Vatikán 19. novembra -  Vatikán bol dnes dejiskom kardinálskeho konzistória, pri ktorom pápež František už po tretí raz za svojho pontifikátu doplnil členov kardinálskeho zboru. Ich počet sa  tak rozrástol na 228 členov, z ktorých je 121 voličov.

V Bazilike sv. Petra Svätý Otec udelil červený kardinálsky biret a zlatý prsteň sedemnástim kardinálom pestrého geografického pôvodu. Prišli z krajín ako Sýria, Stredoafrická republika, Bangladéš, Papua Nová Guinea či z ostrova Maurícius. Okrem arcibiskupov významných miest boli medzi nimi aj predstaviteľ Rímskej kúrie, apoštolský nuncius či jednoduchý kňaz. 

Traja noví kardináli pochádzajú z USA. Štyria prijali kardinálsky titul už vo veku, ktorý im nedovoľuje zúčastniť sa na konkláve. Insígnie prijal aj albánsky kňaz Ernest Simoni, ktorý vydal hrdinské svedectvo v období prenasledovania Cirkvi. 87-ročnému emeritnému arcibiskupovi afrického Lesotha, ktorý nemohol byť fyzicky prítomný, zaslal pápež František insígnie prostredníctvom posla.

Červená kardinálska farba tradične symbolizuje pripravenosť predstaviteľa Cirkvi vyliať vlastnú krv pre vzrast kresťanskej viery a posilnenie mieru. Pri kreovaní Svätý Otec pridelil každému kardinálovi titulárny kostol v okruhu Ríma.

Vo svojom príhovore počas obradu sa Svätý Otec zameral na evanjeliovú výzvu milovať nepriateľov a robiť dobre tým, ktorí nás nenávidia. Lásku k nepriateľom označil za najvlastnejšiu charakteristiku Ježišovho posolstva Dobrej zvesti.

Plné znenie homílie pápeža Františka

Na obrade kreovania kardinálov boli prítomné oficiálne delegácie dvanástich krajín. Po slávnosti sa Svätý Otec spolu s novými kardinálmi odobral na návštevu emeritného pápeža Benedikta v jeho rezidencii v Kláštore Mater Ecclesiae neďaleko Vatikánskej baziliky.

Zoznam nových členov kardinálskeho zboru:

1. Kard. Mario Zenari, apoštolský nuncius v Sýrii (Taliansko)

2. Kard. Dieudonné Nzapalainga CSSp, arcibiskup Bangui (Stredoafrická republika)

3. Kard. Carlos Osoro Sierra, arcibiskup Madridu (Španielsko)

4. Kard. Sérgio da Rocha, arcibiskup Brasílie (Brazília)

5. Kard. Blase J. Cupich, arcibiskup Chicaga (USA)

6. Kard. Patrick D’Rozario CSC, arcibiskup Dháky (Bangladéš)

7. Kard. Baltazar Enrique Porras Cardozo, arcibiskup Méridy (Venezuela)

8. Kard. Jozef De Kesel, arcibiskup Malines-Bruxelles (Belgicko)

9. Kard. Maurice Piat, arcibiskup Port Louis (ostrov Maurícius)

10. Kard. Kevin Joseph Farrell, prefekt Dikastéria pre laikov, rodinu a život (USA)

11. Kard. Carlos Aguiar Retes, arcibiskup Tlalnepantly (Mexiko)

12. Kard. John Ribat MSC, arcibiskup Port Moresby (Papua Nová Guinea)

13. Kard. Joseph William Tobin CSSR, arcibiskup Indianapolisu (USA).

Ďalší štyria noví kardináli, ktorí sú už za vekovou hranicou 80-tich rokov prijali kardinálsky biret ako čestný titul. Sú nimi:

14. Kard. Anthony Soter Fernandez, emeritný arcibiskup Kuala Lumpuru (Malajzia)

15. Kard. Renato Corti, emeritný arcibiskup Novary (Taliansko)

16. Kard. Ernest Simoni, kňaz Arcidiecézy Shkodrë-Pult (Albánsko)

17. Kard. Sebastian Koto Khoarai OMI, emeritný biskup Mohale’s Hoek (Lesotho)

-jb-

Vatikán 19. novembra – Prinášame plné znenie homílie Svätého Otca Františka pri slávení obradu kreovania nových kardinálov pri slávnostnom konzistóriu kardinálskeho zboru dňa 19. novembra 2016 v Bazilike sv. Petra.

„Evanjeliový úryvok, ktorý sme si práve vypočuli (Lk 6,27-36), mnohí nazvali „rečou na rovine“. Po ustanovení Dvanástich Ježiš zostúpil so svojimi učeníkmi tam, kde ho očakávali zástupy, aby ho počúvali a dávali sa uzdraviť. Povolanie apoštolov sprevádza toto „vykročenie na cestu“ smerom k rovine, ku stretnutiu so zástupom, ktorý, ako hovorí text evanjelia, trápili „neduhy“ (porov. v. 18). Namiesto toho, aby vyvolenie držalo [apoštolov] vysoko na hore, na výšine, privádza ich do srdca ľudu, stavia ich doprostred ich trápení, na rovinu ich života. Týmto spôsobom Pán zjavuje im i nám, že pravý vrchol sa dosahuje na rovine, a rovina nám pripomína, že vrchol sa nachádza v pohľade a zvlášť v povolaní: «Buďte milosrdní, ako je milosrdný váš Otec!» (v. 36).        

To pozvanie sprevádzajú štyri príkazy, mohli by sme povedať štyri povzbudenia, ktoré im Pán adresuje, aby ich povolanie formoval v konkrétnosti, v každodennosti života. Sú to štyri činnosti, ktoré sformujú, stelesnia a urobia hmatateľným putovanie učeníka. Mohli by sme povedať, že sú to štyri etapy mystagógie milosrdenstva: milujte, robte dobre, žehnajte a modlite sa. Myslím, že na týchto štyroch aspektoch sa všetci môžeme svorne zhodnúť a že ich považujeme aj za rozumné. Sú to štyri činnosti, ktoré s ľahkosťou konáme voči našim priateľom, voči osobám viac menej blízkym, blízkym v citoch, vo vkuse a vo zvykoch.

Problém vyvstáva, keď nám Ježiš predstavuje adresátov týchto činov, a v tomto je veľmi jasný, nepoužíva slovné obchádzky ani zjemňovanie. Milujte svojich nepriateľov, robte dobre tým, čo vás nenávidia, žehnajte tým, čo vás preklínajú, modlite sa za tých, čo vás potupujú (porov. v. 27-28).

A toto nie sú činy, ktoré by sa spontánne zrodili voči niekomu, kto stojí pred nami ako protivník, ako nepriateľ. Voči nim je naším prvým a inštinktívnym postojom ich diskvalifikácia, diskreditácia, zlorečenie; v mnohých prípadoch máme snahu ich „démonizovať“ s cieľom mať akési „sväté“ ospravedlnenie pre to, aby sme ich odstránili z nášho okolia. Naopak, vzhľadom na nepriateľa, na toho, kto ťa nenávidí, kto ti zlorečí a očierňuje ťa, Ježiš nám hovorí: miluj ho, rob mu dobre, žehnaj ho a modli sa za neho.

Máme pred sebou jednu z najvlastnejších charakteristík Ježišovho posolstva, to, kde sa skrýva jeho sila a jeho tajomstvo; odtiaľ pochádza zdroj našej radosti, moc nášho poslania a ohlasovanie Dobrej zvesti. Nepriateľ je niekým, koho mám milovať. V srdci Boha nie sú nepriatelia, Boh má iba synov a dcéry. My vztyčujeme múry, staviame bariéry a klasifikujeme osoby. Boh má synov a dcéry, a celkom iste ich od seba neodháňa. Božia láska má chuť vernosti voči ľuďom, pretože je to láska hlbinná, láska materinsko-otcovská, ktorá ich neponechá v opustení ani vtedy, keď schybili.

Náš Otec nevyčkáva, že bude milovať svet vtedy, keď budeme dobrí, nečaká s láskou k nám kým budeme menej nespravodliví alebo dokonalí; miluje nás, pretože si nás vyvolil pre lásku, miluje nás, pretože nám dal postavenie synov a dcér. Miloval nás aj vtedy, keď sme boli jeho nepriateľmi (porov. Rim 5,10). Bezpodmienečná Otcova láska voči všetkým bola a je tou pravou požiadavkou obrátenia nášho úbohého srdca, ktoré má sklon posudzovať, rozdeľovať, oponovať a odsudzovať. Vedieť, že Boh naďalej miluje aj toho, kto ho odmieta, je nekonečným zdrojom dôvery a stimulom pre misiu. Nijaká špinavá ruka nemôže zabrániť Bohu, aby do tejto ruky nevložil Život, ktorý nám túži darovať.

Naša doba je charakterizovaná silnými problémami a otázkami vo svetovom meradle. Prichodí nám prechádzať obdobím, v ktorom epidemicky nanovo povstáva v našich spoločnostiach polarizácia a vylúčenie ako jediný možný spôsob na vyriešenie konfliktov. Vidíme napríklad, ako rýchlo sa tomu, kto je v našej blízkosti, nielenže dostáva status neznámeho či imigranta alebo utečenca, ale stáva sa hrozbou, nadobúda status nepriateľa. Je nepriateľ, lebo pochádza z ďalekej zeme alebo má iné zvyky. Nepriateľ pre farbu svojej pleti, pre svoj jazyk či svoju sociálnu situáciu, nepriateľ, lebo zmýšľa iným spôsobom a aj preto, že má inú vieru. Nepriateľ, lebo...

A bez toho, aby sme si to uvedomili, sa táto logika zavádza do nášho spôsobu života, do konania, do postupovania. Teda všetko a všetci začínajú mať príchuť nepriateľstva. Krok za krokom sa rozdiely menia na symptómy nevraživosti, hrozby a násilia. Koľko rán sa roztvára kvôli tejto epidémii nepriateľstva a násilia, ktorá sa vtláča do mäsa mnohých, ktorí nemajú hlas, lebo ich krik sa oslabil a zredukoval na ticho kvôli tejto patológii ľahostajnosti! Koľko situácií neistoty a utrpenia sa rozsieva prostredníctvom tohto nárastu nepriateľstva medzi národmi, medzi nami!

Áno, medzi nami, vo vnútri našich komunít, u našich kňazov, na našich stretnutiach. Vírus polarizácie a nepriateľstva preniká našimi spôsobmi myslenia, cítenia a konania. Nie sme voči tomu imúnni a musíme si dávať pozor, aby taký prístup neuchvátil naše srdce, lebo by šiel proti bohatosti a univerzálnosti Cirkvi, ktorej sa môžeme rukou dotýkať v tomto Kardinálskom kolégiu. Pochádzame z ďalekých krajov, máme odlišné zvyky, farbu pleti, jazyky i sociálne podmienky; premýšľame odlišnými spôsobmi a aj vieru slávime odlišnými obradmi. A nič z tohto všetkého z nás nerobí nepriateľov, naopak je to jedno z našich najväčších bohatstiev.

Drahí bratia, Ježiš neprestáva „schádzať z vrchu“, naďalej chce vstupovať do križovatky našich dejín, aby ohlasoval Evanjelium milosrdenstva. Ježiš nás naďalej volá a pozýva nás na „rovinu“ našich národov, naďalej nás pozýva vynakladať náš život v podporovaní nádeje našich ľudí, ako znaky zmierenia. Buďme si ako Cirkev naďalej vedomí výzvy otvárať naše oči, aby sme hľadeli na rany mnohých bratov a sestier pozbavených ich dôstojnosti, oberaných o ich dôstojnosť.

Drahý brat nový kardinál, cesta k nebu sa začína na rovine, v každodennosti života, ktorý sa rozdáva a zdieľa, v živote odovzdanom a darovanom. V každodennom a tichom dare toho, kým sme. Naším vrcholom je táto kvalita lásky, našou métou a túžbou je usilovať sa na rovine života, spolu s Božím ľudom, o premenu na osoby schopné odpustenia a zmierenia.

Drahý brat, dnes sa od teba žiada, aby si si uchoval vo svojom srdci a v srdci Cirkvi túto výzvu byť milosrdným ako Otec, s vedomím, že «ak nás niečo má sväto znepokojovať alebo trápiť naše svedomie, tak je to tá vec, že mnoho našich bratov žije bez sily, svetla a útechy priateľstva s Ježišom Kristom, bez spoločenstva viery, ktorá ich prijíma, bez horizontu zmyslu a života»“ (Evangelii gaudium, 49).

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -jb, bp-

Vatikán 19. novembra - Po skončení dnešného kardinálskeho konzistória sa Svätý Otec František odobral spolu s novokreovanými kardinálmi na návštevu emeritného pápeža Benedikta XVI. Priateľské stretnutie prebehlo v rezidencii 89-ročného Josepha Ratzingera v Kláštore Mater Ecclesiae neďaleko Vatikánskej baziliky. -ej- 

Vatikán 19. novembra – Pápež František v piatok 19. novembra v podvečerných hodinách zavítal medzi účastníkov kurzu o novom procese nulity manželstva. Pri stretnutí v sídle Apoštolského tribunálu Rímskej roty v centre Ríma sa im prihovoril na tému pastoračnej zodpovednosti biskupa ako cirkevného sudcu.  Dôraz položil na najvyššiu prioritu zákona, ktorou je „spása duší“. Dvojdňové školenie bolo určené pre biskupov.

Svätý Otec pripomenul dôležitosť „vernosti ohlasovania evanjelia“ a schopnosti „aktualizovať Ježišovo posolstvo“. Prítomným biskupom a ďalším zúčastneným dal do pozornosti úryvok z Prvého Petrovho listu, aby pásli stádo, ktoré im bolo zverené: «Paste Božie stádo, ktoré je u vás; starajte sa oň nie z prinútenia, ale dobrovoľne, podľa Božej vôle, nie pre mrzký zisk, ale ochotne» (1 Pt 5,2-3):

„Táto výzva osvetľuje celú misiu biskupa, ukazujúc duchovnú moc ako službu pre spásu ľudí. V takejto perspektíve je potrebné rozhodne vylúčiť akúkoľvek prekážku svetského charakteru, ktorá sťažuje veľkému počtu veriacich prístup k cirkevným súdom. Otázky ekonomického či organizačného druhu nemôžu predstavovať prekážku na kánonické preskúmanie ohľadne platnosti manželstva.“

Petrov nástupca tiež zdôraznil slová blahoslaveného Pavla VI., aby biskupi zostúpili do konkrétnych situácií ľudí a mali na zreteli „duchovné zdravie“, teda „spásu duší“, čo má byť „cieľom každej pastorácie“:

„V optike zdravého vzťahu medzi spravodlivosťou a láskou zákon Cirkvi nemôže prehliadnuť základný princíp salus animarum (spása duší). Preto sú cirkevné súdy povolané byť jasným výrazom diakonskej služby práva s ohľadom na tento prvotný cieľ. Je vhodne umiestnený ako posledné slovo Kódexu kánonického práva, lebo ho prevyšuje ako najvyšší zákon a ako hodnota, ktorá tak presahuje samotné právo, naznačujúc tak obzor milosrdenstva.“

Ako Svätý Otec dodal, Cirkev je matka, ktorá prijíma a miluje všetkých, preto nikoho zo zranených bratov neslobodno považovať „za neúčastného na Kristovom tele, ktorým je Cirkev“:

„Sme povolaní nevylučovať ich z našej pastoračnej ustarostenosti, ale venovať sa im a ich neregulárnej a trpenej situácii so všemožnou starostlivosťou a láskou“.

Biskupov pochádzajúcich z rôznych krajín a kultúr pápež František poprosil, aby im znalosti získané na kurze o novom manželskom procese pomohli účinnejšie vykonávať ich službu pri hľadaní riešení na často neľahké situácie. -bp-

Božie milosrdenstvo voči nám je späté s naším milosrdenstvom voči blížnemu. (Tvít pápeža Františka 18. novembra 2016)

Vatikán 19. novembra – „Jubileum sa končí, ale milosrdenstvo nie,“ vyjadril sa v súvislosti s uzavretím Svätej brány na záver Jubilea milosrdenstva prefekt vatikánskeho Sekretariátu pre komunikáciu Mons. Dario Edoardo Viganò. V rozhovore pre Vatikánsky rozhlas sa vyjadril aj k zámerom reformy vatikánskych médií:

„Reforma sa rodí práve aj kvôli konvergencii digitálneho charakteru, ktorá už nastala. A práve ona nám umožní nezabúdať na periférie, lebo digitálna technológia je jednoznačne nízkonákladová, ktorá sa dnes nachádza v takmer všetkých kútoch sveta. Isto, sú tu isté dosiaľ nedosiahnuté ,zátoky‘, ale tie sa budú študovať prípad od prípadu. Napríklad vytvárame spojenia, aby sme dali možnosť ,sťahovať‘ pápežove slová s obrázkami v nízkom rozlíšení v niektorých zónach Indie a Afriky. Ale myslím, že práve táto dôležitá skúsenosť milosrdenstva sa stane schopnosťou či aspoň zodpovednosťou komunikovať nežnosť a milosrdenstvo prostredníctvom digitálnych médií.” -bp-

Francúzsko 19. novembra – Krajina galského kohúta má nového blahoslaveného. Stal sa ním bosý karmelitán páter Maria-Eugenio od Ježiška (1894-1967), zakladateľ sekulárneho Inštitútu Notre-Dame de Vie (Našej Panej života) v prvej polovici 20. storočia. Dnešnej slávnosti blahorečenia v Avignone na juhu Francúzska predsedal prefekt Kongregácie pre kauzy svätých kardinál Angelo Amato.

Maria-Eugenio od Ježiška, vlastným menom Henri Grialou, už ako malý chlapec túžil stať sa kňazom. Inšpiráciu nachádzal v živote sv. Terezky z Lisieux, sv. Jána z Kríža či sv. Terézie z Avily. Svoje povolanie nakoniec nachádza u pátrov karmelitánov. V roku 1929 sa na Maria-Eugenia obráti niekoľko žien s prosbou o duchovné vedenie pri úplnom odovzdaní sa Bohu. Boží služobník v tom objaví svoju misiu a založí inštitút, ktorý v súčasnosti tvoria tri autonómne vetvy: ženská, mužská laická a kňazská s približne 600 členmi. -ej-

Vatikán 19. novembra – Pápež František prijal rezignáciu doterajšieho apoštolského vizitátora pre chaldejských veriacich v Európe Mons. Ramziho Garmoua, arcibiskupa Teheránu. Na post nominoval titulárneho biskupa Hirty Mons. Saada Siropa, ktorý doteraz pôsobil ako pomocný biskup v Bagdade po boku tamojšieho patriarchu Mons. Saka.

Mons. Saad Sirop bol od roku 2009 farárom v chaldejskej Katedrále sv. Jozefa a profesorom filozofie v Bagdade. Pred piatimi rokmi tiež prijal úrad dekana chaldejských kňazov v irackej metropole, kde sa tiež aktívne venoval mladým ako sekretár Rady pre kresťanskú mládež. -ej- 

Pakistan 19. novembra – Pri príležitosti zajtrajšieho ukončenia Mimoriadneho svätého roku milosrdenstva bolo na severovýchode krajiny v meste Faisalabad prepustených 69 väzňov. Mnohí trestanci v ďalších pakistanských väzniciach by mali prepúšťací list dostať v nasledujúcich dňoch.  

Gesto milosrdenstva, o ktoré vlády v minulosti žiadal aj pápež František, prichádza po nedávnej návšteve väzníc ministrom pre ľudské práva, ktorým je kresťanský senátor Kamran Michael. Väzňov navštívil spolu s biskupom Faisalabadu Mons. Josephom Arshadom a ďalšími zástupcami miestnej samosprávy. 

Prepustení väzni čelili obvineniam z menej závažných trestných činov. Napriek tomu, že im trest vypršal, vo väznici ostali preto, lebo neboli schopní zaplatiť požadovanú pokutu v hotovosti. Ako pakistanský minister pre ľudské práva pre tlačovú agentúru Fides vysvetlil, „tieto sankcie sa zaplatia zo špeciálneho vládneho fondu“. -ej-     

Zamyslenie pátra Milana Bubáka SVD na slávnosť Krista Kráľa, cyklus C (Lk 23, 35-43): Kráľ, ktorý sa stal bedárom, avšak neprestal byť kráľom 

Možno poznáte, milí priatelia, rozprávku od Marka Twaina Princ a bedár. Možno je jej príbeh skutočný, možno vymyslený, nevieme. Vieme však, že osoby, ktorých mená sa v príbehu nachádzajú, v dejinách naozaj žili.

Rozprávka je o dvoch chlapcoch, jeden sa volal Eduard Tudor a druhý Tom Canty, ktorí si vymenili roly. Eduard Tudor, princ Walesu, sa narodil do kráľovskej rodiny Tudorovcov. Ako taký požíval všetky pocty a privilégia, ktoré prináležali členovi kráľovskej rodiny a následníkovi kráľovského trónu. Tom Canty na druhej strane bol dieťaťom chudobných rodičov, ktorí s nechuťou prijali jeho narodenie, pretože jeho príchod znamenal jedny hladné ústa naviac. Edward žil v prepychu, Tom trávil svoje dni žobraním na rohoch ulíc.

Tom bol múdry chalan a preto sa naučil čítať. Rád čítal hlavne príbehy o kráľoch. Jedného dňa si povedal, že ide navštíviť neďaleký kráľovský palác. Keď tam prišiel, zazrel princa Eduarda v plnom kráľovskom oblečení. Tom bol uchvátený. No vtom ho zdrapil vojak, ktorý tam strážil, a násilne ho odviedol preč. Eduard Toma však vyhľadal a pozval ho na prehliadku kráľovského paláca. Keď sa spolu hrali, napadlo ich, či by si na chvíľu nemohli zameniť oblečenie. Na ich veľké prekvapenie vyzerali ako dvojičky.

Príbeh však naberie dramatický vývoj. Princ Eduard oblečený do Tomových žobráckych šiat ide pokarhať vojaka za to, že sa k Tomovi správal agresívne. Vojak to však neznesie a princa Eduarda, mysliac si, že to je chudobný Tom, vyhodí z hradu von. Tom Canty je teraz princom a Eduard Tudor chudákom. Eduard je zdesený. Snaží sa každému vysvetliť, že on je princ Eduard, ale nikto mu neverí, naopak od ľudí sa mu dostane len výsmechu a pohŕdania.

Princ Eduard, teraz bedár, začne teraz na vlastnej koži zakusovať, čo to znamená byť chudobným, nemocným, ba dokonca nespravodlivo uväzneným. Bedár Tom, teraz princ, začne naopak vychutnávať svoje nové postavenie princa. Postupne sa začne dokonca tešiť na deň, kedy bude korunovaný za kráľa Anglicka. 

Tento príbeh, milí priatelia, pekne zapadá do dnešného sviatku Krista Kráľa. To, čo je pre Marka Twaina vymysleným príbehom, je pre Krista Kráľa skutočnosťou. Ježiš Kristus je skutočným Kráľom vesmíru a celého stvorenia. No keď prichádza do tohto sveta, ľudia ho ako kráľa nespoznajú. Namiesto toho žije ako najchudobnejší z chudobných a na svojej vlastnej koži zakusuje to, čo počas celého svojho života zažívajú tí, ktorí na tento svet prichádzajú ako ľudia bez privilégií a špeciálneho spoločenského postavenia. Jeho život nakoniec skončil vo výsmechu, potupe a ukrutnej smrti na kríži.

Kristus bol skutočným Kráľom. No jeho miesto kráľa si privlastnili ľudia, ktorí sa na kráľov hrali. Vznešeného miesta Kráľa pokoja sa zmocnili ľudia nízkeho pôvodu, mravov a charakteru, ktorí nemali páru, čo to znamená byť kráľom a keď sa pravý kráľ objavil, neboli schopní ho spoznať.

V dnešnom evanjeliu, ktoré hovorí o ukrižovaní Krista a v riadkoch, ktoré sa čítajú pred ním, vidíme všetkých týchto ľudí, ktorí sa na kráľov hrali, a ktorí nemali potuchy, ako pravý kráľ vyzerá a má vyzerať, rad za radom.

Prvým, ktorý nebol schopný rozpoznať pravého kráľa, bol kráľ Herodes. Herodes si veľmi želal Ježiša vidieť a zistiť, kto to je. Lenže jeho oči boli príliš skazené na to, aby bol schopný tohto pravého kráľa rozpoznať.

Ani Pilát Ježiša nerozpoznal ako pravého kráľa. Napísal síce a nad Ježišovu hlavu na kríž umiestnil na tabuľke slová: „Ježiš Nazaretský, kráľ židov“, ale tento nápis bo výsmechom a nie uznaním toho, kým Ježiš naozaj bol. Pilát bol sarkastik a prospechár.

Ani poprední muži Ježiša nespoznali ako kráľa. Evanjelium hovorí, že sa mu posmievali. Slovo „poprední muži“ bol popis tých, ktorí si namýšľali, že sú mocní a vplyvní, a tak sa aj správali. Boli to ľudia, ktorí pre svoju zaslepenosť mocou neboli schopní rozpoznať toho, kto je prameňom všetkej a každej moci.

Ani vojaci neboli schopní rozpoznať pravého kráľa. Z tohto úbohého muža, ktorý bol podľa nich všetkým možným, len nie kráľom, si urobili zábavku.

Slová, ktoré poprední muži spolu s vojakmi adresovali Ježišovi, sú dôkazom, že nemali potuchy, čo to znamená byť kráľom. Aj prví aj druhí si robia z Ježiša posmech slovami: „Zachráň sa, ak si kráľ!“ No Ježiš nebol ten typ kráľa, ktorý myslí len na seba a len na svoju vlastnú záchranu. Naopak Ježiš bol kráľ, ktorý namiesto myslenia len na seba a záchrany len seba, skôr myslel to, ako sám seba vydať, aby iní boli zachránení.

Nachádza sa v evanjeliu niekto, kto tohto pravého kráľa Ježiša Krista rozpozná? Áno, nachádza. Je to zločinec, ukrižovaný po jeho pravej strane. Nevieme nič o tomto človeku. Nevieme odkiaľ pochádzal ani aký zločin spáchal. Nepoznáme dokonca ani jeho meno.  Čo však o ňom vieme, je to, že bol jediný, ktorý Ježiša spoznal ako Kráľa. Všimnime si slová, ktoré tento zločinec Ježišovi povedal: „Ježišu, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho KRÁĽOVSTVA.“

Toto miesto v evanjeliu je, milí priatelia, veľmi dôležité. Hovorí nám o jednom hroznom paradoxe. Zo všetkých tých, ktorí na udalosti ukrižovania Ježišovho mali svoj podiel a ktorí pri jej vyvrcholení boli prítomní, iba jeden jediný bol schopný rozpoznať Ježiša ako pravého kráľa. A bol to zločinec.

Možno je to tak. Iba tí, ktorí si uvedomujú, že potrebujú milosrdenstvo, sú schopní rozpoznať pravého kráľa Ježiša Krista ako pravého Kráľa.

Príbeh z našej úvodnej rozprávky má napriek tomu, čo sa stalo, dobrý koniec. Princovi Eduardovi sa po všetkom tom, čo zažil a čo si vytrpel, predsa podarí situáciu zvrátiť. Na poslednú chvíľku sa dostane do chrámu Westminsterského opátstva, kde sa práve konala korunovácia. Príde práve v okamihu, keď mal arcibiskup položiť na hlavu Toma Cantyho kráľovskú korunu. „Ja som kráľ!“ zakričí Eduard. Dav zmeravie. V tej chvíli sa však čosi zmení aj vo vnútri Toma Cantyho. Pridá sa na stranu Eduarda a dav i arcibiskupa presvedčí, že nie on, ale Eduard je skutočný kráľ. Eduard bol potom korunovaný, zasadol na kráľovský trón a hovorí sa, že kraľoval dlho, a že to bol kráľ múdry, súcitný, láskavý a spravodlivý.

Prosme dnes, milí priatelia, za deň, keď si náš pravý a jediný Kráľ Ježiš Kristus zasadne definitívne na svoj trón. Vtedy všade na zemi zavládne konečne jeho kráľovstvo, kráľovstvo milosrdenstva, kráľovstvo odpúšťania, kráľovstvo lásky.   

Želám vám, milí priatelia, požehnaný sviatok Krista Kráľa.

Sobotné vysielanie vo zvukovej podobe: