľov vlády“, povedal pápež a vyjadril porozumenie s rozhodnutím súčasnej švédskej vlády obmedziť prijímanie z kapacitných dôvodov a tiež s krajinami, ktoré si po zvážení svojich reálnych možností integrovať cudzincov stanovili určité hranice v ich prijímaní.

Pokiaľ ide o budúcoročné apoštolské cesty, pápež František zatiaľ nepotvrdil eventuálnu návštevu Nemecka pri príležitosti 500. výročia reformácie, o ktorej sa uvažuje, potvrdil však, že už pripravuje cestu do Indie a Bangladéša.

V plnom znení prinášame z tlačovej konferencie časti týkajúce sa tém migrácie a sekularizácie:

Švédska novinárka Elin Swedenmark položila Svätému Otcovi otázku:

„Svätý Otec, včera ste hovorili o revolúcii nežnosti. Zároveň však vidíme, že čoraz viac ľudí pochádzajúcich z krajín ako sú Sýria či Irak hľadá útočisko v európskych krajinách. Niektorí však reagujú so strachom, ba dokonca sú tu aj ľudia, čo si myslia, že príchod týchto utečencov by mohol ohroziť kresťanskú kultúru v Európe. Aký je Váš odkaz pre ľudí, ktorí sa boja takéhoto vývoja situácie a aký je Váš odkaz Švédsku, ktoré po dlhej tradícii prijímania utečencov teraz začína uzatvárať vlastné hranice?“

Pápež František: „Predovšetkým ja, ako Argentínčan a Juhoameričan veľmi ďakujem Švédsku za túto pohostinnosť, lebo mnoho Argentínčanov, Čiľanov a Uruguajčanov bolo v čase vojenských diktatúr prijatých vo Švédsku. Švédsko má dlhú tradíciu prijímania. A nielen prijímania, ale aj integrovania, rýchle hľadanie ubytovania, školy, práce... integrácia do ľudu. Povedali mi o štatistike – možno sa mýlim, nie som si istý – avšak to, čo si pamätám je, že – môžem sa mýliť – 850-tisíc by bolo takzvaných „nových Švédov“, čiže migrantov alebo utečencov, či ich detí. Toto je prvá vec.

Po druhé: Musíme rozlišovať medzi migrantom a utečencom, nie je tak? S migrantom sa musí zaobchádzať prostredníctvom istých pravidiel, lebo migrovať je právom, avšak je to veľmi regulované právo. Naopak, byť utečencom vyplýva zo situácie vojny, úzkosti, hladu, jednej hroznej situácie a štatút utečenca potrebuje viac starostlivosti, viac práce. Aj v tomto Švédsko vždy dalo príklad – v ubytovaní, vo vyučovaní jazyka, kultúry a aj v integrácii do kultúry. Z tohto aspektu integrácie kultúr nemusíme mať strach, lebo Európa sa formovala prostredníctvom neustálej integrácie kultúr, mnohých kultúr... Verím, že – a toto nehovorím urážlivým spôsobom, to nie, ale len  ako zaujímavosť – fakt, že dnes na Islande Isanďan s dnešnou isladštinou môže čítať svojich klasikov spred tisíc rokov bez ťažkostí, znamená, že je to krajina s malým počtom migrácií, takzvaných „vĺn“ aké mala Európa. Európa sa formovala prostredníctvom migrácií...

Potom, čo si myslím o krajinách, ktoré zatvárajú hranice: myslím, že teoreticky sa nedá uzavrieť srdce pred utečencom, ale treba aj obozretnosť vlád: musia byť veľmi otvorení, aby ich prijali, ale treba aj kalkuláciu ako ich umiestniť, lebo utečenca nesmieme len prijať, ale musí sa integrovať. A ak má povedzme istá krajina kapacitu integrovať dvadsiatich, nech tak robí až po tento počet. Ďalšia má na viac, nech urobí viac. Avšak treba mať vždy otvorené srdce: nie je ľudské zatvoriť dvere, nie je ľudské uzavrieť srdce a v konečnom dôsledku sa za to platí. Tu sa platí politicky; ako sa tiež dá politicky platiť za nerozvážnosť v kalkulácii, v prijímaní väčšieho počtu, než je možné integrovať. Lebo aké je nebezpečenstvo, keď sa utečenec či migrant – a toto platí pre oboch – neintegruje? Dovolím si jedno slovo – možno je to novotvar – getizuje sa – čiže vstupuje do určitého geta. A kultúra, ktorá sa nevyvíja vo vzťahu s inou kultúrou, toto je nebezpečné. Myslím si, že tým najhorším radcom pre krajiny, ktoré sa prikláňajú k uzatváraniu hraníc, je strach a tým najlepším radcom je zas obozretnosť.

Rozprával som sa počas týchto dní s jedným činiteľom švédskej vlády, a hovoril mi o niekoľkých súčasných ťažkostiach – toto platí pre poslednú otázku – , o niekoľkých ťažkostiach, lebo prichádzajú mnohí a nestíha sa ich umiestniť, nájsť školu, dom, učiť ich jazyk. Obozretnosť musí takto kalkulovať. Avšak Švédsko... neverím, že ak Švédsko zmenší svoju kapacitu prijímania, urobí to z egoizmu alebo preto, že by tú schopnosť stratila; ak je tu niečo takéto, je to kvôli tejto poslednej veci, čo som spomenul. Dnes mnohí hľadia na Švédsko, lebo poznajú jeho pohostinnosť, avšak pre umiestnenie všetkých chýba potrebný čas.“

Mathilde Imberty, rímska korešpondentka francúzskeho Radio France položila nasledovnú otázku:

„Vaša Svätosť, vraciame sa zo Švédska, kde je sekularizácia veľmi silná, je to fenomén týkajúci sa Európy vo všeobecnosti. V krajine akou je Francúzsko sa odhaduje, že v nasledujúcich rokoch bude väčšina obyvateľstva bez náboženstva. Podľa Vás je sekularizácia fatálnou osudovosťou? Kto je zodpovedným – laické vlády či Cirkev, ktorá je príliš ostýchavá?“

Pápež František: „Fatálnosť nie. Ja neverím na fatálnu osudovosť! Kto je zodpovedný? Neviem povedať... Každý je zodpovedný. Neviem, ide o proces... No ešte predtým chcem povedať jednu vec. Pápež Benedikt XVI. o tomto hovoril mnoho a jasne. Keď sa viera stane vlažnou, je to preto, tak ako hovoríte, lebo sa oslabuje Cirkev... Časy viac sekularizované... nuž pomyslime napríklad na Francúzsko, na časy zosvetštenia na kráľovskom dvore: časy, v ktorých kňazi boli dvornými kaplánmi, klerikálny funkcionalizmus... Ale chýbala evanjelizačná sila, sila evanjelia. Vždy keď dochádza ku sekularizácii, môžeme povedať, že je tu niekde slabosť v evanjelizácii, to je pravda... Avšak je tu aj ďalší proces, kulturálny proces, proces – verím, že raz som o ňom hovoril – druhej formy „skultúrňovania“, keď človek prijme svet od Boha preto, aby ho skultúrnil, aby mu pomohol rásť, aby mu vládol. V istom bode sa človek tak veľmi cíti byť pánom tej kultúry – pomyslime na príbeh o Babylonskej veži – je tak pánom tejto kultúry, že sa sám začína správať ako stvoriteľ ďalšej kultúry, avšak vlastnej, a zaujíma miesto Boha stvoriteľa. A myslím si, že pri sekularizácii skôr či neskôr dochádza k hriechu proti Bohu stvoriteľovi. Sebestačný človek. Nie je to problém laickosti, lebo potrebujeme zdravú laickosť, ktorá je autonómiou vecí, zdravou autonómiou vecí, zdravou autonómiou vied, myslenia, politiky – treba istú zdravú laickosť. No inou vecou je laicizmus, aký nám v dedičstve zanechalo osvietenstvo.

Myslím, že sú tu tieto dve veci: tak trochu sebestačnosť človeka stvoriteľa kultúry, ktorý však ide mimo hranice a cíti sa byť Bohom, a tak trochu i slabosť v evanjelizácii, ktorá sa stáva vlažnou a kresťania sú vlažnými. Tu nás zachráni, keď trochu znovunadobudneme zdravú autonómiu v rozvoji kultúry a vied, aj so zmyslom pre to, že sme závislí, že sme stvoreniami a nie Bohom; a ďalej keď znovunadobudneme evanjelizačnú silu. Verím, že dnes je táto sekularizácia veľmi silná v kultúre a v istých kultúrach. Je tiež veľmi silná v rozličných formách svetskosti, duchovnej svetskosti. Keď do Cirkvi vstúpi duchovná svetskosť, to je to najhoršie. Tieto slová, čo teraz vyslovím, nie sú moje, sú to slová kardinála De Lubaca, jedného z veľkých teológov Druhého vatikánskeho koncilu. Hovorí, že keď do Cirkvi vstúpi duchovná svetskosť, je to tá najhoršia vec, aká sa jej môže stať, horšia než to, čo sa stalo v čase skazených pápežov. A spomína niektoré formy skazenosti pápežov, nepamätám si dobre, no sú mnohé. Svetskosť. Toto je podľa mňa nebezpečné. Riskujúc, že to tu vyzerá ako kázeň, homília, poviem toto: Ježiš, keď sa modlí za nás všetkých pri Poslednej večeri, prosí Otca o jednu vec pre nás všetkých: aby nás nevzal zo sveta, ale aby nás chránil pred svetom, opred svetskosťou. Je veľmi veľmi nebezpečná, ide o sekularizáciu tak trochu zamaskovanú, prezlečenú, o tak trochu „sériovú módu“ (prêt-à-porter) v živote Cirkvi.“

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -jb, zk-

Predseda Pápežskej rady na podporu jednoty kresťanov kardinál Kurt Koch, ktorý sa zúčastnil na apoštolskej ceste vo Švédsku po boku pápeža Františka, vyjadril veľkú spokojnosť s priebehom návštevy. Kardinál, ktorý pochádza zo Švajčiarska, v interview pre Vatikánsky rozhlas ešte pred odchodom z Malmö vyzdvihol pápežov impulz pre ekumenizmus týmito slovami:

„Ekumenizmus naozaj leží Svätému Otcovi na srdci. Svätý Otec chce povzbudiť jednotu so všetkými kresťanmi: toto je pre neho veľmi dôležité. Preto som veľmi vďačný, že prijal toto pozvanie luteránov, aby prišiel sem, do Švédska, a pripomenul si reformáciu. Bolo vidieť, ako sa Svätý Otec z tejto veci veľmi raduje. Všetkému veľmi dobre načúval, hlavne svedectvám osôb pochádzajúcich z rôznych regiónov sveta. A jeho odpoveď bola veľmi jasná v tom, že povzbudil kráčať vpred, nestrachovať sa a mať silu vidieť všetky výzvy, ktoré sú prítomné, na prekonanie tejto situácie.“ -bp-

Rím 2. novembra – Minulý týždeň sa vo Večnom meste uskutočnil 12. medzinárodný kongres exorcistov. Jeho účastníci sa v rámci Jubilea milosrdenstva zjednotili v modlitbe za to, aby vo svojom povolaní boli účinným znakom Božieho milosrdenstva. Na pomoc exorcistom pripravili aj prehľadný materiál s usmerneniami Cirkvi o správnom vykonávaní rítu exorcizmu.

Predseda medzinárodnej asociácie exorcistov P. Francesco Bamonte v rozhovore pre Vatikánsky rozhlas vysvetlil, že služba kňaza ako exorcistu má výsostne cirkevný charakter a vykonáva sa z úradného poverenia:

„V skutočnosti koná v rámci oficiálnej misie Cirkvi: predstavuje Krista a Cirkev a teda musí aj poznať a nasledovať cirkevné normy, ktoré Cirkev ustanovuje pri výkone exorcizmu. Pastoračná služba exorcizmu sa odohráva v cirkevnom prostredí.“

Na kongrese exorcistov v dňoch 24. – 29. októbra v Ríme sa hovorilo aj o pastoračnej problematike rastúcej praxe okultizmu, ktorá priťahuje záujem najmä mladých generácií. Účastníci si pripomenuli aj pamiatku svetoznámeho exorcistu Gabriela Amortha, ktorý zomrel v septembri tohto roku.

Účastníkov kongresu, ktorí sa zišli z celého sveta, povzbudil aj Svätý Otec. Udelil im apoštolské požehnanie prostredníctvom listu s hlavičkou Štátneho sekretariátu. -bp, jb-

Taliansko 2. novembra – Zajtra sa v Bologni začne svetová konferencia o historickej úlohe pápeža Benedikta XV. s názvom „Pápež Giacomo della Chiesa vo svete zbytočného krviprelievania“. V kontexte storočnice od Prvej svetovej vojny sa dvojdňový kongres uskutoční s podporou Bolonskej arcidiecézy a viacerých organizácií.

Podujatie popri štátnych predstaviteľoch Talianska slávnostne otvorí štátny sekretár Svätej stolice kardinál Pietro Parolin a predseda Talianskej biskupskej konferencie kardinál Angelo Bagnasco.

Na konferencii s účastníkmi z rozličných krajín vystúpi aj historik Ľuboslav Hromják z Teologického inštitútu Teologickej fakulty Katolíckej univerzity v Spišskom Podhradí. Hovoriť bude o vzťahu medzi Svätou stolicou a Československom počas pontifikátu Benedikta XV. v rokoch 1914-1922. -bp-

V chronologickom prehľade prinášame všetky publikované príspevky k 17. apoštolskej ceste pápeža Františka do Švédska, ktorá sa koná v dňoch 31. októbra - 1. novembra 2016 s mottom „Od konfliktu k spoločenstvu - spoločne v nádeji“.

Harmonogram apoštolskej cesty pápeža Františka do Švédska

1. NOVEMBRA

Pápež pred novinármi poďakoval Švédsku za prijímanie a integráciu utečencov

Kardinál Kurt Koch o pápežovej návšteve Švédska: Povzbudenie kráčať vpred

Svätý Otec sa rozlúčil so Švédskom slávením omše s katolíckou komunitou

Anjel Pána s pápežom Františkom vo Švédsku: Buďte soľou a svetlom

Homília Svätého Otca pri omši v Malmö: Pomáhajme si stať sa svätými

31. OKTÓBRA

Ekumenické stretnutie v Malmö: Silné svedectvá a spoločný záväzok charity

Príhovor pápeža Františka na ekumenickom stretnutí vo švédskom Malmö

Spoločné vyhlásenie katolíkov a luteránov v Lunde pri 500. výročí reformácie

Homíla pápeža Františka pri ekumenickej modlitbe v Lunde

Pápež František na ekumenickej modlitbe v luteránskej katedrále v Lunde

Logo apoštolskej cesty do Švédska: Kríž s Kristom ako centrum všetkého

Svätý Otec priletel do Švédska na 17. apoštolskú cestu

PRED CESTOU

Pri Anjel Pána pápež pozval k modlitbe za cestu do Švédska i za obete zemetrasenia

Pápež František pre švédsky časopis: Čo sa katolíci môžu naučiť od luteránov

Exkluzívne interview pápeža Františka pred cestou do Švédska

Svetový luteránsky zväz oslávi 70 rokov svojho vzniku vo švédskom Lunde

Prítomnosť Katolíckej cirkvi vo Švédsku v štatistickom prehľade

Švédi s radosťou očakávajú pápeža, hovorí biskup jedinej švédskej diecézy

Pápež prijal ekumenickú púť luteránov z Nemecka: Spája nás Božie milosrdenstvo

Ekumenický program 500. výročia reformácie vo Švédsku s účasťou pápeža

Reakcie na ohlásenú apoštolskú cestu pápeža Františka do Švédska

Pápež František navštívi Švédsko pri 500. výročí reformácie

Posolstvo Svätého Otca Františka k Svetovému dňu migrantov 2017

(bude sa sláviť 15. januára 2017)

Maloletí migranti, zraniteľní a bez hlasu

Drahí bratia a sestry!

„Kto prijme jedno z takýchto detí v mojom mene, mňa prijíma. A kto prijíma mňa, nie mňa prijíma, ale toho, ktorý ma poslal“ (Mk 9, 37; porov. Mt 18, 5; Lk 9, 48; Jn 13, 20). Týmito slovami evanjelisti pripomínajú kresťanskému spoločenstvu Ježišovo učenie, ktoré je zároveň uchvacujúce i veľmi záväzné. Tento výrok v skutočnosti naznačuje bezpečnú cestu, ktorá vedie až k Bohu, pričom v dynamike prijatia vychádza od tých najmenších a pokračuje Spasiteľom. Práve prijatie je nevyhnutnou podmienkou zavŕšenia tejto cesty: Boh sa stal jedným z nás, v Ježišovi sa stal dieťaťom, a otvorenie sa Bohu vo viere – ktorá živí nádej – nachádza svoje vyjadrenie v láskyplnej blízkosti k tým najmenším a najslabším. Láska, viera a nádej, sú všetky spoločne zapojené do skutkov milosrdenstva – či už duchovných alebo telesných – ktoré sme znovu objavili počas nedávneho mimoriadneho Svätého roku.

Evanjelisti sa však vyjadrujú aj o zodpovednosti tých, ktorí konajú proti milosrdenstvu: „Ale pre toho, kto by pohoršil jedného z týchto maličkých, čo veria vo mňa, bolo by lepšie, keby mu zavesili mlynský kameň na krk a ponorili ho do morskej hlbiny“ (Mt 18, 6; porov. Mk 9, 42; Lk 17, 2). Či možno zabudnúť na toto prísne napomenutie pri pomyslení na vykorisťovanie mnohých detí, ktoré ľudia bez škrupúľ nútia k prostitúcii či zneužívajú na pornografiu, robia z nich otrokov detskej práce alebo ich najímajú ako vojakov, zapájajú do obchodu s drogami a ďalších foriem zločinnosti; pričom sú tieto deti nútené utekať od konfliktov a prenasledovania, riskujúc, že sa niekde ocitnú samy a opustené?

Preto mi pri príležitosti tohoročného Svetového dňa migrantov a utečencov leží na srdci, aby som poukázal na existenciu maloletých migrantov, zvlášť tých, ktorí putujú sami, a vyzval všetkých, aby sa starali o mladých chlapcov a dievčatá, ktorí sú trojnásobne nechránení: pretože sú mladiství, pretože sú cudzincami a pretože sú bezbranní, keď z rôznych dôvodov musia žiť ďaleko od svojej domovskej krajiny a odlúčení od svojich rodinných väzieb.

Migrácie sa dnes neobmedzujú len na niektoré oblasti planéty, ale dotýkajú sa všetkých kontinentov a budú sa ich dotýkať čoraz viac, lebo nadobúdajú rozmery tragického celosvetového problému. Nejde len o osoby hľadajúce dôstojnú prácu alebo lepšie životné podmienky, ale aj o mužov a ženy, starých a deti, ktorí sú nútení opustiť svoje domovy s nádejou, že sa zachránia a nájdu niekde pokoj a bezpečie. Sú to v prvom rade títo maloletí, ktorí platia za emigráciu veľkú cenu, temer vždy súvisiacu s násilím, biedou a životnými podmienkami – faktormi, ku ktorým sa pripája aj globalizácia s jej negatívnymi stránkami. Nezriadený hon za rýchlym a ľahkým ziskom prináša aj nárast takých nešvárov, ako je obchod s deťmi, vykorisťovanie a zneužívanie maloletých, či vo všeobecnosti nedodržiavanie práv prináležiacich deťom, ktoré sú zakotvené v Medzinárodnom dohovore o právach dieťaťa.

Pre svoju osobitnú krehkosť má detstvo jedinečné a neodňateľné potreby. Ide tu predovšetkým o právo na zdravé a bezpečné rodinné prostredie, kde sa môže dieťa rozvíjať pod vedením otca a matky a podľa ich príkladu; ďalej je to právo-povinnosť na adekvátne vzdelanie: v prvom rade v rodine a tiež v škole, kde deti môžu rásť ako osoby a protagonisti vlastnej budúcnosti aj budúcnosti svojho národa. V skutočnosti je v mnohých oblastiach sveta čítanie, písanie a počítanie stále privilégiom len niekoľkých. Všetci maloletí majú tiež právo hrať sa a venovať sa voľnočasovým aktivitám, skrátka, majú právo byť deťmi.

Spomedzi migrantov sú deti tými najzraniteľnejšími, pretože v živote, kde sa ocitli, sú akoby neviditeľné a bez vlastného hlasu: v nebezpečenstve prichádzajú o doklady, a tak ostávajú pred očami sveta ukryté; pretože ich nesprevádzajú dospelí, ich hlas zaniká a nie je ho počuť. Preto maloletí migranti ľahko končia na najnižšom stupni ľudského poníženia, kde v mocnom plameni ilegality a násilia zhorí budúcnosť príliš mnohých nevinných. Pritom je príliš ťažké pretrhnúť sieť zneužívania maloletých.

Ako reagovať na tieto skutočnosti?

Po prvé si treba uvedomiť, že fenomén migrácií nie je vytrhnutý z dejín spásy, naopak, je ich súčasťou. S ním sa spája aj Božie prikázanie: „Cudzinca nebudeš napádať a utláčať, veď sami ste boli cudzincami v egyptskej krajine!“ (Ex 22, 21); „Aj vy majte radi cudzinca, lebo aj vy ste boli cudzincami v egyptskej krajine!“ (Dt 10, 19). Tento fenomén predstavuje zároveň znamenie doby, znamenie, ktoré hovorí o prozreteľnom Božom diele v dejinách a v ľudskej spoločnosti, týkajúcom sa univerzálneho spoločenstva. Cirkev nepodceňuje tento problém či drámu a tragédiu spojenú s migráciou ani ťažkosti súvisiace s dôstojným prijatím týchto osôb. Zároveň však povzbudzuje k tomu, aby sme aj v tomto fenoméne videli Boží plán, nepochybujúc o tom, že nikto nie je cudzincom v kresťanskom spoločenstve, ktoré objíma „všetky národy, kmene, plemená a jazyky“ (Zjv 7, 9). Každý je vzácny; osoby sú dôležitejšie ako veci a hodnota každej inštitúcie sa meria podľa toho, ako zaobchádza so životom a dôstojnosťou ľudskej bytosti, a to predovšetkým vtedy, keď je tak ľahko zraniteľná, ako sú maloletí migranti.

Okrem toho sa treba zamerať na ochranu, integráciu a trvalé riešenia.

Predovšetkým ide o to, aby sa prijali všetky dostupné opatrenia na zaistenie ochrany a bezpečnosti maloletých migrantov, pretože „títo chlapci a dievčatá, ponechaní sami na seba, končia nezriedka na ulici a stávajú sa obeťami bezohľadných vykorisťovateľov, ktorí ich často vystavujú fyzickému, morálnemu a sexuálnemu násiliu“ (Benedikt XVI., Posolstvo k Svetovému dňu migrantov a utečencov 2008).

Napokon, hranica medzi migráciou a obchodom s ľuďmi je často veľmi tenká. K ľahkej zraniteľnosti migrantov, zvlášť ak ide o deti, prispievajú mnohé faktory: núdza a nedostatok prostriedkov na prežitie, ku ktorým sa pripájajú nereálne očakávania navodené médiami; nízka úroveň vzdelanosti; neznalosť zákonov, kultúry a často i jazyka hostiteľskej krajiny. To všetko ich robí fyzicky i psychicky závislými. No najsilnejším popudom k vykorisťovaniu a zneužívaniu detí je existujúci dopyt. Ak sa nenájde spôsob, ako prísnejšie a účinnejšie zasiahnuť voči tým, čo z toho profitujú, nebude možné zabrániť mnohým formám otroctva, ktorých obeťami sú mladiství.

Preto je nevyhnutné, aby s ohľadom na dobro svojich detí imigranti čo najužšie spolupracovali so spoločenstvami, ktoré ich prijali. S veľkou vďačnosťou preto hľadíme na cirkevné i občianske organizácie a inštitúcie, ktoré s veľkým úsilím venujú čas i sily na ochranu maloletých pred rozličnými formami zneužívania. Je dôležité, aby sa nadväzovala čoraz účinnejšia a konkrétnejšia spolupráca, založená nielen na výmene informácií, ale aj na posilnení sietí, ktoré budú schopné zaistiť, že sa zasiahne včas a cielene. Pritom nepodceňujeme mimoriadnu silu cirkevných spoločenstiev, ktorá sa prejavuje predovšetkým vtedy, keď sú zjednotené v modlitbe a bratskom spoločenstve.

Po druhé: treba sa usilovať o integráciu detí a mladistvých migrantov, ktorí sú vo všetkom závislí od spoločenstva dospelých. Veľmi často je totiž nedostatok finančných prostriedkov prekážkou na zavedenie primeraných politických opatrení na poskytovanie pomoci, prijímanie a inklúziu migrantov. V dôsledku toho sa stáva, že namiesto úsilia o sociálne začlenenie maloletých migrantov, alebo programov na ich bezpečný a asistovaný návrat do vlasti, sa hľadajú spôsoby ako zabrániť ich vstupu, čo nahráva ilegálnym sieťam; alebo sú poslaní do domovskej krajiny a nikto sa nestará, či je to skutočne v ich „najlepšom záujme“.

Situácia maloletých migrantov je ešte vážnejšia, ak sú v krajine ilegálne alebo sú najatí a zapojení do organizovanej kriminality. Vtedy často smerujú do centier predbežného zadržania. Nie je zriedkavé ani to, že sú uväznení, a keďže nemajú peniaze na zaplatenie kaucie alebo cesty domov, môžu ostať dlhú dobu vo väzení, kde sú vystavení zneužívaniu a násiliu rôzneho druhu. V takýchto prípadoch sa právo štátu na riadenie migračných tokov a na ochranu spoločného dobra národa musí spájať s povinnosťou vyriešiť a právne upraviť postavenie maloletých migrantov, pri plnom rešpektovaní ich dôstojnosti a v snahe vyjsť v ústrety ich vlastným potrebám, ak sú sami, alebo aj potrebám ich rodičov, s ohľadom na dobro celej rodiny.

Podstatnú úlohu napokon zohráva prijatie adekvátnych národných postupov a plánov na spoluprácu medzi domovskými a hostiteľskými krajinami, zameranými na odstránenie príčin nútenej emigrácie maloletých.

Po tretie: obraciam sa na všetkých s naliehavou výzvou, aby sa hľadali a prijímali trvalé riešenia. Keďže pri migrácii ide o komplexný fenomén, problém maloletých migrantov treba riešiť pri jeho koreňoch. Na vzniku tohto problému sa podieľajú vojny, porušovanie ľudských práv, korupcia, chudoba, nerovnováha a prírodné nešťastia. Deti sú prvé, ktoré tým trpia, pričom často podstupujú telesné mučenie a násilie, sprevádzané morálnym a psychickým násilím, ktoré v nich zanecháva temer vždy nezmazateľné stopy.

Preto je absolútne nevyhnutné, aby sa v domovských krajinách riešili príčiny migrácií. To si ako prvý krok vyžaduje úsilie celého medzinárodného spoločenstva o ukončenie konfliktov a násilia, ktoré nútia ľudí utekať. Okrem toho je však potrebná aj dlhodobá vízia, ktorá bude pre oblasti postihnuté najzávažnejším porušovaním práva a nestabilitou predvídať vhodné programy, aby sa všetkým zaistil prístup ku skutočnému rozvoju, podporujúcemu dobro dievčat a chlapcov, ktorí sú nádejou ľudstva.

Napokon by som sa rád obrátil na vás, ktorí na ceste emigrácie kráčate po boku detí a mladistvých: oni potrebujú vašu cennú pomoc a tiež Cirkev vás potrebuje a podporuje vo veľkodušnej službe, ktorú im poskytujete. Naďalej neúnavne vo svojom živote vydávajte odvážne svedectvo o evanjeliu, ktoré vás pozýva, aby ste spoznali a prijali Pána Ježiša, prítomného v tých najmenších a najzraniteľnejších.

Všetkých maloletých migrantov, ich rodiny a spoločenstvá, a tiež vás, ktorí ste im nablízku, zverujem pod ochranu Svätej rodiny z Nazareta, aby bdela nad každým z vás a sprevádzala vás na vašej ceste; k svojej modlitbe pripájam aj apoštolské požehnanie.

Vo Vatikáne 8. septembra 2016, na sviatok Narodenia Panny Márie

František

Zverejnili pápežovo posolstvo ku Dňu migrantov, zamerané na deti a maloletých

Stredajšie vysielanie vo zvukovej podobe: