Vatikán 11. novembra – Kresťanská láska je konkrétna, nie je to „naivná“ (angl. soft) láska z telenovely. Týmito slovami sa dnes ráno v Kaplnke sv. Marty prihovoril veriacim pápež František vo svojej homílii. Svätý Otec varoval pred tými ideológiami a intelektualizmami, ktoré „oberajú Cirkev o telo“, zdôrazňujúc pri tom, že kritériom kresťanskej lásky je „vtelenie Slova“. 

Dialóg lásky medzi pastierom a jeho Nevestou, Cirkvou. Petrov nástupca sa nechal vo svojej homílii inšpirovať dnešným prvým čítaním z Druhého Jánovho listu a zamyslel sa nad povahou kresťanskej lásky (2 Jn 4-9). Predovšetkým pripomína, že prikázanie, ktoré sme dostali od Pána je „kráčať v láske“. Avšak o akú lásku ide, spýtal sa veriacich pápež František. Slovo láska sa dnes totiž používa pre toľké veci, poznamenal. Hovorí sa o láske z románu alebo z telenovely, o láske teoretickej. Kresťanská láska je však „vtelením Slova“.  Pre toho, kto to neuznáva a popiera, je určená ostrá výstraha v dnešnom Božom slove:

„Láska, ktorá neuznáva, že Ježiš prišiel v tele, nie je láskou, ktorú nám prikazuje Boh. Je to svetská láska, je to láska filozofická, láska abstraktná, je to láska akosi oklieštená, tzv. „soft“ láska. Nie! Kritériom kresťanskej lásky je vtelenie Slova. Kto hovorí, že kresťanská láska je niečo iné, ten je antikristom! Kto neuznáva, že Slovo sa stalo telom. A toto je naša pravda: Boh poslal svojho Syna, vtelil sa a žil ako my. Milovať, ako miloval Ježiš; milovať, ako nás naučil Ježiš; milovať podľa Ježišovho príkladu; milovať kráčajúc po Ježišovej ceste. A Ježišova cesta znamená dať život“.

„Jediným spôsobom milovať ako Ježiš je neprestajne vychádzať z vlastného egoizmu a slúžiť druhým,“ poznamenal Svätý Otec František. A to preto, lebo kresťanská láska „je láskou konkrétnou, lebo Božia prítomnosť v Ježišovi Kristovi je konkrétna“. Pápež preto varoval pred obchádzaním tejto „náuky o tele“, o vtelení, lebo ten, kto tak robí, „neostáva v Kristovom učení, nevlastní Boha“: 

„Toto zachádzanie mimo je záhadou: znamená to odísť mimo tajomstva vtelenia Slova, mimo tajomstva Cirkvi. Lebo Cirkev je spoločenstvom okolo prítomnosti Krista. Zachádzať mimo - tak silné slovo, «proagon», zachádzať ďalej - tam sa rodia všetky ideológie: ideológie o láske, ideológie o Cirkvi, ideológie, ktoré oberajú Cirkev o telo Krista. Tieto ideológie Cirkev «znetelesňujú»! ,Áno, ja som katolík; áno, som kresťan; milujem celý svet univerzálnou láskou’... Ale to je také éterické. Láska je konkrétna a je vždy vnútri, a nie mimo tejto náuky o vtelení Slova“.

Pápež František zároveň varoval, že „kto chce milovať inak ako Kristus miluje svoju nevestu Cirkev vlastným telom a dávajúc vlastný život, miluje ideologicky“. A tento spôsob „vytvárania teórií a ideológií, a to aj zbožných návrhov, ktoré však Krista oberajú o telo, ktoré oberajú Cirkev o telo“, vysvetlil Svätý Otec, „zachádzajú mimo a ničia komunitu, ničia Cirkev“.

Svätý Otec na záver svojej homílie opäť varoval, že ak „začneme teoretizovať o láske“, dostaneme sa k „transformovaniu“ Božieho „zámeru vo vtelení Slova a dospejeme k akémusi Bohu bez Krista, Kristovi bez Cirkvi a Cirkvi bez ľudu. K tomuto všetkému vedie tento proces «znetelesňovania» Cirkvi“:

„Prosme Pána, aby sa naše putovanie v láske nikdy – nikdy – nestalo abstraktnou láskou. Ale aby to bola láska konkrétna, so skutkami milosrdenstva, ktorá sa dotýka Kristovho tela, vteleného Krista. A práve preto diakon Vavrinec povedal: ,Chudobní sú pokladom Cirkvi’. Prečo? Lebo sú trpiacim telom Krista. Prosme si o túto milosť nezachádzať mimo a nevstupovať do tohto procesu, ktorý možno zvádza toľkých ľudí k intelektualizovaniu, ideologizovaniu tejto lásky «znetelesňovaním» Cirkvi, «znetelesňovaním» kresťanskej lásky. A aby sme nedospeli k smutnému predstaveniu o Bohu bez Krista, o Kristovi bez Cirkvi a o Cirkvi bez ľudu“. -ej, jb-         

Vatikán 11. novembra – Len týždeň pred záverom Roku milosrdenstva prijal pápež František v Aule Pavla VI. ľudí v núdzi a bez domova, ktorí prišli z rôznych kútov sveta. Najväčšiu skupinu tvorili tri tisícky Francúzov vedených lyonským arcibiskupom kardinálom Barbarinom. V dnešný sviatok sv. Martina z Tours, ktorý sa často zobrazuje na koni ako sa delí o svoj plášť so žobrákom, prišli do Večného mesta, aby si okrem duchovného programu vypočuli slová Petrovho nástupcu.

Jeden a pol hodinové stretnutie, ktoré hudobne sprevádzal zbor chudobných z francúzskeho mesta Nantes, bolo plné dojímavých objatí, úsmevov, povzbudivých slov i svedectiev. O svoj životný príbeh sa na úvod podelili Christian z Francúzska, ktorý sa vyliečil zo schizofrénie a je členom speváckeho zboru chudobných, a Robert z Poľska, ktorý sa vďaka sociálnej pomoci centra bratov kamiliánov opäť postavil na vlastné nohy.

Na stretnutí, ktoré pripravilo francúzske združenie s názvom Fratello (prekl. Brat) v spolupráci s Komunitou sv. Egídia, zaznela aj zaujímavá výzva. Jeden zo zástupcov prítomných sa na Svätého Otca obrátil s prosbou, aby sa mohli organizovať Svetové dni chudobných.

Medzi účastníkmi bolo približne dvesto ľudí v núdzi zo Slovenska, ktorých sprevádzali kňazi Peter Gombita z Hýľova, Marián Kuffa zo Žakoviec i ďalší, pričom nechýbala ani pútnická skupina od vincentínov z Bratislavy-Ružinova.

Pápež František si pozorne vypočul svedectvá a reagoval v spontánnom príhovore, ktorý predniesol v rodnej španielčine:

„Ako povedal Robert: nelíšime sa od veľkých tohto sveta. Máme svoje túžby a svoje sny, ktoré sa snažíme realizovať malými krokmi. Túžba a sen: dve slová, ktoré nám môžu pomôcť... Pre mňa je muž alebo žena chudobný - odlišne chudobný ako ste vy - vtedy, keď stratí schopnosť snívať, stratí schopnosť boriť sa s utrpením. Neprestaňte snívať! Sen chudobného, toho, kto nemá strechu nad hlavou, aký bude? Neviem... ale snívajte. Napríklad sen, že raz prídete do Ríma: a ten sen sa stal teraz skutočnosťou. Snívajte, že svet sa zmení. A to je semienko, ktoré zarodí vo vašom srdci.  

Jeden z vás, ktorí hovorili na začiatku – Etienne Billemaine – pripomenul jedno z mojich slov, ktoré často používam: chudoba leží v srdci evanjelia. Jedine ten, kto cíti, že mu niečo chýba, hľadá inde a sníva. Ten, kto má všetko, nemôže snívať! Jednoduchí ľudia išli za Ježišom, lebo snívali, že ich uzdraví, že ich oslobodí, že im poslúži. A nasledovali ho a on ich oslobodzoval.

Muži a ženy s utrpeniami a snami. A to je prvá vec, ktorú som vám chcel povedať. Naučte nás, nás všetkých, tých, ktorí majú strechu nad hlavou, tých, ktorým nechýba jedlo, lieky, aby sme sa neuspokojili. Z vašimi snami nás naučte snívať počnúc evanjeliom, v srdci ktorého ste vy.

Druhé slovo, ktoré nebolo povedané, ktoré však bolo prítomné v postoji tých, ktorí hovorili a vo vašom a ktoré mi prišlo zo srdca, keď Robert hovoril vo svojom jazyku [pozn. red. vo francúzštine]: «Et la vie devient si belle!» A život sa stáva taký krásny! Čo znamená, že život sa pre nás stáva krásnym, že sme schopní ho tak vidieť aj v tých najhorších situáciách, ktoré vy prežívate. A to znamená dôstojnosť! To je to slovo, ktoré mi prišlo na um.

Schopnosť nachádzať krásu aj v tých najsmutnejších a najbolestivejších veciach môžu ju mať jedine muž a žena, ktorí majú dôstojnosť! Chudobní, áno; zúbožení, nie! To je dôstojnosť! Tá istá dôstojnosť, ktorú mal Ježiš, ktorý sa narodil ako chudobný, ktorý žil ako chudobný; tá istá dôstojnosť, ktorú má evanjeliové Slovo; tá istá dôstojnosť, ktorú majú muž či žena, ktorí žijú zo svojej práce. Chudobní, áno; ovládaní, nie! Vykorisťovaní, nie!

Ja viem, viem to, že mnohokrát ste stretli ľudí, ktorí chceli ťažiť z vašej chudoby, ktorí ju chceli využiť; avšak viem tiež, že ten pocit vidieť, že život je krásny, ten pocit, tá dôstojnosť, vás zachránila pred tým, aby sa z vás stali otroci. Chudobní, áno, otroci, nie! Chudoba je v srdci evanjelia, aby bola žitá. V evanjeliu nie je život v otroctve, ale vyslobodenie z neho.

Ja viem, že pre každého z vás – ako povedal Robert – život mnohokrát, veľakrát, je veľmi ťažký. On to povedal vo svojom jazyku: «La vie a été beaucoup plus difficile que pour moi, pour beaucoup des autres». Ku mnohým bol život oveľa krutejší než ku mne. Vždy stretneme ľudí, ktorí sú chudobnejší než my. A to nám tiež dáva dôstojnosť: vedieť byť solidárnymi, vedieť si pomôcť navzájom, vedieť podať ruku tomu, kto trpí viac než ja. Schopnosť byť solidárnym je jedným z plodov, ktoré nám dáva chudoba: keď je veľké bohatstvo, zabúda sa na potrebu byť solidárnymi, lebo človek si privykne na to, že mu nič nechýba! Keď ťa chudoba privádza k utrpeniu na tomto svete, robí ťa solidárnym a učí ťa podať ruku tomu, kto žije v ťažšej situácii než ty. Ďakujem za tento príklad, ktorý dávate. Naučte svet solidárnosti!

Dojala ma tiež naliehavosť slova «pokoj» v Christianovom svedectve; v jednej vete, v ktorej hovorí o vnútornom pokoji: «J´ai trouvé la paix du Christ que j´ai cherché». Našiel som Kristov pokoj, ktorý som hľadal. To bolo po prvýkrát, kedy o tom hovoril. A potom povedal: pokoj je radosť, ktorú cíti, ktorú cítil, keď začal byť súčasťou zboru v Nantes. A nakoniec sa na mňa obrátil s prosbou. A povedal mi: ,Vy, ktorý poznáte problém pokoja vo svete, prosím Vás, aby ste pokračovali vo Vašom úsilí v prospech mieru’. Tá najväčšia chudoba je vojna! Je to chudoba, ktorá ničí. A počuť to z úst človeka, ktorý trpel materiálnou biedou, chudobou na zdraví, je výzva pracovať na pokoji. Pokoj sa pre nás kresťanov začína v maštali, jednou rodinou na okraji spoločnosti; pokoj, ktorý Boh chce pre každého zo svojich detí. A vy, vychádzajúc zo svojej chudoby, z vašej situácie, môžete byť umeleckými tvorcami pokoja.

Vojna je medzi bohatými, aby mali viac, aby mali viac územia, viac moci, viac peňazí... Je to veľmi smutné, keď je vojna medzi chudobnými, lebo je to niečo zvláštne: chudobní sú – už zo samotného faktu, že sú chudobní – viac náchylní na to, aby boli remeselníkmi pokoja, uzatvárajú pokoj, tvoria pokoj, dávajú príklad pokoja. Potrebujeme vo svete pokoj! Potrebujeme pokoj v Cirkvi; všetky cirkvi potrebujú pokoj; všetky náboženstvá potrebujú rásť v pokoji, lebo všetky náboženstvá sú poslami pokoja, musia však rásť v pokoji. Pomôžte, každý jeden z vás, vo vašom vlastnom náboženstve. To je ten pokoj, ktorý plynie z utrpenia, zo srdca, hľadajúc túto harmóniu, ktorá ti dá dôstojnosť. 

Ďakujem vám za to, že ste prišli navštíviť ma; ďakujem tým, ktorí vydali svedectvá. A prosím vás o odpustenie, ak som sa vás niekedy dotkol svojimi slovami alebo ak som nepovedal niečo, čo som povedať mal. Prosím vás o odpustenie v mene kresťanov, ktorí čítajúc evanjelium v jeho centre nenachádzajú chudobu. Prosím vás o odpustenie za to, že kresťania mnohokrát odvracajú tvár pred chudobným človekom alebo pred situáciou poznačenou chudobou. Odpusťte! 

Vaše odpustenie mužom a ženám Cirkvi, ktorí nechcú hľadieť alebo nechceli hľadieť, je pre nás požehnanou vodou (svätenou vodou očistenia); je pre nás očistením; znamená to pomôcť nám prinavrátiť sa k viere, že v srdci evanjelia leží chudoba ako veľké posolstvo a že my – katolíci, kresťania, všetci – musíme budovať Cirkev chudobnú a pre chudobných. A že všetci muži a ženy, akéhokoľvek náboženstva, musia v každom chudobnom vidieť posolstvo Boha, ktorý sa približuje a stáva sa chudobným, aby nás sprevádzal v živote. Nech vás Boh žehná, každého jedného z vás“.

Týmito slovami dnes pápež František ukončil svoj spontánny príhovor pri príležitosti Jubilea chudobných a ľudí v núdzi v Aule Pavla VI. Na záver sa za prítomných pomodlil a mnohých osobne pozdravil.  

Trojdňové Jubileum chudobných a ľudí v núdzi vyvrcholí v nedeľu ráno slávnostnou omšou, ktorej bude v Bazilike sv. Petra predsedať pápež František a na ktorej sa zúčastní približne päťtisíc ľudí bez strechy nad hlavou z viac než dvadsiatich krajín. V rámci duchovného programu bude zajtra popoludní viesť modlitbovú vigíliu v Bazilike sv. Pavla za hradbami kardinál Philippe Barbarin, arcibiskup Lyonu. -ej-

Vatikán 11. novembra – Dnes popoludní pápež František nečakane opustil Dom sv. Marty, aby sa v rámci svojich tzv. «piatkov milosrdenstva» stretol s tými, čo zanechali kňazstvo. Vo východnej oblasti Ríma s názvom Ponte di Nona sa stretol v súkromnom byte so siedmimi bývalými kňazmi a ich rodinami, ktoré si založili po zanechaní kňazskej služby.

Svätý Otec chcel týmto spôsobom vyjadriť svoju blízkosť a záujem o týchto mužov, ktorí urobili rozhodnutie často ťažko prijímané zo strany svojich spolubratov či rodinných príslušníkov. Štyria z nich pochádzajú z rímskej diecézy, kde pôsobili ako farári v rôznych farnostiach; jeden pochádza z Madridu a ďalší z Latinskej Ameriky, zatiaľ čo posledný je zo Sicílie.

Pri predchádzajúcich «piatkoch milosrdenstva» navštívil pápež František deti v azylovom zariadení rodinného typu s názvom „Dedinka SOS“, či novorodenecké oddelenie v Nemocnici sv. Jána neďaleko Lateránskej baziliky v Ríme. -ej-    

Drahí priatelia, nikdy nezabudnime na to, že v ľuďoch v núdzi stretávame samotného Ježiša. (Tvít pápeža Františka, 11. novembra 2016) -ej-

Vatikán/USA 11. novembra – „Nechcem vynášať súdy nad ľuďmi a politikmi. Chcem iba pochopiť, aký dopad má ich počínanie na utrpenie chudobných a vylúčených.“ Takto sa vyjadril pápež František pre taliansky denník La Repubblica ešte pred zvolením amerického prezidenta Donalda Trumpa na otázku o americkom politikovi. V rozhovore zo 7. novembra, ktorý denník zverejnil dnes, sa Svätý Otec venoval tiež boju proti nerovnosti či prenasledovaniu kresťanov.

Petrov nástupca opäť zdôraznil, že musíme zbúrať múry, ktoré rozdeľujú: snažiť sa zvýšiť životnú úroveň a urobiť ju dostupnou pre stále väčší počet ľudí. „Je to začarovaný kruh, musíme prelomiť múry rozdelenia a budovať mosty, ktoré zmiernia nerovnosti a zabezpečia zvýšenie slobôd a práv,“ dodal na záver pápež František. Zároveň vyzval k takej politike, ktorá by bola schopná vzdialiť sa od egoizmu a demagógie v prospech politiky „vysokej, kreatívnej a veľkých vízií“. -ej-      

Vatikán 11. novembra – Farár z Hýľova Peter Gombita úspešne zavŕšil svoj ultramaratón s cieľom pomôcť chudobným. Za 50 dní prekonal 1534 km z Košíc do Ríma a v predvečer otvorenia Jubilea sociálne vylúčených dobehol pred Baziliku sv. Petra, kde ho za prítomnosti televíznych kamier privítal veľvyslanec Slovenskej republiky pri Svätej stolici Peter Sopko. Včera o štvrtej popoludní sa o. Gombita zvítal aj s dvadsiatkou bezdomovcov z centra Oáza – nádej pre nový život v Košiciach, ktorí prišli na slávenie jubilejného podujatia so Svätým Otcom Františkom. Celú pútnickú skupinu otca Gombitu dnes prijal veľvyslanec Peter Sopko v priestoroch veľvyslanectva. 

Od piatku do nedele sa v Ríme okolo šesťtisíc bezdomovcov a ľudí v núdzi spoločne zúčastňuje podujatí v rámci Svätého roka milosrdenstva. Dnes tesne pred poludním sa stretli so Svätým Otcom Františkom na mimoriadnej audiencii v Aule Pavla VI. V sobotu dopoludnia bude duchovný program so svedectvami paralelne v deviatich kostoloch podľa jazykových skupín. Pre slovenských pútnikov to bude v kamiliánskom Kostole sv. Márie Magdalény v historickom centre Ríma.

V sobotu večer bude v Bazilike sv. Pavla za hradbami mariánska modlitbová vigília za účasti kardinála Philippeho Barbarina, arcibiskupa Lyonu, ktorý sprevádza v Ríme 3000 chudobných z Francúzska z dobročinného združenia Fratello. V sobotu večer bude vatikánska Aula Pavla VI. druhého ročníka Koncertu s chudobnými a pre chudobných pod taktovkou Ennia Morriconeho a Marca Frisinu.  

Program Jubilea bezdomovcov vyvrcholí v nedeľu svätou omšou, ktorej bude predsedať pápež František o 10.00 v Bazilike sv. Petra. Po modlitbe Anjel Pána potom Svätý Otec rozošle pútnikov a požehná ich na spiatočnú cestu. -jb-

Rozhovor s kňazom Petrom Gombitom o behu do Ríma na Jubileum chudobných

Piatkové vysielanie vo zvukovej podobe: