Vatikán 5. novembra – Pápež František dnes osobne pozdravil účastníkov svetového stretnutia tzv. „ľudových hnutí“, ktoré sa konalo počas uplynulého týždňa v Ríme pod patronátom Pápežskej rady pre spravodlivosť a pokoj. Pri stretnutí vo večerných hodinách v Aule Pavla VI. adresoval niekoľkým tisíckam účastníkov rozsiahly príhovor zameraný na aktuálne otázky zápasu za sociálnu, ekonomickú a politickú spravodlivosť vo svetle Sociálneho učenia cirkvi. Prítomní boli zástupcovia hnutí zo 65 krajín s prevahou Latinskej Ameriky.

Svätý Otec sa venoval téme označovanej skratkou „3-T“, to znamená „práca, bývanie a pôda“ (šp. tierra, techo, trabajo) a rovnako aj požiadavke integrálnej ekológie. Predložil tiež svoje myšlienky k problematike migrácie, ktorú označil za problém svetového charakteru. Ako pracovnú metódu odporúčal kolektívne rozlišovane priamo na mieste konkrétneho života. Za vzor zápasu proti nerovnosti dal Martina Luthera Kinga a jeho evanjeliový postoj prekonania pomsty nenásilím. Pápež apeloval na lídrov ľudových hnutí, aby pestovaním striedmeho životného štýlu odolávali pokušeniu korupcie v kontakte s politikou.

Ľudové hnutia sa takýmto spôsobom stretli už po tretí raz. Ich prvé svetové stretnutie bolo v roku 2014 v Ríme a ďalšie v roku 2015 v bolívijskom Santa Cruz. Trojdňový konferenčný program, ktorý predchádzal dnešnej audiencii sa konal na pôde Pápežského medzinárodného kolégia Maria Mater Ecclesiae v Ríme.

Svätého Otca v mene prítomných pozdravil kardinál Peter Turkson, ktorý od januára prevezme vedenie novozriadeného Dikastéria pre integrálny ľudský rozvoj. Zástupkyňa Svetového hnutia kresťanských robotníkov Edilma Méndez Tomas potom predniesla text spoločného vyhlásenia zúčastnených ľudových hnutí. V siedmich bodoch sa v ňom v mene „vyraďovaných systémom“ formulujú požiadavky na systémovú transformáciu. Za „spoločnú a štrukturálnu príčinu sociálnej a environmentálnej krízy“ sa označuje „tyrania peňazí, t.j. diktujúci kapitalistický systém a ideológia, ktoré nerešpektuje ľudskú dôstojnosť“.

Potom sa už ujal slova pápež František: „Pri tomto našom treťom stretnutí vyjadrujeme ten istý smäd: smäd po spravodlivosti, to isté volanie: po pôde, príbytku a práci pre všetkých.“ Po týchto úvodných slovách pripomenul tri zásady vytvárania „ľudskej alternatívy voči globalizácii ľahostajnosti“: „dať ekonomiku do služby národov“, „budovať pokoj a spravodlivosť“ a „chrániť Matku Zem“.    

Pápež František sa vo svojom takmer 50-minútovom príhovore sústredil na body, ktoré ako vysvetlil považuje za spoločné pre všetkých napriek ich rôznorodosti pôvodu a názorov. Upozornil na riziko formálnej rétoriky konferencií odtrhnutých od konkrétneho života. Samotné slogany totiž nedokážu čeliť tlaku tzv. „globalizačnej ideologickej kolonizácie“:

„Reálne riešenia na aktuálne problémy nevychádzajú z jednej, troch, či tisícky konferencií, ale musia byť ovocím kolektívneho rozlišovania, ktoré dozrieva priamo na mieste, spoločne s bratmi, rozlišovania, ktoré sa stáva transformujúcou činnosťou «podľa miest, časov a osôb», ako vravieval sv. Ignác. V opačnom prípade je tu riziko abstraktností, istých «deklaratívnych nominalizmov (sloganov), ktoré sú krásnymi rečami, ale nedokážu dať oporu pre život našich komunít» (List predsedovi Pápežskej komisie pre Latinskú Ameriku z 19. marca 2016). Globalizujúci ideologický kolonializmus sa snaží nanucovať recepty idúce ponad kultúru, ktoré nerešpektujú identitu národov. Vy idete inou cestou, ktorá je súčasne lokálna i univerzálna. Cestou, ktorá mi pripomína, ako Ježiš žiadal preorganizovať zástup do skupín po päťdesiat, aby im rozdelil chlieb“ (porov. Homília na Slávnosť Corpus Domini, Buenos Aires, 12. júna 2004).

Pápež reagoval aj na premietnuté video, cez ktoré mu organizátori priblížili výsledky konferencie. Prítomných povzbudil, aby v úsilí o riešenie problému „nerovnosti, ktorá plodí násilie“ pokračovali „naďalej prešliapavať cesty a zápasiť“ a uistil ich o svojej podpore.

Svätý Otec ďalej ostro pomenoval nespravodlivé prejavy moci peňazí, ktorá vládne prostredníctvom „strachu a múrov“, pričom citoval aj vyjadrenie pápeža Pia XI., ktorý v roku 1931 hovoril o „medzinárodnom imperializme peňazí“. Poukázal na správny smer, ktorý vedie cez „lásku a mosty“. Pripomenul slová bl. Pavla VI. z roku 1971 o úlohe politiky ako „náročnej úlohe služby druhým“.

Ďalšou témou, ktorej pápež František venoval širšiu reflexiu, bola migrácia. Súčasnú utečeneckú krízu nazval „bankrotom humánnosti“, pripomenúc slová gréckeho pravoslávneho arcibiskupa Hieronyma pri ich spoločnej návšteve Lesbosu, že «migrácia nie je problémom Blízkeho východu a severnej Afriky, Európy a Grécka. Je problémom sveta» (Lesbos, 16. apríla 2016).

Napokon vystríhal ľudové hnutia pred dvoma pokušeniami, týkajúcimi sa ich vzťahu k politike. Prvým je nebezpečenstvo stať sa len určitou „položkou“ sociálneho systému a vzdať sa úlohy  „revitalizovať, v základoch obnoviť demokracie, ktoré prechádzajú skutočnou krízou“.

Druhým pokušením je podľahnúť korupcii. „Proti pokušeniu korupcie je najlepšou pomocou praktizovanie striedmosti“, zdôraznil pápež osobitne tým, ktorí sú vo vedúcich postaveniach a dodal: „Príklad striedmeho života v službe blížnym je najlepším spôsobom ako podporovať spoločné dobro a projekt premostenia tzv. «3-T».

Na záver Svätý Otec zdôraznil evanjeliovú požiadavku neodplácať sa zlým za zlé a dal za vzor Martina Luthera Kinga a jeho boj proti zlu preťatím začarovaného kruhu pomsty. -jb-

Vatikán 5. novembra – Pápež František prijal dnes ráno v Klementínskej sále približne 200 členov Habsburskej rodiny pri príležitosti jubilejnej púte do Ríma. Ďalším dôvodom stretnutia, ako ho svojom príhovore pripomenul Svätý Otec, bolo sté výročie od chvíle, keď na rakúsko-uhorský trón nastúpil blahoslavený Karol I. Habsburský, ktorý ako posledný niesol prívlastok „katolícky vládca“:

„Pri tejto radostnej príležitosti si tiež zvláštnym spôsobom pripomínate blahoslaveného Karla I. Habsburského, ktorý presne pred sto rokmi nastúpil na trón. Jeho duchovná prítomnosť medzi vami spôsobuje, že habsburská rodina sa dnes neobzerá do minulosti s nostalgiou, ale naopak, je aktívne prítomná v dnešných dejinách so svojimi výzvami a svojimi potrebami. Vskutku, niektorí z vás zastávajú vedúcu úlohu v organizáciách solidarity, ľudského a kultúrneho rozvoja; ako aj na podporu projektu Európy ako spoločného domova, ktorý sa zakladá na svojich ľudských a kresťanských hodnotách.

S radosťou som sa tiež dozvedel, že v novej generácii vašej rodiny dozrelo niekoľko povolaní ku kňazstvu a k zasvätenému životu. Spolu s vami vzdávam Pánovi vďaku a znovu potvrdzujem, že kresťanská rodina je prvou pôdou, v ktorej semená povolaní – začínajúc práve tým manželským, ktoré je skutočným a pravým povolaním – môžu klíčiť a rásť.

Karol I. Habsburský bol predovšetkým dobrým otcom rodiny a ako taký bol služobníkom života a pokoja. Keďže bol na začiatku Prvej svetovej vojny jednoduchým vojakom, poznal vojnu. V roku 1916 prevzal vládu a citlivý na hlas pápeža Benedikta XV. nešetril svojimi silami [v boji] za mier i za cenu nepochopenia a výsmechu. Aj v tomto nám dnes viac než inokedy predtým ponúka príklad a preto ho môžeme vzývať ako orodovníka u Boha pre získanie pokoja pre ľudstvo“.

Na záver audiencie pápež František poďakoval členom habsburskej rodiny za návštevu a ubezpečil ich o svojich modlitbách. -ej-

Vatikán 5. novembra – Pápež František bude zajtra ráno pri oltári nad hrobom sv. Petra slúžiť pri príležitosti Jubilea väzňov slávnostnú omšu. Ide vôbec o prvé podujatie svojho druhu, ktoré sa koná v rámci Svätého roku milosrdenstva. Na omši sa zúčastní približne tisícka väzňov z Talianska a ďalších 12 krajín. Spolu s nimi  pozval Petrov nástupca do Vatikánskej baziliky viac než 4-tisíc rodinných príslušníkov väzňov, väzenských kaplánov, príslušníkov väzenskej polície, ako aj asociácie, ktoré  poskytujú pomoc vo vnútri a aj mimo väzníc.

Viac už pre Vatikánsky rozhlas prezradil generálny inšpektor talianskych väzenských kaplánov don Virgilio Balducchi:

„Vo väzniciach sa pripravovali už dlhý čas, lebo väčšina z nich – takmer všetci – otvorili vo vnútri väzníc Svätú bránu a pripravovali sa meditáciami, svedectvami a modlitbami. Prirodzene očakávania sú veľké, predovšetkým z toho, čo nám (Svätý Otec) povie. Väzni očakávajú posolstvo veľkej nádeje od niekoho, od koho sme naučení počuť, že nás má rád“.

Ako ďalej don Balducchi vysvetlil, Jubileum väzňov má veľký význam a to nielen pre samotných väzňov, ale aj pre ich rodiny a ľudí, ktorí vo väzenskom prostredí pracujú:
„Mohli by sme takmer povedať, že Boh ich nielen že išiel hľadať do väzníc, ale ich vzal k sebe domov: verím, že toto je najväčšie posolstvo, či už z pohľadu blízkosti, ktorá sa týmto ľuďom ponúka – vo všeobecnosti akémukoľvek väzňovi a tiež všetkým tým, ktorí sú zainteresovaní, teda obetiam, pracovníkom; a na druhej strane možno cítiť, že Cirkev je domovom pre všetkých: že Boh prijíma všetkých! Verím, že toto je najsilnejším gestom, lebo ponúka prijatie do vlastného domu. Pápež ich prijíma vo svojom dome“. -ej- 

Vatikán 5. novembra – Svätá stolica dnes zverejnila nový štatút Pápežskej akadémie pre život, ktorá od septembra tohto roku patrí pod Dikastérium pre laikov, rodinu a život. V stanovách, ktoré vojdú do platnosti 1. januára 2017, sa píše, že hlavným cieľom akadémie ako vedeckej inštitúcie je študovať a formovať podporu, obranu i kultúru života a patrične o nich informovať.

Za jej vedeckých členov môžu byť zvolení aj príslušníci iných náboženstiev, ak sa angažujú za ochranu života a dôstojnosti ľudskej osoby. Okrem riadnych členov bude mať Pápežská akadémia pre život svojich čestných členov a korešpondenčných členov. Osobitné členstvo bude vyhradené mladým bádateľom vo veku do 35 rokov.  Riadiace orgány Pápežskej akadémie pre život tvoria úrady predsedu a kancelára, správna rada a cirkevný poradca.

Štatút podpísal pápež František 18. októbra a jeho platnosť stanovil na obdobie piatich rokov. -bp-

Odpustenie je podstatou lásky, ktorá vie chybu pochopiť a napraviť ju. (Tvít pápeža Františka, 5. novembra 2016) -ej- 

Albánsko 5. novembra – Po dvoch mesiacoch od kanonizácie Matky Terezy z Kalkaty, ktorá má svoj pôvod v Albánsku, dostala balkánska krajina 38 nových blahoslavených. Ide o albánskych mučeníkov komunistického prenasledovania. Prefekt Kongregácie pre kauzy svätých kardinál Angelo Amato, ktorý predsedal dnešnej slávnosti blahorečenia v meste Škodra, ich vo svojej homílii nazval „autentickými protagonistami dejín ľudstva“. 

Ateistický režim v 40. rokoch minulého storočia kruto zasiahol proti katolíkom, pravoslávnym i moslimom. Medzi 38 novými blahorečenými mučeníkmi Albánska sú dvaja biskupi, dvadsaťjeden diecéznych kňazov, sedem františkánov, traja jezuiti, jeden seminarista a štyria laici. Na ich hrdinské svedectvo si v rozhovore pre Vatikánsky rozhlas zaspomínal arcibiskup mesta Škodra Mons. Angelo Massafra:

„Títo mučeníci vo svojom živote trpeli nespravodlivosťou, lebo všetci boli uväznení a nespravodlivo odsúdení ako nepriatelia národa, ako sabotéri a špióni Vatikánu, a pod. V tom čase existovala klíma hrôzy, ktorá skutočne zbavila ľudskosti časť albánskeho národa. Mnohí boli zavraždení, nielen z Katolíckej cirkvi, ale aj ďalší“.

Podľa slov albánskeho arcibiskupa Škodry svedectvo, ktoré preukázali mučeníci v temnej dobe prenasledovania, znamenalo pre Albánsko predovšetkým „nádej, že Boh je Bohom vždy nablízku každému, kto trpí“:

„Máme toľko svedectiev o tom, že všetci títo mučeníci, v čase, keď boli vo väzení, boli nápomocní, ponúkli morálnu i ekonomickú pomoc... mnohí z nich sa delili s tým málo jedlom, čo dostali s druhými, s tými, ktorí trpeli hladom, len aby ich povzbudili. Toto svedčí o tom, ako Boh ešte aj vo väzení konal skrze kňazov. A keď išli na popravu, nikto z nich nemal pocit nenávisti alebo beznádeje; všetci kráčali s pokojnou tvárou, rozhodnutí – samozrejme v utrpení – obetovať svoj život za Boha a byť mu vernými, byť vernými Cirkvi i pápežovi“.

Mons. Angelo Massafra, ktorý sa zúčastnil na dnešnom blahorečení 38 albánskych mučeníkov v katedrále sv. Štefana v Škodre, prejavil radosť z toho, že Rok milosrdenstva sa pre Albánsko uzatvára ďalšou významnou udalosťou:
„Môžeme povedať, že sa uzatvára v kráse, lebo sú to skutočne dva veľmi nádherné roky, ktoré sme prežili: najskôr príchod pápeža Františka pred dvoma rokmi, potom v roku 2015 sme si pripomenuli 25. výročie prvej omše slávenej na cintoríne: bol to jeden z prvých znakov slobody a urobili sme ho práve my, kresťania v Škodre; neskôr sa otvorili aj mešity... Potom máme sv. Matku Terezu a vďaka pápežovi Františkovi aj nového albánskeho kardinála, nečakaný dar... Na druhej strane to pre nás znamená, že na tieto dary musíme odpovedať vynaloženým úsilím, úsilím Cirkvi, veriacich a tak odpovedať na dary, ktoré nám dal Pán“. -ej- 

Slovensko/Vatikán 5. novembra - Predseda Pápežskej rady pre kultúru kardinál Gianfranco Ravasi navštívi 22. novembra Slovensko. Taliansky biblista je známy angažovanosťou v iniciatíve „Nádvorie hľadajúcich“, zameranej na dialóg Cirkvi s neveriacimi. Práve na podujatí tohto typu vystúpi kardinál Ravasi s prednáškou na pôde Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulty UK v Bratislave. Ako informovala Tlačová kancelária KBS, téma podujatia znie „Nové podoby chudoby, príčiny a východiská“. S príspevkom rovnako vystúpi sociologička Iveta Radičová, bývalá predsedníčka vlády SR. Účastníkmi okrúhleho stola budú tiež Katarína Hulmanová z Fóra kresťanských inštitúcií, Anton Marcinčin, splnomocnenec vlády pre podporu najmenej rozvinutých okresov a Jozef Mikloško z organizácie Úsmev ako dar.

Kardinál Ravasi, ktorý do Bratislavy prichádza na pozvanie predsedu KBS Mons. Stanislava Zvolenského, sa počas návštevy stretne s Radou pre vedu, vzdelanie a kultúru KBS.  „Rozhodli sme sa hovoriť o chudobe, lebo sa mnohých osobne dotýka, a v zmenených kultúrnych podmienkach má aj nové podoby. Pri jej odstraňovaní hrajú úlohu nielen ekonomicko-sociálne opatrenia, ale aj atmosféra v spoločnosti a mravné rozhodnutia jednotlivca,“ vysvetlil zámer organizátorov výkonný sekretár KBS Anton Ziolkovský.

Označenie „Nádvorie hľadajúcich“ (Cortile dei gentili)  odkazuje  na staroveké nádvorie Jeruzalemského chrámu vyhradené pre Nežidov, ako symbolické miesto stretnutia  a dialógu. Zrod iniciatívy s týmto názvom spadá do pontifikátu Benedikta XVI., ktorý povzbudil k aktivitám tohto druhu najmä po skúsenosti zo svojej návštevy Českej republiky v roku 2009. „Nádvorie hľadajúcich“, ktorého cieľom je  vytvoriť priestor pre dialóg medzi veriacimi a neveriacimi, zameraný na súčasné výzvy a veľké otázky ľudstva, sa po prvý raz konalo v roku 2011 v Paríži. nasledovali desiatky ďalších stretnutí po celom svete za účasti osobností vedy, politiky, filozofie či umenia.

Kardinál Gianfranco Ravasi najbližšie vystúpi v rámci „Nádvoria hľadajúcich“ na podujatí 16. novembra v Ríme s názvom „Väznice, nápravný systém, výkon trestu – možné reformy“ s účasťou členov zmiešanej skupiny poslancov Talianskeho parlamentu. -jb-

Rím/Slovensko 5. novembra – Slovenský kňaz Peter Gombita, ktorý sa v rámci Jubilejného roku milosrdenstva vydal na beh z Košíc do Vatikánu, už delí od Ríma iba 80 km. Od 16. septembra prekonal takmer 1500 km a dosiahol hornatú oblasť mesta Narni. Hoci prechádzal krížom cez stredné Taliansko práve v čase druhej vlny zemetrasenia, jeho následky našťastie nepocítil. Do cieľa svojej cesty by otec Gombita mohol za priaznivých okolností doraziť v najbližší štvrtok.

Farár z Hýľova a zakladateľ dobročinnej organizácie „Oáza - Nádej pre nový život“, sa rozhodol touto formou pomôcť chudobným, aby mohli prísť na púť do Ríma pri príležitosti Jubilea bezdomovcov, ktoré sa vo Vatikáne uskutoční počas budúceho víkendu 11. – 13. novembra. -jb-

Taliansko 5. novembra – Nepríjemný mediálny rozruch v Taliansku spôsobili slová kňaza Giovanniho Cavalcoliho OP, ktorý na vlnách stanice Radio Maria vyjadril názor, že nedávne zemetrasenie, ktoré postihlo stred Talianska bolo „božím trestom“ súvisiacim so schválením civilných zväzkov talianskymi zákonodarcami.

K záležitosti sa energicky vyjadril zástupca Štátneho sekretariátu Svätej stolice Mons. Angelo Becciu so slovami, že vyhlásenia pátra Cavalcoliho „sú urážlivé pre veriacich a škandalózne pre neveriacich“ a „prináležiace do predkresťanskej doby a nezodpovedajú teológii Cirkvi, pretože sú v rozpore s predstavou o Bohu, akú nám predložil Kristus“.

Vedenie rozhlasovej stanice sa verejne ospravedlnilo a všetkých postihnutých zemetrasením uistilo o svojej „plnej solidarite a blízkosti v modlitbe“. Spomenutému kňazovi okamžite zrušilo ďalšie vysielania. -jb-

Zamyslenie pátra Milana Bubáka SVD na 32. nedeľu cez rok, cyklus C (Lk 20, 27-38): Manželstvo verzus nebeské kráľovstvo 

Evanjelium dnešnej nedele, milí priatelia, nám otvára množstvo otázok. Evanjelista Lukáš nám píše, ako za Ježišom prišli saduceji, ktorí neverili v zmŕtvychvstanie a predložili mu dosť absurdný, vymyslený prípad ohľadom života po smrti. Týkal sa ženy, ktorá mala sedem manželov, jedného za druhým, pretože sedemkrát ovdovela. Zomrela však bezdetná. Otázka, ktorú potom Saduceji Ježišovi položili, znela: „Ktorému z nich bude žena manželkou pri vzkriesení? Veď ju mali siedmi za manželku.”

Ježiš na túto otázku neodpovedá. Možno sa mu zdala príliš teoretická, taká, s akými občas prichádzajú teológovia, ktorí celý svoj život strávili za pracovným stolom a nikdy nemali nič do činenia s reálnym životom. Ježiš na otázku saducejov teda neodpovedal, avšak ani ju celkom neodmietol. Z odpovede, ktorú im adresoval sa silne tlač na povrch otázka, ktorá už nie je len teóriou. Je to otázka: Aký je vzťah medzi nebeským kráľovstvom a manželstvom? Je tam nejaký súvis vôbec?

Odpoveď, ktorú Ježiš saducejom dal, niektorých poteší, iných zarmúti. „Synovia tohoto veku sa ženia a vydávajú. Ale tí, čo sú uznaní za hodných tamtoho veku a zmŕtvychvstania, už sa neženia, ani nevydávajú. Už ani umrieť nemôžu, lebo sú ako anjeli a sú Božími synmi, pretože sú synmi vzkriesenia,“ hovorí Ježiš. Táto jeho odpoveď poteší tých, ktorým manželstvo nevyšlo. Tých, ktorí v manželstve trpeli, ktorí sa navzájom urážal, boli voči sebe násilní, kde nebolo odpustenia. Tí sú radi, že ich manželstvo skončí smrťou jedného z nich, a že sa už nikdy viac nestretnú.

No odpoveď Ježišova by mohla niekoho aj zarmútiť. Tých, ktorí mali šťastné manželstvo, ktorí prežili krásny harmonický vzťah, kde si jeden druhého hlboko vážili a navzájom si dôverovali. Spomínam si, ako som raz zaopatroval jednu veľmi starú ženu. Bývala sama. Keď som vošiel k nej do izby ležala na vysokej starodávnej posteli. Na stene naproti nej mala zavesenú v ráme fotografiu jej manžela. Bola to fotografia veľmi stará. Bola už čiernobiela, poriadne zožltnutá, a za sklom už bolo popadaného množstvo uhynutého hmyzu. Jej manžel pozeral priamo do objektívu fotoaparátu, ktorý ho fotil. Na jeho tvári ani záblesk žiadnej emócie. Zomrel už dávno. Veľmi dávno. Stará pani sa na neho pozrela a hovorí: „Idem k nemu”. Zaujímavé. Veriaca, ba veľmi hlboko veriaca osoba, a ona nepovedala: „Idem k Bohu”. Ona namiesto toho povedala: „Idem za ním, za svojím manželom”. Povedzte, povedali by ste tejto žene, že nech sa neteší, že v nebi sa ľudia ani neženia ani nevydávajú? Myslíte, že by mala z toho radosť? Zaiste nie. A ani mnohí z vás, ktorí žijete ako manželia podobne krásne svoj manželský život by ste z takejto odpovede nemali radosť. A navyše nebola by to pravda.

Duchovní autori, manželia Evelyn a James Whiteheadovci vo svojej knihe Zmysel sexuality: Kresťanská láska a intimita – opierajúc sa o slová Ježišove z dnešného evanjelia – hovoria, že nebeské kráľovstvo a manželstvo majú veľmi úzky vzťah. A to až tak, že manželstvo je najbližším obrazom nebeského kráľovstva. Veď si len spomeňme, ako tento obraz používajú mystici, napr. sv. Ján z Kríža, keď cieľ našej duchovnej cesty, ktorým je zjednotenie, nazývajú mystickým manželstvom. A tak, hovoria Whiteheadovci, Boh v manželstve dáva ľuďom zakusovať nebeské kráľovstvo. Ak manželia žijú opravdivo milujúcim životom, potom sa tam deje presne to, čo sa deje v nebeskom kráľovstve. V opravdivom manželstve sa spájajú dve bytosti do jednej, bez toho, že by prestali byť sami sebou. Je to zjednotenie duší, ale aj zjednotenie tiel. No je tu aj druhá strana mince. Toto zjednotenie v manželstve, nech by bolo čo ako úžasné, nie je a nikdy na tejto zemi nebude ani úplné ani dokonalé. V každom manželstve je ešte veľa ľudského, je tam ešte veľa sebectva, je tam ešte veľa hriechu. Až v Božom kráľovstve je toto zjednotenie úplné. V Božom kráľovstve už totiž niet žiadneho egoizmu, žiadneho sebectva, žiadneho hriechu. Nebeské kráľovstvo to je vlastne manželstvo celého stvorenia so svojím Stvoriteľom. Je to kompletná a úplná jednota, splynutie všetkých. V nebeskom kráľovstve sa predobraz mení na skutočnosť. A to je dôvod, prečo v nebeskom kráľovstve už nejestvuje manželstvo v ľudskom zmysle chápania. Áno, manželia, ktorí tu na zemi žili spojení v manželstve, budú žiť v spojení manželskom aj vo večnosti. Ich spojenie bude však intenzívnejšie, bude dokonalé a hlavne bude súčasťou jednoty celého stvorenia medzi sebou navzájom a spoločne so svojím Bohom.

A tu možno, milí priatelia, nájdeme aj vysvetlenie celibátu. V Starom zákone, kde ľudia nemali ešte zvesť o Božom kráľovstve, nejestvoval ani celibátny stav. Celibátny stav by bol pre nich nezmyslom, pretože ľudia chápali svoju nesmrteľnosť v pokračovaní života vo svojich deťoch. V novozákonnej dobe ale celibát už jestvuje a už neznamená ochudobnenie. Celibát sa zvyčajne chápe ako zrieknutie sa manželstva. No to nie je celkom pravda. Celibát nie je zrieknutím sa manželstva. Celibát je zrieknutím sa predobrazu manželstva. Predobrazu, ktorým je každé manželstvo na tejto zemi. Skutočnosťou krásnou, avšak nedokonalou, a preto iba predobrazom „Manželstvo“ čiže Božie kráľovstvo je cieľom nás všetkých, a toho sa nikto nezrieka.

K čomu je toto zrieknutie hoci aj obrazu manželstva dobré? Whiteheadovci hovoria: „Celibát si ľudia vyberajú pre Božie Kráľovstvo, Kráľovstvo, ktoré dosiahne svoju plnosť na konci ľudských dejín. Ľudia, ktorí sa rozhodnú pre celibát, žijú medzi nami ako svedkovia konca časov, kedy sa ľudia „neženia, ani nevydávajú“. Celibát, ktorý uznáva aj dobro sexu aj význam manželskej lásky nám však predsa pripomína, že všetky tieto skutočnosti, čo ako pekné a významné, sú nedokonalé a v konečnom dôsledku neschopné nás naplno uspokojiť. Je pravda, ľudská láska nám zjavuje lásku Božiu. Avšak zradnosť sexu a zložitosť našich vzťahov nám často nedovolia, aby sme v tom všetkom vnímali prítomnosť Boha, ktorý je láska. Životný štýl celibátu si ľudia volia pre Kráľovstvo Božie. Iného dôvodu niet. Človek, oddane žijúci v celibáte, je pre nás, ľudí dneška, ktorí žijeme v kultúre posadnutej sexom, znakom protirečenia a núti nás, aby sme rozmýšľali nad hlbšími otázkami a zmyslom svojej ľudskej existencie“ (E. E. Whitehead & J. D. Whitehead: A Sense of Sexuality. Christian Love and Intimacy. An Image Book, 1989, p. 240). Je jasné, že celibát neuznáva každý. Avšak pre mnohých, a nie je ich málo, je on naozaj silným znamením. Hlavne pre tých, ktorých život bol a je zdevastovaný zmyselnosťou, ako sú obete zneužívaní, prostitúcie, a vecí podobných.

Nie je ľahké, milí priatelia, hovoriť o týchto témach, pretože náš ľudský jazyk je taký nedokonalý a často nejednoznačný. V každom prípade dnešné evanjelium je pre nás výzvou, aby sme neostali napovrchu, ako Saduceji.

Sobotňajšie vysielanie vo zvukovej podobe: