Vatikán 17. novembra – Ježišov plač nad Jeruzalemom, ktorý nespoznal, že ho navštívil sám Boh, nie je len vecou histórie, ale je výzvou pre každého z nás. Svätý Otec dnes v rannej homílii v Dome sv. Marty hovoril o Bohu, ktorý „šialene miluje“ svoj ľud.

Vyjadrenie o „bláznivej“ láske Boha k svojmu ľudu „by sa mohlo zdať rúhavým, ale nie je to tak“, vysvetlil pápež František. Pripomenul prorokov Ozeáša a Jeremiáša, ktorí podobne charakterizovali Božiu lásku k Izraelu napriek tomu, že bol „egoistický, neverný, cudzoložný a modloslužobný“. Ako nám to zachytáva evanjelista Lukáš v dnešnom evanjeliu, Ježiš plače nad tým, že Jeruzalem je k Božej láske nevšímavý.     

„A práve toto spôsobuje bolesť srdcu Ježiša Krista, tieto dejiny nevernosti, tieto dejiny nerozpoznania Božích láskavých dotykov, lásky Boha, milujúceho Boha, ktorý ťa hľadá a chce, aby si aj ty bol šťastný. Ježiš v tej chvíli videl, čo ho čaká, ako Syn. A zaplakal... ‚Lebo tento ľud nespoznal čas svojho navštívenia‘. Táto dráma sa neudiala iba v histórii a neskončila sa s Ježišom. Je to dráma každého dňa. A je to aj moja dráma. Môže každý z nás povedať: ‚Viem rozpoznať čas môjho navštívenia?‘ Navštevuje ma Boh?“

Svätý Otec poukázal aj na nadväznosť s Božím slovom liturgie spred dvoch dní, ktoré v príbehu o Zachejovi zdôraznilo tri momenty Božej návštevy. Boh prichádza, aby naprával, aby vstúpil do rozhovoru s človekom a aby ho pozval k náprave života. Keď sa Boh s nami chce rozprávať, vraví: „Klopem na dvere a volám: Otvor mi!“ Toto je podľa pápeža výzva pre každého ku spytovaniu si svedomia:  

„Každý z nás môže upadnúť do rovnakého hriechu ako ľud Izraela, do rovnakého hriechu Jeruzalema: nerozpoznať čas, kedy sme boli navštívení. A Pán nás navštevuje každý deň, každý deň klope na naše dvere. Musíme sa teda naučiť to rozpoznať, aby sme neskončili v tej tak bolestnej situácii: ‚Čím väčšmi som ich miloval, čím väčšmi som ich volal, tým viac sa odo mňa odďaľovali‘. – ‚Nuž, ja som si istý v tom, čo robím. Chodím na omšu, som v istote...‘ – Spytuješ si každý deň svedomie v tomto ohľade? Navštívil ma dnes Pán? Pocítil som nejaké pozvanie, nejakú inšpiráciu nasledovať ho viac zblízka, urobiť skutok lásky, modliť sa o niečo viac? Neviem, k toľkým veciam nás Pán dennodenne pozýva, aby sa s nami stretol.“

Ježišov plač sa netýkal len minulosti, ale aj prítomnosti, v ktorej žijeme dnes, zdôraznil na záver pápež František:

„Ježiš zaplakal nielen kvôli Jeruzalemu, ale kvôli všetkým nám. A dáva svoj život, aby sme rozpoznali jeho návštevu. Sv. Augustín používal jedno veľmi silné vyjadrenie: ‚Mám strach z Boha, z Ježiša, keď prechádza!‘ – Ale prečo máš strach? – ‚Mám strach, že ho nerozpoznám!‘ Ak nevenuješ pozornosť svojmu srdcu, nikdy nebudeš vedieť, či ťa Ježiš navštevuje alebo nie. Nech nám všetkým Pán dá tú milosť rozpoznať čas, v ktorom sme boli navštívení, v ktorom sme navštívení a budeme navštívení, aby sme otvorili dvere Ježišovi, aby sa takto naše srdce bezpečne rozšírilo láskou a slúžilo v láske Pána Ježiša.“ -jb-

Vatikán 17. november – Pápež František dnes ráno prijal katolikosa-patriarchu Východnej asýrskej cirkvi Mar Gewargisa III. so sprievodom. Patriarcha tejto východnej kresťanskej cirkvi sídli v irackom Bagdade. Po osobnom rozhovore obaja náboženskí predstavitelia vyjadrili radosť a vďačnosť za dnešné stretnutie a spolu sa pomodlili v pápežskej kaplnke Redemptoris Mater.

Svätý Otec vo svojom príhovore pripomenul, že toto stretnutie neďaleko hrobky sv. Petra je „darom pokoja“, no zároveň dodal, že situácia na Blízkom východe a hlavne v Iraku a Sýrii je desivá. „Hrozné násilie a krvavé konflikty“ postihujú státisíce ľudí, pričom „kresťania i rôzne náboženské a etnické menšiny sú žiaľ navyknuté každodenne znášať veľké skúšky“, povedal pápež František a pokračoval:

„Uprostred mnohej bolesti, ktorej koniec si naliehavo želám, každodenne vidíme kresťanov, ktorí s tichosťou kráčajú krížovou cestou po stopách Ježiša a zjednocujú sa s ním, ktorý nás svojím krížom zmieril, aby «v sebe samom zabil nepriateľstvo» (Ef 2,16). Títo bratia sestry sú vzormi, ktoré nás za každej okolnosti povzbudzujú zotrvať s Pánom, objať jeho kríž a zveriť sa jeho láske. Naznačujú nám, že v strede našej viery je neustále prítomný Ježiš, ktorý nás pozýva aj v nepriateľstve, aby sme sa neunavili žiť jeho posolstvo lásky, zmierenia a odpustenia. Toto sa učíme od mučeníkov a od tých, ktorí ešte dnes aj za cenu životu zostávajú verní Pánovi a s ním zlo premáhajú dobrom (porov. Rm 12,21). Sme vďační týmto našim bratom, ktorí nás nabádajú nasledovať Ježišovu cestu, aby sme premohli nepriateľstvo. Ako Ježišova krv preliata z lásky zmierila, zjednotila a dala vyklíčiť Cirkvi, tak krv mučeníkov je semenom jednoty kresťanov. Volá nás, aby sme sa s bratskou láskou oddali spoločenstvu.“

Petrov nástupca uviedol, že predchádzajúci katolikos – patriarcha Mar Dinkha IV., ktorého sám stretol pred dvomi rokmi, podpísal v roku 1994 v Ríme s Jánom Pavlom II. Spoločné kristologické vyhlásenie, ktoré „otvorilo cestu ... púti smerom k úplnej jednote“. V tejto súvislosti pápež František vyjadril želanie, aby k tomu prispela aj Spoločná komisia pre teologický dialóg medzi Katolíckou cirkvou a Východnou asýrskou cirkvou.

Na záver svojho príhovoru Svätý Otec zdôraznil spoločný krst citujúc sv. Pavla:  «boli sme v jednom Duchu pokrstení» (1 Kor 12,13). Pápež tiež vyzval k „obnove spoločnej spomienky na našu evanjelizačnú činnosť“, ktorej korene sú „v spoločenstve prvotnej Cirkvi“.

Podľa patriarchu bude zvítanie sa so Svätým Otcom pre kresťanov v Iraku a Sýrii „zdrojom duchovnej radosti a povzbudenia uprostred ich trápení a ich bolesti, kvôli ktorým majú účasť na Kristových utrpeniach a na jeho bolesti“ (porov. 1 Pt 4,13).

Katolikos-patriarcha Mar Gewargis III., civilným menom Warda Daniel Sliwa, si vo svojom prejave zaspomínal aj na pápeža Jána Pavla II., ktorého stretol v roku 1991 vo Vatikáne:

„V tej dobe sa koalícia pod vedením USA chystala vojensky zasiahnuť v Iraku a medzi našimi obyvateľmi vládol veľký strach a úzkosť, lebo sa obávali, že oni sami sa stanú obeťami vojenských útokov. Ja som teda vysvetlil túto situáciu nebohému Jánovi Pavlovi II. a on ma ubezpečil, že sa bude maximálne usilovať, aby našiel riešenie, ktoré by zabránilo vojenskej intervencii. Po týchto udalostiach som sa úplnou náhodou ocitol spolu s delegáciou irackých vysokých kresťanských predstaviteľov u Jeho Svätosti Jána Pavla II., aby som ho informoval o stave, v akom sa nachádzala naša trpiaca komunita. A hneď ako ma videl, spomenul si na mňa a povedal mi: ,Snažil som spraviť všetko, čo bolo v mojich silách, aby som zabránil tejto katastrofe‘ a dodal: ,Ale títo politici nám nerozumejú a my nerozumieme im‘.“

Predstaviteľ Východnej asýrskej cirkvi Mar Gewargis III. pri dnešnom stretnutí s pápežom Františkom navrhol zvolať „zhromaždenie všetkých patriarchov a prímasov apoštolských Cirkví s cieľom preskúmať a pochopiť, ako a prečo sa dejú podobné nevýslovné tragédie“ na Blízkom východe.

Patriarcha Gewargis vyzdvihol ovocie vzájomného dialógu od roku 1984, ktorým bolo o 10 rokov neskôr Spoločné kristologické vyhlásenie. Vyslovil tiež želanie, aby sa ďalej podobne dospelo k Spoločnému vyhláseniu o sviatostnom živote.

Východná asýrska cirkev sa oficiálne nazýva Svätá apoštolská katolícka asýrska cirkev. Označuje sa za tzv. „nestoriánsku“ cirkev a na rozdiel od väčšiny prvotných kresťanských cirkví nie je v spoločenstve so žiadnou inou. Hlavné sídlo má v Bagdade a okrem Blízkeho východu sa nachádza aj v Austrálii, Európe, Indii, Iráne, ako aj v Severnej Amerike či v Rusku. -bp-

Vatikán 17. novembra – Svätý Otec sa dnes prihovoril účastníkom medzinárodnej konferencie Asociácií katolíckych podnikateľov (UNIAPAC). V týchto dňoch prebieha v Ríme ich stretnutie na tému „Lídri podniku, činitelia ekonomickej a sociálnej inklúzie“ a spoluorganizuje ho Pápežská rada pre spravodlivosť a pokoj.

Pri dnešnom stretnutí s približne 500 účastníkmi v Sala Regia vo Vatikáne pápež František podčiarkol spojitosť milosrdenstva a podnikania. Podnikateľov upozornil na tri riziká a odporúčal, ako sa k nim správne postaviť. Ide o riziko dobre použiť peniaze, riziko čestnosti a riziko bratstva.

V úvode svojho príhovoru Svätý Otec povedal:

„Všetky ľudské aktivity, aj tá podnikateľská, môžu byť praktizovaním milosrdenstva, ktoré je účasťou na Božej láske k ľuďom. Podnikateľská činnosť neustále zahŕňa nekonečné riziká. Ježiš v podobenstve o poklade ukrytom v poli (porov. Mt 13,44)  a o vzácnych perlách (porov. Mt 13,45) pripodobňuje získanie Božieho kráľovstva podnikateľskému riziku. Chcel by som dnes s vami uvažovať o troch rizikách: riziko dobre použiť peniaze, riziko čestnosti a riziko bratstva.“

Ako ďalej vysvetlil, keď sa hovorí o podnikoch, ihneď sa dostávame k „jednej z najťažších tém morálneho vnímania: peniaze. Viac ráz som povedal, že ,peniaze sú diablovými výkalmi‘, opakujúc to, čo povedali cirkevní otcovia“.

Po pripomenutí sociálneho učenia pápežov Leva XIII., Pia XI. či Pavla VI. v otázke nebezpečenstva nadvlády peňazí sa pápež František zastavil pri úryvku z Evanjelia podľa Lukáša o správnom používaní majetku (Lk 16,9-15):

„Všetci cirkevní otcovia interpretovali tieto slová v zmysle, že bohatstvá sú dobré, keď sa dávajú do služby blížnemu, inak sú nečestné (porov. Catena Aurea: Evanjelium podľa Lukáša, 16,8-13). Peniaze teda musia slúžiť a nie vládnuť. Je to kľúčový princíp: peniaze musia slúžiť a nie vládnuť. Peniaze sú len technickým nástrojom sprostredkovania, porovnania hodnôt a práv, naplnenia povinností a sporenia. Ako akákoľvek technika, peniaze nemajú neutrálnu hodnotu, ale nadobúdajú hodnotu podľa účelu a okolností, v ktorých sa používajú. Keď sa tvrdí, že peniaze sú neutrálne, upadá sa do ich moci. Podniky nemajú existovať pre to, aby zarábali peniaze, aj keď peniaze slúžia ako meradlo ich fungovania. Podniky existujú, aby slúžili.

Preto je naliehavé obnoviť spoločenský význam finančnej a bankovej činnosti s najlepšou a vynaliezavou inteligenciou podnikateľov. To znamená prijať riziko skomplikovať si život tým, že odmietneme isté ekonomické zisky. Úver musí byť dostupný pre domácnosti rodín, pre malé a stredné podniky, pre roľníkov, pre vzdelávacie aktivity, obzvlášť na základnej úrovni, pre všeobecné zdravotníctvo, pre zušľachtenie a integráciu najchudobnejších mestských štvrtí. Trhová finančná logika spôsobuje, že úver je dostupnejší a lacnejší pre toho, kto má viac zdrojov; je drahší a ťažší pre toho, kto ich má menej, a to až do tej miery, že nechá najchudobnejšie vrstvy obyvateľstva v rukách úžerníkov bez škrupúľ. Zároveň na medzinárodnej úrovni sa financovanie najchudobnejších krajín ľahko premieňa ma úžernícku činnosť. Toto je jedna z najväčších výziev pre podnikateľský sektor - a pre ekonómov vo všeobecnosti -, ktorý je povolaný vytvoriť stabilný a dostatočný prísun úverov, ktorý nebude vylučovať nikoho a ktorý bude amortizovateľný za spravodlivých a dostupných podmienok.

I keď prijmeme možnosť vytvorenia podnikateľských mechanizmov, ktoré sú dostupné všetkým a fungujú v prospech všetkých, treba uznať, že vždy bude nevyhnutná veľkorysá a hojná nezištnosť. Bude tiež nevyhnutný zásah štátu na ochranu istých spoločných dobier a na to, aby sa zabezpečilo uspokojenie základných ľudských potrieb. Môj predchodca svätý Ján Pavol II. tvrdil, že ak sa to ignoruje, je tu riziko «,modloslužby‘ trhu» (Centesimus annus, 40).“

Pri druhom podnikateľskom riziku je podľa pápežových slov ohrozená čestnosť. Ide o riziko korupcie:

„Korupcia je najhoršou sociálnou ranou. Je falošné usilovať sa o osobný či skupinový osoh pod rúškom služby spoločnosti. Je to ničenie sociálneho tkaniva pod rúškom napĺňania zákona. Je to zákon džungle maskovaný zdanlivou sociálnou racionálnosťou. Je to blud a vykorisťovanie najslabších či menej informovaných. Je to najhrubší egoizmus ukrytý za zdanlivou veľkorysosťou. Korupcia vzniká z uctievania peňazí a vracia sa ku skorumpovanému, ktorý je sám väzňom tohto uctievania. Korupcia je podvodom na demokracii a otvára dvere iným strašným zlám ako drogy, prostitúcia a obchodovanie s ľuďmi, otroctvo, obchod s orgánmi, obchod so zbraňami a tak ďalej. Korupcia znamená stať sa nasledovníkmi diabla, otca lži.“

Tretie riziko podnikateľského povolania sa podľa Svätého Otca týka bratstva:

„Pripomenuli sme si, ako nás svätý Ján Pavol II. učil, že «ešte pred výmennou logikou... jestvuje niečo, čo patrí človeku, pretože je človekom, vďaka jeho jedinečnej dôstojnosti. (Centesimus annus, 34). Aj Benedikt XVI. nástojil na dôležitosti nezištnosti (gratuity) ako neodškriepiteľného prvku sociálneho a ekonomického života. Hovoril: «Láska v pravde stavia človeka pred úžasnú skúsenosť daru... ktorý vyjadruje a uskutočňuje jeho transcendentný rozmer... ekonomický, sociálny a politický rozvoj... potrebuje, aby sa vytvoril priestor na princíp nezištnosti ako výrazu bratstva»“ (Caritatis in veritate, 34).

Pápež František katolíckym podnikateľom povedal, že rozmer bratstva sa týka aj horúcej témy súčasnosti, akou je migrácia a utečenci. Pri tejto príležitosti uviedol, že väčšina prítomných vrátane jeho samého pochádza z rodín migrantov:

„Dnes sa emigrácia a presuny množstva osôb hľadajúcich ochranu stali dramatickým problémom ľudstva. Svätá stolica a miestne Cirkvi vykonávajú mimoriadne úsilie, aby účinne čelili príčinám tejto situácie snažiac sa o upokojenie regiónov a krajín vo vojne a podporujú ducha prijatia; ale nie vždy sa dosiahne všetko, čo si želáme. Žiadam o pomoc aj vás. Na jednej strane sa snažte presvedčiť vlády, aby odmietli každý druh vojenskej aktivity. Ako sa hovorí v podnikateľských kruhoch: „zlá“ dohoda je vždy lepšia ako „dobrá“ hádka. Na druhej strane spolupracujte na vytvorení zdrojov dôstojnej práce, stabilných a hojných, či už na miestach pôvodu (migrantov), alebo na tých, kam prichádzajú, a tam jednako pre miestne obyvateľstvo, ako aj pre imigrantov. Je potrebné umožniť, aby bola imigrácia naďalej dôležitým faktorom rozvoja.“

Na záver sa Svätý Otec zmienil o argentínskom podnikateľovi Enrique Shawovi (1921-1962), ktorého beatifikačný proces podporoval ako arcibiskup Buenos Aires. Zhromaždeným účastníkom konferencie odporučil nasledovať jeho príklad a vyprosovať si na jeho príhovor, aby boli „dobrými podnikateľmi“. -bp-

Vatikán 17. novembra – Misia národných charít je „zásadná“, rovnako ako ich špecifická úloha v Cirkvi, uviedol pápež František vo svojom príhovore, ktorý odovzdal pri dnešnom stretnutí zástupcom rady Caritas Internationalis. Na audiencii skupinu sprevádzal prezident medzinárodnej inštitúcie kardinál Antonio Tagle. Národné charity, podľa slov Svätého Otca, „nie sú sociálne agentúry, ale cirkevné organizmy, ktoré sa podieľajú na misii Cirkvi“.

Cirkev, ako napísal ďalej vo svojom príhovore pápež František, „existuje preto, aby evanjelizovala“, avšak „evanjelizácia si vyžaduje prispôsobiť sa rôznym situáciám, uvedomujúc si rodinný a sociálny, ako aj medzinárodný život so zvláštnym zreteľom na pokoj, spravodlivosť a rozvoj“. Petrov nástupca tiež zdôraznil, že Cirkev kládla vždy dôraz na chudobných: „Práve preto sme povolaní zakročiť proti sociálnemu vylúčeniu tých najslabších a snažiť sa o ich integráciu“.

Svätý Otec členov Caritas Internationalis pozval, aby vždy mali „prorockú odvahu odmietnuť všetko to, čo ponižuje človeka a každú formu vykorisťovania, ktoré ho degraduje“ a dodal: „Pokračujte v preukazovaní malých i veľkých znakov prijatia a solidarity, ktoré majú schopnosť ožiariť život detí a seniorov, migrantov a utečencov pri hľadaní pokoja“. Pápež zvláštnym spôsobom vyzdvihol pomoc organizácie tým, ktorí museli opustiť svoje domovy kvôli vojne a konfliktom.

Na záver svojho príhovoru Rímsky biskup adresoval členom Caritas Intenationalis nasledovné slová:

„Buďte tvorcami pokoja a zmierenia medzi národmi, medzi komunitami, medzi veriacimi. Vložte do toho všetky vaše sily, vaše úsilie, aby ste pracovali v spolupráci s ďalšími komunitami veriacich, ktorí tak ako vy, dávajú do centra svojej pozornosti dôstojnosť človeka. Bojujte proti chudobe a zároveň sa učte od chudobných. Nechajte sa inšpirovať a viesť ich jednoduchým životom, ich hodnotami, ich zmyslom pre solidaritu a delenie sa, ich schopnosťou znovu sa postaviť na nohy v ťažkých situáciách... Učte sa tiež od ich modlitbového života a ich dôvery v Boha“. -ej- 

Albánsko 17. novembra – Svätý Otec František vymenoval nového arcibiskupa metropolitu Tirany a Drača (Tiranë-Durrës) v Albánsku. Je ním 70-ročný dominikán Mons. George Frendo, pôvodom z Malty, ktorý bol od roku 2006 pomocným biskupom arcidiecézy. V Albánsku pôsobil od roku 1996 ako rehoľný kňaz a od roku 1998 ako generálny vikár arcidiecézy. Zároveň bol súdnym vikárom medzidiecézneho tribunálu. Je autorom viacerých teologických a duchovných kníh  a podieľal sa aj na preklade omšového misála a Kompendia Katechizmu Katolíckej cirkvi do albánskeho jazyka. -jb-

Štvrtkové vysielanie vo zvukovej podobe: