Vatikán 4. novembra – Svätý Otec dnes slávil vo Vatikánskej bazilike svätú omšu za kardinálov a biskupov, ktorí zosnuli v priebehu posledných dvanástich mesiacov. Zo slovenských biskupov to bol Mons. Dominik Hrušovský, ktorý zomrel 27. júla v Nitre vo veku 90 rokov. Arcibiskup Hrušovský pôsobil ako rektor Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme, neskôr ako vikár niekdajšej Trnavskej arcidiecézy pre Bratislavu a napokon ako apoštolský nuncius v Bielorusku. Patril tiež k dlhoročným spolupracovníkom Vatikánskeho rozhlasu.

Pri slávení so začiatkom o 11.30 pri Oltári katedry v zadnej lodi baziliky s pápežom Františkom koncelebrovali desiatky kardinálov a biskupov. Podľa tradície sa táto omša vo Vatikáne slávi v červenej liturgickej farbe. V liturgickom priestore bol umiestnený veľký obraz Matky Božej s Ježiškom v náručí.

Homília Svätého Otca v plnom znení

«Milostivý a milosrdný je Pán» (Ž 103,8).

Mesiac november, ktorý kresťanská zbožnosť venuje pamiatke zosnulých veriacich, vedie každoročne cirkevné spoločenstvo k uvažovaniu nad životom po smrti a hlavne nad konečným stretnutím s Pánom. On bude sudcom našej pozemskej cesty, sudcom, ktorého rysmi sú milosrdenstvo a zľutovanie, ako nám pripomína žalmista. S týmto vedomím sme sa zhromaždili pri Pánovom oltári v modlitbe za duše kardinálov a biskupov, ktorí ukončili svoj pozemský deň v priebehu posledných dvanástich mesiacov. A zatiaľ čo ich ešte raz zverujeme milosrdnej dobrote Otca, obnovujeme našu vďačnosť za kresťanské a kňazské svedectvo, ktoré nám zanechali.

Títo naši bratia prišli až do cieľa po tom, ako slúžili Cirkvi a milovali Pána Ježiša, v tej istote lásky, ktorú nám pripomenul apoštol Pavol v druhom čítaní: «Kto nás odlúči od Kristovej lásky?» (Rim 8,35). Je to viera v Kristovu lásku, od ktorej nás nič nemôže odlúčiť: ani súženie, ani úzkosť, ani prenasledovanie, ani nebezpečenstvo, ani smrť, ani život... Boli im jasné slová Knihy múdrosti, že tí, «čo boli verní, v láske zotrvajú pri ňom» (Múd 3,9). A dobre vedeli, že naša pozemská púť sa končí v dome nebeského Otca a že len tam sa nachádza cieľ, odpočinok a pokoj. Do toho domu nás vedie Pán Ježiš, naša cesta, pravda a život.

Cesta smerom k Otcovmu domu sa pre každého z nás začína v ten istý deň, v ktorom otvoríme oči svetlu a skrze krst ich otvoríme milosti. Dôležitým úsekom tejto cesty je pre nás kňazov a biskupov moment, v ktorom vyslovujeme „tu som!“ počas kňazskej vysviacky. Od toho okamihu sme špeciálnym spôsobom zjednotení s Kristom, účastní na jeho služobnom kňazstve. V hodine smrti vyslovíme posledné „tu som!“ zjednotené s tým Ježišovým, ktorý zomrel zveriac svojho ducha do Otcových rúk (por. Lk 23,46). Kardináli a biskupi, na ktorých si dnes spomíname v modlitbe sa počas celého svojho života, a obzvlášť potom, ako ho zasvätili Bohu, oddali vydávaniu svedectva o Ježišovej láske a jej rozdávaniu druhým. A slovom a príkladom povzbudzovali veriacich, aby robili to isté.

Boli pastiermi Kristovho stáda a podľa jeho vzoru sa nasadili, darovali a obetovali pre spásu im zvereného ľudu. Posväcovali ho prostredníctvom sviatostí a viedli ho po ceste spásy; plní moci Ducha Svätého ohlasovali evanjelium; s otcovskou láskou sa usilovali milovať všetkých, osobitne chudobných, bezbranných a odkázaných na pomoc. Preto sa domnievame, že na konci ich života ich Pán «prijal ako celopalnú obetu» (Múd 3,6). Teraz sme tu, aby sme sa za nich modlili, obetovali božskú obetu ako prosbu za ich duše a prosili Pána, aby im dal navždy sa skvieť v jeho kráľovstve svetla (porov. Múd 3,7).

Svojou službou odovzdali srdciam veriacich tú utešujúcu pravdu, že «milosti a zľutovania sa dostane jeho vyvoleným» (Múd 3,9). V mene Boha milosrdenstva a odpustenia, ich ruky žehnali a odpúšťali, ich slová posilňovali a osúšali slzy, ich prítomnosť výrečným spôsobom dosvedčovala, že Božia dobrota je nevyčerpateľná a jeho milosrdenstvo je nekonečné. Niektorí z nich boli povolaní dosvedčovať evanjelium hrdinským spôsobom, podstúpením ťažkých súžení. V tejto svätej omši, pamiatke Kristovej smrti a zmŕtvychvstania, vzdajme chválu Bohu za všetko to dobro, ktoré Pán vykonal pre nás a pre svoju Cirkev prostredníctvom týchto našich bratov a otcov vo viere.

Vo svetle Kristovho veľkonočného tajomstva je ich smrť v skutočnosti vstupom do plnosti života. V tomto svetle viery sa cítime ešte bližšími našim zosnulým bratom: smrť nás zdanlivo oddelila, ale moc Krista a jeho Ducha nás spája ešte hlbším spôsobom. Naďalej ich budeme cítiť pri nás v spoločenstve svätých. Živení chlebom života aj my, spolu s tými, čo nás predišli, očakávame s pevnou nádejou deň stretnutia z tváre do tváre so žiarivým a milosrdným obličajom Otca. Nech nad nimi, ako aj nad nami, neustále bdie naša matka Mária, a nech nám vyprosí, aby sme sa nikdy «neodlúčili od Božej lásky, ktorá je v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi» (porov. Rim 8,39).

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -jb, bp-

Vatikán 4. novembra – Modlitbový úmysel Svätého Otca na mesiac november sa týka spolupráce krajín pri pomoci utečencom. Vo videoposolstve, ktoré dnes publikovala Svetová sieť modlitby Svätého Otca (Apoštolát modlitby), pápež František prosí za prekonanie ľahostajnosti a podporu pre krajiny, ktoré zo solidarity prijímajú utečencov:

„Môže nejaká krajina osamotene čeliť ťažkostiam, ktoré vytvára nútená migrácia? Musíme prejsť od ľahostajnosti a strachu k prijatiu druhého. Lebo tým druhým môžeš byť ty. Alebo ja... Spoj sa so mnou v tomto úmysle modlitby:

Aby krajiny, ktoré sa ujímajú veľkého počtu vysídlencov a utečencov, boli podporované vo svojom prejavovaní  solidarity.“

Evanjelizačný úmysel na mesiac november sa týka spolupráce kňazov a laikov: „Aby sa kňazi a laici vo farnostiach podieľali na službe v prospech spoločenstva a nedali sa ničím odradiť.“

Úmysel našich biskupov sa zameriava na skutky milosrdentva: „Aby sme skutkami milosrdenstva vo svojom okolí svedčili o tom, že Boh je milosrdný Otec.“ -jb-

Vatikán 4. novembra – Pri tlačovej konferencii počas spiatočného letu zo Švédska dňa 1. novembra 2016 pápež František stručným a jasným vyjadrením vylúčil eventuálne kňazské svätenie žien v Katolíckej cirkvi v budúcnosti. Potvrdil tak učenie Cirkvi v línii svojich predchodcov. Prinášame celý preklad jeho slov, ktorými odpovedal na otázku švédskej novinárky.

Redaktorka Švédskej televízie Anna Cristina Kappelinová sa pápeža Františka opýtala: „Švédsko, ktoré hostilo toto dôležité ekumenické stretnutie, má na čele svojej cirkvi ženu. Čo si o tom myslíte? Je realistické rozmýšľať o ženách v úlohe kňazov aj v Katolíckej cirkvi v budúcich desaťročiach? A ak nie, prečo? Boja sa katolícki kňazi konkurencie?“

Pápež František: „Čítajúc tak trochu dejiny tejto oblasti, kde sme boli, som videl, že tu bola istá kráľovná, ktorá trikrát ovdovela; a povedal som: „Táto žena je silná!“ A vraveli mi: „Švédske ženy sú veľmi silné, veľmi statočné a preto niektorí švédski muži hľadajú ženu inej národnosti“. Neviem či je to pravda!... Ohľadom svätenia žien v Katolíckej cirkvi dal posledné jasne slovo svätý Ján Pavol II. a toto zostane. Toto zostane. Ohľadom konkurencie, neviem...“

„Ak si dobre prečítame vyhlásenie, ktoré urobil Ján Pavol II., ide v tejto línii. Áno. Veď ženy môžu robiť mnohé veci, lepšie než muži. A aj v dogmatickej oblasti – na objasnenie, aby azda bola vec jasnejšia a nebolo to len odkazovanie na určitý dokument – v katolíckej ekleziológii sú prítomné dva rozmery: dimenzia petrovská, ktorá je dimenziou apoštolov – Peter a kolégium apoštolov, čo je pastorácia prislúchajúca biskupom – a dimenzia mariánska, ktorá je ženským rozmerom v Cirkvi. A toto som už povedal nie jeden raz. Kladiem si otázku, kto je dôležitejší v teológii a v mystike Cirkvi: apoštoli či Mária – v deň Turíc? Je to Mária! Naviac: Cirkev je ženou. Je to „tá“ Cirkev a nie „ten“ Cirkev. Tá Cirkev. Cirkev-nevesta Ježiša Krista. Je to sobášne tajomstvo. A vo svetle tohto tajomstva rozumieme prečo sú tu tieto dva rozmery: dimenzia petrovská, čiže biskupská a dimenzia mariánska, so všetkým tým, čo je materstvom Cirkvi, avšak v tom najhlbšom zmysle. Neexistuje Cirkev bez tohto ženského rozmeru, lebo ona sama je ženského rodu.“ (Preklad: Slovenská redakcia VR) -zk, jb-

Nechajme sa vnútorne pohnúť Božím pohľadom. Jediné, po čom túži, je aby sme zostali spojení ako živé ratolesti s jeho Synom Ježišom. (Tvít pápeža Františka 4. novembra 2016)

Taliansko 4. novembra – „Benedikt XV. vyťažil ohromnú morálnu silu zo svojej neutrality: silu, ktorú vlády neuznali, ale chráni ho od zlej povesti, ktorá postihla iných, ako napríklad Socialistickú internacionálu.“ Takto sa kardinál Pietro Parolin vyjadril o pápežovi, ktorého pontifikát sa začal mesiac po vypuknutí Prvej svetovej vojny a trval do roku 1922. Štátny sekretár Svätej stolice dnes vystúpil v Bologni pri otvorení konferencie venovanej role Benedikta XV. v dobe svetovej kataklizmy, ktorá zanechala za sebou viac ako 6 miliónov mŕtvych.

Kardinál Parolin pripomenul, že „už od prvej encykliky Ad beatissimi v novembri 1914 sa Benedikt XV. odmietol zoskupiť s tzv. Dohodou či s Centrálnymi veľmocami a zvolil si cestu neutrality, ktorá by sa len naivným očiam mohla zdať ako pohodlná a bezbolestná voľba.“

Občianskym menom Giacomo della Chiesa nastúpil na Petrov stolec 3. septembra 1914. Pripisujú sa mu viaceré prvenstvá. Bol prvým pápežom, ktorý ako bohoslovec ešte pred vysviackou vyštudoval civilné právo. Počas jeho pontifikátu vyšiel v roku 1917 po prvý raz zjednotený Kódex kánonického práva Katolíckej cirkvi.

Ako ďalšie prvenstvo Benedikta XV. kardinál Parolin spomenul jeho nový pohľad na oblasť, ktorú dnes už celkom bežne označujeme ako Blízky východ, predtým sa však chápala ako priestor Osmanskej ríše. Avšak pápež Benedikt XV. „už viac nehľadel na oblasť východne od Ríma ako na impérium, ale ako na «Blízky východ» s jeho neriešiteľnými problémami, ktoré sa neraz zdajú byť nevyriešenými dokonca i dnes; ako na liaheň veľkých tragédií, ako tá arménska...“.

Kardinál Parolin tiež pripomenul, že Svätá stolica v kontakte s Blízkym východom mala  pred sebou tamojšie kresťanské komunity zjednotené s Rímom, ale aj iné apoštolské či starobylé kresťanské komunity, s ktorými mala občas veľmi napäté vzťahy. Pápež Benedikt XV. okrem iného v roku 1917 založil v Ríme aj Pápežský východný inštitút.

Štátny sekretár Svätej stolice ako zaujímavosť spomenul, že Benedikt XV. bol posledným pápežom, ktorý mal vo svojom dávnom príbuzenstve iných pápežov (Kalixt II. a Inocent VII.), ako aj to, že v historiografii mu niektorí dávajú prívlastok „neznámy pápež“.

Na medzinárodnom kolokviu v Bologni s názvom „Pápež Giacomo della Chiesa vo svete zbytočného krviprelievania“ sa v deviatich sekciách podieľa sto aktívnych účastníkov. Jedným z nich je aj slovenský cirkevný historik Ľuboslav Hromják z Katolíckej univerzity v Ružomberku. Trojdňový program sa uzavrie zajtra 5. novembra. -bp, jb-

Rím 4. novembra – „Skoncovanie obchodu s ľuďmi sa začína od nás.” Takto znie téma najbližšieho zhromaždenia iniciatívy RENATE, teda Európskej siete rehoľníčok proti obchodovaniu s ľuďmi a vykorisťovaniu, ktoré sa uskutoční v dňoch 6. až 12. novembra v Ríme. Na stretnutí bude zastúpené aj Slovensko.

V poradí už druhé zhromaždenie európskych rehoľníčok dnes v Tlačovom stredisku Svätej stolice predstavila predsedníčka siete RENATE sestra Imelda Pooleová. Je členkou kongregácie Loretských sestier Mary Wardovej (IBVM), pochádza z Veľkej Británie a viacero rokov pôsobila v Albánsku.

Niektoré aspekty boja proti obchodovaniu s ľuďmi prítomným novinárom osvetlila sestra Monica Chikweová z kongregácie Nemocničných sestier milosrdenstva, pôvodom  z Nigérie. Upozornila okrem iného na problém spočívajúci v existencii klientely, čiže dopytu po prostitúcii, ktorý je živnou pôdou pre obchodníkov s ľuďmi. „Na to, aby sa účinne bojovalo proti tejto rakovine nášho storočia, je potrebné sa s rozhodnosťou postaviť k problému klientov, promulgovať zákon, ktorý ich bude trestať,“ uviedla sestra Monica zo siete RENATE. -bp-

Piatkové vysielanie vo zvukovej podobe: